Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7S-8-2016.pdf
PDF · 142.26 KB
No categories available
7S/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu CI-servis, a.s., Werferova 3, Košice, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom kancelárie Mlynská 1, Košice, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45097-2/2015-BA takto
rozhodol:
I. Podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava zo dňa 01.12.2015 č. 45097-2/2015-BA ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412110515-GC04/15A a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.12.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.12.2015 sa žalobca domáhal zrušenia celkovo troch rozhodnutí žalovaného zo dňa 01.12.2015 - 1/ č. 45097-2/2015-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412110515- GC04/15, 2/ č. 45096-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 a 3/ č. 47813-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 11.06.2015 č. 700-3412744015-GC04/15 a zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/152/2015 - 64 zo dňa 04.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.01.2016 súd vylúčil žalobu proti rozhodnutiam žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45097-2/2015 - BA a č. 47813-2/2015 - BA na samostatné konania. Predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 7S/8/2016 sa stalo konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45097-2/2015-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412110515-GC04/15.
3. Rozhodnutím č. 700-3412110515-GC04/15 zo dňa 19.05.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice podľa § 178 ods.1, písm. a/, deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a § 240 zákona v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi CI-servis, a.s., Werferova 3, Košice za obdobie január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a máj 2005 penále (dopenalizácia) v sume 34.237,64 eur, vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (v ďalšom aj : „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej
kontroly včasnosti a správnosti odvodu poistného a príspevkov, t.j. od 2. júla 2005 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.
4. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
5. V odvolaní zo dňa 11.06.2015 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka, Košice žalobca uviedol, že má za to, že predmetným rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice bol ukrátený na svojich právach a žiadal o zrušenie predmetného rozhodnutia v plnom rozsahu.
6. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.12.2015 č. 45097 - 2/2015 - BA, rozhodujúc podľa § 179 ods.1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ CI-servis, a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36180459 prostredníctvom právneho zastúpenia JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom Mlynská 1, Košice, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412110515 - GC04/15 zo dňa 19.05.2015 vo veci predpísania penále, podľa ustanovenia § 218 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412110515 - GC04/15 zo dňa 19.05.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a to rozhodnutie č. 700-3490047505-GC04/05 zo dňa 19.08.2005 (vystavené na základe vykonanej vonkajšej kontroly zo dňa 01.07.2005 - Protokol č. 801-199-AG05/2005-174), rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3413765212 - GC04/12 zo dňa 07.09.2012 (za obdobie január až máj 2005 - dopenalizácia) v sume 34 237,64 euro, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 11955-2/2013-BA zo dňa 21.01.2013, ktorým bolo čiastočne zmenené a potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.09.2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2013 č.k. 7S/136/2013 - 79 a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/65/2013 zo dňa 18.11.2014, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2013, zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v spojení s rozhodnutím sociálnej poisťovne, pobočka Košice a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2015 Žalovaný zároveň poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 116 ods.1, § 118 ods.1, § 120 ods.1, 2, § 155 ods. 2, 3, § 156, § 199 ods.1 a ods.9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Žalovaný ďalej uviedol, že v druhostupňovom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI-servis, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36184159 o návrhu na povolenie reštrukturalizácie rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Toto konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona č. 348/2011 Z.z.). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods.9 zákona č. 7/2005 Z.z.). V tomto prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I. o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.09.2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje deň 22.09.2010.
9. Uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010, zverejneným v obchodnom vestníku č. OV/2010/204 zo dňa 22.10.2010, Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Okresný súd Košice I. v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21.02.2011 uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.03.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou
schôdzou zo dňa 21.02.2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo dňa 09.03.2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16.03.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011.
10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté: - poistné a príspevky za mesiac marec 2009 v zostávajúcej sume 17.828,25 eur, - poistné a príspevky za mesiac máj 2010 vo výške 20.722,30 eur, - poistné a príspevky za mesiac jún 2010 vo výške 23.137,10 eur, - nepredpísané poistné a príspevky za mesiac júl 2010 v sume 23.194,30 eur. Poukázal aj na to, že sociálna poisťovňa v rámci reštrukturalizačného procesu hlasovala proti prijatiu reštrukturalizačného plánu s námietkou, že legislatíva nedovoľuje odpustenie poistného a príspevkov. V rámci schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu mal účastník konania ako dlžník v lehote splatnosti do 20 dní odo dňa záväznosti plánu plniť v prospech sociálnej poisťovne 8 % z prihlásenej výšky pohľadávok a zvyšná časť prihlásenej pohľadávky ( 92 %) bola podľa plánu odpustená. Účastník konania dňa 29.03.2011 v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu poukázal v prospech sociálnej poisťovne 8 % z objemu prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie v sume 6.790,56 eur. Uvedená suma bola zaevidovaná na poistné a príspevky za obdobie máj 2010 až jún 2010 pomerne. Zvyšná časť pohľadávky na poistnom a príspevkoch za obdobie marec 2009, máj 2010 až júl 2010 v sume 78.091,39 eur mala zaniknúť splnením reštrukturalizačného plánu a táto časť pohľadávky bola sociálnou poisťovňou odpísaná dňa 31.10.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v zmysle vyššie uvedeného do reštrukturalizácie neprihlasovala poistné a príspevky za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí, t.j. obdobie január 2005 až máj 2005. Prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 19.05.2015, t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a po ukončení reštrukturalizácie účastníka konania. Poistné a príspevky za obdobie január 2005 až máj 2005 tak neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne.
11. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tvrdil, že aj keď sa predpísané penále týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, samotná pohľadávka sociálnej poisťovne na penále vznikla až 19.05.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase keď už bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods.2 zákona č. 7/2005 Z.z.).
12. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že v zmysle výkladu ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poistného a príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaný ďalej konštatoval, že penále ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Ďalej uviedla, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaná opätovne poukázala na to, že pohľadávka sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2005 až máj 2005 nebola prihlásená do reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný plán sa preto nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie január 2009 a február 2009, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatovala, že sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov túto možnosť sociálnej poisťovni nevylučuje.
13. Žalovaný poukázal na aj na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 7/2013-77 zo dňa 13.05.2014, v ktorom predmet konania podľa žalobcu je totožný s predmetom konania pred druhostupňovým správnym orgánom, a v ktorom bola skonštatovaná povinnosť sociálnej poisťovne prihlásiť pohľadávku na penále do reštrukturalizácie, pretože pohľadávka na penále musela byť čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá ku dňu začatia reštrukturalizačného konania a penále ako sankcia za omeškanie vzniká ex lege ako dôsledok omeškania a rozhodnutie sociálnej poisťovne o predpísaní
penále len deklaruje túto skutočnosť. V tej súvislosti žalovaný zopakoval na svoju argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich odstavcoch odôvodnenia tohto rozhodnutia a zdôraznil, že aj v zmysle ostatnej judikatúry najvyššej súdnej autority v Slovenskej republike penále ako sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné a príspevky včas nevzniká priamo zo zákona, ale pohľadávkou sa stáva až jeho predpísaním, a právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom. Je celkom v právomoci sociálnej poisťovne, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka prikročí k jej uplatneniu.
14. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že účastníkovi konania bolo zaslané „Oznámenie o odpustení povinnosti zaplatiť penále“ č. 67136-1/2013-KEM (podľa § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.) bolo mu penále predpísané rozhodnutím č. 700-343765212-GC04/12 zo dňa 07.09.2012 v sume 34.237,64 eur odpustené, v danej veci však rozhodnutie o povinnosti zaplatiť penále bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2014 č.k. 1Sžo/65/2013 a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie. Predpokladom odpustenia povinnosti zaplatiť penále je však existencia penále predpísaného právoplatným rozhodnutím odvolacie konania pred druhostupňovým správnym orgánom však nie je konaním o odpustení povinnosti zaplatiť penále. Posúdením splnenia podmienok účastníkom konania vo vzťahu k predpísanému penále za mesiace január 2005 až máj 2005 sa Sociálna poisťovňa, pobočka Košice bude môcť zaoberať až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo znova rozhodnuté o povinnosti zaplatiť penále za uvedené obdobie. Žalovaný ďalej skonštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.
15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 45097-2/2015-BA zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-341 2110515- GC04/15A zo dňa 19.05.2015.
16. Žalobca v podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412110515-GC04/15 zo dňa 19.05.2015 a uviedol, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odôvodnil tým, že toto rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné, a to najmä z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn. 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011 bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov a uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovaného, ktoré žalobca považuje za nezákonné a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä ustanovenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré citoval ako aj ustanovenia § 138 ods.2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného plánu reštrukturalizácie a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky s bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahrňujú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. Žalobca ďalej konštatoval, že v ustanovení § 12 ods.1 až 3 zákona o sociálnom poistení sa predpokladá možnosť platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie platobnej neschopnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako aj žalovaný postupovali podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, avšak v rozpore s § 209 ods.1 zákona, pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
17. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného na zaplatenie penále za obdobie január 2005 až máj 2005, s tým, že mimo všeobecného konštatovania o dôsledkoch plynutia času pre samotný nárok, resp. jeho vymáhateľnosť túto námietku bližšie neodôvodnil. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia č. 700-3412110515-GC04/2015 a to v uvádzaní rôznych období dlžného obdobia a dlžnej sumy poistného
a príspevkov s poukazom na obdobie marec 2009, máj až júl 2010 a ďalej namietal, že v postupe žalovanej existujú nedostatky v jej procesnom postupe pri ukončení k prerušenia konania ako aj pri zrušení odpustenia penále.
18. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí bol žalovaný účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je preto zrejmé, že vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia žalovaný vedel o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v reštrukturalizačnom pláne v schválenom období, a teda súhlasil s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.
19. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR č. k. 1Sžso/65/2013, kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak zákon č. 461/2003 Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade lex specialis derogat legi generali“. Žalobca ďalej poukázal na to, že v súlade s časťou 43. rozsudku Najvyššieho súdu SR mal žalovaný po ukončení reštrukturalizácie naplniť ust. § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. a povinne „ex offo“ zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené sa nestalo, a preto žalovaný naďalej vedie v evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto stavu evidencie vypočítava penále.
20. V podanej žalobe ďalej žalobca uviedol, že nárok žalovaného je podľa jeho názoru tzv. starým dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (obdobie za mesiace január až máj 2005, máj 2009 a marec a apríl 2010 a august 2010 t. j. všetko pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania). Ďalej poukázal na to, že žalovaný bol účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedel a musel vedieť o svojom práve, ako aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Mal preto za to, že žalovaný mal postupovať v zmysle § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť platiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovaného, pričom v súlade so zákonným princípom právneho štátu a to princípom právnej istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaný konal podľa vlastnej úvahy a prisvojoval si výkladové práva právnych predpisov a konal tak nad rámec zákona.
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2016 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 45097-2/2015-BA zo dňa 01.12.2015 zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále za obdobie január 2009 a február 2009 žalovaný uviedol, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho súdu
SR ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Žalovaný mal ďalej za to, že námietka žalobcu, že penále za obdobie január 2005 až máj 2005 vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania sp. z. 31R/7/2010 je nedôvodná. Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR je zjednotený aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a príspevkoch. Poukázal na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2005 až máj 2005 nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, teda nie je možné na predpísanie penále za uvedené obdobie aplikovať príslušné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyslovil názor, že sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále povinnému subjektu aj napriek už ukončenej reštrukturalizácii, keďže žiadne ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov túto možnosť nevylučuje. Preto vydaním rozhodnutia vo veci predpísania penále nemôže byť porušený citovaný zákon. Vo vzťahu k námietke, premlčania nároku sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že žalobca do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania penále námietku premlčania nevzniesol. Na túto námietky by však nebolo možné prihliadnuť ani v prípade, ak by bola vznesená pred správnym orgánom, pretože penále za uvedené obdobie bolo pobočkou sociálnej poisťovne predpísané po prvýkrát rozhodnutím č. : 700-3413765212-GC0412 zo dňa 07.09.2012, teda ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní podľa názoru žalovaného je naviac právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou o porušení procesného postupu v procese rozhodovania o povinnosti zaplatiť penále, pretože listom zo dňa 15.05.2013 pobočka sociálnej poisťovne oznámila odpustenie povinnosti zaplatiť penále a teda nerozhodovala vo forme rozhodnutia. Druhostupňovým rozhodnutím nerozhodovala o odpustení povinnosti zaplatiť penále a preto nemohla týmto rozhodnutím ani rozhodnúť o zrušení odpustenia povinnosti zaplatiť penále.
22. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2016 uviedol, že žalovaný nezdôvodnil, prečo do reštrukturalizačného konania neprihlásil aj penále za pohľadávky za sporné obdobie, ich neprihlásenie má v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu za následok, že sa považujú za odpustené. K samotnému penále uviedol, že ako sankcia vzniká „ex lege“ ako dôsledok omeškania a rozhodnutie žalovaného túto skutočnosť iba deklaruje. Poukázal aj na zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. V závere vyjadrenia poukázal aj na právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/65/2013.
23. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.
24. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 04.11.2016 v súvislosti s vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 27.10.2016 uviedol, že poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2005 až máj 2005 žalobca uhradil na účet sociálnej poisťovne ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, tak ako to vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-3412110515-GC04/15 zo dňa 19.05.2015. Z uvedeného je zrejmé, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka na poistnom a príspevkoch za uvedené obdobie neexistovala. Žalobca síce uhradil poistné a príspevky za mesiace január 2005 až máj 2005, ale pri ich úhrade nedodržal lehotu splatnosti ustanovenú v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. poistné a príspevky za príslušné kalendárne mesiace neodviedol včas, a preto bola Sociálna poisťovňa povinná v súlade s § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov penále predpísať. Penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov za január 2009 a február 2009 nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie vzhľadom na to, že v čase kedy sa reštrukturalizačné konanie začalo, pohľadávka na penále za uvedené obdobie ešte neexistovala a táto bola prvýkrát predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003413765212- GC04/12 dňa 07.09.2012 a po jeho zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Najvyšším súdom SR bolo predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003412110515-GC04/15 zo
dňa 19.05.2015. Penále za sporné obdobie ako pohľadávka sociálnej poisťovne tak vzniklo až jeho predpísaním. Žalovaný zopakoval právny názor v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Zároveň zdôraznil, že v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neexistuje právna prekážka na predpísanie penále po skončení reštrukturalizácie. Citovaný zákon taktiež neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. V ďalšom poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1Sžso/3/2013 zo dňa 10.12.2013 s tým, že „ ... je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu (rozumej penále) uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí“. V závere tohto stanoviska žalovaný poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp. zn. 7S/9/2016 a 7S/21/2016, v ktorých bola riešená obdobná právna situácia, ako aj v tomto konaní.
25. Na pojednávaní súdu dňa 06.03.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že chce upriamiť pozornosť súdu na časť č. 49 a 51 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/65/2013 zo dňa 18.11.2014, ako aj poukázal n aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/152/2015 zo dňa 18.11.2016. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na stanoviskách vo veci a žiada správnu žalobu zamietnuť.
26. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 700- 34121105015-GC04/15 zo dňa 19.05.2015 predpísala žalobcovi penále vo výške 34.237,64 eur vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly včasnosti a správnosti odvodu poistného a príspevkov, t.j. od 02.07.2005 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále spoločnosti bola sociálna poisťovňa účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a členov veriteľského výboru vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp.zn. : 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia sociálna poisťovňa vedela o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného spoločnosťou v reštrukturalizačnom pláne schválenom období, a teda súhlasila s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej ako aj neskoršej úhrady dlhu zo strany spoločnosti. Ak by spoločnosť uhradila dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušila by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Zároveň žalobca vyslovil názor, že nárok sociálnej poisťovne je tzv. starým dlhom spoločnosti, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Ďalej v odvolaní uviedol, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Žalobca mal za to, že sociálna poisťovňa mala postupovať v zmysle § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť platiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnení nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. O tomto odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 01.12.2015 č. 45097-2/2015-BA, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 700-3412110515 - GC04/15 z 19.05.2015.
27. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.
28. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“),
1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.
4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
30. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
31. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
32. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
33. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
34. V danom prípade súd z predloženej písomnej dokumentácie mal za preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania z úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, v dôsledku čoho mu bolo (po tom, čo predchádzajúce rozhodnutie o povinnosti zaplatiť penále zo dňa 07.09.2012 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v Bratislave a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie) rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412110515- GC04/15 zo dňa 19.05.2015 podľa § 178 ods.1, písm. a/, deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 240 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísané penále (dopenalizácia) v sume 34.237,64 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným ( táto skutočnosť vyplýva aj z prílohy rozhodnutia pobočky sociálnej poisťovne), že samotné poistné príspevky a poistné bolo zaplatené oneskorene a v čase začatia reštrukturalizačného konania už bolo uhradené. Súd v konaní mal ďalej za preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I. sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010 v Obchodnom vestníku č. OV/2010/2004 zo dňa 22.10.2010 Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka CI - servis, a.s. so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice. Dospel preto k záveru, že bolo potom povinnosťou Sociálnej poisťovne si rozhodnutím uplatnenú pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie, čo sa však nestalo. Ak potom Okresný súd Košice I. zverejnil v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16.03.2011 uznesenie sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.03.2011, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu, schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.02.2011, tým sa zároveň ukončila reštrukturalizácia žalobcu v právnom postavení dlžníka. V danom prípade je súd toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného, aby svoju pohľadávku, ktorá mu musela byť ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá (v tom čase už mal ustálené obdobie omeškania žalobcu s úhradami poistného a príspevkov, a to prvým a posledným dňom omeškania), prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Súd zároveň zastáva názor, že penále ako sankcia za omeškanie vzniká ex lege ako dôsledok omeškania, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť. Sociálna poisťovňa v čase začatia reštrukturalizačného konania tak mala vedomosť o výške penále v sume 34.237,64 eur a bola povinná túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nárok na penále vzniká až jeho predpísaním, pričom penále bolo žalobcovi predpísané až po ukončení reštrukturalizačného konania, a preto z tohto dôvodu pohľadávka žalovaného nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, pretože vychádzajúc z účelu samotného reštrukturalizačného konania, ktorým je ozdravenie dlžníka a zákonné pozbavenie sa starých dlhov, podľa názoru súdu bolo povinnosťou sociálnej poisťovne túto pohľadávku prihlásiť a v prípade ak sa tak nestalo, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku č. OV/2015/52 zo dňa 16.03.2011 právo sociálnej poisťovne na vymáhanie tejto pohľadávky zaniklo a z tejto pohľadávky sa tak stala len naturálna obligácia, ktorú však nie je možné voči žalobcovi viac vymáhať. Zároveň je potrebné poukázať na to, že pokiaľ Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prihlásila do reštrukturalizačného konania pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté poistné a príspevky za mesiace marec 2009, máj 2010, jún 2010 ako aj nepredpísané poistné a príspevky za mesiac júl 2010, nič Sociálnej poisťovni, pobočka Košice nebránilo predpísať aj penále za obdobie január 2005 až máj 2005 v sume 34.237,64 eur a túto pohľadávku si prihlásiť do reštrukturalizačného konania, keď v čase jeho začatia už žalovaný nesporne vedel o tom, že žalobca sa splnením poistného a príspevkov ocitol v omeškaní.
35. K námietke žalobcu o premlčaní nároku sociálnej poisťovne na predpísanie povinnosti zaplatiť penále, ktorú vzniesol v priebehu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Košice povinnosť zaplatiť penále v tejto veci predpísala rozhodnutím č. 700-3413765212 - GC04/12 zo dňa 07.09.2009, teda počas plynutia zákonnej 10 ročnej premlčacej lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a naviac, žalobca sa premlčania nároku na penále v priebehu konania pred správnym orgánom ani nedovolával, a túto námietku sformuloval až v konaní pred súdom. Ako nedôvodné hodnotil súd aj namietané procesné pochybenia správneho orgánu prvého ako aj druhého stupňa.
36. Pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm.c/ Správneho súdneho poriadku zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
37. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, v zmysle ktorého žalovanému ku dňu začatia reštrukturalizačného konania musela byť zrejmá pohľadávka v sume 34.237,64 eur, bolo povinnosťou žalovaného, aby svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k skončeniu reštrukturalizačného konania (s prihliadnutím na dôsledky tejto skutočnosti vo vzťahu k neprihláseným pohľadávkam) žalovaný už nebude môcť v ďalšom konaní žalobcovi označenú pohľadávku predpísať.
38. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.5 Správneho súdneho poriadku).
39. Vzhľadom na ust. § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, premietnuté do platného rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach (sudca spravodajca, ktorému v súlade s právnymi predpismi platnými do 30.06.2016 bola ako spravodajcovi pridelená senátna vec, je po 30.06.2016 zákonným sudcom v tejto veci, ak podľa ust. § 23 ods. 2 SSP má v nej konať a rozhodovať sudca) vo veci nerozhodoval senát 7S, ktorému bola vec pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie, ale zákonný sudca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.