Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov: matky R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. M. XX a otca R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.., zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom ul. J. XX, XXX XX W. F.., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6P/97/2016-55 zo dňa 04.10.2016, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6P/97/2016-55 zo dňa 04. 10. 2016 v prvej vete výroku tak, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/79/2012-41 zo dňa 30. 07. 2012, v časti o určení výživného na maloleté dieťa mení tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. M., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 150,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 14. 01. 2016.

Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú C. z a m i e t a .

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6P/97/2016-55 zo dňa 04. 10. 2016 v druhej vete výroku tak, že nedoplatok otca na výživnom na maloletú C. v sume 338,06 Eur splatný za obdobie od 14. 01. 2016 do 30. 09. 2016, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným k rukám matky v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, a s prvou splátkou vo výške 38,06 Eur, pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.07.2012 č. k. 5P/79/2012-41, v časti bežného výživného tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 180,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, od 01.01.2016 (veta prvá výroku). Zameškané výživné za obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 vo výške 554,52 Eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (veta druhá výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (veta tretia výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 14.01.2016 matka žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú C. na sumu 450,00 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od pôvodného rozhodovania o výživnom podstatne vzrástli náklady spojené s výchovou maloletej. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala 3. ročník základnej školy; aktuálne

navštevuje 2. ročník Gymnázia v Turčianskych Tepliciach. Otec maloletej už niekoľko rokov žije a pracuje v zahraničí a má dostatočný príjem na to, aby mesačne prispieval na výživu maloletej C. zvýšenou sumou. Príjem matky predstavuje sumu 480,00 Eur mesačne; jej partner zarába mesačne sumu 500,00 až 550,00 Eur. Mesačné výdavky matky predstavujú náklady na elektrinu v sume 79,00 Eur, splácanie leasingu na auto v sume 77,00 Eur, splácanie pôžičky na dom v sume 286,00 Eur, platby za televíziu a internet v sume 30,00 Eur, cestovné v sume 80,00 Eur, ďalej cestovné dcéry do školy v sume 20,00 Eur, platby za škôlku pre mladšiu dcéru v sume 20,00 Eur a poistka na auto v sume 30,00 Eur. Ďalej má matka ročné výdavky na drevo v sume 800,00 Eur, za vodu v sume 70,00 Eur, odvoz smetí v sume 40,00 Eur, poistenie domu v sume 78,00 Eur, daň za pozemok a rodinný dom v sume 30,00 Eur a daň za psa 5,00 Eur. 3. Otec dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril a navrhol, aby súd zvýšil výživné na maloletú C. na sumu 140,00 Eur mesačne. Uviedol, že s podaným návrhom matky nesúhlasí, keďže v ňom nekonkretizuje výdavky maloletej, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na ňou žiadanú sumu 450,00 Eur. Otec nepoprel, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá vyrástla a začala navštevovať gymnázium, no podľa jeho názoru tieto náklady neodôvodňujú priznať výživné v sume navrhovanej matkou. Otec si výživné na dieťa plní riadne a včas. Prispieva na výživu maloletej a aj nad rámec súdom určeného výživného. Maloletej C. založil stavebné sporenie, kúpil jej oblečenie, obuv, dobíja jej tiež kredit na telefón. S dcérou je v pravidelnom telefonickom kontakte i kontakte cez skype. Dvakrát do roka sa s ňou stretáva aj osobne. V lete chodí maloletá za ním do Londýna alebo idú spoločne na dovolenku. V roku 2015 boli spoločne v Portugalsku, tento rok na jar v Turčianskych Tepliciach. Cez leto bola dcéra opäť u neho v Londýne. Všetky náklady spojené s návštevou alebo dovolenkami hradí otec. Otec je slobodný a žije v Londýne. Pracuje ako asistent bar manažér s priemerným čistým mesačným príjmom v prepočte 1.911,00 Eur mesačne. Býva v prenajatom byte spolu s ďalšou osobou a každý z nich hradí náklady na bývanie v polovici. Mesačné výdavky otca tak predstavujú nájomné za byt v sume 500 libier, miestna daň v sume 56,50 libier, elektrina v sume 20 libier, plyn v sume 25 libier, pevná linka a internet v sume 10,25 libier, televízia v sume 6,50 libier, voda v sume 11 libier, strava, potreby do domácnosti, mobil a cestovné. Ďalšie výdavky predstavujú poistenie, náklady na zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obuv. 4. Vychádzajúc z ust. § 121 CMP, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), citovaných v napadnutom rozhodnutí, prvoinštančný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletú C. rozsudkom Okresným súdom Žiar nad Hronom č. k. 5P/79/2012-41 zo dňa 30.07.2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 110,00 Eur mesačne. V tom čase bola matka na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Mala dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej C. a R. H., nar. XX.XX.XXXX. Žila s priateľom u jeho rodičov, ktorý bol nezamestnaný. Otec v čase posledného rozhodovania pracoval v Londýne s čistým mesačným príjmom po prepočte vo výške 1.671,60 Eur. 5. Od posledného rozhodovania o výživnom na maloletú C. uplynula doba viac ako štyri roky, čo s prihliadnutím na vývoj životných nákladov už samo osebe odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá C. navštevovala 3. ročník základnej školy. Aktuálne navštevuje osemročné gymnázium, čím sa nepochybne zvýšili aj jej odôvodnené potreby. Dieťa je zdravé a jeho potreby sú primerané veku. V škole sa nestravuje. C. dochádza do školy a cestovné s tým spojené predstavuje sumu 20,00 Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.671,60 Eur a matka bola poberateľkou rodičovského príspevku, keďže bola na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom. Žila s priateľom u jeho rodičov, ktorý bol nezamestnaný. V súčasnej dobe predstavuje čistý mesačný príjem otca sumu 1.911,00 Eur. Aktuálny príjem matky predstavuje sumu 490,00 Eur mesačne. Príjem jej priateľa predstavuje sumu 550,00 Eur mesačne. Matka má, tak ako v predchádzajúcom rozhodovaní, dve vyživovacie povinnosti. Od posledného rozhodovania o výživnom teda nastala zmena pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného okresný súd vychádzal z pomerov rodičov, ako i z odôvodnených potrieb maloletej. Konštatoval, že prevažnú časť roka osobnú starostlivosť o maloletú C. zabezpečuje matka. Na strane druhej súd prihliadol i na to, že otec na výživu dcéry prispieva riadne a včas a poskytuje dcére plnenie aj nad rámec súdom určeného výživného. Súčasne jej vytvára zábezpeku vo forme stavebného sporenia. Otec sa o maloletú dcéru zaujíma. Na výživu maloletej určitou formou prispieva aj stará matka zo strany otca. Prvoinštančný súd nespochybnil, že hoci má otec vysoký príjem, zároveň mu vznikajú aj neporovnateľne vyššie náklady na bývanie a aj na ostatné bežné potreby oproti matke. Na strane matky súd naopak nebral do úvahy výdavky, ktoré nie

je nevyhnutne vynaložiť, a to leasing na auto, splátku pôžičky a úver. Matka prevzala na seba finančné záväzky bez toho, aby získala nejakú protihodnotu, teda, aby sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že suma výživného vo výške 180,00 Eur mesačne je primeraná veku a potrebám maloletej C., ako aj pomerom na strane rodičov. 6. Keďže súd upravil výšku vyživovacej povinnosti otca od 01.01.2016, t. j. od počiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, zameškané výživné za obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 predstavuje rozdiel sumy zvýšeného výživného a doposiaľ určeného výživného v celkovej výške 630,00 Eur mesačne. S prihliadnutím na pomery otca, jeho príjem i na výšku zameškaného výživného, okresný súd povolil otcovi nedoplatok na výživnom splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. 7. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 52 s odôvodnením, že ani jeden z účastníkov si voči procesnej protistrane nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd mu uloží platiť na maloletú C. zvýšené výživné v sume 140,00 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 9. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa názoru odvolateľa súd neprimerane zvýšil vyživovaciu povinnosť na jeho maloletú dcéru o 70,00 Eur mesačne, nakoľko nedostatočne zohľadnil výšku plnení, ktoré otec maloletej C. poskytuje nad rámec určeného výživného a ktoré jej aj naďalej bude poskytovať (stavebné sporenie, kúpa oblečenia, hradenie ciest a pobytu dcéry vo Veľkej Británii, dovolenky a pod., kredit na telefón). Otcom navrhovaná výška výživného v sume 140,00 Eur mesačne spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa a s prihliadnutím na plnenie, ktoré otec poskytuje dcére nad rámec výživného, podľa názoru odvolateľa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej C. Hoci súd prvej inštancie na jednej strane zohľadnil skutočnosť, že príjem otca sa od posledného určenia výživného zvýšil o cca 240,00 Eur mesačne, nezohľadnil už zvýšenie jeho bežných výdavkov (napr. cestovné sa zvýšilo oproti pôvodnej čiastke 134 libier na sumu 201,50 libier). Okrem toho od rozhodnutia vo veci samej došlo aj k novej skutočnosti na strane otca, keď dňa 02.11.2016 mu bolo telefonicky oznámené HMRC (anglickým daňovým úradom), že za posledný rok má daňový nedoplatok cez 200,00 libier, ktorý musí doplatiť, čo predstavuje pre neho ďalší výdavok. Dokument mu bude zaslaný v priebehu asi dvoch týždňov. Súd pri svojom rozhodovaní tiež nezohľadnil tvorbu úspor zo strany otca formou stavebného sporenia v prospech maloletej. V minulosti otec prispieval na stavebné sporenie mal. C. sumou 550,00 Eur mesačne, v roku 2016 to už bola suma 750,00 Eur mesačne. Rovnako nastali od posledného určenia výživného aj zmeny pomerov na strane matky, ktorej sa zvýšil jednak jej príjem, ako aj príjem jej priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Maloletá C. navštevuje 3. ročník osemročného gymnázia, čo je porovnateľné s 8. ročníkom základnej školy, a teda do budúcnosti možno predpokladať, že u nej dôjde opätovne k zvyšovaniu výživného otca do času jej plnoletosti. Dieťa je zdravé a jeho výdavky sú len bežného charakteru. U maloletej C. teda nie sú dôvody závažnejšieho ani výraznejšieho významu na určenie tak neprimerane vysokého výživného ako to učinil prvoinštančný súd. Otec tiež poukázal na prepad kurzu libry k Euru v dôsledku Brexitu, keďže túto poberá v librách, hoci výživné platí v Eurách. Rozhodnutie okresného súdu označil za svojvoľné a arbitrárne, nerešpektujúce základné právne princípy i samotný Zákon o rodine. Okrem toho otec namietal, že súd zvýšil výživné na dieťa od 01.01.2016, hoci matka podala návrh na súd až dňa 14.01.2016. V danom prípade sa teda nevyporiadal s dôvodom hodným osobitného zreteľa pri určovaní spätného výživného za obdobie od 01.01.2016 do 13.01.2016, na ktoré podľa jeho názoru neexistovali dôvody, a preto výživné na dcéru mal priznať až od 14.01.2016. 10. Samostatným podaním zo dňa 14.11.2016 otec oznámil súdu, že jeho nedoplatok na dani za obdobie od 06.04.2015 do 05.04.2016 predstavuje 224,20 libier, ktorý mu bude automaticky zamestnávateľom stiahnutý zo mzdy.

11. Matka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca i jeho doplneniu písomne nevyjadrili.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto

rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) podľa § 388 zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Odvolací súd preskúmal námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto sú čiastočne dôvodné.

14. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osoby výživou povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

15. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16. Správnym je záver súdu prvej inštancie, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo výživné na maloletú C. určované pred viac ako štyrmi rokmi. Aktuálne je C. vo veku 13 rokov (15.07.2017 dovŕši vek 14 rokov) a navštevuje 3. ročník osemročného Gymnázia v Turčianskych Tepliciach. Nepochybne výdavky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa od posledného určenia výživného stúpli. Jedná sa teda o takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorú je povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť. Zároveň pri zmene pomerov je súd ex lege povinný prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej C. plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jej bytovej potreby. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou výživného určenou na dieťa prvoinštančným súdom. Otec má s dcérou veľmi dobrý vzťah. Kontaktuje sa s ňou telefonicky, či prostredníctvom skypu. Dvakrát do roka sa s C. stretne i osobne (dcéra za ním ide na pobyt do Londýna a taktiež trávia spoločnú dovolenku). Doposiaľ určené výživné na dieťa v sume 110,00 Eur mesačne otec pravidelne uhrádza k rukám matky. Okrem toho otec dieťaťu platí stavebné sporenie v sume 750,00 Eur ročne a prispieva mu okrem určeného výživného aj na odevy, obuv, platí mu dovolenky a podobne.

17. Z dokazovania vykonaného pred prvoinštančným súdom vyplýva, že príjem otca je dostatočný na to, aby dieťaťu prispieval na výživu zvýšenou sumou od podania návrhu na súd. Od posledného určenia výživného došlo aj k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, tak ako to konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Došlo však ku zmene pomerov aj na strane otca, no zvýšenie jeho príjmu nemôže opodstatňovať tak neprimeranú sumu výživného ma maloleté dieťa. Otec žije v Londýne a jeho výdavky sú nepomerne vyššie oproti matke a tieto od posledného rozhodovania súdu o výživnom vzrástli. Netreba totiž opomenúť, že pri zmene pomerov (tak na strane osoby oprávnenej výživou, ako aj na strane povinnej výživou) sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Okrem tohto otec nemalými finančnými čiastkami prispieva na výživu dcéry i mimo rámec určeného výživného (pozri bod 18. odôvodnenia tohto rozsudku). Výška výživného určeného okresným súdom preto podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám dieťaťa. Maloletá C. je zdravá a jej potreby sú primerané veku. Nemá zvýšené náklady na výživu, ktoré by odôvodňovali výživné na ňu v sume 180,00 Eur mesačne.

18. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matke sa od posledného určenia výživného zvýšil tiež príjem, odvolací súd zdôrazňuje, že pri

rozhodovaní o zvýšení výživného na dieťa súd skúma zmenu pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa (t.j. zmenu v jeho odôvodnených potrebách), ktorá bola v konaní nepochybne zistená, ako aj na strane povinného rodiča (v súdenej veci otca), najmä jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Argumentácia otca o zvýšení príjmu matky je preto bez právneho významu.

19. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že platí dcére stavebné sporenie, odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná o jeho slobodné rozhodnutie, ktoré však nemôže ovplyvniť výšku súdom určeného výživného na maloleté dieťa. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je nesporné, že stavebné sporenie nie je nevyhnutným výdavkom, ktorý otec vynakladá, hoci aj v prospech maloletého dieťaťa.

20. Na nedoplatok na dani, ktorý má byť zrazený z príjmu otca odvolací súd neprihliadal, nakoľko sa jedná o jednorazový výdavok, ktorý nemôže mať vplyv na zmenu výšky výživného na dieťa. Za daných okolností nebolo potrebné sa vykonaním tohto dôkazu ani zaoberať. Rovnako vývoj kurzového lístka libra/Euro nemôže mať vplyv na rozhodovanie v tejto veci, keďže sa nejedná o trvalý stav.

21. Prvoinštančný súd teda nepostupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu zvýšil naposledy určené výživné na maloletú C. až na sumu 180,00 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné nezodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, jednak aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Výška zvýšeného výživného v sume 150,00 Eur mesačne nepochybne dostatočným spôsobom pokrýva aktuálne odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že do budúcna nie je vylúčená zmena jeho rozhodnutia o výživnom na dieťa v prípade ďalšej zmeny pomerov na jeho strane (nástup na VŠ a podobne). Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výšku zvýšeného výživného na maloletú C. na sumu 150,00 Eur od 14.01.2016 a vo zvyšnej časti (t.j. pre sumu 300,00 Eur od 14.01.2016) návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

22. Vo vzťahu ku dňu začiatku zmeny výšky výživného odvolací súd poznamenáva, že z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na bodu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Hoci okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na vyššie citované zákonné ustanovenie, nebol správnym jeho postup, keď bez toho, že by matka v konaní preukázala dôležitý dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh skôr, rozhodol o zvýšení výživného na mal. C. aj za obdobie od 01.01.2016 do 13.01.2016, hoci na to nebol zákonný dôvod. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné na dieťa počnúc prvým dňom mesiaca, ktorým bol podaný návrh na súd. Takéto rozhodnutie je však v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka podala návrh na začatie konania v tejto veci na súd až dňa 14.01.2016. V priebehu prvoinštančného konania matka neuviedla súdu žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý podala návrh súd v prejednávanej veci až dňa 14.01.2016, a preto súd môže určiť výživné na dieťa až týmto dňom, ktorý je dňom začatia tohto súdneho konania. Z ust. § 24 (predtým § 82 O.s.p) totiž jednoznačne vyplýva, že konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšené výživné na maloletú C. v sume 150,00 Eur mesačne určil od 14.01.2016. Výživné na maloletú C. za obdobie mesiaca január 2016 musí teda zodpovedať pomernej časti sumy zo súdom určeného výživného (od 14.01.2016 do 30.09.2016). Za uvedenej situácie nedoplatok otca na výživnom ku dňu rozhodovania okresného súdu (t.j. za obdobie od 14.01.2016 do 30.09.2016 predstavuje celkom sumu 338,06 Eur, ktoré s ohľadom na výšku nedoplatku na dieťa a príjem otca uložil otcovi splácať v splátkach vo výške 50,00 Eur s prvou splátkou 38,06 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky (§ 228 ods. 4 s použitím § 2 ods. 1 .

24. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodol krajský súd podľa § 58 s použitím § 52 tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže ani jeden z nich nepodal takýto procesný návrh.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.