Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/X, F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , o odvolaniach prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.10.2023, č. k. -467, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2024 v Trnave takto

rozhodol:

I. Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaná A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt E. XXXX/X, F.

o d s u d z u j e

podľa , , a , k peňažnému trestu vo výške 3.600 (tritisícšesťsto) eur.

Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

III. Podľa sa odvolanie obžalovanej A. B. C. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 02.10.2023, č. k. -467 (ďalej aj napadnutý rozsudok) uznal obžalovanú A. B. C. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

dňa 13.06.2019 v čase o 6.20 hod. v Šali po ulici Nitrianska od kruhového objazdu smerom von z mesta viedla motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: G., pred rímskokatolíckym kostolom narazila predným ľavým rohom vozidla do chodca H. G., ktorý prechádzal po priechode pre chodcov, čím porušila povinnosti podľa s poukazom na , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov následkom čoho chodec spadol na zem a utrpel zranenia stav po úraze hlavy, prasklinu tela sánky, pohmoždenie pľúcneho tkaniva obojstranne, zlomeninu IV a VII rebra vpravo s posunom lomnej plochy, tržnú ranu na brade, pohmoždenie pravého lakťového

zhybu s odierkou, voľnú tekutinu v pohrudničnej dutine obojstranne, pohmoždenie a laceráciu pečene a sleziny, pohmoždenie mesocolon transversum, voľnú tekutinu a krv v brušnej dutine, zlomeninu IX a X rebra vpravo, drobnú abrupciu na ľavej hornej končatine, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu do 21.06.2019, následný prísny zákaz zvýšenej telesnej námahy po dobu aspoň 6 týždňov a ortézu na ľavej ruke aspoň 6 týždňov.

Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa a , , s poukazom na peňažný trest vo výške 1 500 (tisícpäťsto) eur a podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, jej ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa poškodených JOPI ČS s.r.o., IČO: 36 746 053, sídlo Makov 3005, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, Sociálnu poisťovňu, IČO: 30 807 484, sídlo ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava a H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/X, F. (ďalej aj poškodený G.), odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátorka) podala odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej. Obžalovaná podala odvolanie v celom rozsahu.

Prokurátorka zahlásené odvolanie odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu 30.11.2023, v ktorom namietala, že nesúhlasí s uloženým peňažným trestom vo výške 1.500,- eur, s tým súvisiacim uloženým náhradným trestom a neuložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke, pretože uložený trest bol podľa jej názoru mierny, uložený bez reálneho základu, vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa (nezisťované) i v rozpore s , .

Z jednotlivých okolností prípadu je nepochybné, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, čo vyplýva z odpisu registra trestov GP SR. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že sa dopustila jedného priestupku, a to 17.02.2020 podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), z čoho je možné jednoznačne usudzovať, že tohto priestupku sa dopustila až 8 mesiacov po spáchaní skutku, pričom pokiaľ okresný súd poukázal pri ukladaní trestu aj na tento priestupok a vyhodnotil ho ako menej závažný, s týmto hodnotením sa nestotožnila, pretože obžalovaná sa dopustila tohto priestupku tým, že iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustila porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, a to počas vedenia vozidla držanie v ruke alebo iným spôsobom obsluhovanie telefónneho prístroja alebo iného telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia okrem použitia systému "voľné ruky" alebo vykonávanie inej obdobnej činnosti, ktorá nesúvisí s vedením vozidla ( o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len )), čo je porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Z evidenčnej karty vodiča (zabezpečené pre účely odôvodenia odvolania ) vyplýva, že mala v minulosti uložené 2 blokové pokuty, a to dňa 01.05.2015 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke ( ) a to účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a tiež už vyššie spomenutý priestupok evidovaný v ústrednej evidencii priestupkov, dňa 17.02.2020 ( zákona o priestupkoch). Okresný súd v rámci dokazovania oboznámil aktualizované správy (register trestov a priestupkovú evidenciu) avšak s poukazom na špecifikáciu trestného činu v doprave si nevyžiadal evidenčnú kartu vodiča pre prípadné ukladanie aj trestu zákazu činnosti.

Okrem toho si okresný súd nevyžiadal a ani výsluchom obžalovanej nezisťoval súčasne rodinné, sociálne a ekonomické pomery u obžalovanej ako podklady pre prípadné uloženie peňažného trestu. Obžalovaná ako v prípravnom konaní tak aj v konaní na okresnom súde (zápisnica o jej výsluchu bola prečítaná) uviedla, že ako sa blížila k priechodu pre chodcov pred kostolom, kde došlo k zrážke, zbadala pri pravom okraji cesty, pri priechode stáť osobu. Z jej výsluchu vyplýva, že ako po tomto priechode prešiel motocykel jazdiaci pred ňou, osoba sa rozbehla do priechodu a potom rýchlou chôdzou prechádzala po priechode smerom do stredu cesty k ostrovčeku. Túto okolnosť aj okresný súd zhodnotil v tom smere, že obžalovaná vnímala chodca ešte skôr ako vstúpil na priechod a mala dosť času reagovať na vzniknutú situáciu, navyše okresnému súdu sa javilo nadbytočné rozsiahle dokazovanie z

odboru doprava cestná v otázke reakcie na situáciu, keď chodec vstúpil na priechod. Uvedené konanie obžalovanej možno hodnotiť ako pomerne ľahostajné, vo vzťahu k účastníkom cestnej premávky, obzvlášť v prípade ak sa jednalo o účastníkov vodiča a chodca, kde vodič musí prispôsobiť jazdu tak aby neohrozil chodca, ktorý vstúpi na priechod pre chodcov. Povaha a spôsob takto spáchaného činu v spojení s predchádzajúcim postihnutím obžalovanej za priestupok, ktorý spáchala pred spáchaním žalovaného skutku, ale aj priestupok, ktorý spáchala po jeho spáchaní a napriek skutočnosti, že obžalovanej boli v minulosti ukladané pokuty ( za tieto priestupky vo výške 20,- eur, 30,- eur ), ktoré na ňu celkom evidentne nemali absolútne žiaden výchovný ani nápravný účinok, okresný súd túto okolnosť vyhodnotil v zásade v prospech obžalovanej, ktorej za spáchaný skutok uložil mierny trest resp. neuložil iný druh trestu a ďalší druh trestu.

Prokurátorka sa tiež nestotožnila s argumentáciou okresného súdu o použití ustanovenia a s tým spojené obligatórne použitie ustanovenia , (okresný súd toto ustanovenie opomenul vo výrokovej časti napadnutého rozsudku použiť), keď obžalovaná pred spáchaním trestného činu neviedla riadny život, nedodržala právny poriadok a dopustila sa priestupku na úseku cestnej premávky. Navyše po spáchaní tohto skutku, aj keď nebola ešte právoplatne odsúdená, sa dopustila závažného priestupku.

Ďalej prokurátorka poukázala okrem spôsobu spáchania skutku aj na jeho následok, ktorý vznikol touto dopravnou nehodou a to ťažká ujma na zdraví. Nie je síce vylúčené uloženie alternatívneho trestu (peňažný trest), avšak je toho názoru, že výška uloženého peňažného trestu je v príkrom rozpore s , najmä s poukazom na postoj obžalovanej k vine, ktorú popiera, necíti sa byť vinnou, finančné a sociálne pomery obžalovanej, ktoré sú prijateľné, výška jej príjmu, ktoré okolnosti však okresný súd neaktualizoval a nezisťoval, na spôsob akým bol skutok spáchaný ako aj na vzniknutý následok. Keďže čin bol spáchaný v súvislosti s porušením pravidiel v cestnej premávke pri vedení motorového vozidla, teda v súvislosti s touto činnostnou, na ktorú činnosť a výkon je potrebné osobitné povolenie a ktorej podmienky upravuje osobitný predpis, sú nepochybne splnené podmienky aj na uloženie trestu zákazu činnosti podľa , .

Z uvedených dôvodov preto prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave (ďalej krajský súd) v zmysle , , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle obžalovanej uložil primeraný a zákonný trest, pričom jediný primeraný a zákonný trest možno v danom prípade považovať trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky a alternatívne popri treste zákazu činnosti i peňažný trest 2.000,- eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Obžalovaná zahlásené odvolanie odôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Javora (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 04.12.2023 Obhajca namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s obhajobou a dôkazy vyhodnotil a popísal len v neprospech obžalovanej.

Obžalovaná uviedla, že okresný súd napadnutý rozsudok oprel o skutočnosť, že obžalovaná ako vodička nesmela vojsť do priestoru priechodu, kým sa na ňom nachádzal poškodený G., naopak mala zastaviť pred priechodom. Avšak na druhej strane okresný súd konštatoval, že pohyb chodca – poškodeného G. bol neštandardný, pričom svojim pohybom porušil aj konkrétnu povinnosť chodca. Okresný súd dokonca konštatoval, že sa chodec – poškodený G. nečakane zvrtol, na čo už obžalovaná nestihla reagovať. Napriek uvedenému okresný súd ďalej na inom mieste odôvodnenia konštatoval, že mala dosť času reagovať na vzniknutú situáciu. Jednotlivé odôvodnenia okresného súdu si navzájom odporujú, čo je možné vyhodnotiť, že pre vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku sa okresný súd riadil svojim výkladom pravidiel a predpisov, že napriek všetkému mala zastaviť pred priechodom. Obžalovaná nesúhlasí s tým, že by konaním naplnila kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa , a to z toho dôvodu, že aj s poukazom na spoluvinu poškodeného G., ktorú sám okresný súd konštatoval, nemohla porušiť dôležitú povinnosť uloženú jej zákonom, keďže porušenie jej povinnosti neviedlo ako jediná príčina k vzniku a následku predmetnej dopravnej nehody, ale na ťažkej ujme na zdraví sa výrazne (podľa názoru obhajoby výlučne) podieľal sám poškodený G.. Pokiaľ ju chcel

okresný súd uznať za vinnú a odsúdiť ju, mal skutok kvalifikovať podľa základnej skutkovej podstaty prečinu podľa .

Obhajca ďalej nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že rozsiahle znalecké dokazovanie sa javí ako nadbytočné. Znalec Ing. Červinka v prípravnom konaní nevypracoval komplexne znalecký posudok. Uznesenie súdu zo dňa 24.06.2021, ktorým do konania pribral znalca Ing. Červinku na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. 54/2019, ktorým uznesením okresný súd určil otázky, ktoré má znalec analyzovať a zodpovedať, určil znalcovi analyzovať aj otázku: „Uviesť analýzu nehodového deja v predmetnej veci pre rýchlu chôdzu a plynulý pohyb chodca po priechode.“ Okresný súd primárne, ešte pred nariadením hlavného pojednávania, považoval za nevyhnutné zodpovedanie tejto otázky k spravodlivému rozhodnutiu. Znalec Ing. Červinka dňa 13.09.2021 doručil súdu Doplnenie č. 1 znaleckého posudku 54/2019: Zo záveru Doplnenia č. 1 jasne vyplývalo, že znalec bez vykonania analýzy zodpovedal položenú otázku okresného súdu nasledovne: „Analýza dopravnej nehody pre normálnu - plynulú chôdzu chodca neprinesie žiadne nové skutočnosti vo vzťahu ku príčinám dopravnej nehody a ku záverom znaleckého posudku 54/2019.“ Znalec Ing. Červinka svojvoľne nerešpektoval uznesenie - zadanie okresného súdu a nevypracoval analýzu pohybu chodca pre rýchlu chôdzu a plynulý pohyb chodca po priechode, teda bez jeho zastavenia sa a otočenia. Okresný súd napriek tomu opieral napadnutý rozsudok aj o tento nepreskúmateľný dôkaz vypracovaný znalcom Ing. Červinkom. Nakoľko nebola zodpovedaná podstatná otázka, ktorá si vyžadovala odborné vedomosti, obhajoba objednala a následne okresnému súdu predložila znaleckého posudku č. 5/2022 vypracovaný znalcom Ing. Martinom Lukášikom, PhD., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2023. Z výsluchu znalca vyplynulo, že sa pridržiava vypracovaného znaleckého posudku a na otázku uviedol „za situácie, ako je znázornená na obrázku č. 14, ak by chodec pokračoval v prechádzaní cez prechod ako dovtedy nemala vodička na toto reagovať brzdením, keďže by ho minula. Podľa mňa nemala vodička predpokladať, že chodec sa zastaví a otočí, nemala žiadnu technickú informáciu, že k takému niečomu dôjde. Ak nemohla vodička predpokladať pohyb chodca podľa alternatívy č. 2, technickou príčinou DN by bola nesprávna technika prechodu chodca, ktorý týmto vytvoril kolíznu situáciu. Nepoznám povinnosť vodiča nevojsť do priechodu pre chodcov, keď sa na ňom nachádza chodec, môže prejsť za podmienky bezpečného minutia sa. Ak by chodec nezastavil a pokračoval v prechádzaní bezpečne by sa minuli, čiže by došlo k daniu prednosti zo strany vodičky.“

Ďalej obhajca poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Martinom Lukášikom, PhD. z ktorých vyplynulo, že ak by obžalovaná na chodca nereagovala žiadnym spôsobom, pokračovala by v jazde bez zmeny rýchlosti a smeru jazdy a chodec by pokračoval v chôdzi bez zastavenia sa a otočenia (aj podľa okresného súdu nečakaného zvrtnutia), potom by jej vozidlo vchádzalo na priechod pre chodcov do koridoru pohybu chodca až v čase, keď chodec vstúpil na plochu stredového ostrovčeka a k zrážke by nedošlo, vozidlo a chodec sa bezpečne míňajú. Znalec Ing. Martin Lukášik zodpovedal aj otázku okresného súdu, ktorú okresný súd primárne zadal znalcovi Ing. Červinkovi a ten zadanie okresného súdu ignoroval . Str . 29 znaleckého posudku : „Obžalovaná potom ako mohla rozpoznať, že chodec v koridore pohybu jej vozidla spomaľuje za účelom zastavenia a otočenia, nemohla už zrážke s chodcom zabrániť ani včasnou a správnou reakciou, na vykonanie potrebného manévru už nemala dostatok miesta a času.“ Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že chodec svojim pohybom vytvoril nebezpečenstvo pre obe alternatívy nehodového deja, preto chodec vstupom do vozovky porušil ustanovenia , a tým, že sa bezdôvodne zastavil a otočil porušil aj ustanovenie , čo bolo v príčinnej súvislosti so vznikom a následkom tejto nehody. Zo znaleckého dokazovania podľa názoru obžalovanej jasne vyplynulo, že nemala možnosť dať chodcovi prednosť. Str. 40 znaleckého posudku

- ak nemala povinnosť, nemusela predvídať, že chodec sa počas pohybu po priechode zastaví a otočí, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola len nesprávna technika chôdze chodca. K tomuto vyhodnoteniu znalca poukázala na str. 42 a 43 znaleckého posudku, kde konštatoval, že pri alternatíve č. 2 (zastavenie a otočenie chodca) mala možnosť zrážke s chodcom zabrániť, len ak by najneskoršie v situácii znázornenej na obr. č. 9 str. 26 znaleckého posudku začala reagovať intenzívnym brzdením, avšak v tejto situácii nemohla ešte rozpoznať úmysel chodca zastaviť a otočiť sa a z technického hľadiska v tejto situácii chodec ešte nebol podnetom na jej reakciu. Ak by mala zabrániť zrážke pri alternatíve č. 2 nehodového deja, musela by vopred predvídať, že dôjde k náhlej zmene smeru a rýchlosti chodca a vopred by mala reagovať. Ak bol okresný súd toho názoru, že obžalovaná bola povinná predpokladať, predvídať nesprávny pohyb chodca po priechode - jeho neočakávané zvrtnutie sa, mal túto povinnosť uviesť aj vo výroku rozhodnutia ako dôvod jej nesprávnej techniky jazdy. Z dokazovania

vyplynulo, že nemala možnosť dať prednosť chodcovi. Ak okresný súd odôvodnil jej nesprávne konanie spočívajúce v tom, že nesmela vojsť do priestoru priechodu, mal to uviesť vo výroku skutkovej vety.

Obžalovaná svojou technikou jazdy neporušila žiadnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s následkom. Jazdila veľmi pomaličky, nezrýchľovala, videla prebehovať chodca, dávala mu prednosť, kedy by ho absolútne bezpečne minula, teda by ho ani len neobmedzila. No ako okresný súd správne konštatuje, poškodený sa nečakane zvrtol a toto ani vo sne nemohla predpokladať. Bol to mladý zdravý muž, prebehujúci, resp. veľmi rýchlo sa pohybujúci cez vozovku, a pomalou rýchlosťou ho púšťala, umožnila mu bez obmedzenia prejsť cez vozovku, kedy jej pomalou jazdou bezpečne prešla cez priechod a pokračovala v jazde a chodec by pokračoval už cez stredový ostrovček. Nelogické, bezdôvodné a teda nečakané zvrtnutie chodca nemohla a nemala čím predpokladať. Žiadna informácia, žiadna situácia na vozovke, žiadny podnet, či zdravotný stav, či vek chodca tomu nečakanému pohybu chodca nenasvedčovali.

Obžalovaná tiež nesúhlasila s odôvodnením okresného súdu, ktorý napriek vykonanému dokazovaniu napadnutý rozsudok oprel o názor, podľa ktorého „..vodič vo všeobecnosti nesmie vojsť do priestoru priechodu pre chodcov, kým sa na ňom nachádza chodec, práve pre takéto prípady.“ Takýto výklad okresného súdu je svojvoľný, nemá oporu v žiadnej norme či rozhodnutí. Pokiaľ by poškodený G. pokračoval vo svojom pohybe, tak obžalovaná s vozidlom by vošla do priestoru priechodu už vtedy, keď by bol mimo, teda na stredovom ostrovčeku. Obžalovaná práve pomalou jazdou a bez zbytočného brzdenia a zastavovania pred priechodom neohrozovala bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aj prispôsobovala svoje správanie situácii v cestnej premávky, kedy mladý zdravý človek -chodec prebehoval, resp. veľmi rýchlo prechádzal cez vozovku a nachádzal sa už pri ľavom okraji jazdného pruhu, teda 1-2 kroky od vyvýšeného stredového ostrovčeka. Samozrejme, že ak by cez vozovku po priechode prechádzala staršia osoba, dieťa alebo zdravotne postihnutá osoba, slepec, tak z dôvodu predvídavosti by určite obžalovaná pribrzdila a až zastavila pred priechodom. Nemala ani najmenší podnet, informáciu z dôvodu predvídavosti zastaviť pred priechodom. Poškodený G. ju ani vbehnutím z chodníka na priechod neohrozil, teda ani seba, a preto nespomaľovala, vedela, že sa normálne bezpečne minú, keď on bude už mimo vozovky na stredovom ostrovčeku a ona vojde na priechod. Jazdila pomaličky, 18-20 km/h, aby chodca neobmedzila pri jeho pohybe po priechode. Sama doslova z takého neočakávaného a bezdôvodného konania poškodeného G. zostala v šoku.

Poškodený G. bol tiež účastníkom cestnej premávky, a preto bol taktiež povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Nesprával sa tak, čo v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje aj okresný súd. Túto skutočnosť okresný súd vyhodnotil len pri ukladaní výšky a druhu trestu (čo považuje za správne a objektívne). No okresný súd mal primárne vyhodnotiť pohyb chodca aj v otázke zavinenie a kvalifikovania skutku. Napriek všetkým okresným súdom konštatovaným skutočnostiam okresný súd uviedol, že má bezpečne preukázané, že svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej zákonom.

Obžalovaná bola ďalej toho názoru, že najzásadnejšia otázka, ktorú je potrebné správne vyhodnotiť je nesprávne konanie poškodeného G., ktorý mal v čase dopravnej nehody 30 rokov, bol fyzicky zdravý, bez pohybového obmedzenia, nebol teda dieťaťom a ani starou osobou, nebol zdravotne postihnutý a nepoužíval bielu palicu. Nemohla predvídať, teda nemala povinnosť predpokladať pod hrozbou trestnej zodpovednosti a ani nemala žiadny impulz k predvídaniu, že poškodený G. sa bezdôvodne a neočakávane zvrtne. Aj napriek tomu, že sa nachádzal už bezprostredne pred stredovým ostrovčekom

- opúšťal jej jazdný pruh. Nemôže byť akceptovateľné, aby okresný súd pri rozhodovaní vyhodnotil len časť dôkazov v jej neprospech a vlastne ju odsúdil podľa vlastného výkladu, že nesmela vojsť do priestoru priechodu pre chodcov keď sa na ňom nachádzal chodec. Pokiaľ obžaloba neunesie dôkazné bremeno a jasne a bezpečne nepreukáže jej vinu, príčinnú súvislosť s následkom, ani po doplnení dokazovania, nemôže byť trestne odsúdená. Nemôže niesť trestnoprávnu zodpovednosť za to, že z opatrnosti nezastavila pred priechodom, a preto mala porušiť dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom.

Navrhla, aby napadnutý rozsudok okresného súdu bol v zmysle , , zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu preiednal a rozhodol, alebo alternatívne v zmysle bola spod obžaloby oslobodená, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Za účelom prejednania podaných odvolaní nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 11.06.2024. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka, obhajca obžalovanej a obžalovaná. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Sociálna poisťovňa Bratislava, JOPI ČS s.r.o. Prešov, a splnomocnenca poškodeného G..

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie podľa oboznámením lustrácie v Sociálnej poisťovni a evidenčnej karty vodiča, odpoveď z č. l. 512 spisu a výsluchom obžalovanej.

Prokurátorka v konečnom návrhu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku o treste podľa , , podľa navrhla, aby krajský súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom 1 rok a 6 mesiacov, a zároveň navrhla uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, alternatívne k tomuto trestu aj peňažný trest vo výške 2.000 eur s uložením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, toto navrhla podľa ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca sa v plnom rozsahu pridržal písomného odôvodnenia odvolania a uviedol, že obžalovaná je držiteľkou vodičského preukazu 42 rokov, 42 rokov aktívne jazdí s motorovým vozidlom, za 42 rokov spáchala 2 dopravné priestupky. K dopravnej nehode uviedol, že ide o neštandardnú dopravnú nehodu, keď obžalovaná jazdila v kolóne vozidiel rýchlosťou asi 20 km za hodinu, poškodeného mladého a fyzicky zdravého muža videla ako vošiel na priechod, videla ako prešiel takmer celý priechod pre chodcov a na neštandardný pohyb chodca, ktorý aj podľa okresného súdu sa neočakávane zastavil a zvrtol, jej tento týmto neočakávaným pohybom vytvoril kolíznu situáciu, na ktorú nestihla zareagovať. Obžalovaná s poškodeným G. sa v tomto popise udalostí jednoznačne zhodli. Zdôraznil, že nie je to vymyslená obrana obžalovanej. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo podstatné zistenie, ktoré potreboval k spravodlivému rozhodnutiu zodpovedať aj pôvodný sudca okresného súdu a to, že pokiaľ by poškodený G. pokračoval v plynulom pohybe cez priechod, obžalovaná sa s ním bezpečne minie a dá mu prednosť pri prechádzaní. Taktiež vyplynulo, že obžalovaná nemala žiadny impulz, kedy by z rýchlosti 20 km za hodinu reagovala skorej brzdením na situáciu, ktorú nemohla predvídať. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pri vyhodnotení dôkazov konštatoval, že poškodený svojim neočakávaným pohybom porušil povinnosti uložené mu v zákone, avšak v samotnom výroku toto porušenie povinností poškodeným a jeho neočakávaný pohyb nevyhodnotil. Na základe vykonaného dokazovania navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol a sám rozhodol na základe vykonaného dokazovania a obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Obžalovaná sa v konečnom návrhu pridržala toho, čo uviedol jej obhajca.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenými osobami prokurátorkou a obžalovanou - postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadal krajský súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné čo do výroku o treste a odvolanie obžalovanej je nedôvodné.

K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 11.05.2022, č. k. -401 bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , na skutkovom základe v ňom uvedenom. Proti tomuto rozsudku podali odvolania prokurátorka, poškodený G. a obžalovaná.

Krajský súd uznesením zo dňa 08.06.2023, č. k. -442 podľa napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd totiž dospel k záveru, že okresný súd na hlavnom pojednávaní oboznámil podľa závery znaleckého posudku č. 5/2022 - technická analýza dopravnej nehody znalca Ing. Martina Lukášika, PhD. zo dňa 21.03.2022, pričom znalec nebol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa . Krajský súd konštatoval, že znalecký posudok možno čítať len pri splnení podmienok podľa , inak nie je taký dôkaz vykonaný v súlade so zákonom. Teda ak znalecký posudok obstarala strana a okresný súd vykonanie takého dôkazu neodmietol (, ), vykoná sa dôkaz znaleckým posudkom tak, ako keby išlo o znalca pribratého orgánom činným v trestnom konaní alebo predsedom senátu podľa . Okresný súd mal postupovať pri vykonaní tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní podľa , t. j. vypočuť znalca osobne po prechádzajúcom postupe podľa - poučení o význame znaleckého posudku atď. Úlohou okresného súdu tak bolo po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie vykonať na hlavnom pojednávaní riadne znalecké dokazovanie, t. j. osobným vypočutím znalca Ing. Martina Lukášika, PhD. po prechádzajúcom postupe podľa - zákonnom poučení. Nebolo pritom vylúčené vykonať aj ďalšie dokazovanie, či už v rozsahu dôkazných návrhov procesných strán alebo také, ktorého potreba vyplynie z doplnenia dokazovania.

Okresný súd postupoval v súlade s pokynom krajského súdu, keď doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. Martina Lukášika, PhD.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, odvolatelia mu v odvolaniach konkrétne procesné pochybenia nevytýkali a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Krajský súd k obrane obžalovanej uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že o priebehu skutku vypovedala zhodne tak obžalovaná ako aj poškodený G.. Spornou ostávala právna otázka, či správanie sa chodca vyviňuje obžalovanú z trestnoprávnej zodpovednosti. Obhajoba v podstate namietala výklad

Podľa , vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.

Predmetné ustanovenie jasne hovorí, že vodič má povinnosť dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom prednosť chodcovi musí dať tak, aby ho neohrozil. Zo zákona nevyplýva výklad ako to prezentuje obhajoba, že vodič môže vchádzať na priechod pre chodcov v čase, keď už chodca môže na priechode „minúť“, zo zákona vyplýva, že vodič mu dáva prednosť po celý čas jeho prechodu cez priechod pre chodcov, od momentu ako vstúpil na vozovku, na ktorej je priechod a logicky má prednosť po celý čas, kým sa nachádza na ktorejkoľvek strane priechodu pre chodcov až do momentu, kým neopustí vozovku, a nie dovtedy, kým auto môže prejsť okolo chodca.

Je bezpredmetné, či je chodec idúci po priechode pre chodcov starý, mladý, zdravý, chorý, nakoľko vodič je povinný každému dať po celý čas jeho prechodu cez priechod pre chodcov prednosť. Nie je totiž vylúčené, že aj zdravý alebo mladý chodec sa na priechode potkne, spadne, spomalí, a preto povinnosť prednosti na priechode pre chodcov pretrváva po celý čas, pokiaľ sa tam chodec nachádza. Obžalovaná sa mýli pokiaľ má za to, že vodič je oprávnený z motorového vozidla určiť zdravotný stav chodca a vzhľadom na subjektívny názor vodiča o dobrom zdravotnom stave chodca predpokladať jeho plynulý prechod a zvýšiť opatrnosť len vtedy, keď má za to, že ide o osobu chorú, zdravotne postihnutú a podobne. Okrem toho sama obžalovaná uviedla, že pred priechodom pre chodcov vôbec nespomalila.

Z výpovede obžalovanej, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že „zbadala som pri pravom okraji cesty, pri priechode stáť osobu. Ako po tomto priechode prešiel motocykel jazdiaci predo mnou, osoba sa rozbehla do priechodu a potom rýchlou chôdzou prechádzala po priechode smerom do stredu cesty k ostrovčeku... Zrazu tento chodec sa bezdôvodne tesne pred ostrovčekom akoby zasekol, otočil sa späť odkiaľ prišiel.“ Z uvedeného možno konštatovať, že obžalovaná poškodeného G. videla od momentu ako vstúpil na vozovku a začal prechádzať po priechode pre chodcov, pričom skôr ako poškodený G. definitívne opustil priechod pre chodcov táto autom už vchádzala na priechod pre chodov,

teda ešte v čase, keď mala dávať poškodenému G. prednosť. Obžalovaná totiž vedela, že pokiaľ sa poškodený G. nachádza na priechode pre chodcov je povinná mu dávať prednosť tak, aby ho neohrozila alebo mu nespôsobila poškodenie zdravia, napriek tomu sa obžalovaná rozhodla, že prejde cez priechod pre chodcov, pretože sa domnievala, že poškodeného G. „minie“, pretože nezmení smer a rýchlosť chôdze, a to bez akýchkoľvek primeraných dôvodov.

Obhajoba nesprávne namietala, že poškodený G. porušil povinnosti vyplývajúce mu zo a toto porušenie bolo jedinou príčinou dopravnej nehody. Podľa názoru krajského súdu poškodený len čiastočne prispel k nehode, keď neprešiel plynule cez priechod pre chodcov, ale príčina nehody spočívala prioritne v tom, že obžalovaná vošla na priechod skôr ako bol chodec mimo neho, čo je hlavnou príčinou tejto dopravnej nehody a tiež následku, ktorý bol poškodenému G. spôsobený v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Obžalovaná mala dostatok času reagovať na vzniknutú situáciu, avšak táto sa nesprávne domnievala, že opatrná nemusí byť, pretože chodec na priechode pre chodcov je predsa zdravý. Obžalovaná poškodeného na priechode pre chodcov videla, neobjavil sa tam odrazu, nevbehol na priechod v nepriehľadnom mieste alebo za zlého počasia - zlej viditeľnosti. Aj krajský súd je toho názoru, že porušenie povinnosti poškodeným G. nedosiahlo takú intenzitu, ktorá by mala za následok zbavenie obžalovanej trestnoprávnej zodpovednosti za skutok, ktorý sa jej kladie za vinu.

Pokiaľ obhajoba namietala, že v skutku nebolo uvedené, že obžalovaná nesmela prejsť do priestoru priechodu, mal to uviesť vo výroku skutkovej vety, k tomu krajský súd uvádza, že táto skutočnosť je obsiahnutá v skutkovej vete v časti „narazila predným ľavým rohom vozidla do chodca H. G., ktorý prechádzal po priechode pre chodcov, čím porušila povinnosti podľa s poukazom na , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov následkom čoho chodec spadol na zem...“

K námietkam o právnej kvalifikácii skutku

Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku obžalovanej smerujúcu k právnej kvalifikácii skutku vo vzťahu k aplikovaniu kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa , s poukazom na .

Podľa zaužívanej súdnej praxe nemožno porušenie každej povinnosti uloženej vodičovi motorového vozidla pravidlami cestnej premávky hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla. Pravidlá cestnej premávky obsahujú jednak rad ustanovení poriadkovej povahy, jednak ustanovenia na ochranu života a zdravia používateľov cestnej premávky a ich majetku. Pre posúdenie, či bola porušená dôležitá povinnosť, vyplývajúca z vyhlášky o premávke na cestách, platí všeobecná zásada, že za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať len porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie má za danej situácie podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, zdravie alebo majetok. Preto porušením dôležitej povinnosti z týchto hľadísk je najmä porušenie takých povinností vodiča, pri ktorých vzhľadom na silu, rýchlosť, váhu a veľkosť motorových vozidiel môže dôjsť k vážnej dopravnej nehode s vážnym nebezpečenstvom pre životy a zdravie ľudí alebo pre majetok používateľov ciest, a kde všeobecná skúsenosť učí, že sa tak často a skutočne stáva. Bude to zásadne napríklad pre opilosť vodiča, nedanie prednosti v jazde, nesprávne predbehovanie a obchádzanie a za určitých situácií aj pri neprimeranej rýchlosti jazdy. Tieto skutočnosti však treba vždy konkrétne skúmať a zisťovať ich príčinnú súvislosť so skutočnou dopravnou nehodou, či sú jej výlučnou príčinou alebo či vznik nehody umožnilo viacero skutočností v súhrne.

Nedanie prednosti chodcovi prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov vodičom motorového vozidla v dôsledku jeho nepozornosti je nielen porušením ustanovenia o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom v zmysle , keďže porušenie uvedenej povinnosti, a to aj pri nižšej rýchlosti vozidla ako je všeobecne povolená pre jazdu v obci, má spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, čo podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa01.11.2005, sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že u obžalovanej bol naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, keď trestný čin bol spáchaný porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo , keďže nedala prednosť chodcovi na priechode pre chodcov.

K výroku o treste a konaniu ktoré mu prechádzalo

Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátorka (ani obžalovaná) mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkala a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Krajský súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou prokurátorky, že okresný súd dokazovanie ohľadom napadnutého výroku o treste vykonal síce procesne správne, avšak v rozsahu nie dostatočnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce na rozhodnutie, vo vzťahu k uloženiu peňažného trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dokazovanie na verejnom zasadnutí doplnil a zistil osobné a majetkové pomery obžalovanej. K trestaniu všeobecne

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovenia , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Konkrétne k výroku o treste

Ako bolo vyššie uvedené, trest by mal byť úmerný spáchanému trestnému činu. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanej ukladal alternatívny trest, a to peňažný trest. Krajský súd zdieľa názor prokurátorky, že uložený peňažný trest bol neprimerane mierny vzhľadom na okolnosti na strane obžalovanej.

Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil existenciu 1 poľahčujúcej okolnosti podľa , že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko nebola doposiaľ nikdy súdne trestaný a má záznam o 1 priestupku (pred spáchaním trestného činu) od roku 1982, čo nasvedčuje tomu, že viedla riadny život. U obžalovanej krajský súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Okrem toho bolo potrebné pri výmere trestu zohľadniť aj správanie obžalovanej bezprostredne po spáchaní skutku, ktorá sa ihneď snažila poškodenému G. pomôcť a zaujímala sa o neho i po nehode.

Z doplneného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaná s manželom vlastnia rodinný dom, osobné auto a garáž, jej čistý mesačný príjem je priemerne 1800 eur, pričom má úspory v banke vo výške cca 30 000 eur. Má len bežné výdavky na domácnosť, nemá splátky ani úvery. Osobné a majetkové pomery obžalovanej tak umožňovali uložiť obžalovanej peňažný trest, pričom krajský súd bol toho názoru, že peňažný trest vo výške 3 600 bude primeraný vzhľadom na jej finančné možnosti.

Zároveň krajský súd obžalovanej uložil aj podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Trest zákazu činnosti ani krajský súd obžalovanej napriek návrhu prokurátora neuložil. Aj keď skutočnosti, za ktorých došlo k predmetnej dopravnej nehode, nezbavujú obžalovanú trestnej zodpovednosti za jej konanie, vykazujú isté špecifiká, na ktoré je potrebné vziať zreteľ v záujme naplnenia požiadavky starostlivého objasnenia a zváženia všetkých okolností prípadu a individuálneho prístupu ku každému obžalovanému ako páchateľovi trestného činu. Úlohou súdov v procese nachádzania práva nie je rýdzo formálny pozitivistický prístup k aplikácii právnych noriem bez hľadania ducha zákona. Dôležité je to najmä v trestnom konaní, kde je povinnosťou súdov priblížiť sa k idei individuálnej spravodlivosti nielen v otázke viny, ale aj (najmä) v otázke trestu. Opačný prístup by bol v rozpore s obsahom materiálneho právneho štátu, reflektujúceho aj na prirodzenoprávne základy právneho poriadku. Bezbrehá formálna aplikácia práva by mohla viesť často k väčšej nespravodlivosti, než ak by sa v konkrétnom prípade od aplikácie rigorózneho ustanovenia zákona ustúpilo (summum ius summa iniuria). Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia , upravujúce právny režim trestu zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou činnosťou), dospel krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, bude v jej prípade nedbanlivostného trestného činu učinené zadosť uložením peňažného trestu bez paralelného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie, by teda súd mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu. Obžalovaná má v evidenčnej karte vodiča síce evidovaný jeden priestupok pred spáchaním trestného činu a jeden po jeho spáchaní, tu však treba zohľadniť, že má vodičské oprávnenie od roku 1982, a potom sa vypovedacia hodnota tejto informácie významne relativizuje. V tomto prípade nešlo o nejakú arogantnú jazdu alebo nočnú jazdu zo zábavného podniku pod vplyvom alkoholu, ani nebolo príčinou dopravnej nehody prekročenie rýchlosti čí iný spoločensky závažný a morálne odsúdeniahodný dôvod. V čase

nehody nebola obžalovaná pod vplyvom alkoholu. Z miesta nehody neušla, bola ochotná poskytnúť po nehode pomoc. Orgánom činným v trestnom konaní preukázala potrebnú súčinnosť. Účasti na hlavnom pojednávaní ani verejnom zasadnutí sa nevyhýbala. Všetky tieto skutočnosti umožňujú súdu dospieť k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu, predvídaný , bude u obžalovanej dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.

K výroku o náhrade škody

Okresný súd postupoval správne, keď poškodených JOPI ČS s.r.o., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., H. G., Sociálnu poisťovňu, ktorí si nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas odkázal na civilný proces, nakoľko následok trestného činu bol z časti spôsobený aj zavinením poškodeného G., preto prichádza do úvahy pomerné znášanie škody v zmysle v znení neskorších predpisov a dokazovanie v tomto smere by presahovalo potreby trestného konania.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd potom na verejnom zasadnutí postupom podľa , napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil, podľa sám vo veci rozhodol a napokon podľa odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.