Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/74/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, B. C., pre zaplatenie 1 120,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/136/2016-56 zo dňa 3. novembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.098,02 eur v piatich mesačných splátkach po 183,- eur, šiesta splátka vo výške 183,02 eur, každá splátka splatná do 20. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 16 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 708, § 711 Obchodného zákonníka, § 53 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, konštatoval nasledovný skutkový a právny stav: Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet do limitu 1 500,- eur, čo preukazuje aj samotné konanie žalovanej, ktorá podľa predložených výpisov z účtov vykonávala debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 1 105,02 eur. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatok za upomienku vo výške 15,- eur, ako aj sedem poplatkov za nezrealizovanú platbu vo výške 7,- eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanej nevznikla povinnosť platiť vyššie uvedené poplatky a v prípade nepovoleného prečerpania

žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Aj pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa zároveň nepreukázala platné individuálne dojednania 28 % úroku v spotrebiteľskej zmluve ako ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o rastovom osobnom účte. Naviac, akékoľvek úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovanej výšku päťkrát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol žalobu aj v časti úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve. V súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, súd povolil žalovanej splácať priznaný nárok pravidelnými šiestimi mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko žalobkyňa s takýmto spôsobom uhradenia svojej pohľadávky súhlasila.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá mala vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 16 %. Žalobkyňou uplatnený nárok ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 1 906,36 eur (istina + uplatnené úroky od 14. 06. 2014 do 03. 11. 2016 vo výške 786,34 eur) pričom jej bola priznaná suma 1 098,02 eura. Jej úspech v konaní tak predstavuje 58 % a neúspech 42 %. Po započítaní úspechu a neúspechu tak má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, zároveň si uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej výške. Vo svojom odvolaní uviedla, že s argumentmi uvedenými okresným súdom v odôvodnení rozsudku sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník, pokiaľ ide o účtovanie poplatkov a zotrvala v názore, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a toto dojednanie nemusí byť v samostatnom texte zmluvy.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne vyjadrila, nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v podanom odvolaní, so žalobkyňou uzatvorila dohodu o splátkovom kalendári a nie spotrebný úver. Išlo o dohodu vytlačenú na jednej strane A4 s rozpísaním splátok dlžnej sumy. Od žalobkyne neobdržala jedinú písomnú upomienku na dlžnú čiastku vzniknutú z povoleného prečerpania na účte, ktoré žalobkyňa nazýva spotrebným úverom tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, za účelom možnosti žiadať si neprimerané úroky. Je si vedomá svojej dlžoby, ktorú už začala aj splácať, ako bol.o napísané v rozsudku.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 (zák. č. 160/2015 Z.z. - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že bolo nesporne preukázané vykonaným dokazovaním, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet a v rámci ktorého nebolo dojednané povolené prečerpanie, ako ani žiadne poplatky. Nakoľko ide nesporne o spotrebiteľskú zmluvu, žalobkyňa si mohla účtovať poplatky za vedenie účtu, resp. iné poplatky iba za predpokladu, že by boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov, žalovanej nevznikla povinnosť platiť za vedenie osobného účtu žiadne poplatky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. V konaní tak nebolo preukázané platné dojednanie vyššie označených poplatkov, a preto súd žalobu zamietol. Žaloba je nedôvodná aj pokiaľ ide o úroky, nakoľko tieto boli vyčíslené zo sumy, ktorá pozostávala zo sporných poplatkov. Rovnako súd zamietol žalobu aj pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať 28 % ročný úrok. Žalobkyňa nepreukázala platné individuálne dojednanie takéhoto úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložila žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodla o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. 12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalovanej strane však nevznikli žiadne trovy v tomto odvolacom konaní, preto odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania s použitím ust. § 255 ods. 1 a contrario.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430