Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-15-2016.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/15/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému J. V., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - Q. F., B. č. XXXX/X, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, prejednal odvolania obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 5T/64/2010 z 20.11.2015 a na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania obžalovaného J. V. a prokurátora
z a m i e t a j ú ,
pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín rozsudkom sp.zn.: 5T/64/2010 zo dňa 20.11.2015 uznal obžalovaného J. V. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako konateľ firmy I.F. Servis s.r.o. Družobná 67, Bratislava 821 07, IČO: 36252883 postupne uzatvoril: 1/ dňa 06.06.2008 v Trenčíne leasingovú zmluvu č. LZF /08/05237 so spoločnosťou OTP Leasing, a.s., Einsteinova 21/13, Bratislava (t. č. Credium Slovakia a.s. Bratislava) na prenájom osobného motorového vozidla, zn. AUDI A4 8E/LBRBF/FM52PGR8E507GG, VIN: N., EČV: B. šedej metalízy v obstarávacej sume 38.173 €, ktorého dodávateľom bola firma Gerard Slovakia, s.r.o., Ružová dolina č. 6, Bratislava s tým, že zaplatil prvú 30% zvýšenú splátku dodávateľovi vo výške 11.451,90 € hoci vedel, že ďalšie splátky nebude platiť, pretože v rozpore so zmluvnými podmienkami osobné motorové vozidlo dal do užívania inej nezistenej osoby, a preto následne OTP Leasing, a.s. Einsteinova 21/13 Bratislava od leasingovej zmluvy odstúpila a dňa 28.2.2009 vyzvala spoločnosť I.F. Servis, s.r.o. na vrátenie predmetu leasingu k čomu nedošlo, čím spôsobil spoločnosti Credium Slovakia, a. s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490 ku dňu spáchania skutku škodu vo výške 38.173 €, 2/ dňa 01.07.2008 v Trenčíne leasingovú zmluvu č. LZF/08/05296 so spoločnosťou OTP Leasing, a.s. Einsteinova 21/13 Bratislava, (t. č. Credium Slovakia a.s.) na prenájom osobného motorového vozidla zn. TOYOTA RAV 4XA3 (a)ALA30 (WH)ALA30L-AWFGXW, VIN: P V EČV:B čiernej farby v obstarávacej sume 51.782,51 €, ktorého dodávateľom bola firma Gerard Slovakia, s.r.o., Ružová dolina č. 6, Bratislava s tým, že zaplatil prvú 30% zvýšenú splátku dodávateľovi vo výške 15.534,75 € hoci vedel, že ďalšie splátky nebude platiť, pretože v rozpore so zmluvnými podmienkami osobné motorové vozidlo dal do užívania inej nezistenej osoby, a preto následne OTP Leasing, a.s. Einsteinova 21/13, Bratislava od leasingovej zmluvy odstúpila a dňa 28.2.2009 vyzvala spoločnosť I.F. Servis, s.r.o. na vrátanie predmetu leasingu k čomu nedošlo, čím spôsobil spoločnosti Credium Slovakia, a. s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490 ku dňu spáchania skutku škodu vo výške 51.782,51 €,
3/ dňa 10.7.2008 v Bratislave leasingovú zmluvu č. LZF/08/00152 so spoločnosťou IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. Štetinova 4, Bratislava, na prenájom osobného motorového vozidla továrenskej zn. AUDI R8 42/CBYHQ1/QM6041S0, VIN:N EČV: B TX čiernej metalízy v obstarávacej sume 139.414,45 €, ktorého dodávateľom bola firma Gerard Slovakia, s.r.o., Ružová dolina č. 6, Bratislava s tým, že zaplatil prvú 30% splátku dodávateľovi vo výške 41.824,33 € hoci vedel, že ďalšie splátky nebude platiť, pretože v rozpore so zmluvnými podmienkami osobné motorové vozidlo dal do užívania inej nezistenej osoby, a preto následne Fy IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. od leasingovej zmluvy odstúpila a dňa 14.01.2009 vyzvala spoločnosť I.F. Servis, s.r.o. na vrátenie predmetu leasingu k čomu nedošlo, čím spôsobil spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. Štetinova 4, Bratislava ku dňu spáchania skutku škodu vo výške 139.414.45 €, 4/ dňa 30.9.2008 v Trenčíne leasingovú zmluvu č. 11424 so spoločnosťou Oberbank Leasing s.r.o. Galvániho 7/B, Bratislava, kde uviedol leasingovú spoločnosť do omylu, nakoľko sa vydával za konateľa spoločnosti I.F. Servis, s.r.o. napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy už jej konateľom nebol, pričom uzatvoril zmluvu na prenájom osobného motorového vozidla továrenskej zn. AUDI S8 4E/LBSMQ1/ QA6ECOR4ESQS50GG, VIN: N EČV: U čiernej farby v obstarávacej sume 103.145,50 €, ktorého dodávateľom bola firma Gerard Slovakia, s.r.o., Ružová dolina č. 6, Bratislava s tým, že zaplatil prvú 50% zvýšenú splátku dodávateľovi vo výške 51.572,75 € hoci vedel, že ďalšie splátky nebude platiť, pretože v rozpore so zmluvnými podmienkami osobné motorové vozidlo dal do užívania inej nezistenej osoby, a preto následne Fy Oberbank Leasing, s.r.o. od leasingovej zmluvy odstúpila a odobrala spoločnosti I.F. Servis, s.r.o. predmet leasingu, čím spôsobil spoločnosti Oberbank Leasing s.r.o., Prievozská 4, Bratislava, IČO 35 955 015 ku dňu spáchania skutku škodu vo výške 103.145,50 €. Za to mu bol podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno j) Trestného zákona, v spojení s § 42 odsek 1 Trestného zákona podľa zásady uvedenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie počas doby trvania ochranného dohľadu. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu v trvaní 3 roky, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.01.2013 sp. zn. 4T 11/2013, doručený obžalovanému dňa 25.02.2013, právoplatného dňa 17.06.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodené spoločnosti:
- Oberbank Leasing s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4, IČO 35 955 015,
- IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Štetinova 4, IČO: 36 745 804,
- Credium Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 35 845 490,
s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný vo všetkých výrokoch a tiež prokurátor v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že primárnym dôvodom odvolania je uloženie trestu obžalovanému s použitím ustanovenia § 39 Tr. zákona, keď mu trest bol ukladaný pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k aplikácii § 39 Tr. zákona považuje prokurátor za vecne nesprávne, nekorešpondujúce s kritériami individualizácie trestu podľa § 34 ods.4 Tr. zákona. Svoj postup súd prvého stupňa odôvodnil vedením riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestnej činnosti, odstupom času od jej spáchania i reálnou výškou spôsobenej škody. Tieto okolnosti však podľa prokurátora nie sú žiadnou mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Vedenie riadneho života má len povahu poľahčujúcej okolnosti. Neboli zistené žiadne mimoriadne alebo výnimočné okolnosti prípadu alebo pomerov na strane páchateľa, ktoré by mimoriadne zníženie trestu odôvodňovali. U obžalovaného
prevažujú práve aspekty v jeho neprospech. Až do odsúdenia bol 2 krát priestupkovo postihnutý a v roku 2013 aj odsúdený za zločin neodvedenia dane a poistného. Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby bez aplikácie § 39 Tr. zákona so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch považuje za nesprávny, pretože súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Neprihliadol ani na námietky obžalovaného týkajúce sa nesprávnosti popisu skutkového deja. V potrebnej miere nebola preukázaná existencia takého konania obžalovaného, ktorým by došlo k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu, nebolo preukázané zavinené protiprávne konanie vo forme priameho, ani nepriameho úmyslu. Obžalovaný namietal nesprávnu konštrukciu skutkovej vety vo všetkých bodoch obžaloby, vrátane nesprávneho ustálenia výšky škody a tiež nesprávne ustálenie osoby, ktorá mala byť poškodená. Ak by poškodenými mali byť lízingové spoločnosti, tak potom by škoda nemohla vychádzať z obstarávacej ceny áut, ale mala by predstavovať rozdiel medzi celkovou cenou, ktorú mala spoločnosť I.F. Servis s.r.o. za príslušné autá zaplatiť, po odpočítaní akontácie i ďalších splátok. Tým sa súd vôbec nezaoberal. Rovnako sa ani nezaoberal tým, že už v čase podania obžaloby boli príslušné autá odobraté a vrátené do dispozície lízingovým spoločnostiam. Z dokazovania vyplynulo, že k podvodnému konaniu došlo zjavne činnosťou viacerých osôb a hlavne osôb odlišných od obžalovaného a samotné konanie obžalovaného nemohlo v rámci takéhoto reťazca naplniť znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Dodávateľom vozidiel bola vždy spoločnosť Gerard Slovakia, s.r.o., v ktorej bol svedok Z. V. (V.) v minulosti zamestnaný ako marketingový manažér. Ten uviedol, že ho v priebehu rokov 2008 až 2009 kontaktovali J. V., F. G. a J. J. a že práve G. prišiel s prosbou vybaviť lízing kamarátovi, ktorým mal byť J. V.. Koncom leta 2008 ho kontaktovali lízingové spoločnosti, s ktorými obžalovaný uzatvoril zmluvy a oznámili mu, že lízingy nie sú splácané. Následne spoločnosť Gerard Slovakia, s.r.o. navrhla, že si vozidlá zoberú do požičovne, čo bolo ošetrené i zmluvne a tieto vozidlá sú novými nájomcami riadne splácané. Príslušné autá teda mala ponúkať na predaj firma Euroautá z Dunajskej Lužnej. Obrana obžalovaného, že nemal z celej veci žiaden prospech a že k podpisu zmlúv pristúpil len na základe požiadania V. a J., tak táto nebola ničím vyvrátená. Z výpovedí zástupcov lízingových spoločností tiež vyplynulo, že za vozidlá bola zaplatená akontácia, tiež boli zaplatené niektoré splátky a v niektorých prípadoch boli kontaktované zo strany spoločnosti Gerard Slovakia, s.r.o.. To v celom rozsahu podporuje obranu obžalovaného. Obžalovaný lízingové zmluvy podpísal po uistení zo strany iných osôb, že lízingové splátky budú riadne platené, čo bolo podporené jeho vedomosťou o značnom obrate v spoločnosti I.F. Servis, s.r.o. To vylučuje existenciu úmyselného protiprávneho konania obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu podľa § 321 ods.1 písm. b), d) Tr. poriadku a aby postupom podľa § 322 Tr. poriadku sám rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné. V písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného navrhol prokurátor toto ako nedôvodné zamietnuť. Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o takýto postup požiadal a v neprítomnosti zástupcov poškodených strán, ktorí sa napriek riadnemu upovedomeniu nedostavili. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje odvolaniu podanému prokuratúrou vyhovieť a odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodiť. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolania obžalovaného ani prokurátora nie sú dôvodné.
Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného obzvlášť závažného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obžalovaný je, ako už napadnutom rozsudku uviedol okresný súd, usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov F.. T. B., F.. U. P., F.. M. V., D.. P. B. a P. G., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Napokon, aj sám obžalovaný priznal, že všetky leasingové zmluvy podpísal dobrovoľne ako konateľ spoločnosti I.F. Servis, s.r.o., zmluvy vôbec nečítal, nikdy neplatil žiadne splátky leasingov a nepodpisoval nikdy ani žiadne zmluvy o nájme týchto áut pre inú spoločnosť.
Je potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorá z dokazovania vyplynula, že obžalovaný bol v čase podpisu všetkých leasingových zmlúv jediným konateľom spoločnosti I.F. Servis, s.r.o., Družobná 67, 821 07 Bratislava a všetky leasingové zmluvy podpísal v súlade s údajom uvedeným v obchodnom registri. Rovnako v súlade so zmluvami potvrdil aj prebratie predmetu leasingu - jednotlivých vozidiel. To napokon vyplýva z príslušných preberacích protokolov. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je i to, že všetky leasingové zmluvy boli predčasne ukončené z dôvodu neplatenia dohodnutých leasingových splátok a motorové vozidlá boli následne zaistené u iných osôb. Z listinných dôkazov tiež vyplynulo, že dodávateľom všetkých vozidiel bola spoločnosť Gerard Slovakia, s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava a odberateľom bola vždy konkrétna leasingová spoločnosť. Na faktúrach spoločnosti Gerard Slovakia, s.r.o. bolo tiež uvedené, že konečným užívateľom bola spoločnosť I.F. Servis, s.r.o., ktorá bola tiež riadne zapísaná ako držiteľ vozidiel.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný bol do podpisu zmlúv údajne „vmanipulovaný“ inými osobami a údajne mal dôvod domnievať sa, že lízingové splátky budú riadne uhrádzané, nemá na posúdenie jeho právnej zodpovednosti žiaden vplyv. Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, musí poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol riadne zapísaný ako konateľ danej spoločnosti a za právne úkony ako aj ich následky je plne právne zodpovedný. Ako konateľ sa nemôže brániť tým, že o veci nemal konkrétnu vedomosť a z inej strany bol ubezpečovaný, že „všetko bude v poriadku.“ Prípadná skutočnosť, že bol na takéto konanie „nahováraný“ inými osobami nemá na právne posúdenie jeho konania žiaden vplyv. Ak obžalovaný ako konateľ podpísal lízingovú zmluvu, mal vykonať všetky právne i faktické kroky k tomu, aby boli lízingové splátky riadne uhrádzané, resp. aby bol predmet lízingu vrátený poškodeným spoločnostiam.
Obranu obžalovaného, že pred podpisom leasingových zmlúv nevyvíjal žiadnu aktivitu (len prišiel, zmluvy nečítal a iba ich podpísal) bola vyvrátená najmä výpoveďami svedkov F.. U. P., F.. M. V. a D.. P. B.. Na všetkých preberacích protokoloch bol aj podpis obžalovaného spoločne s uvedením obchodného mena spoločnosti I.F. Servis, s.r.o.. To je v priamom rozpore s jeho tvrdením, že žiadne vozidlá nikdy nepreberal. Nelogické a nevierohodné je i tvrdenie obžalovaného, že v spoločnosti I.F. Servis, s.r.o. pracoval ako konateľ pre J. J.. Z obchodného registra je zrejmé, že J. J. nebol nikdy konateľom a ani spoločníkom spoločnosti, pričom v období, kedy došlo k podpisu všetkých leasingových zmlúv, bol jediným konateľom spoločnosti práve obžalovaný. Tiež bolo preukázané, že obžalovaný napriek tomu, že všetky motorové vozidlá mali byť podľa jeho tvrdení následne prenajaté spoločnosti EUROAUTÁ, nepodpisoval a ani neinicioval podpis žiadnych nájomných zmlúv medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou I.F. Servis, s.r.o.. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že predmet lízingu - vozidlá boli zaistené u osôb, ktoré nemali žiaden vzťah k spoločnosti I.F. Servis, s.r.o., teda jednoznačne im boli zverené do užívania v rozpore s lízingovými zmluvami.
Obžalovaný nemal, ako zodpovedný konateľ spoločnosti I.F. Servis, s.r.o., v úmysle vôbec platiť lízingové splátky, po podpise zmlúv sa o predmet lízingu a platenie splátok vôbec nezaujímal. Vo vzťahu k identifikácii poškodených subjektov musí krajský súd uviesť, že okresný súd postupoval správne, ak jednotlivé lízingové spoločnosti, s ktorými obžalovaný ako konateľ podpisoval lízingové zmluvy, identifikoval ako poškodené strany v trestnom konaní. Vo vzťahu k ustáleniu výšky škody musí krajský súd ďalej uviesť, že okresný súd nepochybil, keď za výšku škody považoval hodnotu vozidiel v takej výške, ako bola určená ich obstarávacia cena, teda bez odpočítania prípadne zaplatenej akontácie. Úmysel páchateľa totiž v čase prevzatia vozidiel smeroval k spôsobeniu škody vo výške ich obstarávacej hodnoty. Prípadné uhradené akontácie a lízingové splátky je možné brať na zreteľ pri určovaní rozsahu povinnosti na náhradu spôsobenej škody.
Preto možno skonštatovať, že súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania obžalovaného, tak ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené bola vyvrátená obrana obžalovaného tak, ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Tr. zákona. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku o vine. Napokon možno konštatovať, že i pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Okresný súd správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil nutnosť aplikácie tzv. asperačnej zásady pri ukladaní trestu a tiež nutnosť ukladania trestu súhrnného. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zákona, teda ukladaniu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby krajský súd uvádza, že vzhľadom na to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, vzhľadom na odstup času od spáchania predmetných trestných činov a tiež i na reálnu výšku spôsobenej škody (poškodené spoločnosti predmetné motorové vozidlá následne odpredali), sa posúdiac tieto okolnosti vo svojom súhrne, skutočne javí použitie trestnej sadzby v rozpätí 10 rokov až 16 rokov a 8 mesiacov pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Je potrebné pripomenúť, že i už priznané poľahčujúce okolnosti môžu v súhrne s inými zistenými okolnosťami dostatočne odôvodniť vzhľadom na okolnosti prípadu či pomery páchateľa uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené bol potom postup okresného súdu pri ukladaní trestu a rozhodovaní o spôsobe jeho výkonu podľa § 39 Tr. zákona a § 48 ods.4 Tr. zákona v súlade s potrebami generálnej i individuálnej prevencie. Správne je i obligatórne uloženie ochranného dohľadu obžalovanému v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona v trvaní jedného roka pretože ho odsudzoval za obzvlášť závažný zločin a ukladal mu nepodmienečný trest odňatia slobody. V rámci ochranného dohľadu okresný súd správne uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, a to počas doby trvania tohto ochranného dohľadu. Rovnako správne je i uloženie trestu súhrnného, pretože súd aktuálne ukladal obžalovanému trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, než bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.01.2013 sp. zn. 4T/11/2013, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 25.02.2013 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2013, uznaný obžalovaný za vinného zo spáchania iného trestného činu. Krajský súd nezistil v postupe okresného súdu pochybenie ani vo vzťahu k rozhodovaniu o nárokoch na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to z dôvodu nedostatočnej špecifikácie uplatnených nárokov,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, bolo správne rozhodnuté o odkázaní poškodených spoločností s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného ani prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.