Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-224-2015.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/224/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: I. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX Č., občan SR, v zastúpení: JUDr. Danou Šmídovou, advokátkou, Mudroňova 31, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade: C. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. C. R. XX, XXX XX Y., prechodne bytom XXX XX I. XXX, občan SR, v zastúpení: JUDr. Petrom Pórom, advokátom, Kováčska 32, Košice a proti žalovanej v 2. rade: I. Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. T. H., občianska SR, o zaplatenie 1.000,00 Eur, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3. februára 2015, č. k. 35C/467/2013-75
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 Eur a uhradiť mu trovy konania vo výške 393,65 Eur predstavujúce uhradený súdny poplatok vo výške 60,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 333,65 Eur, a to k rukám právnej zástupkyne žalobcu, JUDr. Dany Šmídovej, advokátky, Mudroňova 31, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 1.000,00 Eur spoločne a nerozdielne na tom skutkovom základe, že na základe inzerátu žalovaných vykonal žalobca za účelom kúpy bytu, ohliadku bytu v Y., na ulici K. XX a na mieste žalobca k rukám žalovaným vyplatil zálohu kúpnej ceny vo výške 1.000,00 Eur, ale nasledujúci deň, t.j. 24. októbra 2012, zavolal žalobca žalovaným, že o kúpu bytu nemá záujem a žiadal vrátenie zálohy z kúpnej ceny, čo však žalovaní odmietli. Keďže do dnešného dňa uvedenú zálohu kúpnej ceny za kúpu bytu vo výške 1.000,00 Eur nevrátili, voči žalobcovi sa bezdôvodne obohatili v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1, § 143, § 544 ods. 1, 2, § 511 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej na ust. § 120 ods. 2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také, alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že 23. októbra 2012 žalobca odovzdal žalovaným v 1. a 2. rade sumu 1.000,00 Eur ako zálohu na kúpu bytu na K. XX v Y.. I keď predmetný byt bol vo vlastníctve matky žalovaného v 1. rade, je nepochybné, a v konaní uvedená skutočnosť ani nebola sporná, že danú sumu 1.000,00 Eur prevzali od žalobcu osobne žalovaní v 1. a 2. rade. K uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo, nakoľko žalobca od uvedenej zamýšľanej kúpy odstúpil, preto sa domáhal vrátenia uvedenej sumy od žalovaných. Prijatím finančných prostriedkov, predstavujúcich zálohu na budúcu kúpnu cenu bytu, ktorá kúpa sa nakoniec neuskutočnila, došlo u žalovaných v 1. a 2. rade k bezdôvodnému obohateniu, a to majetkovému prospechu získanému plnením bez právneho dôvodu, ktorý sú povinní vydať naspäť žalobcovi. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade vystupovali v zastúpení matky žalovaného v 1. rade, navyše bolo nepochybne preukázané, a samotný žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil, že uvedenú sumu prijali od žalobcu oni dvaja, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade. Taktiež bolo nepochybné, za akým účelom bola prijatá táto suma, ako záloha na budúcu kúpnu cenu za predmetný byt a je už v konaní irelevantné, kto mal v tejto predmetnej zamýšľanej budúcej kúpe vystupovať ako predávajúci. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci bola tá skutočnosť, kto predmetné finančné prostriedky vo výške 1.000,00 Eur od žalobcu reálne prevzal. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že predmetná suma 1.000,00 Eur bola dohodnutá ako záloha na kúpnu cenu bytu, ale v prípade odstúpenia od zamýšľanej kúpy mala predstavovať nevratnú sankciu - zmluvnú pokutu - za to, že sa kúpa nakoniec nerealizovala. Uvedená skutočnosť však zostala v konaní len tvrdením žalovaného v 1. rade, nebola relevantnými dôkaznými prostriedkami preukázaná, pretože žalobca vo svojej výpovedi odmietol, že by k takejto dohode medzi ním a žalovanými došlo. Žalovaní v 1. a 2. rade aj napriek avizovaniu, že na toto tvrdenie majú k dispozícii dôkazné prostriedky vo forme svedeckých výpovedí, takýchto svedkov v konaní neoznačili ani nenavrhli vypočuť. Zároveň zo svedeckej výpovede Mgr. N. T. súd mal za preukázané, že k takejto dohode medzi účastníkmi konania nedošlo a to ani v písomnej, ani v ústnej forme.
4. Na okraj súd poznamenal, že v prípade, ak by aj došlo k ústnej dohode o zmluvnej pokute vo výške 1.000,00 Eur, ktorá mala byť uhradená zo zloženej zálohy na budúcu kúpnu cenu v prípade odstúpenia od zamýšľanej kúpnej zmluvy, v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, ako aj spôsob jej určenia. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute v takomto znení a preto súd k takýmto tvrdeniam žalovaných nemohol prihliadnuť. Keďže žalovaní do dňa rozhodnutia súdu žalobcovi zloženú zálohu na budúcu kúpnu cenu za byt vo výške 1.000,00 Eur nevrátili, považoval súd jeho nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia za dôvodný v celom rozsahu a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ako manželov a nerozlučných dlžníkov spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 1.000,00 Eur.
5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov konania žalobcu predstavujúcich uhradený súdny poplatok vo výške 60,00 Eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 333,65 Eur za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní konanom 13. januára 2015 a 3. februára 2015), každý úkon po 61,41 Eur + 2x režijný paušál po 7,81 Eur (za úkony v roku 2013), 2x režijný paušál po 8,39 Eur (za úkony v roku 2015), s pripočítaním 20% sadzby DPH v sume 55,61 Eur.
6. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Odvolanie zdôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevypočul žalovanú v 2. rade a všetky dôkazy vyhodnotil v prospech žalobcu, ktorý od ústnej dohody odstúpil po tom, čo sa vyjadril, že predmetný byt odkupuje a že jeho rozhodnutie je záväzné. Z toho dôvodu žalovaní s ďalšími záujemcami o byt už nerokovali, preto prišli o možnosť okamžitého odpredaja predmetného bytu. Konaním žalobcu, ktoré bolo neseriózne, utrpeli finančnú ujmu. Vo výpovedi žalobcu a svedkyne Mgr. N. T. žalovaní vidia rozpory a jednoznačne vypovedala v prospech žalobcu ako jeho vtedajšia životná partnerka. Zdôrazňujú, že žalobca vedel a bol upozornený, že ak odstúpi od ústnej dohody bez dôvodu, záloha 1.000,00 € ostáva žalovanému. Preto žalovaní odmietajú názor, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Následne žalovaní svoje odvolanie doplnili tým, že súd svojím postupom, ktorým nevypočul v konaní žalovanú v 2. rade, sa dopustil pochybenia, v dôsledku ktorého uplatňujú aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Zdôraznili, že z ich strany sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj
zamietnutie trestného oznámenia podaného žalobcom na žalovaného v 1. rade (žalovanému v 1. rade nebolo preukázané spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona). Žalovaní poukázali aj na bežnú prax realitných kancelárií, ktorým sa vyplatená záloha na kúpu nehnuteľnosti nevracia, o čom bol žalobca oboznámený pri uzavretí ústnej dohody so žalovaným. Súdu vytýkajú, že tento vo svojom rozhodnutí nezohľadnil náklady vynaložené žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré im vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu.
7. K odvolaniu žalovaných podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29. marca 2017 o 12,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
11. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní namietali odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené.
14. Po preskúmaní veci v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že tieto nie sú splnené. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na tieto dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní argumentovali aj skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolatelia ako
podstatu odvolacích námietok uviedli, že tvrdenia žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie sú pravdivé, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca na svoje tvrdenia predložil súdu aj listinný dôkaz.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno, ktoré bolo aj na strane žalovaných, títo dostatočne neuniesli.
17. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci (predovšetkým s ohľadom na obsah petitu žaloby).
19. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi. Je potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy, súd vykonáva iba výnimočne.
20. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny postup súdu z dôvodu, že tento nevypočul žalovanú v 2. rade ako účastníčku konania, odvolací súd uvádza, že zvýraznenie ústneho pojednávania, ústnych prejavov subjektov civilného konania, neznamená podcenenie procesných písomností, ale len to, že ústne pojednávanie má v demokratickom usporiadaní civilného procesu a jeho priebehu prioritu. V súčasnej dobe sa už striktne nerozlišuje medzi zásadami ústnosti a písomnosti, pretože tieto dve zásada sa skôr prelínajú. K správnemu rozhodnutiu súd dospeje len uplatňovaním oboch zásad, pričom v akom pomere sa oba tieto princípy pri hľadaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie uplatnia, je otázkou účelnosti.
21. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa pojednávania konaného 13. januára 2015 nezúčastnili z pracovných dôvodov. Žalovaná v 2. rade sa nezúčastnila ani pojednávania konaného 3. februára 2015 pre svoje osobné dôvody, avšak okrem jej ospravedlnenia tlmočil žalovaný v 1. rade súdu aj súhlas žalovanej v 2. rade s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Nakoľko žalovaná nevyužila možnosť zúčastniť sa dvoch nariadených pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že ani tento namietaný odvolací dôvod nie je splnený.
22. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, než k akým dospel súd prvej inštancie, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne zdôvodnil, prečo tvrdenia žalovaných bez podloženia dôkazmi nemohli obstáť.
23. Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje
24. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na právne závery odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatnil a neúspešní žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).