Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-394-2016.pdf
PDF · 115.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/394/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: K. G., J.. XX. XX. XXXX, G.: Š. XX, G., v zast.: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka so sídlom: Bernolákova 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S.. H. G., J.. XX. XX. XXXX, G.: H. XX, G., 2/ F.. M. S., J.. XX. XX. XXXX, G.: X. XX, F. K. O., 3/ E. S., J.. XX. XX. XXXX, G.: X.Á. XX, F. K. O., všetci v zast.: JUDr. Andrej Garo, advokát so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.: 24C/344/2015-133 z 25. 05. 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v prvom, druhom a treťom rade trovy právneho zastúpenia vo výške 839,64 €, na účet právneho zástupcu žalovaných, vedený v Y. G., M.. N.., číslo účtu: SK XX XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 628 ods. 1, 2, § 630 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 29. 5. 2015 sa žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX, vchod M., poschodie č. X. p., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXXX, nachádzajúceho sa v bytovom dome - stavbe, popis stavby: Š. XX, N.. Č.. XXXX, postavenej na parcele registra „U.“ s parc. č. XXXX/ XX /zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie K., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 874 m2/, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K., spoluvlastnícky podiel 1/1.
3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca vo svojej výpovedi do zápisnice súdu uviedol, že sa domáha vrátenia daru, ktorý daroval žalovanej 1/ (ďalej aj ako „odporkyňa“), obdarované boli ich spoločné deti, byt daroval odporkyni v prvom rade ako ich zástupkyni. Predajom bytu odporkyňa v prvom rade naplnila skutkovú podstatu podvodného predaja, vedela, že je výzva na vrátenie daru a ona napriek tomu byt predala. Darovaním mal úmysel, aby deti po dovŕšení plnoletosti mohli byt obývať, v darovacej zmluve je stanovené, že byt sa nebude prepisovať na tretiu osobu bez jeho vedomia. Práva zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že podstatou sporu je, že v článku VIII darovacej zmluvy bola určená rozväzovacia podmienka, za akých okolností môže obdarovaná prevádzať byt na tretie osoby. Odporkyňa v prvom rade svojvoľne byt
previedla na žalovaných 2/ a 3/ (ďalej aj „odporcov“), navrhovateľ sa dozvedel, že byt bude prevádzaný, odporkyňu písomne vyzval na vrátenie daru, skutočnosť, že výzva jej bola doručená je preukázaná tým, že sa vyjadrila pre katastrálny úrad k tejto výzve, a to vyjadrením zo dňa 27. 6. 2014. Odporkyňa 1/ nehnuteľnosť predala, neakceptovala výzvu na vrátenie daru, previedla viac práv ako mala. Odporkyňa v prvom rade porušila zmluvnú povinnosť, nerešpektovala podmienku darovacej zmluvy.
5. Odporkyňa v prvom rade uviedla, že nemá za to, že by z jej strany došlo k porušeniu zmluvného ustanovenia, v danom okamihu nenastal ten časový úsek, že by mladšie z detí dosiahlo plnoletosť, nedošlo teda k povinnosti mladšiemu z detí navrhnúť časť bytu. Konala v záujme detí, byt predávala z dôvodu zvyšovania nárokov detí. Išlo o dve spojené bytové jednotky, jedna mala 35 m2 a vlastnícky bola napísaná na navrhovateľa, druhá mala 48 m2 a vlastnícky bola napísaná na ňu, každý z bytov mal svoj list vlastníctva. Byty boli fyzicky spojené, oba predala a kúpila väčší byt, vlastnícky napísaný výlučne na jej osobu. Výzvu na vrátenie daru nikdy neprevzala, až z katastra nehnuteľností jej bolo oznámené prerušenie konania, nakoľko výzvu na vrátenie daru doručil katastru vtedajší právny zástupca navrhovateľa Z.. S. H.. Na základe oznámenia katastra nahliadla do katastrálneho spisu a oboznámila sa s výzvou. Kataster následne výzvu preskúmal a pokračoval v konaní, keď výzvu označil ako nezapísateľnú listinu. Výzva jej nebola zo strany navrhovateľa doručená, prvýkrát ju videla v katastrálnom spise. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy o výzve nevedela, videla výzvu až v katastrálnom spise a to po uzavretí kúpnej zmluvy a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Právny zástupca odporcov uviedol, že k zrušeniu darovacej zmluvy nedošlo, výzva na vrátenie daru ako jednostranný právny úkon zrušenia darovania sa nedostala do sféry odporkyne v prvom rade.
6. Darovacou zmluvou zo dňa 24. 10. 2012 navrhovateľ ako darca previedol svoje vlastnícke právo k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. p. v bytovom dome na Š.F. W. č. XX, vchod M., súp. č. XXXX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „U.“, parc. č. XXXX/XX /zastavané plochy a nádvoria o výmere 874 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K./, druh stavby bytový dom, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K., pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, s podlahovou plochou 39,32 m2, na odporkyňu v prvom rade ako obdarovanú. Podľa článku VIII, ods. 2 darovacej zmluvy darca a obdarovaný sa dohodli, že obdarovaný je povinný najneskôr do 60 dní odo dňa, kedy mladšie z maloletých detí dosiahne plnoletosť, navrhnúť Z. G. M. S. G. uzatvorenie darovacej zmluvy, na základe ktorej by Z. G. nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmete prevodu vo výške 1 a S. G. by nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmete prevodu vo výške 1. V prípade akceptácie tohto návrhu je obdarovaný povinný bez zbytočného odkladu takú zmluvu uzatvoriť, pričom do momentu uzatvorenia takejto darovacej zmluvy, resp. do momentu odmietnutia návrhu na jej uzatvorenie čo i len jedným z vyššie uvedených budúcich podielových spoluvlastníkov predmetu prevodu, nie je obdarovaný oprávnený previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu na inú osobu.
7. Kúpnou zmluvou zo dňa 15. 5. 2015, vklad do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. I.-XXXXX/XX previedla odporkyňa v prvom rade predmet daru ako predávajúca na odporcov v druhom a treťom rade ako kupujúcich.
8. Kúpnou zmluvou zo dňa 27. 5. 2015, vklad do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. I.-XXXXX/XX dňa 3. 6. 2015, nadobudla odporkyňa v prvom rade ako kupujúca od F.. Z. K. M. F.. L. K. ako predávajúcich byt č. XX-G., vchod H. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. číslom XXXX, na pozemkoch registra „U.“ , parc. č. XXXX/X M. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, pozostávajúci zo 4 obytných miestností a príslušenstva, s celkovou výmerou podlahovej plochy 121,96 m2.
9. Z katastrálneho spisu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. L.-XXXX/XX vyplýva, že podaním zo dňa 19. 5. 2014 navrhovateľ navrhol katastrálnemu úradu vykonanie záznamu o vlastníckom práve k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. p. v bytovom dome na Š. W. Č.. XX, vchod M., súp. č. XXXX, postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „U.“, parc. č. XXXX/XX /zastavané plochy a nádvoria o výmere 874 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K., druh stavby bytový dom, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K., v prospech navrhovateľa, z dôvod doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanej odporkyni v prvom rade, čím došlo k obnoveniu vlastníctva navrhovateľa k predmetnému bytu a povinnosti obdarovanej vrátiť nehnuteľnosť. K návrhu bola priložená darovacia zmluva zo dňa 24. 10. 2012 a výzva na vrátenie daru zo dňa 17. 4. 2014. Podľa textu výzvy na vrátenie daru, datovanej 17. 4. 2014, adresovanej odporkyni v prvom rade, vtedajší právny zástupca
navrhovateľa Z.. S. H. oznamuje odporkyni v prvom rade, že dňa 10. 4. 2014 jeho klient zistil, že predmetný byt je prostredníctvom realitnej kancelárie ponúkaný na predaj tretím osobám a súčasne upozorňuje odporkyňu v prvom rade, že podpisom darovacej zmluvy zo dňa 24. 10. 2012 sa zmluvné strany dohodli, že dar nenadobudne nikto iný ako ich spoločné deti. Ak by ponuka predaja bytu bola zavŕšená jeho prevodom na tretiu osobu, t. j. nie na synov, ktorých má s jeho klientom, splnenie dohody vo veci zamýšľaného prevodu bytu by prestalo byť výlučne v jej dispozícii, došlo by k porušeniu zmluvného záväzku. Zároveň pripomenul ďalšie skutočnosti, ktoré samé o sebe by mohli jeho klienta viesť k podaniu výzvy na vrátenie daru, a to znevažovanie navrhovateľa pred jeho kolegami v práci, ktorým bol nadriadený /leto 2013/, odmietanie umožňovania styku navrhovateľa s deťmi v zmysle rozhodnutia súdu, od septembra 2013 do dňa podania výzvy jeho klient platí za odporkyňu v prvom rade poplatky za školské obedy a družinu obidvoch synov, odmietnutie vydania osobných vecí jeho klienta. Vzhľadom na uvedené vyzval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu v prvom rade, aby akúkoľvek ponuku na predaj bytu bezodkladne stiahla, byt ďalej žiadnym spôsobom na predaj neponúkala a zároveň, aby dar jeho klientovi vrátila alebo do 5 dní od doručenia výzvy pristúpila k podpisu dohody o vrátení daru. Kataster nehnuteľností listom zo dňa 20. 6. 2014, osobne prevzatým navrhovateľom dňa 4. 7. 2014, vyzval navrhovateľa, aby predložil v lehote 30 dní listinu, preukazujúcu doručenie výzvy na vrátenie daru druhej zmluvnej strane a predloženie originálu alebo overenej kópie listiny preukazujúcej právne zastupovanie Z.. S. H.. Podaním doručeným Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor dňa 27. 6. 2014, odporkyňa v prvom rade uvádza, že dňa 6. 6. 2014 si osobne vyžiadala odpis záznamu vo veci návrhu a vykonanie záznamu o vlastníckom práve do katastra nehnuteľností a výzvy na vrátenie daru, ktorá jej nebola doručená. Po oboznámení sa s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom vo výzve na vrátenie daru zaujala nasledovné stanovisko: skutočnosť, že darca zistil, že predmet daru je ponúkaný na predaj tretím osobám nezakladá dôvod porušenia darovacej zmluvy článku VIII; popiera skutočnosť, že by darcu verejne znevažovala pred jeho kolegami a tvrdenie, že mu neumožňovala styk s maloletými deťmi; uvádzaný dôvod na vrátenie daru, že odmieta navrhovateľovi vydanie osobných vecí je nepravdivým tvrdením. S výzvou na vrátenie daru z uvedených dôvodov nesúhlasí. Oznámením zo dňa 5. 8. 2014, doručeným navrhovateľovi aj odporkyni v prvom rade dňa 14. 8. 2014, kataster nehnuteľností oznámil navrhovateľovi, že nakoľko z jeho návrhu nie je zrejmé, že výzva na vrátenie daru bola doručená druhej zmluvnej strane a k dnešnému dňu nebola predložená listina preukazujúca doručenie výzvy druhej zmluvnej strane, katastrálny odbor nemá preukázané, že nastali účinky vrátenia daru jeho doručením do dispozičnej sféry druhej strany, návrh na vykonania záznamu o vlastníckom práve evidovaný pod č. L.-XXXX/XX považuje kataster za nespôsobilý na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a vyraďuje ho z evidencie žiadostí o zápis do katastra nehnuteľností.
10. Navrhovateľ predložil súdu doporučenú zásielku označenú ako výzva na vrátenie daru spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 17. 4. 2014 odosielateľa Z.. S. H. adresátovi H. G., uloženú na pošte dňa 22. 4. 2014 a ako zásielku neprevzatú v odbernej lehote vrátenú odosielateľovi dňa 7. 5. 2014.
11. Po zistenom skutkovom stave súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
12. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať darcu vrátenie daru od obdarovaného so splnením predpokladov, a to správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine a správanie darcu vykazujúce znaky hrubého porušovania dobrých mravov, pričom uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Z možnosti darcu požiadať obdarovaného o vrátenie daru vyplýva, že pre uvedenie do pôvodného stavu sa vyžaduje, aby darca tak urobil jednostranným právnym úkonom adresovaným obdarovanému. Z formálno-právneho hľadiska žiadosť o vrátenie daru ako jednostranný adresný právny úkon majúci dôsledky odstúpenia od darovacej zmluvy, má doručením obdarovanému za následok zrušenia zmluvy od začiatku. Obsahom žiadosti na vrátenie daru musí byť dôvod vrátenia, jeho absencia má za následok neurčitosť uplatnenia práva, a teda jeho absolútnu neplatnosť. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku darcu na vrátenie jeho daru je rozhodujúcou skutočnosťou to, či žiadosť o vrátenie daru doručil darca obdarovanému, nakoľko k obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručenému obdarovanému, z ktorého je zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru, bez ohľadu nato, či toto právo uplatnil v konaní na súde.
13. V danom konaní podľa právneho názoru súdu nedošlo k riadnemu doručeniu výzvy na vrátenie daru, predloženie doporučenej zásielky, neprevzatej adresátom, označenej ako vrátenie daru, je nedostačujúce, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť, mal navrhovateľ doručovať výzvu do vlastných rúk odporkyni v prvom rade, resp. mal výzvu doručovať opakovane a rôznymi spôsobmi doručovania.
Navrhovateľ sa uspokojil s náhradným doručením, uložením zásielky na pošte a následným vrátením vtedajšiemu právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý výzvu písal v mene navrhovateľa, pričom v zmysle zákona mala byť výzva doručená tak, aby sa jednoznačne dostala do dispozičnej sféry obdarovanej odporkyne v prvom rade. Súd mal za preukázané, že odporkyňa v prvom rade sa o výzve na vrátenie daru dozvedela až 6. 6. 2014 pri nahliadnutí do katastrálneho spisu, samotná skutočnosť, že adresát jednostranného právneho úkonu sa s jeho obsahom oboznámil v rámci správneho konania, nestačí na prijatie záveru, že sa prejav vôle darcu dostal do dispozície obdarovaného. K rovnakému stanovisku dospel aj katastrálny úrad, ktorý nemal za preukázané, že nastali účinky vrátenia daru doručením výzvy na vrátenie do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany a preto návrh navrhovateľa na vykonanie záznamu o vlastníckom práve považoval za nespôsobilý a vyradil ho z evidencie žiadostí o zápis do katastra nehnuteľností.
14. Nakoľko pre naplnenie ustanovenia § 630 OZ sa vyžaduje hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným. Pre toto posúdenie sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako mal obdarovaný s darom naložiť. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať porušenie značnej intenzity alebo porušovanie, ktoré možno označiť ako sústavné, čo podľa judikatúry je najmenej 3x opakované porušenie dobrých mravov. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi však napĺňa znaky § 630 OZ. Hoci kvalifikovanie správania obdarovaného je potreba posudzovať podľa objektívnych hľadísk, toto porušenie nemožno posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý je tu v danom čase, a aj so zreteľom na vzájomné správanie darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu. Pre posúdenie dôvodnosti vrátenia daru môže byť v zásade považované iba správanie obdarovaného po poskytnutí daru. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho na vrátenie daru z hľadiska jeho určitosti j nevyhnutné, aby v ňom uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov, nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému.
15. Správanie obdarovanej odporkyne v prvom rade, nemožno s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov z hľadiska jeho obsahu ani intenzity, ani za porušovanie dobrých mravov sústavné, t. j. opakované a časovo súvisiace, svedčiace o hlbokom narušení vzťahu medzi darcom a obdarovaným. Dôvody uvádzané navrhovateľom vo výzve na vrátenie daru nie sú takej intenzity, aby bola naplnená podmienka na vrátenie daru. Z článku VIII ods. 2 darovacej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, vyplýva, že lehota navrhnúť deťom navrhovateľa a odporkyne v prvom rade uzatvorenie darovacej zmluvy, začína plynúť až dosiahnutím plnoletosti mladšieho z detí, aktivácia prevodu bytu teda prichádzala do úvahy až vtedy, keby jeden zo synov po dosiahnutí plnoletosti prejavil o byt záujem. Odporkyňa v prvom rade predajom svojho bytu a bytu, ktorý bol predmetom daru od navrhovateľa, a následnou kúpou bytu s podstatne väčšou podlahovou plochou, jednoznačne konala v záujme maloletých detí, ktorým vytvorila lepšie bytové podmienky, berúc do úvahy oprávnené potreby adekvátne veku detí. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V neposlednom rade treba poukázať na to, že darovacia zmluva neobsahuje žiadnu klauzulu o tom, že navrhovateľ má právo na vrátenie daru, ak by došlo zo strany obdarovanej k prevodu bytu na tretiu osobu pred dosiahnutím plnoletosti mladšieho z detí. Ostatné dôvody uvádzané navrhovateľom vo výzve na vrátenie daru nemal súd za preukázané, jedná sa len o subjektívne tvrdenia navrhovateľa, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložené.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p., odporcom v prvom, druhom a treťom rade ako úspešným účastníkom v konaní priznal náhradu vzniknutých trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. V prípade odporkyne v prvom rade právny zástupca realizoval v roku 2015 tri úkony právnej pomoci, jeden za 64,53 € /prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 3. 6. 2015/, jeden za 32,26 €/ písomné vyjadrenie doručené súdu 22. 9. 2015 - 50 % z hodnoty úkonu/, jeden za 8,04 € /účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 - 50 % z 1-iny hodnoty úkonu/ + režijný paušál 3x 8,39 €; v roku 2016 tri úkony právnej pomoci po á 33,- € / účasť na pojednávaniach 17. 2. 2016, 11. 4. 2016, 25. 5. 2016 - vždy 50 % z hodnoty úkonu/ + režijný paušál 3 x 8,58 € + 20 % DPH. V prípade odporcov v druhom a treťom rade právny zástupca realizoval
v roku 2015 tri úkony právnej pomoci, dva za 64,53 € /prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 16. 7. 2015 - 2 x 50 % z hodnoty úkonu, písomné vyjadrenie doručené súdu 22. 9. 2015 - 2 x 50 % z hodnoty úkonu/, jeden za 16,08 € /účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 - 2 x 50 % z 1-iny hodnoty úkonu/ + režijný paušál 6 x 8,39 €; v roku 2016 tri úkony právnej pomoci po á 66,- € /účasť na pojednávaniach 17. 2. 2016, 11. 4. 2016, 25. 5. 2016 - vždy 2 x 50 % z hodnoty úkonu/ + režijný paušál 6 x 8,58 € + 20 % DPH, súd priznal odporcom vyčíslené trovy právneho zastúpenia, a to podľa vyhlášky č. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca odporcov súdu predložil, platiteľom dane je od 11. 4. 2005.
17. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi odporcov súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O. s. p.
18. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva vyhovie a zaviaže žalovaných na zaplatenie náhrady trov konania, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/a h/ C. s. p. Žalobca sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení predpokladov pre vrátenie daru. Žalobca namieta, že pre právny úkon darcu, ktorým sa tento domáha vrátenia daru nie sú predpísané žiadne formálne náležitosti, t. j. výzvu na vrátenie daru je možné urobiť v akejkoľvek forme, nevyžaduje sa písomná forma dokonca ani keď sa jedná o nehnuteľnosť. Podstatou je, aby sa s prejavom vôle mohla neprítomná osoba oboznámiť, keďže pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností zachytávajúcej právny úkon. Právna teória aj súdna prax za možnosť neprítomnej osoby adresáta oboznámiť sa s obsahom jej adresovaným právnym úkonom chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu, ale aj také prípady kedy doručením zásielky obsahujúcej úkon do bydliska adresáta. Žalobca poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR 28. 01. 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010, z dňa 24. 04. 2008 sp. zn. 8Sžo/4/2008 z 24. 04. 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/268/2011 z 08. 06. 2011. Výzva vrátenia daru bola doručená žalovanej 1/ platne a účinne a nebolo potrebné aby žalobca výzvu na vrátenie daru doručoval opätovne. Výzva na vrátenie daru ako jednostranný právny úkon bola žalovanej 1/ riadne doručená bez ohľadu na jeho faktické prevzatie žalovanou 1/. Žalobca namieta, že dojednanie obsiahnuté v darovacej zmluve čl VIII bod 2 sa jedná o vedľajšie dojednanie zmluvy, ktorej nesplnenie naplnilo skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov a založilo žalobcovo právo domáhať sa vrátenia daru.
19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/, ktorí žiadajú odvolací súd, aby odvolanie žalobcu ako odvolanie bez základných odvolacích dôvodov odmietol, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Argumentácia žalobcu v odvolaní si odporuje s tým, čo bolo v konaní riadne preukázané. Žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenia, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a taktiež vec nesprávne posúdil. Žalovaní majú za to, že žalobca nesprávne interpretoval článok predmetnej darovacej zmluvy, nakoľko opomenul tú skutočnosť, že nie len samotný článok zmluvy, ale ani samotná darovacia zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by obmedzovali obdarovaného, teda žalovanú v 1/ rade v dispozícii s vlastníckym právom. Neboli splnené podmienky na vrátenie daru v zmysle § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Spomínanú výzvu nemožno považovať za účinnú, nakoľko žalovanej 1/ nebola doteraz doručená.
20. K vyjadreniu žalovaných žalobca repliku nepodal.
21. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
23. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
24. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p.
25. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že Darca sa môže (v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka) domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
26. V zmysle týchto zásad odvolací súd vec posudzoval, pričom žalobcom namietané porušenie dobrých mravov žalovanej 1/ (predaj predmetného bytu žalovaným 2/ a 3/ v rozpore s čl. VII ods. 2 darovacej zmluvy) odvolací súd považuje za potrebné vykladať v súlade s účelom za akým žalovaná 1/ pristúpila k predaju bytu. Ako žalovaná 1/ uvádza, účelom za akým sa rozhodla predať žalobcom jej darovaný byť, v ktorom bývala bola skutočnosť, že svojou výmerou (jednoizbový byt), ďalej nepostačoval na dôstojné bývanie pre ňu spolu s jej dvomi deťmi, ktoré jej boli v súlade so súdom schválenou rodičovskou dohodou zverené do osobnej starostlivosti. Nie je teda možné považovať konanie žalovanej 1/, ktorá sa predajom predmetného bytu rozhodla spolufinancovať zakúpenie nového väčšieho bytu (štvorizbový) pre vyriešenie bytovej potreby, ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré by zakladalo žalobcovo právo na vrátenie daru.
27. Na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť, že sa odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nedošlo k riadnemu doručeniu výzvy na vrátenie daru. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná 1/ sa s výzvou na vrátenie daru preukázateľne oboznámila najneskôr v prvoinštančnom konaní, čím aj bola splnená procesná podmienka na strane žalobcu (doručenie výzvy na vrátenie daru). Vzhľadom na uvedené je však potrebné chápať taktiež aj rozhodnutie Katastra nehnuteľností, ktorý mal za to, že z návrhu žalobcu nebolo zrejmé, že výzva na vrátenie daru bola doručená druhej strane a teda návrh na vykonanie záznamu o vlastníckom práve evidovaný pod č. L.-XXXX/XX považuje kataster za nespôsobilý na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a vyraďuje ho z evidencie žiadostí o zápis do katastra nehnuteľností.
28. Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie ohľadne podmienky zakotvenej v čl. VII ods. 2 darovacej zmluvy. Skutočnosť, že mladšie z detí ešte nedosiahlo plnoletosť, nezakladalo právo žalovanej 1/ počínať si v rozpore s uvedeným článkom zmluvy a ponúkať predmetný byt na predaj. Napriek uvedenému však odvolací súd opätovne konštatuje, že predaj predmetného bytu žalovanou 1/ za účelom vyriešenia bytovej otázky pre ňu a jej dve deti nie je konaním takým, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a zakladalo by žalobcovo právo na vrátenie daru.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).