Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ZSE Energy Solutions, s.r.o., so sídlom Čulenova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 35 859 423, zastúpeného zástupcom: Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zastúpenému zástupom: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 7/2014-85 zo dňa 15.4.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 7/2014-85 zo dňa 15.4.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.3.2014 v spojení s jej upresnením v podaní zo dňa 28.4.2014 sa domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 108.816,96 Eur prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3R/4/2013, a to prihláškou pohľadávky por. č. 725 v sume 108.183,60 Eur titulom neuhradenia faktúry č. 2203306 podľa Zmluvy o dielo č. 24/110129/12/SD-066 za stavebno-montážne práce, prihláškou pohľadávky por. č. 726 v sume 633,36 Eur titulom čiastočného neuhradenia faktúry č. 2202766 podľa Zmluvy o dielo č. 24/110129/12/ SD-066 za stavebno-montážne práce, a že právny dôvod, výška a vymáhateľnosť prihlásených pohľadávok žalobcu sú dané a pohľadávky sa považujú za zistené. Reštrukturalizačný správca listom zo dňa 20.1.2014, doručeným žalobcovi dňa 30.1.2014, oznámil, že pohľadávky uplatnené súhrnnou prihláškou, boli zapísané do zoznamu pohľadávok a dňa 28.2.2014 pohľadávky v zozname pohľadávok zapísané pod poradovým č. 725 a č. 726 poprel. Konkrétne vo vzťahu k pohľadávke pod č. 725 v zozname pohľadávok uviedol, že túto popiera v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia z dôvodu, že bola prihlásená neoprávnenou osobou. Pohľadávka č. 726 bola v celom rozsahu popretá čo do právneho dôvodu, výšky a poradia z dôvodu, že bola prihlásená neoprávnenou osobou. Popretie bolo odôvodnené tým, že veriteľ splnomocnil na konanie splnomocnenca, ktorý ďalej splnomocnil JUDr. O. I. na prihlásenie pohľadávky. Žalobca nedopatrením v rámci administratívnej manipulácie so spisom nepriložil ku sprievodnému listu, súhrnnej prihláške spolu s dôkazmi i poverenie pre JUDr. O. I., ako aj poverenie pre JUDr. N. V. zo dňa 17.1.2011.

2. Elektronickým podaním opatreným zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 14.4.2016 žalovaný oznámil dodatočné uznanie pohľadávok podľa § 124 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré

dodatočné uznanie sa vzťahuje ku pohľadávkam č. 1, č. 2 žalobcu prihláseným do reštrukturalizačného konania žalovaného, je učinené vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 26Cbi 7/2014 (č.l. 62) a je doplnené podaním žalovaného zo dňa 12.4.2016 adresovaným žalobcovi označeným ako dodatočné uznanie pohľadávky podľa ustanovenia § 124 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tohto podania žalovaný dodatočne uznal čo do právneho dôvodu, čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia pohľadávky prihlásené pod poradovým č. 1 vo výške 108.183,60 Eur vedená v zozname pohľadávok pod č. 725 a pohľadávku pod poradovým č. 2 vo výške 633,36 Eur vedená v zozname pohľadávok pod poradovým č. 726.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávanie vytýčené na termín 15.4.2016 sa žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný, ani právny zástupca žalovaného neustanovili. Žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného mali doručenie predvolania na uvedený termín pojednávania včas a riadne vykázané. Právny zástupca žalovaného s poukazom na dodatočné uznanie pohľadávok ospravedlnil svoju neúčasť na termíne pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým podaním zo dňa 14.4.2016, doručeným okresnému súdu 15.4.2016 o 9.09 hod. požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko mu bola žalobcom udelená plná moc na zastupovanie dňa 14.4.2016, t.j. ani nie 24 hodín pred termínom pojednávania. Z uvedeného pre komplexnosť skutkového stavu veci a pre rozsah materiálu prípadu nemá daný objektívny a kvalifikovaný dostatok času na prípravu na pojednávania, v ktorej časti poukázal na úpravu v § 119 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadal pojednávanie odročiť na neskorší termín tvrdiac dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spočívajúci v udelení plnej moci dňa 14.4.2016 a s tým spojenou potrebou oboznámiť sa so spisovým materiálom a zachovaním času na prípravu pojednávania. Okresný súd poukázal na to, že elektronické podanie zástupcu žalobcu bolo doručené okresnému súdu dňa 15.4.2016 o 9.09 hod., pričom sa vzťahovalo k pojednávaniu vytýčenému na ten istý deň o 13.10 hod. a bolo učinené zástupcom žalobcu so sídlom v Bratislave. Okresný súd postupoval podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p., elektronicky dňa 15.4.2016 o 9.31 hod. zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko neuvádza dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pri tomto procesnom postupe vychádzal z vysloveného záveru v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014 zo dňa 29.7.2015, podľa ktorého: Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Okresný súd z uvedeného skonštatoval splnenie procesných podmienok pre prejednanie a rozhodnutie v neprítomnosti žalobcu, zástupcu žalobcu, žalovaného a zástupcu žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a meritórne rozhodol.

4. Okresný súd zistený skutkový stav posúdil podľa § 124 ods. 1, 2, 4, 7 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.), § 118a O.s.p., 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p. ,§ 132 O.s.p. Na základe oboznámenia sa s písomným dodatočným uznaním pohľadávok, určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal, ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 12.4.2016, nastali právne dôsledky vyplývajúce z úpravy § 124 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa. Z vykonaného dôkazu oboznámením výňatku zo zoznamu pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/4/2013 vyplýval obsah a rozsah popretia pohľadávok žalobcu, určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal. Z uvedeného popretia reštrukturalizačného správcu nevyplývalo, že by správca poprel tieto pohľadávky na základe podnetu veriteľa a záver o tom, že by reštrukturalizačný správca uvedené pohľadávky poprel na základe podnetu veriteľa, nevyplýval ani z obsahu oboznámeného výňatku zo zoznamu pohľadávok, ktorý vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam v tomto zozname zapísaným pod č. 725 a 726 uvádza výlučne len námietky uplatnené úpadcom proti prihláseným pohľadávkam a nie podnet veriteľa na popretie pohľadávky a spôsob vybavenia tohto podnetu. Z uvedeného v dôsledku dodatočného písomného uznania predmetných pohľadávok dlžníkom - žalovaným voči veriteľovi - žalobcovi v zmysle listu zo dňa 12.4.2016, nastali právne dôsledky vyplývajúce z § 124 ods. 7 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z., a teda popreté pohľadávky sa v uznanom rozsahu považujú za zistené. Okresný súd musel uvedenú skutočnosť zohľadniť k momentu meritórneho rozhodnutia vo veci v tom smere, že

pokiaľ sa predmetné pohľadávky v tejto veci považujú v dôsledku ich dodatočného písomného uznania voči veriteľovi zo strany dlžníka za zistené, odpadol dôvod pre rozhodnutie o ich určení, v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby. Vzhľadom na tento primárny argument ďalšie dôvody neuviedol.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 143 O.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania považoval za nevyhnutné zohľadniť, že záver o nedôvodnosti žaloby k momentu meritórneho rozhodnutia je daný výlučne skutočnosťou závislou na vôli žalovaného, ktorý až po začatí konania v tejto incidenčnej veci, dodatočne písomne ako dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi uznal v celom rozsahu predmetné pohľadávky. Žalobca bol nútený podať predmetnú incidenčnú žalobu v dôsledku právneho úkonu reštrukturalizačného správcu, ktorý predmetné pohľadávky poprel. Skutočnosť ich dodatočného uznania žalovaným nezakladá procesnú povinnosť žalobcu disponovať žalobou v tejto veci jej späťvzatím. V rámci dispozičnej zásady ovládajúcej sporové konanie zostáva i v takom prípade na strane žalobcu právo a nie povinnosť so žalobou disponovať. Z uvedených záverov okresný súd preto vzhliadol dôvod pre výnimočnú analogickú aplikáciu úpravy § 143 O.s.p. Konštatoval preto, že právo na náhradu trov konania má preto žalobca voči žalovanému, pričom však žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. nedoložil vyčíslenie uplatnených trov konania, a preto bolo okresným súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva a okresný súd preto postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. Podľa žalobcu okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že v dôsledku dodatočného uznania prihlásených pohľadávok žalovaným podľa § 124 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. sa prihlásené pohľadávky považujú za zistené, ktorú skutočnosť musel zohľadniť k momentu meritórneho rozhodnutia, pretože odpadol tým dôvod pre rozhodnutie o určení súdom. Žalobca mal za to, že okresný súd nemal žalobu zamietnuť, ale mal žalobe v celom rozsahu vyhovieť pre uznanie nároku žalovaným. Zamietnutie žaloby totiž v konečnom dôsledku znamená, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný alebo neexistuje a zamietnutie je vlastným zamietnutím žalovaného nároku. V danom prípade žalovaný nárok existoval a bol potvrdený aj uznaný samotným žalovaným, a preto nebol dôvod na jeho zamietnutie, čo platí bez ohľadu na to, že uznanie prihlásených pohľadávok žalovaným podľa § 124 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. má za následok, že dané pohľadávky sa zo zákona považujú za zistené. Žalobca s odkazom na ust. § 153a ods. 1 O.s.p. mal za to, že pri uznaní žalovaného nároku i zákon počíta s vydaním rozsudku na uznanie. Uznanie popretých pohľadávok žalovaným je uznaním incidenčnou žalobou uplatneného nároku, a preto mal okresný súd postupovať podľa § 153a ods. 1 O.s.p. Žalobca podal žalobu oprávnene, pričom nárok žalobcu bol počas konania uznaný žalovaným. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Pre úplnosť žalovaný dodal, že právny názor reštrukturalizačného správcu žalovaného, ktorý bol jediným dôvodom pre popretie prihlásených pohľadávok o tom, že JUDr. N. V. bol v zmysle svojho poverenia oprávnený konať iba osobne, a to podľa § 27 ods. 1 O.s.p. nepovažoval za správny. Poverenie JUDr. V. nie je splnomocnením zástupcu podľa § 27 ods. 1 O.s.p., ale je poverením podľa § 21 ods. 1 písm. b) O.s.p. a teda jeho konanie nie je konaním zástupcu, ale konaním samotnej právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu bol JUDr. V. oprávnený v zmysle poverenia poverovať aj ďalšie osoby, a teda oprávnený poveriť JUDr. O. I. na uplatnenie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za správny, vydaný okresným súdom na základe riadne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Okresný súd, podľa žalovaného, dospel k správnemu záveru, že dodatočným uznaním popretých pohľadávok dlžníkom - žalovaným voči veriteľovi - žalobcovi, nastali právne dôsledky vyplývajúce z § 124 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z., a teda popreté pohľadávky sa v uznanom rozsahu považujú za zistené, čím odpadol dôvod pre rozhodnutie o ich zistení. Rozhodnutie prvostupňového súdu reflektuje tiež na rozhodovaciu činnosť súdov SR v obdobných prípadoch, okrem iného rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/151/2014 zo dňa 01.03.2016. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní nemajú oporu v zákonnej úprave. Keďže v priebehu konania došlo k dodatočnému uznaniu popretých pohľadávok, žalobca nemal viac naliehavý záujem na ich určení, preto bolo potrebné žalobu žalobcu nepochybne zamietnuť.

8. Okresný súd prípisom zo dňa 4.8.2016 doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobcovi s tým, že má možnosť sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne vyjadriť. K doručeniu písomného vyjadrenia žalobcu nedošlo.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/46/2016-137 zo dňa 20.2.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

11. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý zákon podľa ust. § 474 nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ust.. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

13. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodov svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie". Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodov svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".

14. Práve podľa ust. § 380 ods. 1 bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a v nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č.l. 55 spisu), t.j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalobcu vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutých v napadnutom rozsudku bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania vyjadril jasné a dostatočné závery.

15. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka nesprávneho postupu okresného súdu, ktorý dodatočné uznanie popretých pohľadávok žalovaným mal posúdiť ako uznanie incidenčnou žalobou uplatneného nároku a vo veci rozhodnúť rozsudkom podľa § 153a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a incidenčnú žalobu mal zamietnuť iba v prípade, ak ňou uplatnený nárok neexistuje alebo je nedôvodný. V tejto súvislosti zvýrazňuje odvolací súd, že okresný súd správne vyhodnocoval oprávnenosť žalobcu na podanie o určenie popretej pohľadávky žaloby a jej dôvodnosť. Pri svojom rozhodovaní bol však povinný postupovať v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda posudzovať dôvodnosť uplatnenia žaloby k momentu vyhlásenia svojho rozsudku.

16. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že veriteľ, ktorému bol popretý právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej vymáhateľnosť, výška jej zabezpečenia alebo poradie zabezpečovacieho práva, sa môže domáhať určenia pohľadávky. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá. Incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania. Veriteľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby, pretože tento je daný ex lege až do momentu, kým reštrukturalizačné konanie nie je zastavené. Zákon umožňuje dlžníkovi písomne uznať popretú pohľadávku do konca lehoty na podanie žaloby, ak žaloba bola podaná, tak je oprávnený uznať pohľadávku, až kým súd právoplatne nerozhodne. Písomné uznanie musí byť doručené veriteľovi, uznaním sa popretá pohľadávka považuje za zistenú v takom rozsahu, ako ju dlžník uznal. Zvýrazňuje sa, že ak dlžník v incidenčnom konaní pred vydaním rozhodnutia uzná spornú pohľadávku, nie je to dôvod na vydanie rozsudku na základe uznania. Uznaním tejto pohľadávky sa považuje pohľadávka za ex lege zistenú, a preto odpadol právny dôvod pre podanie žaloby.

17. Odvolací súd mal preukázané, že v čase konania a rozhodovania okresného súdu už žalobcova pohľadávka nebola sporná, pretože bola žalovaným dodatočne uznaná. Dodatočné uznanie pohľadávky bolo vykonané pred rozhodnutím prvostupňového súdu, čo malo za následok, že žalobca stratil aktívnu legitimáciu v tomto spore. Súhlasí preto krajský súd s postupom okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a vzhľadom k tomu, že sa uznaním pohľadávky predmetná pohľadávka považovala ex lege za zistenú, nebol dôvod na postup podľa § 153 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu rozhodovania okresného súdu tak, ako navrhoval žalobca. Z uvedeného potom odvolacie dôvody žalobcu neboli hodnotené ako právne relevantné, a preto podľa § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

18. Krajský súd len dodáva, že pokiaľ sa súd prvej inštancie v rámci svojho konania nezaoberal ďalšími dôvodmi žaloby a tieto nevyhodnocoval, potom ani odvolací súd nemohol zaujať stanovisko a uvádzať závery k týmto ďalším dôvodom žaloby. V tejto súvislosti však poukazuje na svoje závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/22/2015, a to vo vzťahu ku konaniu zamestnanca žalobcu JUDr. Petra V. a jeho oprávnenia poveriť ďalšieho zamestnanca spoločnosti na podanie a podpísanie prihlášky proti dlžníkovi BCI, a.s., so sídlom v Žiline.

19. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním osobitne napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej, bol krajským súdom rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.