Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-18-2015.pdf
PDF · 80.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-20C/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice s.r.o. Južné nábrežie č. 13, Košice, IČO : 44 518 684 proti žalovaným: 1./ P. H., nar. X.X.XXXX, T. P., U. Č.. XX/X, 2./ J. Š., nar.X.X.XXXX, bytom P. , P. Č.. XX, 3./ N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. Č.. XX, 4./ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U. Č.. XX v konaní o zaplatenie 240,94 € s prísl. sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
rozhodol:
Žalované v 1. 3. a 4. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 240,94 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 30.6.2014 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zastavuje.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa písomnou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 12.1.2015 domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 240,94 € s prísl. ako aj náhrady trov konania.
Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalované užívali byt č. X na ul. U. Č.. XX v P., P. sa nachádza na 3.posch. a pozostáva z 3 izieb, kuchyne a prísl. bez právneho titulu a to v období od 1.1.2013 do 31.12.2013. Žalobca je správcom predmetného bytu. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 82,78 €, a nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 1-12/2013 ( 12 x 13,18 € ) vo výške 158,16 €.
Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.7.2016, ktorá bola uzatvorená medzi vlastníkom a prenajímateľom E. P., a I. T. ako nájomníčkou, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu, nachádzajúceho sa v P. na U. Č.. XX, Č.. bytu X F. X.H., pozostávajúceho z kuchyne, troch izieb a príslušenstva na dobu určitú od 1.6.2006 do 31.12.2006 nájomníčke, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, z ktorého vyplýva, že nedoplatok na tomto byte je 82,78 €, upomienku, zápis z opakovanej obhliadky bytu, uskutočnenej dňa 12.7.2012, z ktorého zápisu vyplýva, že v byte sa nachádzajú tieto osoby: I., H. P., a J. Š., zápis z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 25.3.2014, z ktorého vyplýva, že prítomné osoby v čase obhliadky bytu boli H. P., H. T. I. N. U., zálohový predpis platieb.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 26.2.2015.
Kedže platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej v 2. a 3. rade, súd ho uznesením zo dňa 17.6.2016 zrušil.
Súd vykonal všetky úkony pre zistenie súčasného pobytu všetkých žalovaných, a zistil, že žalovaná v 1. rade má v RO trvalú adresu P., U. Č.. X, žalovaná v 2. rade, P., P. Č.. XX, žalovaná v 3. rade H. XX, P. a žalovaná v 4. rade P., U. Č.. XX.
Podľa § 106 ods. 1 písm. a.) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovaní v osobitných prípadoch podľa § 107 ods.2 , a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v RO SR.
Podľa § 116 ods.1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a.) je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods.2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods.3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a.).
Ako je už vyššie v odôvodnení uvedené, súd urobil všetky úkony pre zistenie súčasného pobytu žalovaných a zistil, že tieto majú v RO uvedené tie adresy, ktoré sú uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
Žalovaná v 1- 4. rade si žalobu prevzali spolu s platobným rozkazom, proti nepodali odpor, a vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webe súdu dňa 31.10.2016.
Na pojednávaní, konanom dňa 28.3.2017 žalobca zobral žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade späť, z dôvodu, že nevie listinnými dôkazmi preukázať pobyt žalovanej v 2. rade v predmetnom byte za žalované obdobie.
Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na procesný úkon žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd konanie vo vzťahu k tejto sporovej strane zastavil.
Vo vzťahu k ostatným žalovaným, t.j. žalovanej v 1.3. a 4. rade súd rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku pod bodom 2. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalované v 1.3. a 4. rade v rozhodnom období roku 2013 v byte bývali bez právneho titulu. S bývaním v byte používali aj služby, ktoré sú spojené s bývaním, a výška týchto nákladov služieb bola vyúčtovaná a z vyúčtovania vyplýva nedoplatok v sume 82,78 €. Žalované v byte bývali, a neplatili žiadne nájomné za uvedené obdobie, pričom z predloženého dokladu zo strany žalobcu vyplýva, že základné nájomné za uvedené obdobie bolo 13,18 €, za celý rok 2013 to činí sumu 158,16 €.
Právne súd svoje rozhodnutie odôvodňuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie, ktoré vznikne ak sa naplnia všetky zákonom stanovené predpoklady na jeho vznik, t.j. ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.
Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Je pritom nerozhodné, či bezdôvodné obohatenie obohateného spočívalo v znížení ( zmenšení jeho majetku) pasív alebo v tom, že sa majetok obohateného nezmenil, hoci by inak k tomu došlo, keby obohatený plnil zanormálneho priebehu veci svoju právnu povinnosť ( napr. užívaním cudzej veci v danom prípade bytu bez úhrady, došlo na strane obohatených, t.j. žalovaných k ušetreniu majetkových hodnôt, čo by za normálneho priebehu veci, keby za užívanie bytu pri existencii nájomnej zmluvy nenastalo.
S poukazom na zistené skutkové okolnosti a právne dôvody súd preto žalobe vo vzťahu k žalovaným v 1. 3. a 4. rade vyhovel.
Podľa § 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Čas plnenia bezdôvodného obohatenia nebol sporovými stranami dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu za jednotlivé kalendárne mesiace roku 2013 úhrnom v sume 158,16 € a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2013 v sume 82,78 €, vzniklo odo dňa 30.6.2014, t.j. v deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania, pričom položka nájomné je súčasťou vyúčtovania. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol žalovaným oznámený dňa 30.5.2014.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje výšku úrokov z omeškania v závislosti od úrokovej sadzby ECB, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade je výška úrokov z omeškania 5,15 €.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní vo vzťahu k žalovaným v 1. 3. a 4. rade plný úspech, vo vzťahu k týmto žalovaným plnú náhradu trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP.)
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a.)neboli splnené procesné podmienky b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g.)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci