Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-808-2015.pdf
PDF · 90.5 KB
No categories available
4C/808/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: H., proti žalovanému: K., zastúpený JUDr. Martou Huťanovou, advokátkou, Hlavná 1843/63A, 900 31 Stupava, o zaplatenie 5.485,97 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.485,97 € s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičiek. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa zmluvou o pôžičke zo dňa 03.09.2010 splatnou 31.12.2011 na sumu 3.000 €, zmluvou o pôžičke zo dňa 03.09.2010 splatnou 31.12.2011 na sumu 1.000 €, zmluvou o pôžičke zo dňa 08.03.2011 splatnou 31.12.2011 na sumu 1.320 € a zmluvou o pôžičke zo dňa 03.09.2010 splatnou 31.12.2011 na sumu 165,97 € požičal žalobca žalovanému celkom sumu 5.485,97 €, ktoré mal žalovaný uhradiť najneskôr do 31.12.2011, avšak žalovaný svoju povinnosť napriek výzvam nesplnil.
2. V podaní zo dňa 09.09.2015 žalobca uviedol, že zmluvu uzavrel v ústnej forme za prítomnosti svedkov.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.07.2016, skutkové tvrdenia žalobcu poprel v celom rozsahu, uviedol že si nikdy od žalobcu nepožičal žiadnu sumu a nikdy so žalobcom neuzavrel zmluvu o pôžičke, ani ústne ani písomne.
4. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie, keď zistil tento skutkový a právny stav:
5. Písomnosťou žalobcu adresovanou žalovanému zo dňa 19.02.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok po lehote splatnosti titulom pôžičiek v celkovej výške 8.128,94 €, a to pôžičky zo dňa 11.10.2004 na sumu 663,88 €, zo dňa 11.10.2004 na sumu 3.319,39 €, zo dňa 11.10.2004 na sumu 1.659,70 €, zo dňa 03.09.2010 na sumu 1.000 €, zo dňa 08.03.2011 na sumu 1.320 €, zo dňa 08.03.2011 na sumu 165,97 €, ktoré mal žalovaný vrátiť do 31.12.2011, žalobca uvádza, že peniaze žalovanému požičal na kúpu garáže, vonkajšie omietky na rodinný dom v S., na vrátenie pôžičky p. W., elektrifikáciu a elektromontéra p. Hložeka.
6. Žalobca na pojednávaní vo veci uviedol, že žalovaný u žalobcu býval, keď predal byt a chcel stavať dom v S., obrátil sa na žalobcu so žiadosťou o pôžičku. V roku 2011 žalobca žalovanému požičal 100.000
Sk na garáž, v hotovosti u žalobcu v byte, bez svedkov, prítomný nebol nikto, nepodpísali žiadne potvrdenie a dohodli sa, že až s manželom zostarnú a nebudú vládať, bude sa žalovaný o nich starať alebo vráti peniaze. V roku 2012 alebo 2013, nevie kedy presne, požičal žalovanému 50.000 Sk na zábradlie a 50.000 Sk na vonkajšie omietky, peniaze odovzdal v stovkách v hotovosti, neboli to eurá, za prítomnosti manžela. Ďalej žiada vrátenie sumy 96.000 Sk, ktoré uhradil na účet správcu bytového domu za žalovaného, nakoľko byt previedli s manželom na žalovaného, ktorý ho následne previedol na svoju manželku. Ďalej žalobca žiada vrátiť finančné prostriedky, ktoré vynaložil na elektroinštaláciu domu žalovaného, asi 8.000 Sk, ktoré poskytol v hotovosti tak, že ich vyplatil priamo elektrikárovi, o čo žalobcu požiadal žalovaný s tým, že peniaze vráti až bude mať. Pred 6 rokmi ďalej poskytol žalobca žalovanému pôžičku 1.000 €, za účelom vrátenia pôžičky priateľovi p. W., dohodli sa so žalovaným, že ich vráti ak bude mať. Na otázku o dojednanej splatnosti pôžičiek žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli, že sa o žalobcu a manžela postará, on však nekomunikuje, preto peniaze žiada vrátiť, avšak trvá na tom, že poskytnuté finančné prostriedky boli titulom pôžičky. Nemá čím preukázať svoje skutkové tvrdenia, ale ani žalovaný ich nemá čím preukázať.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci uviedol, že celý spor je vykonštruovaný vplyvom staršieho syna a jeho priateľky, je pravdou, že v roku 2005 na žalovaného žalobca s manželom previedli byt s tým, že im bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania a bývania, v tomto byte doposiaľ rodičia žalovaného bývajú. Nakoľko žalovaný potreboval úver, po dohode so žalobcom a manželom bolo vecné bremeno zrušené, avšak byt užívajú stále. Čo sa týka predmetu sporu k žiadnym skutkovým okolnostiam, ktoré tu boli opisované neprišlo, čo napokon vyplynulo aj z prednesu žalobcu.
8. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
9. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
10. Podľa § 43a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
11. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa čl. 8 Základných princípov zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Ako vyplýva zo základných princípov civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, a to bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremeno tieto skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Zákon konštruuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre tvrdiacu stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranu sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
19. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010).
20. Je potrebné uviesť, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. V súdenej veci žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný pôžičku nevrátil, avšak ani len z jeho tvrdení nebolo možné ustáliť, že uzatvoril so žalovaným zmluvu s konkrétnym obsahom práv a povinností: v žalobe tvrdil, že dňa 03.09.2010 uzatvoril až dve zmluvy o pôžičke a na ich základe požičal žalovanému sumu 3.000 € a sumu 1.000 €. Dňa 08.03.2011 mal uzatvoriť zmluvu o pôžičke na sumu 1.320 € a na sumu 165,97 €. Všetky pôžičky mal vrátiť do 31.12.2011. Na preukázanie predložil súdu ako dôkaz písomnosť adresovanú žalovanému zo dňa 19.02.2014, zároveň súdu v ďalšom podaní uviedol, že zmluva (jedna) bola uzatvorená neformálne za prítomnosti svedkov. Na pojednávaní vo veci však uviedol, že žalovanému požičal peniaze až v roku 2011, v sume 100.000 Sk (t.j. 3.319,39 €) na garáž, v hotovosti u žalobcu v byte, bez svedkov a dohodli sa, že až s manželom zostarnú a nebudú vládať, bude sa žalovaný o nich starať alebo vráti peniaze. Vo výzve na zaplatenie však žalobca uvádza, že takúto sumu (3.319,39 €) požičal žalovanému 11.10.2004 (č.l.3 spisu), v prípade pôžičiek na sumu 2 x 50.000 Sk (2 x 1.659,70 €) na zábradlie a na vonkajšie omietky, nevedel žalobca uviesť, kedy k pôžičke prišlo, uviedol, že v roku 2012 alebo 2013, pričom, údajne nemala byť pôžička poskytnutá v eurách, avšak počnúc od 01.01.2009 sa v Slovenskej republike používa mena euro. Na pojednávaní ďalej žalobca uviedol, že žiada tiež vrátenie sumy 96.000 Sk (3.186.62 €), ktoré uhradil na účet správcu bytového domu za žalovaného, nakoľko byt previedli s manželom na žalovaného, ktorý ho následne previedol na svoju manželku, avšak neoznačil ani nepredložil súdu žiaden dôkaz, že tieto prostriedky poskytol, že ich poskytol práve žalovanému a práve titulom pôžičky. V prípade sumy 1.000 € na pojednávaní žalobca uviedol, že ju poskytol žalovanému pred 6 rokmi, avšak sa dohodli ich vráti ak bude mať, žalobca nepreukázal opäť žiadnym dôkazom uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ani jej poskytnutie. Kvalifikácia nároku je vždy úlohou súdu, preto súd s ohľadom na rozporné skutkové tvrdenia ohľadom splatnosti pôžičiek v žalobe a na pojednávaní skúmal, či sa žalobca domáha vrátenia pôžičky, alebo prípadne vrátenia daru, žalobca však na otázku súdu výslovne uviedol, že nežiada vrátiť peniaze, ktoré žalovanému daroval, ale len prostriedky, ktoré mu poskytol titulom pôžičky.
21. Z bremena tvrdenia mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tvrdené skutočnosti žalobca ničím nepreukázal, na podporu svojich tvrdení napriek poučeniu súdu nenavrhol žiadne dôkazy, naopak, výslovne uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení, nemá žiadne dôkazy. Procesné predpisy neupravujú objem či kvalitu dôkazov, ktoré má žalobca predložiť, aby súd posúdil jeho tvrdenia za preukázané a rozhodol v sporovej veci v jeho prospech, žiaden dôkaz nemá prepísanú silu. Súd však nemôže suplovať aktivitu procesnej strany pri navrhovaní dôkazov. Žalobca ani v samotnej žalobe výsluch konkrétnych svedkov, ktorí by
mali preukázať jeho skutkové tvrdenia o uzatvorení jednotlivých zmlúv o pôžičke, a najmä s ohľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke tiež svedkov skutočného odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému, neoznačil a ani iné dôkazy nepredložil, tvrdiac, že ani žalovaný nemá čím preukázať svoje skutkové tvrdenia. Pri klasických sporových konaniach súd nemôže navrhovať dôkazy v zásade nikdy, procesná aktivita a zodpovednosť za navrhovanie dôkazov je výlučne na stranách sporu. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a tvrdil, že celý spor je vykonštruovaný vplyvom brata a jeho priateľky. Od strany sporu nemožno spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie tvrdenej skutočnosti, teda ak žalovaný tvrdí, že nikdy žiadne zmluvy o pôžičke s ním žalobca neuzavrel a peňažné prostriedky titulom pôžičky mu neboli odovzdané, dôkazné bremeno existencie tvrdeného zmluvného vzťahu zaťažuje žalobcu. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno v žiadnom smere, nepredložil súdu a ani nenavrhol súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, naopak, uviedol, že nemá čím preukázať svoje tvrdenia. Za tejto procesnej situácie dôsledkom toho, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli ničím preukázané (naviac rozporné), žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaný mal v konaní plný úspech, žalobca plný neúspech, preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súd prvej inštancie rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).