Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX/X, M., o zaplatenie 548,- eur s príslušenstvom a trovy konania, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/152/2014-77 zo dňa 14.01.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 280 eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia, v splátkach po 15 eur mesačne, splatnými vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,25 % -ný ročný úrok z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 396 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 396 eur od 22.11.2013 do zaplatenia, a to v časti nad zaplatenie sumy 280 eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 396 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 396 eur od 22.11.2013 do zaplatenia v splátkach po 15 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za žalobu a o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 548 eur spolu s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 52,80 eur, ako aj náhrady trov konania titulom úverovej zmluvy. Žalobca poskytol žalovanej úver 400 eur za odplatu 152 eur, žalovaná túto sumu mala zaplatiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvé tri boli vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných 10 splátkach po 54,60 eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná zaplatila len sumu 4 eurá. Súd prvej inštancie uzavrel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov kvôli absencii podstatných náležitostí vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou 400 eur a vrátenou sumou 4 eurá. Uviedol, že účastníci uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, za ktorú mala žalovaná zaplatiť, služba domáceho servisu spočívala okrem iného aj v inkasovaní splátok úveru. Žalovaná namietala, že obchodnou zástupkyňou jej táto zmluva o poskytovaní domáceho servisu nebola vysvetlená, ani to, že bude osobitne platiť za domáci servis. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že táto zmluva bola spojená so zmluvou o úvere a konanie žalobcu prostredníctvom

obchodného zástupcu pri uzatváraní tejto zmluvy čiastočne vychádza ako uvádzanie záujemcov o poskytovanie úveru do omylu. Súd vyhodnotil konanie žalovanej, ktorá zmluvu podpísala bez toho, aby ju čítala, ako nezodpovedný prístup. Žalovaná žiadala, aby súd uznal, že uhradila žalobcovi 2 x 60 eur, pričom časť týchto peňazí mohla slúžiť aj na pokrytie zmluvy o domácom servise. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaná skutočne zaplatila 2 x 60 eur, čo však preukázať nevedela, tak zvyšná časť predstavovala úhradu v zmysle zmluvy o domácom servise. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako hodnotí súd uzavretú zmluvu o domácom servise, či ako platnú alebo neplatnú a z rozhodnutia súdu prvej inštancie takisto nevyplýva, čo bolo zistené ohľadom tvrdenia žalobkyne o tom, že zaplatila 2 x 60 eur a časť týchto peňazí bola započítaná aj ako odmena vyplývajúca zo zmluvy o domácom servise.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, odvolaním napadol výrok o trovách konania. Z obsahu tohto podania však vyplýva, že sa jedná o návrh na opravu zrejme nesprávnosti rozhodnutia, čo aj súd odstránil vydaním opravného uznesenia zo dňa 18.02.2016, proti ktorému sa už účastníci neodvolali.

3. Proti rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná. Uviedla, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, poskytnutý úver vzhľadom na výšku RPMN 259,28 %-ta je v rozpore s dobrými mravmi, suma 163,80 eur za domáci servis nie je zarátaná v RPMN, mesačná splátka 60 eur nie je v zmluve rozpísaná na úroky a istinu, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uzavretie zmluvy o domácom servise bola podmienka pri uzatváraní zmluvy, to znamená, že ak chcela úver, musela proti svojej vôli podpísať aj zmluvu o domácom servise. Zmluvu o domácom servise podpísala v ten istý deň a v rovnakom čase, ako aj zmluvu o úvere. Zmluva o domácom servise je súčasťou zmluvy o úvere. Existuje tu nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi. Suma za domáci servis 163,80 eur je nedovolené obohacovanie zo strany žalobcu. Táto služba sa platí len preto, že príde osoba raz za mesiac k nej domov pre mesačnú splátku. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži len záujmom dodávateľa. Zmluvná pokuta 52,80 eur je neprijateľná, nebola dojednaná individuálne. Žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 120 eur a z právneho hľadiska má žalobca nárok len na sumu 280 eur. Žalobcovi žiada náhradu trov nepriznať, ide o podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v oblasti pôžičiek a zjavne nie je odkázaný v obdobných sporoch nechať sa zastupovať advokátom. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR 1 ÚS 988/12 z 25.07.2012, náhrada nie je dôvodná ani s poukazom na skutočnosť, že ide o drobný spor, pričom pri skutočnom dlhu 280 eur priznané trovy právneho zastúpenia dosahujú skoro 2/5 uplatneného nároku. Navrhla, aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi zostatok istiny 280 eur v mesačných splátkach po 10 eur mesačne.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a rozsudok je čiastočne správny. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že odvolaním napadla vyhovujúci výrok, a to v časti nad zaplatenie 280 eur istiny. Z uvedeného vyplýva, že odvolaním je napadnutý aj výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,23 %-ný úrok z omeškania zo sumy 280 eur. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi len 280 eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 400 eur a tvrdenými splátkami vyplýva z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť však znamená, že žalovaná nemá platiť dohodnutý úrok z úveru, nevzťahuje sa to však na úrok z omeškania. Povinnosť platiť úrok z omeškania postihuje každú omeškanú platbu, a teda v tomto prípade aj sumu 280 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná má zaplatiť sumu 280 eur aj s úrokom z omeškania je správne a v tejto časti bolo ako vecne správne potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok bol potvrdený aj vo výroku o povinností žalovanej zaplatiť sumu 280 eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 280 eur od 22.11.2013 do zaplatenia v splátkach po 15 eur, splatných vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. Stanovené splátky zodpovedajú finančnej situácii žalovanej, odvolací súd nevidí dôvod zmeniť výšku splátok na žalovanou požadovanú sumu 10 eur. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná má čistý mesačný príjem 500 eur, stará sa o tri maloleté deti, manžel jej na ne platí výživné spolu 180 eur. S ohľadom na takúto situáciu je výška splátky 15 eur mesačne primeraná.

6. V prevyšujúcej časti, teda v časti nad zaplatenie sumy 280 eur s úrokom z omeškania od 22.11.2013, bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaná od začiatku v konaní namietala, že zaplatila žalobcovi na poskytnutý úver nie 4 eurá, ale 120 eur, teda 2 splátky po 60 eur. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva aké boli skutkové zistenia ohľadom tejto skutočnosti, pričom táto skutočnosť je pre rozhodnutie vo veci podstatná. V konaní bolo zistené, že žalovaná spolu so zmluvou o úvere uzavrela aj zmluvu o domácom servise, za ktorú mala zaplatiť sumu 163 eur. Žalovaná spochybňovala aj platnosť tejto zmluvy, tvrdila, že o existencii takejto zmluvy nevedela, že jej bola nanútená. Súd prvej inštancie ako ďalšou podstatnou skutočnosťou sa mal zaoberať aj platnosťou tejto zmluvy, a to nielen s ohľadom na § 37 Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu § 3 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené nedostatky v skutkových zisteniach spôsobuje nemožnosť účastníka kvalifikovane sa brániť proti rozsudku, pretože z rozsudku nevyplývajú podstatné skutkové závery. Súd prvej inštancie zistí, či uzavretá zmluva o domácom servise je alebo nie je platná s prihliadnutím na tvrdenia žalovanej, že o takúto zmluvu nemala záujem, o jej existencii nevedela a bola jej nanútená, aj s prihliadnutím na primeranosť dojednanej ceny. Ďalej súd prvej inštancie zistí, či je pravda, že žalovaná zaplatila celovo 2 x 60 eur, pričom je bez právneho významu, že žalobca by si časť týchto zaplatených súm započítal ako odplatu vyplývajúcu zo zmluvy o domácom servise, pokiaľ by bola zmluva o domácom servise vyhodnotená ako neplatná. V takom prípade bude potrebné všetky sumy zaplatené žalovanou započítať na poskytnutý úver. Spolu s výrokom o zrušení časti rozsudku nad 280 eur s úrokom z omeškania bol zrušený aj súvisiaci výrok o trovách konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.