Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-140-2013.pdf
PDF · 153.51 KB
No categories available
37C/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobkyne: N. N., C.. XX.XX.XXXX, S. J. XXX/X, S., zast.: MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanej: K. B., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XX, S., zast. B.. B. B., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XX, S., o určenie priebehu hraníc pozemku, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Č. ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2, zastavuje. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkových nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese M., Obec Č., katastrálne územie Č., vyznačených v geometrickom pláne Petra Formanka č. 58/2015 zo dňa 5. 6. 2015, úradne overeného dňa 22. 6. 2015, ako:
- pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2;
- pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2; a to v podiele 1/1. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1 Žalobou doručenou súdu dňa 15. mája 2013, zmenenou v podaní doručenom súdu dňa 26. augusta 2015 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkových nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese M., Obec Č., katastrálne územie Č., vyznačených v geometrickom pláne Petra Formanka č. 58/2015 zo dňa 5. 6. 2015, úradne overeného dňa 22. 6. 2015, ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2; pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2; (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“), ako aj určenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Č. ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2 a náhrady trov konania. Žalobkyňa procesne zaútočila skutkovým tvrdením, že na základe deľbovej a kúpnej zmluvy zo dňa 31. decembra 1975 vstúpila spoločne so svojím manželom do dobromyseľnej, oprávnenej a do okamihu nadobudnutia účinkov vydržania aj neprerušenej držby predmetných nehnuteľností, o ktorých sa oprávnene domnievali, že ich od predávajúceho nadobudli do svojho výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že spoločne so svojím manželom bola účastníkom právneho úkonu v časti kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali nadobudnúť okrem iných pozemkov aj pozemok v zmluve vymedzený ako „parc. č. XXX/X dom a dvor vo výmere 1 ár a 84 m2 .... na LV č. XXX EN Č. so všetkými právami a so všetkým príslušenstvom tak ako ich predávajúci užíval“. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkom.
2 Žalovaná sa k zmenenej žalobe písomne vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 10. februára 2016, v ktorom navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanej náhradu trov konania. Žalovaná sa procesne bránila skutkovým tvrdením, že podanie žaloby bolo účelovou reakciou na žiadosť žalovanej o stavebné povolenie na prestavbu rodinného domu nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X v k.ú. Č., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, ktoré konanie je vedené na spoločnom stavebnom úrade Č. so sídlom v B. pod spisovou značkou SOÚ -5273/2012 - 1319/ ZŠu, pričom stavebný úrad výlučne z dôvodu podania tejto žaloby prerušil stavebné konanie, čím žalovanej hrozí škoda na majetku z dôvodu nemožnosti vykonávať stavebné úpravy na rodinnom dome. Poukázala na to, že hranice nových parciel na oneskorene doručenom geometrickom pláne číslo 28/2015 si žalobkyňa určila sama svojvoľne, bez prihliadnutia na majetok žalovanej a jeho ochranu a bez akejkoľvek ochoty hranice so žalovanou konzultovať. Žalovaná uviedla, že s nárokom žalobkyne na spoluvlastníctvo parcely číslo XXX/X absolútne nesúhlasí. Dôrazne odmietla akékoľvek obvinenia na adresu jej otca nebohého R. Š., ktorý podľa žalobkyne chcel svojho brata M. Š. oklamať a majetkovo sa obohatiť. Žalovaná má za to, že deľbová a kúpna zmluva zo dňa 31. 12. 1975 je platná, bola uzatvorená slobodne, vážne, vyjadruje slobodnú vôľu všetkých účastníkov zmluvy, nebola uzatváraná pod nátlakom, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali na Miestnom národnom výbore v Č.. Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava vidiek, o čom svedčí overenie a pečiatka príslušných orgánov. Poukázala na to, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX nadobudla na základe rozhodnutia o dedičstve zo dňa 26. 11. 1991 spisová značka D 1535/90 po nebohom R. Š.. Žalovaná uviedla, že na základe jej informácií, si žalobkyňa v minulosti chcela dať zapísať na katastri nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X. Za týmto účelom predkladali viacero potvrdení od obce o pridelení súpisného čísla 223, v ktorých sú nezrovnalosti (dôkaz sa nachádza v súdnom spise - potvrdenie od obce Č. zo dňa 10. 7. 1998, 24. 1. 2000 a 27. 6. 2012). Teda už v roku 1998 zistili, že zapísaný stav pozemkov v katastri nezodpovedá stavu, ktorý užívajú. O tejto skutočnosti však žalovanú v tom čase neinformovali. Ďalší pokus o zapísanie rodinného domu riešili pri dedičskom konaní, tiež neúspešne. Napriek týmto skutočnostiam, keď boli katastrom vyzývaní na predloženie potrebných dokladov, žalovanú opäť nekontaktovali a nepokúsili sa o nápravu. Prvý krok prišiel až zo strany žalovanej, v čase kedy podala žiadosť o stavebné povolenie a kedy uvedené skutočnosti na katastri zistila. Pri snahe žalovanej o dohodu si kládla žalobkyňa nereálne požiadavky, požadovala posun domu a vyhrážala sa, že zabráni v prestavbe. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkom.
3 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov: W. N., B. N., M. N., M. Š., Y. S.Č., Y. N., A. M., W. N., B. N., A. N., L. S., Q. B., K. O., B. Š.; prečítaním písomnej svedeckej výpovede N. O., ďalej prečítaním alebo oznámením obsahu všetkých stranami predložených listinných dôkazov a podaní strán, a to: č.l. 1-3 - návrh, č.l. 10 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 11 - kópia z katastrálnej mapy, č.l. 12 - kópia z katastrálnej mapy, č.l. 13 - výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. Častá, č.l. 14 - potvrdenie obce Č., č.l. 15
- potvrdenie obce Č., č.l. 16 - potvrdenie obce Č., č.l. 17 - oznámenie obce Častá, č.l. 18 - výpis z evidencie nehnuteľností, č.l. 19 - kópia deľbovej a kúpnej zmluvy, č.l. 20-21 - grafické náčrty; zakreslenie pozemku, č.l. 22 - podanie, č.l. 37-38 - kópia rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek, č.l. 41-42
- rozhodnutie obce Č. z 27. 5. 2013, č.l. 43-44 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 82-85 - návrh na zmenu a doplnenie žalobného petitu, č.l. 90 - geometrický plán č. 58/2015 zo dňa 5. 6. 2015, č.l. 91 - kópia katastrálnej mapy, č.l. 92-99 - záznam o ohliadke aj s fotodokumentáciou, č.l. 103 - prílohová obálka (originál geometrického plánu č. 58/2015), č.l. 147 - čestné prehlásenie, č.l. 156-159 - fotografie, ako aj ohliadkou na miesta samom. Súd ako nadbytočný zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania vyžiadaním si stanoviska katastrálneho úradu, a podľa § 185 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, nakoľko skutočnosti, ktoré ním mali byť podľa tvrdenia zástupcu žalobkyne preukázané (dobromyseľnosť držby žalobkyne nebola naplnená, parc. č. XXX/X je nesprávne zakreslená), mal za dostatočne preukázané z doposiaľ vykonaného dokazovania.
4 Z listinných dôkazov tvoriacich obsahu súdneho spisu súd zistil tento skutkový stav: Z výpisu z katastra nehnuteľností na č.l. 10 spisu mal súd za preukázané, že k 3. decembru 2013 boli na liste vlastníctva č.XXXX zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Č., v katastrálnom území Č., ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 a ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, nachádzajúce sa v intraviláne obce. Na oboch pozemkoch bola vyznačená plomba na základe Z-1468/2013. Ako ich spoluvlastníci boli evidovaní žalobkyňa a N. R., C.. XX. W. XXXX v podiele
1/1. Ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „ Delba,Kúpa RI 483/75-21/76“. Z výpisu z katastra nehnuteľností na č.l. 13 spisu mal súd za preukázané, že k 3. decembru 2013 boli na liste vlastníctva č. XXX zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Č., v katastrálnom území Č., ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1075 m2, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2, oba pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce a ďalej stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXX/X. Na oboch pozemkoch bola vyznačená plomba na základe Z-2632/2013. Ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností v podiele 1/1 bola evidovaná žalovaná. Ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „ Rozh. D 1535/90 - 121/03“. Z potvrdenia na č.l. 14 spisu mal súd za preukázané, že obec Č. dňa 10. júla 1998 vydala pre R. N. X. B. N. potvrdenie, v ktorom uviedla: „manželia R. N. X. B.. N. U.. Š. vlastnia v našej obci rodinný dom na ulici H., ktorí postavili do roku 1976 na parc. XXX/X, XXX/X. Tento dom dostal pridelené súpisné číslo XXX a orientačné XX. Potvrdenie sa vydáva ako doklad k zápisu do katastra nehnuteľností.“. Z potvrdenia na č.l. 15 spisu mal súd za preukázané, že obec Č. dňa 24. januára 2000 vydala pre R. N. a manželku N. potvrdenie s identickým obsahom ako v prípade potvrdenia na čísle listu 14 spisu. Z potvrdenia na č.l. 16 spisu mal súd za preukázané, že obec Č.Á. dňa 27. júna 2012 vydala pre Správu katastra Pezinok potvrdenie, v ktorom uviedla: „ stavbe rodinného domu na parc. č. 122/3 v katastrálnom území Č. bolo pridelené súpisné číslo XXX. Stavba bola postavená pred rokom 1976. Stavebníkmi boli neb. N. R. C.. XX.X.XXXX X. B. N. N. U.. Š., C.. X.X.XXXX, S. S., J. XXX/X. Potvrdenie sa vydáva ako doklad k zápisu stavby do katastra nehnuteľností.“. Z oznámenia na čísle listu 17 spisu mal súd za preukázané, že obec Č. dňa 7. júna 2012 oznámila žalovanej začatie stavebného konania v spojenom územnom a stavebnom konaní a nariadenie ústneho konania, a to na základe žiadostí stavebníka - žalovanej o stavebné povolenie v spojenom stavebnom a územnom konaní na prestavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X v katastrálnom území Č., podanej dňa 5. júna 2012, ktorým dňom bolo zahájené stavebné konanie. Obec Č., ako príslušný stavebný úrad súčasne nariadila k predloženej žiadosti ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 20. júna 2012 o 15:30 hod. Z kópie výpisu z evidencie nehnuteľností na číslo listu 18 mal súd za preukázané že na liste vlastníctva číslo XXX boli k 19. februáru 1975 zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Č., v katastrálnom území Č., ako pozemky: číslo parcely XXX/X- dom, dvor o výmere 489 m2,, číslo parcely XXX/X- záhrada o výmere 1075 m2, číslo parcely XXX/X- dvor o výmere 184 m2, číslo parcely XXX/X- dvor o výmere 290 m2. Ako ich spoluvlastníci boli evidovaní: Š. J., C.. XX.L. XXXX v podieli 1, I. U.. M. v podieli 1 a Š. M., C.. XX. W. XXXX v podieli 2/4. V časti „C“ listu vlastníctva bolo vyznačené záložné právo pre S. W.. Z kópie deľbovej a kúpnej zmluvy na č.l. 19 spisu mal súd za preukázané, že táto zmluva bola uzatvorená na Miestnom národnom výbore v Č. dňa 31. decembra 1975 a registrovaná bola na Štátnom notárstve Bratislava - vidiek dňa 17. februára 1976 pod číslom RI 483/75. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zahŕňala dva právne úkony a to zámenu a kúpu. V prvej časti zmluvy M. Š., narodený XX. W. XXXX, vdovec, obyvateľ v Č., H. P. Č. XXX dal do zámeny svoju polovicu nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXX pod parcelným číslom XXX/X dom, dvor vo výmere 4 áry 89 metrov štvorcových a parc. čís. XXX/X záhrada vo výmere 10 árov 75 metrov štvorcových
- R.I. Š., narodenému XX. R. XXXX, obyvateľovi v Č., J. P. Č. XXX. Naproti tomu František Šikula dal do zámeny svoju polovicu nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXX K. Č. pod parc. čís. XXX/X dom, dvor vo výmere 1 ár a 84 metrov štvorcových a parc. čís. XXX/X dvor vo výmere 2 áry a 90 metrov štvorcových M. Š., a to so všetkými právami a so všetkými príslušnosťami, tak ako ich vlastnili. Na základe tejto deľbovej zmluvy sa M. Š. stal v celosti pozemnoknižným vlastníkom parc. čís. XXX/X dom, dvor vo výmere 1 ár a 84 metrov štvorcových a parc. čís. XXX/X dvor vo výmere 2 áry a 90 metrov štvorcových, zapísaných na LV č. XXX K. Č.. Na základe tejto deľbovej zmluvy sa R. Š. stal v celosti pozemnoknižným vlastníkom parc. čís. XXX/X dom, dvor vo výmere 4 áre 89 metrov štvorcových a parc. čís. XXX/X záhrada vo výmere 10 árov 75 metrov štvorcových, zapísaných na LV č. XXX K. Č.. V zmluve bolo ďalej uvedené, že hodnota do zámeny dávajúcich nehnuteľností je 20 000 Kčs a zmluvné stránky si medzi sebou nič nedoplácajú. V ďalšom bode tejto zmluvy bola uzatvorená medzi M. Š., ako predávajúcim na jednej strane, R. N., C.. XX. W. XXXX, S. S. J. X a N. N., U.. Š.Y., C.. X. B. XXXX S. S. J. X ako kupujúcimi na strane druhej, kúpna zmluva, ktorou predávajúci predal kupujúcim nehnuteľnosti a to parc. čís. XXX/X dom, dvor vo výmere 1 ár a 84 metrov štvorcových a parc. čís. XXX/ X dvor vo výmere 2 áry a 90 metrov štvorcových, zapísané na LV č. XXX K. Č., za kúpnu cenu vo výške 12 000 Kčs. Z kópie rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava- vidiek sp.zn. D 1535/90 zo dňa 26. novembra 1991 na č.l. 37-38 spisu mal súd za preukázané, že v dedičskom v konaní po R. Š., H. X. X. XXXX boli okrem iných vecí predmetom dedičstva aj rodinný dom a pozemky s parc. č. XXX/X, XXX/X v katastrálnom území Č., zapísané na LV č. XXX, ktoré v tomto dedičskom konaní nadobudla žalovaná. Z kópie rozhodnutia na č.l. 41-42 spisu mal súd za preukázané, že obec Č. v ňom dňa
27. mája 2013 konštatovala, že žalovaná podala dňa 5. júna 2012 žiadosť pod č. XXXX na prestavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X v katastrálnom území Č., pričom účastníci konania W. N., M. N., B. N. a žalobkyňa podali dňa 15. mája 2013 na Okresný súd Pezinok návrh na usporiadanie priebehu hraníc na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území Č.. Týmto rozhodnutím obce Č., ako príslušného stavebného úradu bolo konanie prerušené do doby, kým rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. Z originálu geometrického plánu na oddelenie pozemku p.č. XXX/XX a zameranie stavby p.č. XXX/XX založeného v prílohovej obálke na č.l. 103 spisu vyplýva, že geometrický plán číslo 58/2015 vyhotovil dňa 5.júna 2015 Peter Formanko, autorizačne ho overil dňa 5.júna 2015 Ing. Jaroslav Hraška a úradne ho overila dňa 22. júna 2015 pod číslom 61696/2015 Ing. Iveta Jankovičová z katastrálneho odboru Okresného úradu M.. Týmto geometrickým plánom boli z doterajšieho pozemku parc. č. XXX/X o výmere 489 m2 vytvorené nové pozemky: parc. č. XXX/X o výmere 305 m2, XXX/XX o výmere 112 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 72 m2. Z čestného prehlásenia na číslo listu 147 spisu mal súd za preukázané že N. O., C.. XX. O. XXXX bývala v dome číslo XXX na ulici H. A. L. Č. od roku 1971 do novembra 1978. Z podania na č.l. 184-185 spisu mal súd za preukázané, že svedkyňa N. O., C.. XX. O. XXXX v odpovedi na otázku: „ a) Uveďte, v ktorých miestach hranice pozemku od uličky priliehajúceho k spodnou domu (súp.č. XXX), ktorý ste od roku 1971 mala obývať, sa nachádzala bránka pre osobný vstup, a v ktorých miestach bola osadená bránka pre vstup autom alebo pre hospodársku obsluhu? Nakreslite náčrt miest osadenia vstupných brán v roku 1971.“, uviedla odpoveď: „V rokoch 1971, keď som bývala na Zámockej súp.č.XXX, sa chodilo do domu z uličky, kde bola väčšia brána pre vstup s vozom a náklad s drevom. Pri dome boli hospodárske budovy, šopa na drevo, pec a záhrada. Nad ňou popri stene domu bola bránička na osobný vstup tou chodieval Paľo, mal ju bližšie. Častejšie sa aj na osobný vstup bežne využívala spodná brána. Priložený náčrt.“ V odpovedi na otázku: „b) Využíval tieto vstupy aj niekto z rodiny vrchného domu a pre aké účely? “, svedkyňa uviedla: „Tieto vstupy sme využívali sami, susedia z vrchného domu, používali vstup nad našim domom, kde mali bránku.“. V odpovedi na otázku: „c) Obývali ste nehnuteľnosť na H. XX, číslo domu XXX, v obci Č.? “, svedkyňa uviedla: „Nehnuteľnosť na Zámockej súp. číslo XXX, číslo domu XX, som obývala so svojim manželom a starým otcom J. od roku 1971 do roku 1978, kedy som sa presťahovala do nového domu na Hlavnej ulici. So starým otcom J. sme tam bývali do 29.11.1974, kedy zomrel. Po smrti starého otca J. som tam bývala s manželom až do roku 1978. Na hody v novembri 1978 sme sa presťahovali do postaveného domu.“. V odpovedi na otázku: „d) Ako si spomínate na horných susedov počas Vášho užívania, či už M. Š., N. N., prípadne jej deti?“, svedkyňa uviedla: „V hornom dome býval M. Š. sám, otec pani N.. Pani N. N. poznám, ale tam nebývala, bývala niekde v Bratislave. Ako často chodila si už nepamätám. Jej deti vôbec nepoznám.“. V odpovedi na otázku: „e) Pamätáte si, že by horní susedia, čiže pán M. Š., pani N. N. prípadne jej deti, využívali záhradu pred spodným domom? Napríklad hospodárske budovy alebo kôlňa, chlievy alebo pôdu na sadenie?“, svedkyňa uviedla: „Záhradu pred spodným domom, ako aj hospodárske budovy M. Š. X. M. N. N., čosi pamätám nevyužívali. Pani N. N. k dedkovi J. nechodila. V tej dobe sme záhradu užívali spolu so starým otcom, potom sami. Nechovali sme nič.“. V odpovedi na otázku: „f) Pamätáte si na otca žalobkyne - M. Š.? “, svedkyňa uviedla: „Na Pavla si pamätám. Spolu s J. sa navštevovali spolu posedávali, debatovali, popíjali. M. X. J. boli bratia.“. V odpovedi na otázku: „g) Poznali ste R. Š.? V akom ste boli vzťahu?“, svedkyňa uviedla: „R. Š. som poznala bol to môj strýko, najstarší brat mojej mamy. Po smrti starého otca zdedil majetok po J., tak sa dohodli štyria súrodenci. My sme mali záujem si tam postaviť dom, ale starý otec hovoril, že najskôr sú deti, potom vnuci.“. V odpovedi na otázku: „h) Ako by ste opísali R. Š.?“, svedkyňa uviedla: „R. Š. bol v podstate dobrý, zásadový človek. Navzájom sme sa rešpektovali, nemali sme spory.“. V odpovedi na otázku: „i) Máte vy nejakú negatívnu skúsenosť s R. Š.?“, svedkyňa uviedla: „S R. Š. som vychádzala dobre, mali sme dobré vzájomné vzťahy. Nemala som s ním negatívne skúsenosti.“. V odpovedi na otázku: „j) Viete aký mali R. X. M. Š. vzťah?“, svedkyňa uviedla: „Tiež vzťahy medzi M. X. R. boli priateľské, dobré. Neviem o tom, že by mali medzi sebou konflikt. Vychádzali spolu dobre, navštevovali sa, debatovali. Pri ich vzájomných rozhovoroch som nebola, ani som sa nepýtala.“. V odpovedi na otázku: „k) Máte vedomosť o Deľbovej a Kúpnej zmluve, prípadne o okolnostiach jej uzavretia?“, svedkyňa uviedla: „Nemám vedomosť o deľbovej a kúpnej zmluve ani o jej okolnostiach uzavretia. Ja som chodila do práce do Bratislavy, manžel pracoval ako vodič. Voľné dni sme chodievali robiť na stavbu domu, alebo sme navštevovali rodičov.“.
5 Výsluchom žalobkyne a svedkov súd zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa vypovedala, že Š. J. bol jej krstný otec a zároveň to bol dedo pani žalovanej. Š. J. mal viacero detí, mimo iného aj R. Š., čo bol otec žalovanej. Š. J. a jej otec M. Š. boli bratia. Ďalšími ich bratmi boli W. Š., ktorý bol najstarší a od ktorého kúpili dom a R. Š.. Žalobkyňa uviedla, že v minulosti boli medzi týmito bratmi veľmi dobré vzťahy, aj čo sa týkalo užívania domu, ktorý kúpili od svojho najstaršieho brata W. dvaja bratia a to J. Š. X. M. Š.. V
čase, keď J. Š. X. M. Š. kúpili dom, kúpili aj pozemky pod domom. Tento dom kúpili ešte v tom čase, keď ona ešte nebola na svete. V tomto dome sa potom narodila žalobkyňa i jej súrodenci. Žalobkyňa v tomto dome dodnes býva, ostatní súrodenci sa poženili, povydávali. J. Š. a jeho žena I., boli jej krstnými rodičmi a žili v tom starom dome, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej. Jej otec M. Š. žil v dome, kde žije teraz ona. Pozemky medzi domami boli oddelené dreveným plotom. Bratia J. X. M. Š.Y. sa medzi sebou nikdy nevadili, vždy medzi sebou dobre vychádzali. J. Š. sa chodil k jej otcovi sťažovať, že jeho syn R. Š. bol dva alebo tri krát za ním, kričal na neho a žiadal od neho nejaké papiere. Po smrti J. Š. a jeho ženy I., v dome po nich nikto nebýval, až napokon prišla pani žalovaná, ktorá si ohradila pozemok takým sieťovým plotom. Pred podpisom deľbovej a kúpnej zmluvy prišiel R. Š. za jej otcom M. Š. a naliehal naňho, aby mu podpísal nejaké papiere. O okolnostiach uzatvorenia deľbovej a kúpnej zmluvy si žalobkyňa pamätala, že na Silvestra 1975 sa dostavili na národný výbor. Predtým R. Š. prišiel za jej otcom, že chce uzatvoriť o vyporiadaní spoluvlastníctva nejakú dohodu, na to mu jej otec povedal, že on takúto dohodu uzatvoriť nemôže, pretože svoju časť chce dať jej. Neskôr jej otec hovoril, že ani nevie, čo podpísal. Jej otec sa R.Š. Š. bál, lebo tento naňho vždy kričal. Ešte pred smrťou jej krstných rodičov a i potom, ako zdedila ten dom odjakživa užívali aj dolnú záhradu, chodievali cez ňu, bola tam studňa, chodievali tam po vodu. Sadili tam zemiaky a zeleninu. Dokedy žalovaná vybudovala oplotenie na pozemkoch, stále chodili cez tú dolnú záhradu, aj sme tam chodili sadiť, aj na vodu tam chodievali. K oploteniu pozemkov prišlo v čase, kedy R. Š. už nežil. R. Š. X. M. Š. sa po uzatvorení zmluvy medzi nimi nijako nehádali medzi sebou. R. Š. tam chodieval aj málo, on tam bol asi len 2-3 krát. Žalobkyňa nevidela, že by si R. Š. s jej otcom pri uzatváraní zmluvy medzi sebou niečo vyplácali. Jej otec zomrel ešte pred Nežnou revolúciou v roku 1989, žil ešte dlho po jej matke. Počas svojho života jej otec hovorieval: „vieš čo dcéra moja, celý dom nechám tebe, ty si sa starala o nás“. Po podpísaní predmetnej deľbovej a kúpnej zmluvy na Silvestra 1975, užívanie pozemkov, ktoré boli predmetom deľby zostalo tak, ako dovtedy, t. j. v hornom dome býval M. Š. a ona, v dolnom dome nebýval nikto, dolnú záhradu užívali tak, ako doposiaľ. Takéto užívanie trvalo až do tej doby, kedy pani žalovaná medzi pozemkami postavila plot. Otec jej nepovedal, že v rámci deľby dostal pozemok niekde inde, otec povedal len toľko, že kúpil celý dom aj s pozemkom a že k nemu spraví cestu. Počas života jej otca, mu dávala peniaze na úhradu daní za dom a pozemky, keďže otec mal málo peňazí. Potom ako zomrel, dane za dom aj pozemky platila ona. Predtým ako medzi pozemkami vybudovala plot žalovaná, bol medzi pozemkami vždy plot, tento bol drevený, išlo o taký hnilý plot, boli tam stĺpy a na plote boli longoše. Tento plot však bol neudržiavaný a s medzerami, pričom sa cez neho dalo prechádzať. Svedkyňa W. N. (nar. 1958) vypovedala, že žalobkyňa je jej mama, žalovaná je terajšou susedou. Uviedla, že v roku 1929 predmetný dom kúpil W. Š., od neho to v roku 1931 kúpil jej dedo M. Š.. V roku 1936 sa v predmetnom dome narodila jej mama, ktorá tam býva doteraz. Keďže jej mama svojho otca doopatrovala, daroval jej predmetný dom aj s pozemkami. Po smrti jej babky býval vo vedľajšom dome J. Š., v ich dome býval M. Š., a ešte tam bol jeden dom, v ktorom býval R. Š.. Títo boli bratia, boli medzi nimi vždy dobré vzťahy. Oni spoločne užívali všetky pozemky, ktoré mali v spoluvlastníctve. J. Š. mal syna R. Š., ktorý sa v 70. rokoch minulého storočia začal pohybovať okolo predmetných domov, od svojho otca J. Š. stále pýtal nejaké papiere o dome s tým, že R. Š. chcel dať veci na poriadok. Svedkyňa mala v tom čase cca 16 rokov. Jej mama dostala dom darom. Dom, pozemky v okolí domu i záhradu vždy užívali spoločne. Svedkyňa si pamätala, ako som sa tam vždy voľne pohybovala. V záhrade pestovali plodiny. Vo vedľajšom dome bývala jej krstná babka I.. Svedkyňa sa tam všade cítila ako doma, nemali tam žiadne ploty, bola tam len taká malá bránička. Keď zomrel jej otec R.C. N., prišla pani žalovaná s nejakými papiermi, že si chce prestavať dom. Vtedy im žalovaná povedala, že ich dom vlastne stojí na pozemku žalovanej a že pozemky patria žalovanej. S pani žalovanou sa chceli nejako dohodnúť, k dohode však neprišlo, a preto celú vec dali na súd. Svedkyňa si pamätala, že v prírode bol pozemok pri dome, v ktorom žila jej matka, ohraničený obvodovými plotmi okolo celého pozemku. Zo strany od suseda R. Š. bola prirodzená hranica, zo strany od žalovanej bola v tom čase malá bránička, drevený latkový plot, ktorý držal longoše, na ktorých bol vinič. Bránička bola kvôli tomu, aby mohli chodiť do záhrady a plot bol kvôli tomu, aby do záhrady z ich domu neprebehovali hospodárske zvieratá, ktoré chovali. Ten obvodový plot bol drevený, z drevených lát. Jej otec v 70. rokoch minulého storočia ten plot vymieňal, dával tam pletivo, plot robil spolu s jej bratom B. N.. Po roku 1975 v dome pani žalovanej nebýval nikto, dom bol prázdny. R. Š. tam prišiel možno raz za mesiac. R. Š. nikdy nepovedal, že ich dom stojí na jeho pozemku a hranice pozemkov nevymedzoval. O existencii deľbovej a zámennej zmluvy sa svedkyňa dozvedela, až potom, čo zomrel jej otec, čo bolo po roku 2012. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by jej otec chcel dať na poriadok svoj dom, a o žiadostiach z roku 1998 a 2001 sa dozvedela až po roku 2012. V rámci dedičského konania v roku 2012 sa všetci dozvedeli o nezrovnalostiach okolo domu a pozemkov. Svedok B. N. (nar. 1960) vypovedal, že žalobkyňa je jeho mama, a so žalovanou v žiadnom bližšom vzťahu nie je.
Svedok uviedol, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX získala okolo roku 1995 žalovaná za podivných okolností. O tom sa svedok dozvedel v rámci dedičského konania po jeho otcovi v roku 2012. Svedok uviedol, že nehnuteľností vedené na LV č. XXX patrili od roku 1931 do roku 1975 do spoluvlastníctva J. Š. X. M. Š.. V roku 1960 bola preparcelácia, vznikli tam tri parcely. V roku 1968 bolo vedené dedičské konanie po X. Š., manželke M. Š., aj v tomto dedičskom konaní sa konštatovalo spoluvlastníctvo M. Š. X. J. Š. na predmetných nehnuteľnostiach. V roku 1974 zomrel J. Š., jeho dedičom sa stal R.K. Š., otec pani žalovanej. Potom bola pripravená nová zmluva, kúpno-darovacia, v ktorej sa zrazu podiel M. Š. na týchto nehnuteľnostiach stratil. Podľa vedomostí svedka existujú listinné dôkazy, a to kúpno-predajná zmluva z roku 1931, geometrický plán zo 60. rokov, kde sú ešte stále vedené pôvodné parcelné čísla. Svedok sa pamätal, že o dvor, ktorý sa nachádza pri dome jeho matky, sa po roku 1975 starala iba ich rodina, t.j. mama, súrodenci a otec. Zvieratá boli na tomto dvore len do roku 1975, potom, keď dom nadobudla jeho mama, už nemali žiadne zvieratá. Na pozemkoch sa nachádzali ovocné stromy - slivky, jabloň, bol tam i vinič. Pozemok pri dome jeho matky bol pôvodne ohraničený dreveným obvodovým plotom. Tento plot okolo roku 1977 s jeho otcom a bratmi prerobili na plot pletivový. Vnútri medzi ich domom a domom pani žalovanej sa nachádzala prekážka, určitý druh plotu s bráničkou, tento bol preto, aby na ňom mohol byť vinič, ktorý tvoril chládok a pod ním mali také posedenie. Táto prekážka bola i kvôli tomu, že v obidvoch domoch sa chovali rozličné hospodárske zvieratá. Svedkyňa Y. S. (nar. 1945) vypovedala, že žalobkyňa je jej sestra, a žalovanú vôbec nepozná. Uviedla, že v predmetnom dome sa narodila, bývala tam s rodičmi až do 20 rokov svojho veku, kedy sa vydala a z domu odišla. Pokiaľ si pamätá, tak nezrovnalosti ohľadom domu vyvolával jej bratranec R. Š. a to väčšinou pod vplyvom alkoholu keď vykrikoval, že čo patrí jemu. Uviedla, že keď sa vydala a bola na materskej, do rodičovského domu často chodievala pomáhať rodičom. Vie, že jej otec M. Š., mal z R. Š. strach, lebo ho stále napádal. Išlo o slovné urážky, nadávky. Svedkyňa uviedla, že dom patrí jej sestre, lebo jej ho ako súrodenci dali, takto sa dohodli ešte za života jej otca, že dom pripadne sestre. Jej otec zomrel cca okolo roku 1982. Po smrti otca zostala v dome bývať jej sestra - žalobkyňa aj s ďalšou sestrou B., ktorá je už t. č. nebohá asi 15 rokov. Svedkyňa sestry chodievala navštevovať a to cca raz do mesiaca. V dolnom dome bývala teta I. X. O. J.Á.. Keď oni zomreli, po nich tam nikto nebýval, dom zostal prázdny. Pokiaľ viem, do tohto domu len raz za čas chodieval R. Š.. Z detstva si svedkyňa pamätala, že medzi prednou záhradou a ich dvorom tvoril hranicu len taký longoš, čo z neho ako dieťa jedávala hrozno. Keď bola ešte dieťa do domu chodili prednou uličkou popod dom susedov. Potom bol vstup ešte z druhej - hornej uličky, zo zadného boku. To je ten vchod, ktorý je aj v súčasnosti. Pri súčasnom vchode bol len taký drevený plot. Po nahliadnutí do súdneho spisu, kedy boli svedkyni ukázané fotografie o ohliadke č. 5 a č. 6, svedkyňa uviedla, že longoš stál tam, ako je terajší žlto-zelený plot, o ktorý sa na fotografii opiera právny zástupca žalobkyne, z tohto longoša jedávala hrozno, no nevedela uviesť, ako a kedy sa tam dostal terajší žlto- zelený plot. Svedkyňa A. M. (nar. 1933) vypovedala, že pozná žalobkyňu, chodievala k nim domov, pani žalovanú nepozná. Uviedla, že keď bola mladá chodievala na návštevy k rodičom žalobkyne. Svedkyňa si pamätala, že tam vlastne bývali traja bratia. Otec žalobkyne sa volal M., jeho brat sa volal J. a ďalší brat sa mohol volať R.. Medzi bratmi boli dobré vzťahy. Pokiaľ vie, R. Š. bol synom J. Š., avšak nevie, aké boli vzťahy medzi R. Š. X. M. Š., Č. R. Š.. Svedkyňa nevedela o tom, že by sa v roku 1975 robila nejaká dohoda medzi bratmi. Uviedla, že priebežne chodieva k pani žalobkyni, poznajú sa, zastaví sa u nej, keď ide napríklad na Červený kameň. Pani žalobkyňa býva v tom dome od narodenia. Teraz síce žalobkyňa býva v Bratislave, ale v dome sa narodila, aj tam chodieva. Na pozemkoch, ktoré sú pred domom pani N. bola záhrada, ktorá je tam doteraz a býval tam strýko pani žalobkyne. Pôvodne svedkyňa pozemky vnímala tak, že boli spoločné, pretože za záhradkou bola studňa, kde sa chodievalo na vodu. Pozemky však boli pred kuchyňou prehradené takým pletivom, aj teraz tam je to pletivo. Svedkyňa Y. N. (nar. 1932) vypovedala, že pozná žalobkyňu, ktorá je jej sesternica, pani žalovanú videla iba raz. Svedkyňa uviedla, že ohľadom užívania nehnuteľností panovala vždy zhoda, pretože tam boli tri domy, v ktorých bývali traja bratia a títo mali medzi sebou dobré vzťahy. Títo traja bratia mali dovedna 13 detí, a deti sa na spoločných pozemkoch voľne pohybovali. Chodievali do záhrady, kde bola výborná voda, spoločne sa aj starali o domáce hospodárske zvieratá, ktoré sa tam chovali. Jej otec sa volal R. Š.. Dom, v ktorom býval jej otec tam nestojí už asi od roku 1975. V druhom dome býval brat M. Š. a v tom treťom dome býval ďalší brat, ktorý sa volal J.. Tie domy, v ktorých bývali M. X. J. ešte stoja. Za ten čas, čo tam svedkyňa bývala, žiadna hranica medzi domami neexistovala, normálne sa medzi nimi chodilo. Svedkyňa tam bývala do roku 1971 a nevedela uviesť, kedy vznikla nejaká hranica medzi domami M. X. J. Š.. Dom jej otca stál hneď vedľa domu pani N., žiadna, ani prirodzená hranica tam nebola, snáď tam bol len nejaký longoš, čo je veľký ker viniča. Dom po R. N., ktorý už t. č. nestojí, sa nachádza tam, kde je teraz sused L.. Na tom pozemku, kde je záhrada a studňa boli aj hospodárske budovy, v ktorých sa chovala kopa hospodárskych zvierat. Bratia z každého domu tam chovali nejaké zvieratá. Svedok
M. Š. (nar. 1944) vypovedal, že žalobkyňa je jeho sestra, žalovanú nepozná. Svedok uviedol, že pokiaľ si z detstva pamätá, tak medzi bratmi žiadne spory neboli. Všetky pozemky sa užívali spoločne, ako aj záhrady, tak aj dvory. Medzi bratmi boli vždy výborné vzťahy. V roku 1965 svedok z rodičovského domu odišiel. Po smrti matky však otca stále navštevoval. Prvé spory vznikli potom, čo zomrel strýc J.. Vtedy tam začal chodievať nejaký pán, volal sa R., bol to veľmi nepríjemný, agresívny človek, ktorý vo väčšej miere požíval alkohol a svedkovho otca obťažoval kvôli pozemkom. Otca to obťažovalo a snažil sa R. vyhýbať. Svedok nevedel o dohode, ktorú by medzi sebou spísali jeho otec s R., otec svedkovi o tomto nikdy nehovoril. Po smrti svedkovej matky sa dedičia dohodli, že všetko zdedí otec. Po smrti otca, ktorý zomrel niekedy v júni roku 1976 už vlastne žalobkyňa vlastnila rodičovský dom. Po nahliadnutí do súdneho spisu, kedy boli svedkovi ukázané fotografie o ohliadke č. 5 a č. 6, svedok uviedol, že na fotografii č. 5 je vidno dom strýca J.. Svedok nevedel uviesť kedy vznikol plot, o ktorý sa na fotografii opiera právny zástupca žalobkyne, avšak uviedol, že pôvodne na mieste plotu stálo také chatrné oplotenie, ktoré malo zabraňovať tomu, aby sa domáce zvieratá dostali dole do záhrady. K pozemku, na ktorom stojí rodičovský dom viedli dve prístupové cesty, chodilo sa aj hornou uličkou, kade sa privážali i veci pre dobytok a chodilo s i spodnou cestou. Spodná cesta viedla cez časť, kde býval strýc R., chodilo sa tade len na pešo. Strýco J. mal pri svojom dome takú veľkú bránu, v spodnej časti pozemku, táto brána sa využívala keď sa brala úroda. Pozemky pri rodičovskom dome boli ohraničené len obvodovo, avšak medzi nimi neboli hranice, boli tam len také prekážky kvôli domácim zvieratám. V dobe, keď svedok už nebýval v rodičovskom dome a chodieval navštevovať otca, chodil za ním vrchnou uličkou, častokrát aj s autom. Svedok na vyzvanie na č.l. 102 spisu na zadnej časti kópie geometrického plánu ceruzkou vyznačil ním uvádzané vchody. Písmenom „B“ svedok vyznačil vchod vrchnou uličkou k ich domu. Písmenom „V“ svedok vyznačil pôvodnú veľkú bránu strýca J.. Písmenami „OP“ svedok vyznačil otvorený prechod pôvodnou uličkou k domu strýca R.. Svedok zároveň vyznačil, kde stál dom R. Š.. Pôvodný dom R. Š. lícoval s uličkou. K hospodárskym budovám a chovu zvierat za veľkou bránou „V“, svedok uviedol, že budovy sa využívali spoločne, zvieratá si však choval každý sám, oddelene. Dole mal hospodárske zvieratá strýko J.. Svedok M. N. (nar. 1963) vypovedal, že žalobkyňa je jeho mama, žalovanú pozná, avšak nie je s ňou v žiadnom bližšom vzťahu. Svedok uviedol, že pokiaľ vie, tak v predmetnom dome sa jeho matka narodila, on sa narodil už v Bratislave. V rodičovskom dome jeho matky svedok detstvo neprežil, iba si pamätal, ako ten dom prerábali, čo bolo v dobe, keď mal 8 rokov. Svedok si pamätal, že vedľa uličky boli drevené ploty. Svedkyňa B. N. (nar. 1947) vypovedala, že žalobkyňa je jej švagriná, žalovanú nepozná. Svedkyňa uviedla, že chodievala do rodiny pani žalobkyne v dobe, keď sa priatelila so svojim manželom, vtedy mala cca 18 rokov. Na dvore pred domom pani N. sa chovali hospodárske zvieratá, potom tam ďalej bolo posedenie, kde spoločne sedávali aj so strýcom J., pretože bratia spolu veľmi dobre vychádzali a neboli medzi nimi žiadne nezhody. Svedkyňa vnímala, že medzi pozemkami bratia nemali hranice, a myslela si, že pozemky sú spoločné. Pokiaľ ide o hranice pozemku z uličky, tak tam bol taký drevený plot, chodievalo sa zboku, avšak medzi pozemkami vnútri neboli žiadne hranice. Keď chodievali s manželom na návštevu k jeho rodičom, chodili tam cez uličku, okolo kríža. Svedok W. N. (nar. 1946) vypovedal, že žalobkyňa je jeho švagriná, žalovanú pozná z videnia. Svedok si ohraničenie pozemkov pamätal z obdobia, keď tam chodil ako dieťa vo veku cca 10 rokov. Vtedy tam bol tam drevený latový plot, ktorý sa neskôr prerobil na pletivový. V období 70. rokov minulého storočia v dobe, keď svedok staval svoj dom, chodil pomáhať najstaršiemu bratovi na ich dom. Na bratovom dome svedok napríklad robil taký okrasný plot pred predzáhradkou a iné drobné práce. Po nahliadnutí do súdneho spisu na č.l. 96 svedok uviedol, že on osobne zváral plot, ktorého sa na fotografií č. 5 drží právny zástupca žalobkyne, tento plot zváral niekedy v roku 1977-1978. Plot sa staval tak, že sa spravili stĺpiky a potom sa to tam priváralo. Plot sa dával do vodováhy, aby to sedelo a pasovalo. Svedok plot nakoniec ešte aj natieral. Svedok A. N. (nar. 1940) vypovedal, že žalobkyňa je jeho švagriná, žalovanú nepozná. Svedok uviedol, že nevie ako jeho brat za života nadobudol nehnuteľnosti, ktoré teraz užíva pani žalobkyňa, avšak k bratovi do domu chodil a pomáhal mu aj s rekonštrukciou domu. Bratovi pomáhal s rekonštrukciou rozvodov elektroinštalácie, mohlo to byť v období 80. rokov minulého storočia. Hranicu medzi jednotlivými domami svedok v tej dobe nejako nevnímal, žalobkyňa s jeho bratom mali na dvore takú malú záhradku, ktorá bola len tak provizórne ohradená kvôli zvieratám, aby tam nechodili. Svedok L. S. (nar. 1941) vypovedal, že žalobkyňa je jeho švagriná, žalovanú nepozná. Svedok uviedol, že do Č. C. H. P. na predmetné nehnuteľnosti sa po prvý krát dostal v roku 1961, keď išiel navštíviť svoju priateľku. Prišiel vtedy dolnou uličkou. V roku 1964 tam stavali máj a pri jeho stavaní poškodili plot, preto potom svedok ten plot s jeho nastávajúcim svokrom opravovali. Na pozemku boli vtedy ploty dva. V roku 1968 zomrela jeho svokra, vtedy sa skončilo aj chovanie domácich zvierat, kvôli ktorým boli ploty vybudované. Vonkajší tvar pozemkov zostal nezmenený, avšak ďalšie usporiadanie sa zmenilo, už sa nechodí cez dolnú uličku, ale iba cez hornú a stále sú nejaké spory, napr. o šírku uličky,
či tento spor. Pokiaľ ide o tú záhradu, táto bola vždy prechodná, normálne sa cez ňu chodilo. Medzi jeho svokrom a svokrovými bratmi neboli nikdy žiadne problémy. Svedok uviedol, že chodieval do domu žalobkyne aj po roku 1976, a že v tejto dobe sa o pozemky priľahlé k domu starala jeho švagriná. Svedok uviedol, že on osobne vykonával na dome žalobkyne rekonštrukčné práce, inštaloval vodovod a robil aj klampiarske práce. Pokiaľ ide o pozemky, na nich sa robili iba nejaké povrchové úpravy. Bránka, ktorá bola pri longošoch sa zrušila pri rekonštrukcií plotu. Určite to bolo v 70. rokoch minulého storočia, keď sa robila rekonštrukcia domu. Svedkyňa K. O. (nar. 1956) vypovedala, že žalovaná je jej sestra a žalobkyňu spoznala v rokoch 1979-1980, kedy na predmetnom dome jeden rok bývala, mali spolu dobrý vzťah. Svedkyňa uviedla, že spodný dom J. Š. vyzerá v podstate rovnako, ako na konci 70. rokov minulého storočia. Na tento dom chodievali k dedkovi a k babke. Popri dome stáli hospodárske budovy a nejaké chlieviky pre zvieratá, ktoré tam už dnes nie sú. Pani žalobkyňa tam v tom čase nebývala stále, chodievala iba na víkendy. Keď prišla, normálne ich prišla navštíviť a priniesla napríklad kvetiny. Manžel svedkyne bol raz žalobkyni opraviť práčku. O svojom otcovi R. Š., svedkyňa uviedla, že jej otec bol rázny, mal výbušnú povahu, museli ho vždy rešpektovať. O otcovi žalobkyne M. Š. svedkyňa uviedla, že ujo M., bol taký šedivý pán s fajkou, ktorý sa navštevoval s jej dedom a spoločne oslavovali napríklad I., či J.. Svedkyňa vypovedala, že má vedomosť o dvoch zmluvách. V prvom prípade jej otec zdedil predmetný spodný dom, pretože vyplatil svojich súrodencov, ako dedičov, a dom patril jemu. Keďže jej otec si želal, aby dom zostal v rodine, po jeho smrti tento dom v dedičstve previedli na žalovanú. Svedkyňa si nepamätala, že by niekedy pozemok pred spodným domom užívali susedia. V záhrade pri spodnom dome bola umiestnená studňa, ktorú používali jej babka s dedkom, t. j. I. X. J. Š., ďalej jej sesternica N. O., ktorá tam bývala s dedkom po dobu cca 10 rokov. Svedkyňa si nepamätala, že by niekto z jej rodiny užíval pozemky priľahlé k vrchnému domu. Svedkyňa B. Š. (nar. 1959) vypovedala, že žalovaná je jej sestra a žalobkyňa je jej bývalá suseda. Svedkyňa uviedla, že v danom dome bývala od augusta 1982 do októbra 1984. Svedkyňa uviedla, že pred svojim výsluchom sa bavila so žalovanou o tom, čo má byť predmetom jej svedeckého výsluchu a poukázala na to, že pokiaľ v tomto konaní odznelo, že v dome nikto nebýval, nie je to pravda, pretože ona tam bývala. Pred ňou v tom dome bývala jej sestra K. O. a pred jej sestrou K. tam bývala jej sesternica N. O., ktorá tam bývala ešte s jej dedkom. Svedkyňa uviedla, že s hornými susedmi mali iba susedské vzťahy, keď sa stretli, iba sa pozdravili. Svedkyňa vypovedala, susedia neužívali dolný pozemok, len raz tam pani žalobkyňa išla a povedala, že je jej sesternica, svedkyňa vtedy povedala, že keď tak, je žalobkyňa sesternicou jej otca a na pozemku nemá čo robiť. Svojho otca svedkyňa opísala tak, že keď bol triezvy bol veľmi dobrý, a keď si vypil, mal svoje muchy, nebol však nejaký násilník, či hulvát. Jej otec býval v spodnom dome po svojom narodení, no svedkyňa nevedela dokedy tam býval, len potvrdila, že v roku 1975 tam otec určite nebýval, pretože býval v Č. C. J., kde majú ďalší dom. Svedok Q. B. (nar. 1953) vypovedal, že žalovaná je jeho manželka a žalobkyňa je jeho suseda. Svedok uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užívali od roku 1981, užívali ich normálne, bez akýchkoľvek sporov so susedmi a bez nezrovnalostí. Prvé spory ohľadom užívania vznikli až vtedy, keď si s manželkou chceli postaviť nový dom, t. j. cca pred 4-5 rokmi. Keď tam v roku 1981 začali chodiť, tak v spodnej nehnuteľnosti bývali svedkyne - pani Š. X. O.. Susedia priestor pred spodným domom neužívali. O svojom svokrovi R. Š. svedok uviedol, že svokor bol v podstate dobrý človek, bol zásadový, občas dokázal byť tvrdý na susedu, napríklad vtedy, keď mu na stenu domu nahádzali sneh.
6 Podaním doručeným súdu dňa 29. decembra 2016 vzala žalobkyňa svoju žalobu v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Č. ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2 späť, a navrhla konanie v tejto časti zastaviť. Nakoľko žalovaná na pojednávaní konanom dňa 29. marca 2017 uviedla, že so zastavením konania v uvedenej časti súhlasí, súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom rozhodovania súdu tak zostal procesný nárok žalobkyne na určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
7 Vzhľadom na druh podanej žaloby súd na základe ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. skúmal predovšetkým existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Pri určovacích žalobách musí súd totiž v každom štádiu konania mať doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu; a to, či tento záujem existuje, skúma z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V posudzovanej veci je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou daný v tom, že žalobkyňa sa domnieva, že
sa vydržaním stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovaná to popiera. Nakoľko žalovaná je v katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, má žalobkyňa v súlade s § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení.
8 Súd uvádza tento právny stav:
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991 do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 9 Okresný súd Pezinok pripomína, že podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950 Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu vydržania na území Slovenska (vtedajšieho Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu držby, ergo v ňom nemohlo byť upravené ani vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho poriadku bol však zavedený nový inštitút osobného užívania pozemkov. Až zákonom č. 131/1982 Zb. bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal nepretržite v držbe po dobu 3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa ich vlastníkom. Zákonodarca sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. Túto problematiku upravil odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala prezumpcia oprávnenosti držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v socialistickom vlastníctve (napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam). Mohlo dôjsť i k vydržaniu pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval štát a vydržateľovi vznikol nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná právna úprava inštitútu vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992.
10 Možno konštatovať, že súčasné zákonom ustanovené podmienky vydržania sú koncipované v podstate totožne, ako v rímskom práve, a patria medzi ne: a) existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou (animus possidendi) a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere (bona fides), že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania (res habilis).
11 V posudzovanej veci sa žalobkyňa v súdnom spore domáhala vydržania dvoch pozemkov, teda spôsobilých predmetov vydržania, jej povinnosťou bolo teda preukázať, že spĺňa podmienku ich oprávnenej dobromyseľnej držby po dobu najmenej 10 rokov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že koncom roku 1975 žalobkyňa spoločne so svojím manželom kúpila od svojho otca M. Š. za kúpnu cenu vo výške 12.000,- Kčs nehnuteľnosti, a to dom a dva pozemky (parc. č. XXX/X s výmerou 184 m2, parc. č. XXX/X s výmerou 290 m2) s celkovou výmerou 474 m2. Dňom uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 31. decembrom 1975 tak žalobkyňa vstúpila do dobromyseľnej držby stavby domu a do dobromyseľnej držby pozemkov s celkovou výmerou 474 m2. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy v dobrej viere užívala pozemok parc. č. XXX/X s výmerou 290 m2 ako i časť pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorý tvoril dvor domu vo
vlastníctve žalobkyne. Z ohliadky na mieste samom, ako i z geometrického plánu č. 58/2015 vyplynulo, že celková výmera pozemku parc. č. XXX/X, ktorú v dobrej viere žalovaná užívala je 184 m2, pričom ju tvorí pozemok zastavaný domom žalobkyne o výmere 72 m2 (vyznačený v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria) a pozemok vytvárajúci nádvorie domu žalobkyne o výmere 112 m2 (vyznačený v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že užívacia hranica medzi domami bola vymedzená plotom, ktorý zhotovil svedok W. N. v období rokov 1977-1978, na mieste pôvodnej prekážky zabraňujúcej domácim zvieratám z domu žalobkyne v prechode na pozemky právnych predchodcov žalovanej. Pokiaľ ide o dobu trvania oprávnenej držby pozemkov v ich hraniciach vymedzených geometrickým plánom č. 58/2015, súd dospel k záveru, že táto trvala minimálne 18 rokov. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, či užívacia hranica vymedzená plotom, ktorý zhotovil svedok W. N. v období rokov 1977-1978 bola totožná s užívacou hranicou pozemkov vymedzenou pôvodnou prekážkou zabraňujúcou domácim zvieratám z domu žalobkyne v prechode na pozemky právnych predchodcov žalovanej, pričom zároveň nebol zrejmý ani presný deň zhotovenia tohto plotu, súd dospel k záveru, že začiatok plynutia oprávnenej držby žalobkyne ohľadom predmetných nehnuteľností je možné nespochybniteľne stanoviť najskôr až dňom 1.1.1979. Súd sa nestotožnil so skutkovým tvrdením, že oprávnená držba žalobkyne trvala nepretržite až do smrti jej manžela v roku 2012, kedy sa pri dedičskom konaní dozvedela o nesúlade skutkového a právneho stavu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa spoločne s jej manželom už v roku 1998 pokúšali dosiahnuť zápis ich vlastníckeho práva k stavbe domu do katastra nehnuteľností, a v tejto súvislosti im bolo dňa 10. júla 1998 vydané potvrdenie Obce Č. o postavení domu so súpisným číslom XXX. Súd teda dospel k záveru, že koniec plynutia dobromyseľnej držby žalobkyne je možné nespochybniteľne stanoviť dňom 31.12.1997. Tu súd pripomína, že žalovaná skutkovo ani nesporila dobromyseľnosť držby žalobkyne v dobe do roku 1998, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi stranami, ako susedmi a príbuznými bol v rámci spoločenských noriem a prvýkrát sa strany dostali do susedského sporu až v roku 2013, kedy si žalovaná podala žiadosť na stavebnom úrade o povolenie prestavby jej rodinného domu so súpisným číslom XXX. Tak žalobkyňa ako i žalovaná pritom vždy dodržiavali dohodu ohľadom užívania pozemkov, ktorú v roku 1975 pri deľbovej zmluve uzatvorili ich právni predchodcovia - otec žalobkyne a otec žalovanej, a rešpektovali i terajšiu užívaciu hranicu pozemkov vytvorenú v rokoch 1977-1978. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobkyni sa podarilo preukázať všetky zákonné predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností, rozhodol o ďalšej časti jej procesného nároku uplatneného žalobou tak, že žalobe vyhovel.
12 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna z pomerne úspešných strán sporu (i keď žalobkyňa bola v časti žalobou uplatneného procesného nároku úspešná, v ďalšej časti procesne zavinila zastavenie konania) nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.