Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/60/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1/ X. S., O. Q. XX, 2/ H.. P. S., O. V. XX, právne zastúpených AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 4.972,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti medzirozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23.5.2012 pod č. k. 5C/113/2011-63, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Svidník medzirozsudkom č. k. 5C/113/2011-63 určil, že nárok žalobcov na náhradu škody je dôvodný. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia každému po 2.486,21 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.1.2011 do zaplatenia titulom vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F.. Jedná sa o zastavané plochy a budovy, a to výrobnú halu, sklady, kotolňu, garáž, ktoré tvoria areál bývalých S. G.. Celý areál bol oddelený ochrannou hrádzou od rieky I., ktorá mala zabrániť vyliatiu rieky pri povodniach. Správcom vodného toku I. je žalovaný. Pri povodni v roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu priestorov areálu vo výške 1,5 m. Žalovaný si bol vedomý, že existujúca hrádza nie je dostatočná, nevydrží väčší nápor a môže dôjsť k jej pretrhnutiu. O tom svedčí aj uznesenie Vlády SR č. 580 zo dňa 26.8.2009, kde bolo uložené ministrovi životného prostredia zabezpečiť do 30.6.2010 vybudovanie protipovodňovej ochrany mesta F. na rieke I. v celkovej sume 280.000,- eur a zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v celkovej sume 500.000,- eur. Uznesením Vlády SR č. 5885 zo dňa 26.8.2009 bolo uložené ministrovi financií uvoľniť z rezervy Vlády SR pre F. na opatrenia protipovodňovej ochrany 200.000,- eur. Q. F. vstúpilo do jednania na zabezpečenie danej úlohy, s tým, že podľa projektovej dokumentácie č. 3/2009 bola pripravená úprava ľavobrežnej hrádze I. aj okolo areálu žalobcov, nakoľko sú všetky predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude spôsobovať ďalšie šírenie. Zo svahu v tomto priestore do koryta sú spadnuté dva topole. Podľa sprievodnej správy k projektovej dokumentácii č. 4/2008 efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom zisťovaní nových hodnôt, ale v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom trvajú veľmi krátko. Podľa Súhrnnej technickej správy B.1 03/2009 sa počas prívalových dažďov v súčasnosti prejavujú veľmi časté povodne, zvýšené prietoky majú za následok vybežovanie vôd z koryta toku I.. Najneskôr v roku 2008 mal žalovaný vedomosť o tom, že na území hrozia povodne, preliatie hrádze a napriek tomu nerobil potrebné opatrenia, aby k preliatiu nedošlo. Podľa žalobcov neboli učinené opatrenia zo strany žalovaného, aby v prípade zvýšeného prietoku nedošlo k porušeniu a preliatiu hrádze. Prevádzkovou činnosťou žalovaného je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu činnosti podľa obchodného registra, okrem iného, aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch.

2) Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dochádza tu k nesprávnemu vyvodeniu príčiny vzniku uvedenej škody na majetku, keďže namiesto akceptovania všeobecne známej riadenej príčiny s charakterom mimoriadnej udalosti ako objektívnej skutočnosti, voda v mieste spôsobovala rozsiahle majetkové škody vrátane žalovaného, pričom hľadajú zmätočnú príčinu v činnosti a zároveň aj domnelej protiprávnosti úkonov žalovaného. K zaplaveniu územia došlo nepochybne z dôvodov výrazného zvýšenia hladiny vodného toku I. a vyliatiu vody z koryta. Išlo o ľudskou činnosťou neovládateľný jav, a to extrémne dažďové zrážky. Išlo o tzv. tisícročnú povodeň a nameraný prietok 350 m3/s je niekoľkonásobne vyšší ako priemerný prietok na rieke, pohybujúci sa na úrovni 3,32 m3/s. Akákoľvek absolútna ochrana pred takýmto prírodným živlom je vylúčená zo strany každého subjektu. Tisícročnou vodou priehrada bola preliata, aj keď takéto stavby sú stavané na prietoky storočnej vody, pričom pri mimoriadnych udalostiach s poukazom na § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách je vylúčený vznik akejkoľvek povinnosti žalovaného ako správcu vodného toku k náhrade škody.

3) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu areálu bývalých S. G. vo vlastníctve žalobcov v F.. V správe Obvodného úrade životného prostredia v W. zo dňa 7.6.2010 sa konštatuje zaliatie výrobných priestorov bývalých S. G.. Dňa 14.6.2010 začal povodie O. a Z. s úpravou pretrhnutej hrádze. Súd konštatoval vznik škodovej udalosti v dôsledku zaplavenia areálu S.H. G.. Žalovaný mal vedomosť o tom, že existujúca hrádza je nedostatočná, pretože podľa Sprievodnej správy (č. l. 14 spisu) hlavným cieľom a účelom stavby je riešiť protipovodňovú ochranu územia, pričom ochrana bude realizovaná pobrežným betónovým múrikom. Prevádzkovou činnosťou je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu činnosti podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) a vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami na vodných tokoch. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa § 48 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a podľa § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), preto zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 a § 420a ods. 1, 2 OZ. Okresný súd medzirozsudkom rozhodol o základe sporu, pričom o konkrétnej výške nároku vzhľadom na škody na zaplavených strojoch bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Okresný súd zatiaľ rozhodol, že nárok žalobcov na náhradu škody je dôvodný.

4) Keď proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný, tak poukázal na to, že škoda na majetku žalobcov vznikla z mimoriadnych okolností, pričom súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Je nesprávne použitie § 48 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z., keďže s prejednávanou vecou nemá absolútny súvis. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu stotožneniu či zamieňaniu si jednotlivých čiastkových činností, či správy vodných tokov s povinnosťou uloženou zákonom, aj napriek tomu, že toto stotožnenie bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní viackrát vytknuté žalobcom ako účelové a svojvoľné s prihliadnutím na ustanovenie čl. 13 Ústavy SR. Odvolateľ vytkol nesprávne použitie ust. § 48 ods. 3 zákona o vodách, keďže s prejednávanou vecou nemá absolútne žiadny súvis. Súčasťou právneho poriadku SR sa stala oveľa neskôr ako došlo k údajnej škode na majetku žalobcov. Súd sa nezaoberal pasívnou legitimáciu, pretože vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (čl. 4 Ústavy SR). Sú súčasťou štátneho vlastníctva a nimi sú aj vodné stavby, pričom v princípe vlastníctvo zaväzuje. Žalovaný je štátnou organizáciou Ministerstva životného prostredia a vykonáva správu v stanovenom rozsahu. Svoju činnosť môže vykonávať len s finančnými prostriedkami, ktoré obdŕži od svojho zriaďovateľa.

5) Žalobcovia navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Pasívna legitimácia žalovaného bola ustálená, pretože povinnosti vyplývajú žalovanému ako správcovi vodného toku, ktorý porušil svoje povinnosti. Otázka financovania činnosti nie je z hľadiska posúdenia nároku relevantná, vzhľadom na uznesenie Vlády SR, ktorým boli finančné prostriedky vyčlenené ešte v roku 2009.

6) Krajský súd ako odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov na náhradu škody nie je dôvodný. Odvolací súd poukázal na všeobecne známu skutočnosť, že v máji a júni 2010 boli dlhodobo mesačné zrážky, ktoré spôsobili zvýšené hladiny vodných tokov na území celej Slovenskej republiky. Boli vyvolané mimoriadne situácie na vodných tokoch a v čase pretrhnutia hrádze dňa 4.6.2010, táto skutočnosť je chápaná ako mimoriadna udalosť. Žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného s odkazom na § 420a ods. 1, 2 OZ, pričom ale zákon prevádzkovú činnosť charakterizuje ako aktívne konanie podnikateľského subjektu smerujúce k dosiahnutiu určitého cieľa. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca určitým konaním zapríčinil vznik škody na majetku žalobcov, pričom títo prevádzkovú činnosť žalobcovia vyvodzovali len z popisu predmetu činnosti žalovaného vymedzenom v predmete činnosti v obchodnom registri Slovenského vodohospodárskeho podniku. Žalovaný ako správca vodného toku je zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác na

ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, ale táto zodpovednosť je stále limitovaná nepredvídanými udalosťami charakterizovanými ako vis major, keďže správca vodného toku nezodpovedá za škodu spôsobenú mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov (§ 409 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z.). Úprava tokov bola robená síce s určitými predpokladmi na storočnú vodu, nie na 100-násobné prekročenie priemerného prietoku. Z hľadiska určitých skúseností možno eliminovať následné škody tým, že vytypujú sa určité rizikové situácie a možnosti a vypracujú sa následné postupy na zníženie rizika a škôd. Tieto opatrenia nie sú ale absolútne zabraňujúce všetkým škodám v dôsledku mimoriadnych udalostí, keďže aj charakteristika mimoriadnej udalosti znamená vymknutie sa bežným rámcom predpokladaného deja udalostí. Z hľadiska náhodnosti týchto mimoriadnych udalostí nie je možné vyvodzovať absolútnu zodpovednosť s poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, resp. vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa § 420a ods. 1, 2 OZ, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, v danom prípade prevádzkovou činnosťou žalovaného. Aj keď žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného jeho prevádzkovou činnosťou, skôr myslel jeho nečinnosť a nedostatočnú prípravu na mimoriadne udalosti. Otázka financovania činností žalovaného ako správcu vodného toku nie je pre posúdenie jeho zodpovednosti relevantná, ak aj podľa uznesenia vlády boli vyčlenené finančné prostriedky v roku 2009, tak pre posúdenie zodpovedností žalovaného je rozhodujúca skutočnosť, že existujúca hrádza je nedostatočná, že sa šíri erózna činnosť, hrozí škoda pretrhnutím hrádze, čo sa stalo aj skutočnosťou. Stále je potrebné vychádzať z toho, že v máji a júni 2010 išlo o mimoriadnu situáciu, vrátane mimoriadnych dôsledkov nezvládnutia prírodného živlu vodného toku I. práve pre extrémne dažde a enormné zvýšenie priemerného prietoku I., čo nemohli a aj nezvládli opatrenia žalobcu ako správcu vodného toku. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, ktorý ju spôsobí, zbaví, len ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou majúcou pôvod v prevádzke alebo vlastnom konaní poškodeného. Škoda na majetku žalobcov bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou prírodnými živlami, dažďom a následným preliatím koryta I.. Išlo o taký stav, kde subjekt vykonávajúci prevádzkovú činnosť nemohol zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Aj keď zodpovednosť žalovaného má objektívny charakter, došlo k živelnej pohrome, ktorej rozsah a dôsledky nemohol žalovaný už objektívne zvládnuť. Nie je možné vyvodzovať zodpovednosť za škodu, ktorá nastala na majetku žalobcov. Preto krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil, že nárok žalobcov na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému nie je dôvodný. Škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a ods. 1 . Škoda bola spôsobená neodvratnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke či konaní žalovaného (§ 420a ods. 3 . Preto nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku žalobcov.

7) Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku okresného súdu a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/32/2014 zo dňa 24.2.2016 zrušil vec krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd ako príčinu pretrhnutia hrádze označil mimoriadnu udalosť v zmysle § 49 ods. 5 vodného zákona, a potom celkom nesprávne aplikoval na vec liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 OZ, ktorý môže prichádzať v úvahu len vtedy, ak súd dospeje k záveru, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Odvolací súd svoj právny záver o existencii mimoriadnej udalosti vylučujúcej zodpovednosť žalovaného za škodu neoprel o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ani o znenie príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd konštatoval, že škoda bola spôsobená ako následok mimoriadnej udalosti, avšak už nevenoval pozornosť samotnému pojmu „mimoriadna udalosť“, ktorý Občiansky zákonník nepozná. Tento pojem vyplýva práve z citovaného ustanovenia vodného zákona (poznámka č. 60 odkazujúca na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva). Jeho obsah je potrebné konkrétne, v súlade so zákonnými podmienkami vymedziť a vyhodnotiť, s poukazom na skutkové zistenia do príslušného právneho záveru s citáciou aplikovaných právnych predpisov. Nie je postačujúce, ak sa odvolací súd v tomto smere obmedzil na konštatovanie o skutočnostiach všeobecne známych a na vyjadrenie žalovaného, pretože pojem mimoriadnej udalosti je v zákone presne špecifikovaný a má svoje znaky, t.j. nie každá udalosť je zákonom považovaná za mimoriadnu udalosť. Mimoriadna udalosť ako záver musí vyplývať zo skutkových zistení a korešpondovať s právnym vymedzením tohto pojmu v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

8) Odvolací súd nepovažoval vzniknutú škodu za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 1, 2 OZ, pričom z odôvodnenia nevyplýva, aby sa v tejto súvislosti zaoberal aj porušením právnej povinnosti žalovaného v zmysle § 415 OZ. Nemožno opomenúť to, že porušením právnej povinnosti je i porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti, teda povinnosti každého počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám. Prevenčná povinnosť podľa § 415 je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Z rozhodnutia odvolacieho súdu ale nevyplýva, či sa tento zaoberal skúmaním plnenia povinností správcu vodného toku. Správca toku je totiž zodpovedný za vykonanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych stavbách. Bol povinný v zmysle § 48 ods. 3 vodného zákona udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, spevňovať brehy vodných tokov atď., pričom povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime, aby bola funkčná a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek, ale len takých, na ktorých rozsah bola projektovaná. Inými slovami správca vodného toku zodpovedá len za existujúci „status quo“. Jeho povinnosťou je aj pravidelné vyhodnocovanie stavu vodných tokov. Len porušenie týchto povinností má za následok vznik zodpovednosti žalovaného za škodu samozrejme za predpokladu, že škoda bola následkom takéhoto protiprávneho konania. Úprava zodpovednosti za škodu vyplýva z § 415 a nasl. a rozlišuje všeobecnú subjektívnu zodpovednosť za škodu, t.j. zodpovednosť za vlastné protiprávne konanie ako aj osobitnú objektívnu zodpovednosť za škodu v zmysle § 420a OZ, t.j. zodpovednosťou za následok činnosti škodcu alebo za samotný vznik rizika škody vyplývajúcej z jeho prevádzkovej činnosti. Je vždy potrebné rozlišovať, či škoda bola spôsobená výlučne ako následok protiprávneho konania žalovaného alebo bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou žalovaného, vecou použitou pri prevádzke alebo len samotným vplyvom tejto prevádzky na okolie. Keďže prevádzková činnosť ako opakovane organizovaná a vykonávaná činnosť nesie v sebe riziko škody, preto zákonodarca postihuje prísnejšou zodpovednosťou objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak škoda mohla nastať ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti kvalifikovanej ako vis major vylučujúcej všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 a v prípade, že táto udalosť nemala pôvod v prevádzkovej činnosti, je liberačným dôvodom, aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 420a (ods. 3). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť absolútnu zodpovednosť či už štátu alebo správcu vodného toku za škodu vymykajúcu sa v rámci ich objektívnych faktických možností (viď § 49 ods. 5 vodného zákona). Z hľadiska vyššie uvedeného preto dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na dokazovanie v naznačenom smere.

9) V odvolacom konaní zástupca žalobcov trval na podanej žalobe s tým, že žalovaný nevykonával svoju činnosť riadne, zanedbal svoju prevenčnú povinnosť, nevykonával čistenie brehov od spadnutých topoľov. Žalovaný mal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré nevyužil na výstavbu protipovodňových zariadení v meste F..

10) Žalovaný trval na tom, že zodpovednosť za škodu nie je daná. Čo sa týka poskytnutých finančných prostriedkov, tak čiastka 500.000,- eur bola určená výlučne na protipovodňové aktivity v meste F. a nakoniec v roku 2011 boli protipovodňové opatrenia zrealizované.

11) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu upriamujúce pozornosť na to, že nebolo vykonané dokazovanie na existenciu mimoriadnych udalostí s vylúčením zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 49 ods. 5 vodného zákona, pričom definícia mimoriadnej udalosti vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Mimoriadna udalosť je zadefinovaná ako základný pojem v § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z., kde mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo turistický útok, pričom podľa písm. a/ živelná pohroma je udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných súť, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok. Podľa písm. b/, havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobuje odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok. Podľa písm. c/, katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Aj keď podľa názoru odvolacieho súdu pôvodne v máji a júni 2010 sú určitou notorietou, dovolací súd ale zdôrazňuje potrebu vykonania dokazovania o existencii mimoriadnej udalosti na prietoku rieky I., kde súdom prvej inštancie nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Podľa žalobcov zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného nečistením brehov a eróznou činnosťou došlo k pretrhnutiu ochrannej

hrádze, za čo nesie zodpovednosť žalovaný. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že sú síce vyjadrenia žalovaného ohľadom hydrologickej situácie a kumulácie prietokov na hornej I. v mesiaci jún 2010 (č. l. 29 a 30 spisu), ale žiadne konkrétne záznamy hydrologických organizácií o priemerných prietokoch mimo sporného obdobia a v spornom období doložené nie sú. Nemožno opomenúť ani súhrnné správy o priebehu povodní, ich následkov a vykonaných opatrení za obdobie od 17.5.2010 do 23.8.2010 Q. F. (č. l. 52 spisu), ktoré popisujú situáciu v období od 17.5.2010 do 14.6.2010, keď dňa 3.6.2010 cca o 16.00 hod. na rieke I.Ľ. aj napriek všemožnému úsiliu zabezpečiť aj nepreliatie cez hrádzu (ukladanie vecí pri navyšovaní hrádze) došlo k podmočeniu hrádze, jej následnému preliatiu a pretrhnutiu v mieste za futbalovým ihriskom. V priebehu niekoľkých minút sa celý areál miestneho parku a budovy ocitli pod vodou. Podľa správy Obvodného úradu životného prostredia v W. (č. l. 54 spisu) s dátumom odoslania hlásenia 7.6.2010 dňa 3.6.2010 došlo k vzniku mimoriadnej situácie vo večerných hodinách v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov, pričom medzi 18.00 hod. a 18.30 hod. došlo k preliatiu a pretrhnutiu navýšenej hrádze na rieke I., dôsledkom čoho došlo k zaplaveniu V. Q. a športového areálu, vrátane výrobných priestorov bývalých S. G.. Súd prvej inštancie ale nevykonal dokazovanie na to, či došlo k pretrhnutiu pôvodnej ochrannej hrádze alebo k pretrhnutiu navýšenej hrádze z vriec, v dôsledku čoho došlo k zaplaveniu výrobných priestorov žalobcov. Bude úlohou súdu prvej inštancie zisťovať, či žalovaný prijal adekvátne opatrenia, v dôsledku tvrdených mimoriadnych udalostí doložených správami hydrologických organizácií, napr. Slovenský hydrometeorologický ústav, aké boli priemerné prietoky na I. a k akým prietokom došlo v inkriminovanej dobe dňa 3.6.2010, či sa jednalo o storočnú alebo tvrdenú tisícročnú vodu. Najvyšší súd SR v tejto veci poukázal na to, že zodpovednosť správcu vodného toku nie je absolútna, pričom správca zodpovedá len za existenciu status quo, pričom zatiaľ nebolo preukázané, či tvrdené zanedbanie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného viedlo k pretrhnutiu hrádze ako takej, resp. že k pretrhnutiu navýšenej hrádze na rieke I. by došlo tak či tak z hľadiska mimoriadnych udalostí, za ktorých by sa žalovaný zbavil zodpovednosti v zmysle § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, že správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov. Je povinnosťou každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku (§ 415 , pričom na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného nebolo vykonané žiadne dokazovanie a najmä v súvislosti, či tvrdené porušenie prevenčnej povinnosti malo vplyv na pretrhnutie navýšenej hrádze. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom žalovaný ako správca vodných tokov je zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach. Súd prvej inštancie sa zatiaľ nezaoberal skúmaním plnenia tejto povinnosti správcom vodného toku - žalovaným. Správa vodných tokov je vymedzená v § 48 zákona o vodách č. 364, pričom zo strany súdu prvej inštancie nebolo preukázané, či porušenie z niektorých povinností, ako tvrdí žalobca, mohlo mať za následok vznik zodpovednosti žalovaného za škodu za predpokladu, že škoda bola takto spôsobená protiprávnym konaním. Keďže okresný súd nedostatočne vykonal dokazovania na mimoriadne okolnosti vzniknuté dňa 3.6.2010, konštatovanie porušení správcu vodných tokov v zmysle § 48 ods. 3 vodného zákona č. 364, nie je presne zistené, či došlo k pretrhnutiu hrádze alebo k pretrhnutiu navýšenej hrádze, resp. k preliatiu, za čo by prípadne neniesol zodpovednosť žalovaný aj pri porušení svojej prevenčnej povinnosti (viď oznámenie Q. F. na č. l. 50 spisu, súhrnnej správy o priebehu povodní Q. F. na č. l. 52 spisu či správy Obvodného úradu životného prostredia na č. l. 54 spisu), bolo potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere. Preto krajský súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c/ č. 160/2015 Z.z. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.

13) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .