Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-87-2016.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX/X, M., o zaplatenie 548,- eur s príslušenstvom a trovy konania, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/152/2014-77 zo dňa 14.01.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 280 eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia, v splátkach po 15 eur mesačne, splatnými vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,25 % -ný ročný úrok z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia.
Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 396 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 396 eur od 22.11.2013 do zaplatenia, a to v časti nad zaplatenie sumy 280 eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 396 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 396 eur od 22.11.2013 do zaplatenia v splátkach po 15 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za žalobu a o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 548 eur spolu s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 52,80 eur, ako aj náhrady trov konania titulom úverovej zmluvy. Žalobca poskytol žalovanej úver 400 eur za odplatu 152 eur, žalovaná túto sumu mala zaplatiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvé tri boli vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných 10 splátkach po 54,60 eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná zaplatila len sumu 4 eurá. Súd prvej inštancie uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov kvôli absencii podstatných náležitostí vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou 400 eur a vrátenou sumou 4 eurá. Uviedol, že účastníci uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, za ktorú mala žalovaná zaplatiť, služba domáceho servisu spočívala okrem iného aj v inkasovaní splátok úveru. Žalovaná namietala, že obchodnou zástupkyňou jej táto zmluva o poskytovaní domáceho servisu nebola vysvetlená, ani to, že bude osobitne platiť za domáci servis. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že táto zmluva bola spojená so zmluvou o úvere a konanie žalobcu prostredníctvom
obchodného zástupcu pri uzatváraní tejto zmluvy čiastočne vychádza ako uvádzanie záujemcov o poskytovanie úveru do omylu. Súd vyhodnotil konanie žalovanej, ktorá zmluvu podpísala bez toho, aby ju čítala, ako nezodpovedný prístup. Žalovaná žiadala, aby súd uznal, že uhradila žalobcovi 2 x 60 eur, pričom časť týchto peňazí mohla slúžiť aj na pokrytie zmluvy o domácom servise. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaná skutočne zaplatila 2 x 60 eur, čo však preukázať nevedela, tak zvyšná časť predstavovala úhradu v zmysle zmluvy o domácom servise. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako hodnotí súd uzavretú zmluvu o domácom servise, či ako platnú alebo neplatnú a z rozhodnutia súdu prvej inštancie takisto nevyplýva, čo bolo zistené ohľadom tvrdenia žalobkyne o tom, že zaplatila 2 x 60 eur a časť týchto peňazí bola započítaná aj ako odmena vyplývajúca zo zmluvy o domácom servise.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, odvolaním napadol výrok o trovách konania. Z obsahu tohto podania však vyplýva, že sa jedná o návrh na opravu zrejme nesprávnosti rozhodnutia, čo aj súd odstránil vydaním opravného uznesenia zo dňa 18.02.2016, proti ktorému sa už účastníci neodvolali.
3. Proti rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná. Uviedla, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, poskytnutý úver vzhľadom na výšku RPMN 259,28 %-ta je v rozpore s dobrými mravmi, suma 163,80 eur za domáci servis nie je zarátaná v RPMN, mesačná splátka 60 eur nie je v zmluve rozpísaná na úroky a istinu, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uzavretie zmluvy o domácom servise bola podmienka pri uzatváraní zmluvy, to znamená, že ak chcela úver, musela proti svojej vôli podpísať aj zmluvu o domácom servise. Zmluvu o domácom servise podpísala v ten istý deň a v rovnakom čase, ako aj zmluvu o úvere. Zmluva o domácom servise je súčasťou zmluvy o úvere. Existuje tu nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi. Suma za domáci servis 163,80 eur je nedovolené obohacovanie zo strany žalobcu. Táto služba sa platí len preto, že príde osoba raz za mesiac k nej domov pre mesačnú splátku. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži len záujmom dodávateľa. Zmluvná pokuta 52,80 eur je neprijateľná, nebola dojednaná individuálne. Žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 120 eur a z právneho hľadiska má žalobca nárok len na sumu 280 eur. Žalobcovi žiada náhradu trov nepriznať, ide o podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v oblasti pôžičiek a zjavne nie je odkázaný v obdobných sporoch nechať sa zastupovať advokátom. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR 1 ÚS 988/12 z 25.07.2012, náhrada nie je dôvodná ani s poukazom na skutočnosť, že ide o drobný spor, pričom pri skutočnom dlhu 280 eur priznané trovy právneho zastúpenia dosahujú skoro 2/5 uplatneného nároku. Navrhla, aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi zostatok istiny 280 eur v mesačných splátkach po 10 eur mesačne.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a rozsudok je čiastočne správny. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že odvolaním napadla vyhovujúci výrok, a to v časti nad zaplatenie 280 eur istiny. Z uvedeného vyplýva, že odvolaním je napadnutý aj výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,23 %-ný úrok z omeškania zo sumy 280 eur. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi len 280 eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 400 eur a tvrdenými splátkami vyplýva z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť však znamená, že žalovaná nemá platiť dohodnutý úrok z úveru, nevzťahuje sa to však na úrok z omeškania. Povinnosť platiť úrok z omeškania postihuje každú omeškanú platbu, a teda v tomto prípade aj sumu 280 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná má zaplatiť sumu 280 eur aj s úrokom z omeškania je správne a v tejto časti bolo ako vecne správne potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok bol potvrdený aj vo výroku o povinností žalovanej zaplatiť sumu 280 eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia v splátkach po 15 eur, splatných vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. Stanovené splátky zodpovedajú finančnej situácii žalovanej, odvolací súd nevidí dôvod zmeniť výšku splátok na žalovanou požadovanú sumu 10 eur. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná má čistý mesačný príjem 500 eur, stará sa o tri maloleté deti, manžel jej na ne platí výživné spolu 180 eur. S ohľadom na takúto situáciu je výška splátky 15 eur mesačne primeraná.
6. V prevyšujúcej časti, teda v časti nad zaplatenie sumy 280 eur s úrokom z omeškania od 22.11.2013, bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaná od začiatku v konaní namietala, že zaplatila žalobcovi na poskytnutý úver nie 4 eurá, ale 120 eur, teda 2 splátky po 60 eur. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva aké boli skutkové zistenia ohľadom tejto skutočnosti, pričom táto skutočnosť je pre rozhodnutie vo veci podstatná. V konaní bolo zistené, že žalovaná spolu so zmluvou o úvere uzavrela aj zmluvu o domácom servise, za ktorú mala zaplatiť sumu 163 eur. Žalovaná spochybňovala aj platnosť tejto zmluvy, tvrdila, že o existencii takejto zmluvy nevedela, že jej bola nanútená. Súd prvej inštancie ako ďalšou podstatnou skutočnosťou sa mal zaoberať aj platnosťou tejto zmluvy, a to nielen s ohľadom na § 37 Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu § 3 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené nedostatky v skutkových zisteniach spôsobuje nemožnosť účastníka kvalifikovane sa brániť proti rozsudku, pretože z rozsudku nevyplývajú podstatné skutkové závery. Súd prvej inštancie zistí, či uzavretá zmluva o domácom servise je alebo nie je platná s prihliadnutím na tvrdenia žalovanej, že o takúto zmluvu nemala záujem, o jej existencii nevedela a bola jej nanútená, aj s prihliadnutím na primeranosť dojednanej ceny. Ďalej súd prvej inštancie zistí, či je pravda, že žalovaná zaplatila celovo 2 x 60 eur, pričom je bez právneho významu, že žalobca by si časť týchto zaplatených súm započítal ako odplatu vyplývajúcu zo zmluvy o domácom servise, pokiaľ by bola zmluva o domácom servise vyhodnotená ako neplatná. V takom prípade bude potrebné všetky sumy zaplatené žalovanou započítať na poskytnutý úver. Spolu s výrokom o zrušení časti rozsudku nad 280 eur s úrokom z omeškania bol zrušený aj súvisiaci výrok o trovách konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.