Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/62/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov 1/ H. W., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. X. č. XXX, 2/ H. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. X. č. XXX, 3/ Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. X. č. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 12, proti žalovaným 1/ N. T., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. - L., P. č. XXXX/XX, 2/ U. sporiteľni, a. s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 3/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom 040 01 Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/79/2016-33 zo dňa 06. 04. 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Z., obci Z. X., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Z. X. ako pozemok parcela C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, pozemok parcela C-KN č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2 a rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2 formou predaja na dražbe, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok II.), p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovanej 2/ proti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 3/ zdržať sa dražby nehnuteľností ( výrok III. ), o d m i e t a .

III. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenia a uložil žalovanej 1/ N. T., aby nescudzovala, nezaťažovala a nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Z., obci Z. X., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Z. X. ako pozemok parcely C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, pozemok parcela C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2 a rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 579 m2 (ďalej v texte ,,sporné nehnuteľnosti“), a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok v poradí I.). V poradí druhým výrokom uložil okresný súd žalovanej 2/, teda Slovenskej sporiteľni, a. s., povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k sporným nehnuteľnostiam formou predaja na dražbe, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok II.) a žalovanému 3/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., uložil povinnosť zdržať sa dražby sporných nehnuteľností do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok III.). Zároveň súd uložil navrhovateľom 1/ až 3/, aby v lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia podali na okresný súd návrh na začatie konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd zdôraznil, že cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa len na dosiahnutie predbežných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. S poukazom na vyššie uvedené sa okresný súd stotožnil v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016) a dodal, že mal za to, že do vydania rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko žalobcom v danom prípade hrozí bezprostredná ujma na majetku, ktorá by v prípade predaja sporných nehnuteľností formou dražby bola napraviteľná len s určitými ťažkosťami, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobcovia rodinný dom č. súpisné 200 stále obývajú a užívajú. Uspokojenie pohľadávky žalovaného 2/ vydaním tohto opatrenia nepovažoval za bezprostredne ohrozené. Na záver konštatoval, že sú splnené podmienky pre nariadenie tohto opatrenia tak, ako ho žalobcovia vo svojom návrhu navrhli.

3. O trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 2/ - Slovenská sporiteľňa, a. s., a to v rozsahu výroku II. ako aj v rozsahu výroku III., nakoľko sa, podľa nej, jedná o výrok, ktorý je od výroku II. závislý. Prioritne namietala, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázala na konštantnú a ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky najmä vo vzťahu k proporcionalite zásahu spočívajúce v neodôvodnení uznesenia, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením jej bolo zakázané uskutočnenie dražby, avšak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovatelia netvrdia, ani neosvedčili žiadnu skutočnosť, ktorá by mala mať za následok záver o neprístupnosti (nezákonnosti) pripravovanej dražby a neuvádzajú žiadnu skutkovú okolnosť, pre ktorú by nemala obstáť zmluva o zriadení záložného práva, na podklade ktorej sa vedie výkon záložného práva, resp. pre ktorú by mala trpieť akýmikoľvek vadami alebo nedostatkami. Rovnako v nej uvádzajú, že v konaní vo veci samej zamýšľajú spochybniť platnosť, alebo účinnosť zmluvy a zriadení záložného práva, teda nie je zrejmé, čoho sa mienia domáhať v konaní vo veci samej. Naviac napadnuté rozhodnutie sa nijako nezapodieva zákonnou požiadavkou osvedčenia tvrdených skutočností žalobcami. Jedinou listinou, ktorú navrhovatelia predložili na účel osvedčenia svojich tvrdení o protiprávnom konaní tretích osôb, je uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 21. 07. 2014, teda, k začatiu trestného stíhania došlo už pred dosť dlhou dobou a z napadnutého rozhodnutia nemožno nijako rozpoznať, či súd prvého stupňa preveril ďalší vývoj v trestnom konaní. Uvedené uznesenie však neosvedčuje ani tvrdenie navrhovateľov o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 21. 01. 2011, preto ich tvrdenie o neplatnosti kúpnej zmluvy z uvedeného dňa bolo potrebné posudzovať ako neosvedčené. Okresný súd však nijako nevysvetlil, akými úvahami bol vedený a na základe čoho dospel k rozhodnutiu, preto ak by odvolací súd fakticky rozhodoval namiesto súdu prvej inštancie, nemôže dôjsť k zhojeniu práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré bolo porušené absenciou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Keďže navrhovatelia neosvedčili predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v neosvedčení existencie pravdepodobného práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj v neuvedení čoho sa mienia domáhať voči nej v konaní vo veci samej, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu napadnutých výrokov II. a III. zamietne.

5. Navrhovatelia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedli, že jej odvolanie považujú za nedôvodné a neopodstatnené, keď cieľom žalovanej 2/ je len čo najrýchlejšie získať uspokojenie svojej pohľadávky dražbou nehnuteľnosti, v ktorej však navrhovatelia 1/ až 3/ bývajú. Až po zistení, že sa má konať dňa 11. 04. 2016 dražba ich domovej nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. súpisné X/., ktorý obývajú a užívajú odkedy si ho navrhovateľka 1/ spolu s manželom postavili, boli nútení podať návrh na vydanie predbežného opatrenia zamedzujúceho dražbu tejto nehnuteľnosti, pretože prevody nehnuteľnosti boli vykonané podvodným spôsobom, boli uvedení do omylu pri týchto právnych úkonoch, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi a sú absolútne neplatné. Na potvrdenie týchto skutočností navrhovatelia predložili dôkazy osvedčujúce ich nárok a aj bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by im hrozila vydražením domu, v ktorom žijú. Podvodné konanie bolo spáchané aj na žalovanú 2/, ktorá sama vystupuje v trestnom konaní ako poškodená. Vykonaním dražby by došlo k nenávratnému stavu a v prípade, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo, hrozila by im ujma spočívajúca v strate strechy nad hlavou. Argument žalovanej 2/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

neobstojí, pretože súd uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi ich návrhu a uviedol dôvody potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi, ako aj to, v čom vidí bezprostredne hroziacu ujmu, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej 2/ v tom smere, že navrhovatelia sa nedomáhajú neplatnosti záložnej zmluvy so zriadeným záložným právom k ich domovej nehnuteľnosti, ktorou je zabezpečená pohľadávka žalovanej 2/. Pokiaľ bude súdom v konaní vo veci samej určené vlastnícke právo v ich prospech, súd sa vysporiada s otázkou absolútnej neplatnosti zmlúv - právnych úkonov prejudiciálnou formou, potom aj zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 2/ bude neplatná, v dôsledku čoho nie je dôvod v tomto konaní sa domáhať určenia neplatnosti danej záložnej zmluvy. Na záver poukázali na to, že je nevyhnutné prihliadnuť na preventívnu povahu predbežných opatrení, ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu ich postavenia, kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Naopak, nárok žalovaného 2/ predbežným opatrením nie je bezprostredne ohrozený, keďže aj žalovaná 2/ bola uvedená do omylu a škodu má možnosť si uplatniť v trestnom konaní voči obvineným, prípadne aj vymáhaním od úverovej dlžníčky

- žalovanej 1/. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.

6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nikdy nemala záujem niekoho obrať o strechu nad hlavou, nemá to v pláne ani teraz, s tým, že ďalej uviedla: ,,Žiaľ sme navzájom v situácii, ktorá sa zrejme inak riešiť nedá.“ Rada by sa taktiež z tejto situácie dostala, nakoľko ona nie je tá, ktorá by chcela robiť problémy.

7. Navrhovatelia k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli, že táto sama v podstate potvrdila nimi uvádzané skutočnosti, a to, že ona sama bola obeťou podvodu obvinených Z. V. a Y. L., pričom bola len osobou, na ktorú boli ďalej prevedené sporné nehnuteľnosti a zo Slovenskej sporiteľni vylákaný na jej meno úver zabezpečený záložným právom k týmto nehnuteľnostiam. I zo samotných výpovedí žalovanej 1/ v trestnom konaní ako svedkyne vyplýva, že ona sama nemala vedomosť o tom, že podpisuje kúpne zmluvy, na základe ktorých sa následne stala vlastníčkou sporných nehnuteľností s tým, že so žalobcami sa nikdy nestretla, nevidela ich a v zakúpených sporných nehnuteľnostiach nikdy nebývala, nevie ani kde sa nachádzajú, nevie kto uhrádza platby za energie a pod.. Na základe takéhoto podvodného konania sa preto navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva voči tomu, komu svedčí zápis na liste vlastníctva, teda voči žalovanej 1/ , hoci sama nie je za danú situáciu vinná a zodpovedná. Naďalej trvajú na tom, že kúpna zmluva zo dňa 21. 01. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu, že u nich absentovala slobodná vôľa. Navrhovatelia tak v dôsledku podvodného konania, konania v rozpore s dobrými mravmi za účelom získať majetkový prospech, stratili vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že nemali vôľu trvalo previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §-u 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte ,,CSP“, vzhľadom na včas podané odvolanie žalovanou 2/ preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §-u 379 a §-u 380 a bez nariadenia pojednávania podľa §-u 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa ust. §-u 387 ods. 1 vo výroku, ktorý bol odvolaním žalovanej 2/ napadnutý ( výrok II. ) ako vecne správne potvrdil.

9. Ak žalovaná 2/ podala odvolanie i vo vzťahu k výroku III., ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 3/ zdržať sa dražby sporných nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej, jej odvolanie v tomto rozsahu bolo odmietnuté z dôvodu, že týmto rozhodnutím nebola žalovaná 2/ dotknutá na svojich právach, teda, v tomto rozsahu podala odvolanie žalovaná 2/ ako neoprávnená osoba. Na strane žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo ( § 77 ). Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) odvolanie žalovanej 2/ proti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 3/ zdržať sa dražby sporných nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej ( výrok III.), odmietol.

10. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej 1/, aby nescudzovala, nezaťažovala a nenakladala so spornými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej ( výrok I.), nebol odvolaním napadnutý, zostáva tak nedotknutý.

11. Podľa §-u 324 ods. 1 CS pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa §-u 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa §-u 325 ods. 2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

14. Napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016. Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané dňa 06. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.

17. K námietkam žalovanej 2/ uvedenými v odvolaní odvolací súd poznamenáva nasledovné:

18. Z obsahu spisu vyplýva, ako aj z oznámenia okresného súdu zo dňa 10. 03. 2017, že navrhovatelia podali žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko sa naďalej považujú za ich vlastníkov a do súčasnej doby sporné nehnuteľnosti užívajú a v rodinnom dome bývajú. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že až do vydania rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko mal za to, že navrhovateľom v danom prípade hrozí bezprostredná ujma na majetku, ktorá by v prípade predaja nehnuteľností dražbou bola napraviteľná len s určitými ťažkosťami, a to aj s prihliadnutím k tomu, že navrhovatelia dom súpisné č. XXX stále obývajú a užívajú. Zároveň okresný súd výslovne konštatoval, že uspokojenie pohľadávky žalovanej 2/ vydaním tohto neodkladného opatrenia nie je bezprostredne ohrozené, a teda napadnuté uznesenie spĺňa podmienky ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 220 ods. 2 v dôsledku čoho námietka žalovanej 2/, že rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v absencii odôvodnenia, neobstojí.

19. K námietkam žalovanej 2/ v odvolaní odvolací súd tiež dopĺňa, že žalovaná 2/ je akciovou spoločnosťou so základným imaním 212 000 000 €, preto sa na jej ekonomickej situácii nijako neodrazí, ak sa momentálne neuskutoční dražba sporných nehnuteľností. Naproti tomu, ak by súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, títo by stratili svoje obydlie a prišli by o základnú životnú potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie konanie a s tým spojené trovy a výdavky. Navyše, do času, kým by súd rozhodol o neplatnosti dražby, by žalobcovia aj tak nemali kde

bývať. Na druhej strane, ak bude podaná žaloba vo veci samej, k čomu i zo strany navrhovateľov došlo a títo podali žalobu o určenie vlastníckeho práva, potom v prípade, ak by ich žaloba bola zamietnutá, môže žalovaná 2/ záložné právo vykonať a uspokojiť tak svoju pohľadávku. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda jediný možný spôsob, ako sa môžu navrhovatelia brániť pred predajom svojho obydlia formou dražby bez toho, aby dochádzalo k ďalšiemu rozmnožovaniu sporov.

20. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanej 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k sporným nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností nemôžu navrhovatelia zabrániť a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ich ústavného práva na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte pred tým, než sa na základe podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva rozhodne o veci samej, v rámci ktorej bude posudzovaná nielen otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ale v rámci tohto konania sa bude súd formou prejudiciálnych otázok zaoberať i posúdením (ne)platnosti zmlúv, na základe ktorých sa žalovaná 1/ stala ich vlastníčkou a jednej z týchto prevodných zmlúv je účastníčkou i žalovaná 2/ (vrátane zmluvy o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, ktorá je zmluvou akcesorickou vo vzťahu k zmluve o úvere.). Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, Európsky súd pre ľudské práva 2008, a Rousk vs. Švédsko, č. 27183/04, § 137).

21. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

22. Argumentáciou žalovanej 2/ poukazujúcou na nedôvodnosť uplatneného nároku však posúdi súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej a povinnosť uložená žalovanej 2/ zdržať sa výkonu záložného práva v súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou a zmluvou o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam je daná iba týmto opatrením, pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda neodkladné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej dražby nie je len nesplnenie záväzku žalovanou 1/, ale to, že navrhovatelia sa považujú za vlastníkov sporných nehnuteľností vrátane rodinného domu, v ktorom tohto času žijú a ktorý je práve v dôsledku podvodného konania tretích osôb tohto času vo vlastníctve žalovanej 1/. Navrhovatelia sa až dodatočne dozvedeli o tom, že dňa 11. 04. 2016 sa má konať dražba rodinného domu, v ktorom stále bývajú a užívajú ho odkedy ho navrhovateľka 1/ spolu s nebohým manželom postavili. To, či prevody sporných nehnuteľností boli vykonané podvodným spôsobom a či navrhovatelia boli uvedený do omylu pri týchto právnych úkonoch, však budú skúmané a vyhodnotené až v konaní vo veci samej. Je osvedčené, že v prejednávanej veci prebieha trestné konanie pred Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline, kde ako poškodená vystupuje i žalovaná 2/. Žalovaná 2/ síce v odvolaní poukazuje na to, že navrhovatelia neuvádzajú žiadnu skutkovú okolnosť, pre ktorú by nemala obstáť zmluva o zriadení záložného práva, na podklade ktorej sa vedie, resp. mal viesť výkon záložného práva, avšak z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že ak sa preukáže, že k doterajším prevodom sporných nehnuteľností na žalovanú 1/ došlo v dôsledku porušenia zásady ,,nemo plus iuris transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva ako sa má), nemohla potom ani žalovaná 1/, voči ktorej má žalovaná 2/ svoju pohľadávku, vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť. Okresný súd sa preto bude v konaní vo veci samej prejudiciálne zaoberať otázkou (ne)platnosti nielen kúpnych zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodom, ale i zmlúv akcesorických, teda i zmluvy o zriadení záložného práva, ktorého účastníčkou je žalovaná 2/. Nemožno neprihliadať ani na vyjadrenie samotnej žalovanej 1/, ktorá sama uviedla, že nemala záujem nikoho obrať o strechu nad hlavou, teda nemala vedomosť o tom, že by sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností. Sama žalovaná 1/ odvolanie voči

napadnutému uzneseniu nepodala. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/ je preto primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Realizáciou dražby by došlo k zmene okruhu strán na ťarchu žalobcov, reálne by im mohla byť spôsobená vecná ako aj osobná ujma, ak súčasne z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v dome stále bývajú a ide o ich domov. Narušenie tohto stavu by preto mohlo spôsobiť aj zásah do ich osobného života, ak nedotknuteľnosť obydlia a jeho ochrana je zakotvená i priamo v Ústave Slovenskej republiky. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej je preto dôvodný, ak hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcov, t. j. práva na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.

23. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať do akej miery môžu byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia žalovanej 2/ nevzniká žiadna ujma, pretože jej súčasný faktický a právny vzťah k navrhovateľom a ani k žalovanej 2/ ako dlžníčke sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, a prejudiciálne bude posúdená (ne)platnosť zmlúv, na základe ktorých došlo okrem iného aj k založeniu týchto nehnuteľností vprospech žalovanej 2/.

24. O povinnosti nahradiť trovy predbežného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 .

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .