Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Ing. A. G., trvale bytom V. - H., V. XXX, zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti odporcovi: Mgr. G. D., trvale bytom F., L., O. XXX/XX, o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2016, č.k. 34P/101/2012-348, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného 200 eur mesačne tak, že určil manželské výživné na navrhovateľku zo strany odporcu vo výške 200 eur mesačne, určil nedoplatok na takto určenom výživnom a podmienky jeho splácania. Navrhovateľke priznal náhradu trov konania 648,59 eur.

2. Vec právne posúdil podľa § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a prijal záver, že v posudzovanom období účastníci neviedli spoločnú domácnosť, odporca neprispieval na výživu navrhovateľky a navrhovateľka bola v posudzovanom období na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, starala sa o maloleté dieťa účastníkov, ktoré v tom čase bolo vo veku od jedného a pol roka až do dva a pol roka. V konaní bolo zistené, že životná úroveň odporcu bola resp. mohla byť nadštandardná. Odporca bol v minulosti vlastníkom novopostaveného rodinného domu v hodnote 107.000,-Eur, ktorý po prerušení spolužitia s navrhovateľkou bezodplatne previedol na svojho otca s odôvodnením, že nebol schopný splácať hypotekárny úver viažuci sa k predmetnej nehnuteľnosti, a ktorého zostatok úveru bol podľa jeho udania cca 52.000,-Eur bez úrokov. Tiež bolo zistené, že odporca po prerušení spolužitia s navrhovateľkou v roku 2011 previedol celý majetok spoločnosti Agentúra Trenity s.r.o., v ktorej bol on jediným spoločníkom, za kúpnu cenu 122.445,60 Eur s DPH, na novozaloženú spoločnosť Trenity s.r.o., v ktorej bol on jediným konateľom a jediným zamestnancom, ale nemal na spoločnosti majetkovú účasť s tým, že spoločníkom s 50 % -ným obchodným podielom bol jeho otec. Použitie uvedených finančných prostriedkov nezdokladoval, uviedol, že financie sa minuli na prieskum trhu. S poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd zhodne s názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v konaniach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 27C/79/2011 a 32P/52/2011 za to, že odporca sa svojim konaním sám vzdal výhodného zamestnania, majetkového prospechu a vzal na seba neprimerané majetkové riziká, preto aplikoval ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie je spoločné pre všetky druhy výživného. V danej veci súd vychádzal z toho, že výživné medzi manželmi je založené na princípe solidarity a rovnakej životnej úrovne. Bolo zistené, že životná úroveň navrhovateľky

bola podstatne nižšia, pretože sa musela starať o maloleté dieťa, bola na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a mala len nejaké úspory, zatiaľ čo odporca pracoval a po prerušení spolužitia účastníkov sa zbavoval svojho hodnotného majetku, ktoré konanie sa javí ako špekulatívne. Preto možno konštatovať, že jeho životná úroveň bola napriek jeho tvrdeniam nadštandardná, keďže si mohol dovoliť podľa svojho tvrdenia preinvestovať takúto veľkú sumu, pričom ani nevedel preukázať ako tieto finančné prostriedky preinvestoval. Taktiež sa darovacou zmluvou zbavil svojho domu, čiže vzdal sa majetku, ktorý prepísal na svojho otca. Všetky jeho kroky svedčia o tom, že v žiadnom prípade nebol v tiesni ako to on tvrdil a súd považuje jeho tvrdenie o tom, že sa sám živil len zo sumy 160,- až 170,-Eur mesačne, a že mu finančne museli vypomáhať jeho rodičia, za zavádzajúce. Keďže bolo preukázané, že životná úroveň účastníkov bola diametrálne odlišná a odporca si neplnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky za posudzované obdobie v navrhovanej sume po 200,-Eur mesačne. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, prihliadol na to, že odporca sa sám zbavil svojou činnosťou aj majetku, aj úmyselne znefunkčnil svoju spoločnosť, ktorá nebola stratová ako tvrdil odporca, ale bola zisková, mala kladný hospodársky výsledok v čase pred jej prevodom. S námietkou odporcu, že aj navrhovateľka mala vysokú životnú úroveň, že bývala s priateľom a vozila sa na jeho autách, sa súd prvej inštancie vyporiadal tak, že tento argument odporca použil až niekoľko rokov po ich rozvode, pričom v priebehu konania v čase ešte trvajúceho manželstva uvádzal, že navrhovateľka býva s jej rodičmi v ich domácnosti, a že u nich má vysokú životnú úroveň. V tejto súvislosti súd ešte zdôraznil, že ak aj navrhovateľke finančne vypomáhali jej rodičia, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča k dieťaťu. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovateľka nebola v stave núdze a mala v posudzovanom období pre seba značnú sumu, pretože mesiac pred podaním návrhu je on vrátil pôžičku v sume 12.527,92 Eur, k tomu súd udáva, že išlo o peniaze, ktoré jej nasporili jej rodičia, a ktorú sumu ona po uzatvorení manželstva investovala do domu, ktorý staval odporca. Po narušení ich vzťahov si uvedenú sumu musela od odporcu vymáhať dokonca súdnou cestou. Na toto plnenie však nemožno prihliadať, pretože to sú finančné prostriedky z úplne iného titulu, sú to úspory, ktoré šetrili navrhovateľke jej rodičia, pričom manželské výživné sa odvodzuje od príjmov plynúcich počas manželstva. Okrem toho účelom manželského výživného je dorovnanie životnej úrovne manželov, pričom ani s prihliadnutím na uvedenú sumu by sa pri vyššie uvedených majetkových pomeroch odporcu a jeho nadštandardnej životnej úrovne nedalo usudzovať, že by bez určeného výživného mali manželia rovnakú životnú úroveň. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo ho zmeniť a návrh zamietnuť. Napadnutému rozhodnutiu vyčítal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci. V prípade výživného na manžela nejde o dosiahnutie matematickej rovnosti medzi manželmi, ale o dosiahnutie rovnosti spravodlivej. Súd neskúmal schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd by mal v tomto prípade skúmať, napríklad stupeň dosiahnutého vzdelania, možnosti na trhu práce, či výšku opodstatnených výdavkov. Odporca mal za to, že súd prvej inštancie mal posúdiť opodstatnené výdavky účastníkov. Týmito sa však nijako nezaoberal na strane navrhovateľky a nevykonal žiadne dokazovanie ani na skutočnosť či si odporca plnil vyživovaciu povinnosť na manželku dobrovoľne. Takéto plnenie pritom nemožno vnímať výlučne ako peňažné, ale zahŕňa v sebe aj náklady na domácnosť a úhrady spoločných záväzkov, ktoré celé roky hradil výlučne odporca. Podľa odporcu navrhovateľka v konaní nepreukázala svoje opodstatnené výdavky a nijako nepreukázala odôvodnené potreby na určenie výživného v požadovanej výške. Súdom určené výživné je neprimerané vysoké. Samotná navrhovateľka v konaní uviedla, že odporca platil výživné na ich maloleté dieťa, že dostáva rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Navrhovateľka uviedla že na bývanie svojim rodičom neprispieva. Odporca zdôraznil, že na výživu spoločného maloletého dieťaťa platí mesačne 200 eur k rukám matky a 250 eur na tvorbu spor. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadoch schopnosti navrhovateľky uhrádzať náklady na pokrytie jej potrieb, pričom odporca v konaní poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mala k dispozícii dostatok financií mesačne vo výške asi 960 eur, chodila na dovolenky, a jej životná úroveň bola za posudzované obdobie relatívne vysoká. Odporca tiež uviedol, že rovnako ako navrhovateľka, býval v byte svojich rodičov spolu so svojou sestrou, aj jemu rodičia vypomáhali a jeho firma išla do likvidácie. Navrhovateľka jej tvrdenia a jej reálnu životnú úroveň nepreukázala. Za nepreukázané považoval odporca aj tvrdenie, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil sám a bral na seba neprimerané riziko. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie k sume 12.528 eur ktoré mal odporca navrhovateľke vrátiť, nezobral do úvahy a nezisťoval ako reálne hospodárila navrhovateľka a načo bol použitý výber z účtu v sume 10.500 eur, bez ktorého by

účet klesajúcu hodnotu nemal. Odporca mal za to že navrhovateľka v rozhodnom období disponovala minimálne sumou 23.000 eur a teda jej pomery boli vyššie. Záverom odporca uviedol, že platí výživné na syna a platenie výživného aj na manželku a náhrada trov konania rozsudkom v stanovenej výške sú pre neho likvidačné. Súd prvej inštancie mal o trovách konania správne rozhodnúť podľa § 143 O.s.p., pretože odporca nedal príčinu na podanie návrhu, pretože sa počas manželstva o rodinu a domácnosť staral a dobrovoľne hradil všetky záväzky a náklady spojené so spoločnou domácnosťou.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Pre skúmanie v zásade rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je základným kritériom pre určenia rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle citovaného ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, je v prvom rade rozhodujúce porovnanie príjmových a majetkových pomerov manželov. A v tomto smere je už z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa výživného na spoločné maloleté dieťa účastníkov zrejmé, že tieto pomery na strane odporcu významne prevyšujú pomery navrhovateľky. Na uvedenom nemení nič ani to, že takto zistené pomery odporcu sú iba potenciálne v zmysle citovaného § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ich predpokladaná úroveň vychádza zo skutočnosti, že odporca mal príjem 120.000 eur z predaja obchodnej spoločnosti ďalej neefektívne spotrebovaný na prieskum trhu a daroval dom v hodnote cca 107.000 eur zaťažený hypotékou, podľa tvrdenia odporcu s istinou 52.000 eur (čistá hodnota cca 55.000 eur) . Posudzovanie pomerov odporcu hľadiskom potenciálne možných pomerov a nie hľadiskom pomerov skutočných, je dôsledkom jeho účelového zbavovania sa majetku. Opakované poukazy odporcu na jeho skutočné pomery sú preto bezpredmetné. Pri pomeroch odporcu definovaných stotisícovými hodnotami sú potom pomery navrhovateľky diametrálne odlišné, a to aj pri zohľadnení odporcom tvrdenej dispozície navrhovateľky s vrátenou pôžičkou 12.527,92 eur a prostriedkami na bankovom účte presahujúcimi 10.000 eur. Porovnávanie životnej úrovne účastníkov porovnaním uvedených pomerov potom vychádza jednoznačne v prospech lepšej životnej úrovne na strane odporcu.

9. Ohľadom ďalších odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že obdobie posudzované v tomto konaní spadá do času pred tretím rokom veku maloletého dieťaťa, ktoré bolo v starostlivosti navrhovateľky, a preto príjmové pomery navrhovateľky (rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne) zodpovedajú uvedenej situácii. Z dôvodu rodičovskej dovolenky navrhovateľky bolo bezpredmetné skúmať jej možnosti dané dosiahnutým vzdelaním, či možnosťami uplatnenia na trhu práce, keď starostlivosť o dieťa je potrebné uprednostniť pred zárobkovou činnosťou rodiča. Zároveň je nedôvodná námietka odporcu, že v rozhodnom období podieľal na nákladoch domácnosti, keďže k ukončeniu spolužitia účastníkov v spoločnej domácnosti došlo v 3/2011, teda pred posudzovaným obdobím. Rovnako neobstojí námietka odporcu o úhrade spoločných dlhov, pretože vyporiadanie úhrad spoločného dlhu má osobitný režim ( § 511 ), z ktorého nároky odporcu nie sú vyživovacou povinnosťou odporcu nijako dotknuté, čo platí aj opačne. Nemožno totiž pri určení výživného odporcu na navrhovateľku zohľadniť odporcove plnenia na ich spoločný dlh, keď odporcovi nároky vyplývajúce napr. z ust. § 511 ods. 3 ostávajú nedotknuté. Napokon i o trovách konania bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté správne, pretože neobstojí argumentácia, že odporca nedal svojim správaním dôvod pre podanie návrhu, ktorá by odôvodňovala použitie vtedy platného ust. § 143 O.s.p. Peňažné plnenie výživného na manželku v rozhodnom období odporca netvrdil a nebolo zistené , plnenie výživného v

rozhodnom období z jeho strany inou formou nebolo v konaní zistené. Navrhovateľke tak neostávalo iné, ako domáhať sa plnenia návrhom.

10. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie potvrdil a podľa ust. § 396 ods. 1 rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý v rozsahu 100 % priznal navrhovateľke. Vzhľadom na to, že úkony odvolacieho konania, v dôsledku ktorých vznikli účastníkom trovy konania, boli urobené pred 1.7.2016, teda pred účinnosťou § 52 (Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.), rozhodol odvolací súd na základe § 470 ods. 2 o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke preto priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .