Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/122/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ľuboš Török AUTOSPEKTRUM, Považská 13, Nitra, IČO: 117 612 29, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 159568/2016 zo dňa 16. 02. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 159568/2016 zo dňa 16. 02. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 17. 07. 2013 o daňovej kontrole sa dňa 26. 08. 2013 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2010.

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza splnomocnenie zo dňa 23. 09. 2013, ktorým žalobca splnomocnil S. T., aby ho zastúpila u správcu dane dňa 23. 09. 2013. V uvedený deň bolo u správcu dane spísané potvrdenie o zapožičaní tam uvedených dokladov, súčasťou ktorého je i zoznam vydaných faktúr, zoznam prijatých faktúr, resp. faktúry vystavené dodávateľmi pre žalobcu ako odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období. Dňa 15. 10. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca predložil ďalšie doklady pre účely daňovej kontroly. Správcovi dane boli okrem iného predložené i faktúry vystavené v mesiaci jún 2010 od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, a to faktúra č. 10100369 zo dňa 08. 06. 2010 na sumu 12.078,50 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.928,50 eur) a dodací list k nej č. 20100369 zo dňa 08. 06. 2010, faktúra č. 10100408 zo dňa 21. 06. 2010 na sumu 9.797,45 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.564,30 eur) a dodací list k nej č. 20100408 zo dňa 21. 06. 2010, faktúra č. 10100423 zo dňa 28. 06. 2010 na sumu 9.574,81 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.528,75 eur) a dodací list k nej č. 20100423 zo dňa 28. 06. 2010, ktorými deklaroval dodanie tovaru - náhradných dielov od tohto dodávateľa. Okrem toho predložil i faktúru č. OF1006-002 zo dňa 18. 06. 2010 na sumu 689,80 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 110,14 eur) od dodávateľa AIRAM s.r.o. za prenájom stavebného stroja - pracovnej plošiny X33RT a faktúra vystavená žalobcom ako dodávateľom: č. 2010/055-1 zo dňa 30. 06. 2010 na sumu 6.407,- eur ako i dodací list k nej zo dňa 30. 06. 2010 pre odberateľa VVG spol. s r.o. Karviná (Česká republika) za predaj náhradných dielov a ďalšie faktúry vystavené žalobcom

ako dodávateľom pred odberateľov na Slovensku (A. K., M.G.M. EXPRESS, s.r.o., L - TRANS Logistics s.r.o., DOS Trenčín s.r.o., CARGO - PARTNER SR, s.r.o., RYSTRANS spol. s r.o.) a v Českej republike (LAGARDE Spedition spol. s r.o., RUPERT BINDER TRANSPORT GmbH), ktorými žalobca fakturoval vykonanie medzinárodnej prepravy.

3. Správca dane dožiadaním zo dňa 10. 12. 2013 požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta o preverenie skutočností u dodávateľa žalobcu, okrem iného i v mesiaci jún 2010, a to spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. podľa predložených faktúr.

4. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta spísal dňa 03. 03. 2014 zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, na ktorom bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. Q. J., ktorý potvrdil vystavenie predložených faktúr pre žalobcu ako odberateľa s tým, že doklady už nevie predložiť, pretože tieto má nová konateľka. Jednalo sa o dodávku náhradných dielov a súčiastok, tovar bol uskladnený v prenajatých skladových priestoroch v Senici a spoločnosť tovar nadobudla od spoločnosti v Bratislave, ktorej názov si už nepamätal. Žalobca na tomto pojednávaná uviedol, že ohľadne náhradných dielov oslovil pána C. a v sklade v Senci si vybral náhradné diely, ktoré potreboval. Následne účtovníčka spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. vystavila dodacie listy a faktúry, ktoré v hotovosti uhradil. Tovar potom prepravil do Nitry a do Veľkých Ripnian na vlastné náklady.

5. Dňa 03. 06. 2010 bola spísaná správcom dane zápisnica o miestnom zisťovaní na čerpacej stanici Slovnaft v Nitre, Chrenová 20, Nitra za účelom preverenia zdaniteľných obchodov dodávateľa (predaj tempo plus diesel) Ing. V. B. pre žalobcu ako odberateľa podľa dokladov z elektronickej registračnej pokladne. Ing. V. B. uviedol, že doklady z registračnej pokladne DKP6311028448982003 a DKP6311028448982005 nevystavil a ani na základe nich nedodal tovar, nemá ich zaevidované v elektronickom žurnále za uvedené zdaňovacie obdobie (február až november 2010).

6. Medzinárodnou výmenou informácií požiadal správca dane českú daňovú správu o preverenie spoločnosti VVG spol. s r.o. Karviná podľa faktúry zo dňa 30. 06. 2010 číslo 2010/055-1 v sume 6.407,- eur, za účelom preverenia dodania tovaru s uplatnením oslobodenia od dane z tuzemska do iného členského štátu tomuto odberateľovi so sídlom v Českej republike.

7. Rozhodnutím zo dňa 03. 06. 2014 správca dane podľa ust. 61 ods. 1, písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu u žalobcu odo dňa 06. 06. 2014 do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky ohľadne spoločnosti VVG spol. s r.o. ako odberateľa žalobcu).

8. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 12. 06. 2014. Česká daňová správa oznámila správcovi dane, že daňový subjekt VVG spol. s r.o. podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2010, v ktorých nevykázal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Za obdobie júl a august 2010 daňový subjekt podal negatívne priznanie k dani z pridanej hodnoty. Pre správcu dane je nekontaktný a písomnosti sú mu doručované uplynutím lehoty.

9. V podaní zo dňa 26. 06. 2014 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistenia v priebehu daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia (v predmetnej veci jún 2010 - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o., a na základe výdavkových pokladničných dokladov o zaúčtovaní nákupu pohonných látok podľa dokladov z registračnej pokladne DKP6311028448982003, dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte - medzinárodná preprava bez podania súhrnného výkazu) a vyzval ho, aby sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich získania vyjadril. Výzva bola adresovaná žalobcovi a doručená splnomocnenému zástupcovi dňa 08. 07. 2014.

10. Dňa 29. 07. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu, z ktorého vyplýva, že v zdaňovacom období jún 2010 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. (predaj náhradných dielov), z výdavkových pokladničných dokladov od dodávateľa Ing. V. B., ako i dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane pre odberateľa: VVG spol. s r.o. Karviná ako osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a to v

Českej republike. Protokol spolu s výzvou zo dňa 01. 08. 2014 adresovanou žalobcovi bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 12. 08. 2014.

11. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i podanie PhDr. T. T., PhD. zo dňa 28. 08. 2014, v ktorom správcu dane upozorňuje, že výzva nebola doručená zákonným spôsobom, nakoľko bola doručená S. T., ktorá nie je zástupcom pre doručovanie písomností v daňovom konaní. Z predmetného podania vyplýva, že správca dane bol dňa 09. 07. 2014 informovaný, že daňový subjekt T. T. bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby a nemôže reagovať na výzvy správcu dane, o čom bola spísaná i zápisnica pod č. 9401401/5/3358992/2014. Dňa 18. 09. 2014 správca dane spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 29. 07. 2014 a na podanie PhDr. T. T. zo dňa 28. 08. 2014 správca dane neprihliadol, nakoľko bolo podané osobou, ktorá nebola oprávnená konať za daňový subjekt.

12. Následne správca dane vydal dňa 18. 09. 2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 5.714,54 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 4.925,32 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 789,22 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 01. 10. 2014.

13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal i to, že správca dane mal od 09. 07. 2014 vedomosť, že je vo väzbe, a napriek tomu s ním nekomunikoval, čo znamená, že úkony, ktoré správca dane vykonával neboli vykonané procesne relevantným spôsobom a nemôžu slúžiť ako dôkazný prostriedok. Na základe výzvy správcu dane doručovanej žalobcovi prostredníctvom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, žalobca v podaní zo dňa 05. 12. 2014 podané odvolanie doplnil, pričom poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie základných zásad správy daní, nesprávne doručovanie, prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly a neprípustný prenos dôkaznej povinnosti na daňový subjekt.

14. O podanom odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol dňa 27. 02. 2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2014 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2010) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správcom dane je nedostačujúce na posúdenie veci a bude potrebné vypočuť svedkov p. P. s manželkou, p. C. a K. U..

15. Následne správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu. Žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil o 180 dní, čo vyplýva z jeho vyjadrenia k žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie zo dňa 22. 04. 2015.

16. Správca dane výzvou zo dňa 24. 07. 2015 vyzval žalobcu, aby bližšie špecifikoval osoby, ktoré požaduje vypočuť ako svedkov, čomu žalobca čiastočne vyhovel v podaní zo dňa 13. 08. 2015, keď oznámil adresu K. C. a N. C..

17. Po oznámení adries svedkov správca dane predvolal na pojednávanie ako svedka N. C. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote) a K. C. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy).

18. Dňa 23. 11. 2015 správca dane vydal v poradí druhé rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 5.714,54 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 4.925,32 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 789,22 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 26. 11. 2015. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

19. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 159568/2016 zo dňa 16. 02. 2016, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

20. V odôvodnení rozhodnutia popísal vykonané dokazovanie uskutočnené správcom dane. Uviedol, že z dôvodu preverenia dodania tovaru od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. dožiadaný Daňový úrad Trnava. Bývalý konateľ spoločnosti Q. J. potvrdil vystavenie preverovaných faktúr pre žalobcu a potvrdil, že tovar mu bol dodaný. Faktúry má riadne zaevidované v evidencii dane z pridanej hodnoty a odviedol z nich daň. Doklady, ktorými by preukázal svoje tvrdenie však nevedel predložiť, nakoľko podľa jeho vyjadrenia ich už vlastní nová konateľka. Na základe medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že konateľka spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. N. D. T. zo Sofie nemala vedomosť o tom, že sa dňa 25. 02. 2013 stala konateľkou spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. a nevedela predložiť žiadne doklady. Bývalého konateľa Q. J. nepozná. Novou konateľkou sa stala pre peniaze. Uviedla, že podpísala veľa rôznych dokladov v cudzom jazyku bez prítomnosti prekladateľa ako i prázdne hárky papiera. Žiadne účtovné doklady od spoločnosti nikdy neprevzala. Správca dane vykonal viackrát miestne zisťovanie v sídle spoločnosti LK IMPOEXPO s.r.o. Na adrese sídla sa nachádza obytný dom, na schránkach však spoločnosť označená nie je. Nachádzal sa tam len zvonec s menom bývalého konateľa spoločnosti J., pričom na zvonenie nikto nereagoval. Následne správca dane vyzval daňový subjekt, aby relevantnými dôkazmi preukázal, že zdaniteľný obchod v zmysle predložených faktúr bol reálne uskutočnený, na ktorú výzvu daňový subjekt nereagoval. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný i na to, že sa nepodarilo vypočuť svedkov navrhnutých daňovým subjektom - N. C. a K. C.. Správca dane vyhodnotil nadobudnutie tovaru od dodávateľa - spoločnosti LK IMPOEXPO, s. r. o. za nepreukázané a uplatnené odpočítanie dane za uplatnené v rozpore s § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom dodaním tovaru sa rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

21. Správca dane preveril i dodanie tovaru odberateľovi - spoločnosti VVG spol. s r.o. v Českej republike. Z odpovede o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že spoločnosť VVG spol. s r.o. podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január až jún 2010, v ktorých nevykázala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Miestne príslušný správca dane prijatie, priznanie a zaúčtovanie tovaru za uvedené zdaňovacie obdobie nepotvrdil.

22. Daňový subjekt si uplatnil v uvedenom zdaňovacom období i odpočítanie dane z priadnej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. OF1006-002 zo dňa 18. 06. 2010 v celkovej sume 689,80 eur za prenájom stavebného stroja - pracovnej plošiny od spoločnosti AIRAM s.r.o.. Miestne príslušný správca dane uvedeného deklarovaného dodávateľa žalobcu na dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosť AIRAM s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 a vyzval daňový subjekt (AIRAM s.r.o.) na predloženie účtovných dokladov. Zásielka sa však vrátila s poznámkou "adresát neznámy". Konateľ spoločnosti Ing. T. P., ktorý sa stal jej konateľom až v apríli 2012 uvedené doklady k dispozícii nemal a uviedol, že boli odovzdané polícii. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre na vyžiadanie správcu dane žiadané doklady nepredložilo.

23. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty i výdavkovými pokladničným dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice DKP 6311028448982003 od dodávateľa Ing. V. B.. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov vykonal miestne zisťovanie v prevádzke Ing. B., pričom zistil, že u deklarovaného dodávateľa sa nenachádzali sporné pokladničné doklady z ERP DKP 6311028448982003 a DKP 6311028448982005 a Ing. B. sa vyjadril, že sporné pokladničné doklady nevystavil a tovar na ich základe nedodal.

24. K podanej námietke žalobcu, že správca dane ignoruje judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i ESD a hrubo porušil jeho právo na spravodlivý proces, žalovaný uviedol, že daňový subjekt nekonkretizoval, akým spôsobom, resp. čím správca dane porušil jeho právo na spravodlivý proces a tiež neuviedol, akým spôsobom rozhodnutie správcu dane ignoruje judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu SR i ESD v oblasti dane z pridanej hodnoty, a preto nebude k jeho námietkam zaujímať stanovisko.

25. K ďalšej námietke daňového subjektu o nesprávnom doručovaní písomností a na to, že osoba vo väzbe nemôže osobne konať pred správcom dane žalovaný uviedol, že písomnosti sa doručujú na miesto doručenia, t.j. miesto doručenia je adresa, ktorú daňový subjekt oznámi správcovi dane

resp. adresu trvalého pobytu. Poukázal i na bod 6.2.5 poštových podmienok, podľa ktorých si adresát môže písomne splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu na preberanie jemu adresovaných zásielok. V prípade, ak má daňový subjekt na pošte splnomocnenú osobu na preberanie zásielok, pošta zodpovedá za odovzdanie písomnosti oprávnenej osobe a osoba splnomocnená na pošte je oprávnená prijímať písomnosti. Žalovaný zistil, že daňový subjekt mal na pošte splnomocneného zástupcu na preberanie listových zásielok, ako i zásielok určených do vlastných rúk. Potvrdenia o doručení sa správcovi dane vrátili podpísané p. T. so skratkou "spl". Dňa 09. 07. 2014 bolo správcovi dane oznámené, že syn daňového subjektu PhDr. T. T. dňa 09. 07. 2014 správcovi dane oznámil, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných daňového subjektu a preto doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby. Uviedol, že daňový subjekt mohol správcovi dane oznámiť novú adresu na doručovanie z dôvodu väzby, ale tak neurobil.

26. K námietke žalobcu o prekročení lehoty na výkon daňovej kontroly odvolací orgán uviedol, že podľa ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom na prerušenie daňovej kontroly sa použije ust. § 61 daňového poriadku. Druhostupňový orgán môže na žiadosť správcu dane lehotu predĺžiť v odôvodnených prípadoch najviac o 12 mesiacov. Daňová kontrola u žalobcu začala 24. 07. 2013, prerušená bola od 06. 06. 2014 do 12. 06. 2014 a ukončená bola dňa 12. 08. 2014, t. j. dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý prebrala p. Töröková, splnomocnená osoba na preberanie zásielok za daňový subjekt.

27. K rozloženiu dôkazného bremena a k tvrdeniu žalobcu, že správca dane sa snaží preniesť dôkaznú povinnosť na daňový subjekt v rozsahu, ktorý nie je povinný znášať, žalovaný uviedol, že existuje množstvo judikátov, pričom poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS/78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z priadnej hodnoty uznaný ako oprávnený.

28. K tvrdeniu daňového subjektu, že za nevedenie predpísaných evidencií treťou osobou nemôže niesť zodpovednosť s tým, že konal v dobrej viere na základe riadneho hospodárskeho dôvodu transakcie žalovaný uviedol, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorým podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takého vedomosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a teda pochybnosti správcu dane sú oprávnené.

29. V závere rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale tiež, či zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, pretože ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, je jeho povinnosťou preukázať, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené osobou deklarovanou na faktúrach. Splnenie podmienok na odpočítanie dane nespočíva iba v ich formálnej deklarácii, t. j. predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaného tovaru musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je potrebné preveriť nielen u odberateľa, ale aj u dodávateľa. Povinnosťou platiteľa dane je preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v zmysle predložených dokladov. Pokiaľ daňový subjekt nepreukáže, že k dodaniu tovaru došlo a dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, nárok na odpočítanie dane si nemôže uplatniť.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

30. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, doručená súdu dňa 05. 05. 2016, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 159568/2016 zo dňa 16. 02. 2016 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a zároveň aj zjavne nezákonný procesný postup správneho orgánu. Uviedol, že daňový subjekt bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby, o čom mal správca dane vedomosť z úradnej činnosti a z osobného informovania o tejto skutočnosti synom daňového subjektu dňa 09. 07 2014, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9401401/5/3358992/2014. Z dôvodu, že daňový subjekt sa objektívne na adrese pobytu zdržiavať nemohol, doručovanie úradných zásielok nebolo účinne vykonané. Správca dane mal komunikovať priamo s daňovým subjektom a prípadne ho mal vyzvať na ustanovenie zástupcu pre konanie.

32. Právo osobne vystupovať v konaní je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2011, z ktorého vyplýva, že "daňový subjekt vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť a s dôkazmi, ktoré sa v daňovom konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že správne orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejedávanej veci znamená, umožniť účastníkovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom".

33. V žalobe ďalej uviedol, že k tomuto smerovali základné námietky v odvolaní, správy orgán ich však nerešpektoval a ani sa nimi nezaoberal. Právo účastníka aktívne v konaní vystupovať, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, je právo daňového subjektu garantované v § 45 ods.1, písm. f/ daňového poriadku. Správny orgán nebol schopný vysvetliť, prečo nedoručoval dokumenty, vrátane protokolu z daňovej kontroly na správnu adresu, a to napriek tomu, že o nej bol výslovne a preukázateľne informovaný. Ďalej žalobca uviedol, že daňovému subjektu je dávané za vinu pochybenie jeho obchodných partnerov pri vedení svojich evidencií. Pokiaľ má daňový subjekt predpísané a obvyklé doklady, nie je povinný skúmať viac. Výklad daňového úradu by znamenal, že daňový subjekt je povinný dokazovať skutočnosti, ktoré ani daňový úrad nevie zistiť z pozície štátneho orgánu. Uvedené by bolo porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu a odkázal na rozsudok ESD C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen), z ktorého citoval. Okrem toho na uvedené judikáty nadväzuje i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenie, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

34. V závere žaloby znovu poukázal na vady doručovania a s tým súvisiacu lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly. Ak tento nie je doručený daňovému subjektu, nemôžu nastať účinky dourčenia a teda daňová kontrola nie je riadne ukončená. Namietal, že uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane, keďže nedošlo k vyrubeniu dane právne účinným spôsobom podľa § 69 daňového poriadku.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

35. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 15. 06. 2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 22. 06. 2016. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že ak žalobca neuviedol, v čom konkrétne bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, žalovaný k tejto námietka nevie zaujať relevantné stanovisko.

36. K námietke žalobcu, že sa s ním nekonalo, žalovaný zopakoval svoje stanovisko uvedené v samotnom rozhodnutí napadnutom žalobou (ako je uvedené v bode 26. tohto rozsudku) a uviedol, že správca dane postupoval pri doručovaní písomností v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, písomnosti preukázateľne doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu, čo znamená, že žalobca bol o úkonoch správcu dane informovaný, obsah doručovaných písomností mu bol známy, o čom svedčí aj jeho konanie (odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane).

37. Žalovaný vo svojom stanovisku uviedol, že zo znenia námietok nie je zrejmé, akým spôsobom bolo porušené právo žalobcu osobne vystupovať v konaní, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Uviedol že správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzýval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia, upovedomoval ho o konaní svedeckých výpovedí, oboznamoval ho s výsledkami šetrení a pod. Skutočnosť, že bol žalobca dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby, bola dôvodom na ustanovenie splnomocneného zástupcu v zmysle § 9 ods. 2 daňového poriadku. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t. j. v čase, kedy už bol žaloba vo väzbe, na výzvy správcu dane reagoval. Písomnosti preberal a potrebné písomnosti správcovi dane predkladal syn žalobcu PhDr. T. T., teda je preukázané, že správca dane viedol daňové konanie so splnomocneným zástupcom žalobcu.

38. K judikatúre, ktorú žalobca v žalobe uviedol a poukázal na ňu v súvislosti s namietanými vadami konania (rozsudok ESD C -354/03, C-355/03 a C 484/03 (Optigen) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca neuviedol, akým spôsobom správca dane ignoroval uvedenú judikatúru, nebude sa k nim vyjadrovať. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce žalobcu a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39. Ďalej žalovaný poukázal na to, že skutočnosť, že daňový subjekt mal faktúry a iné doklady súvisiace s dodaním tovaru, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovarov uvedených na dokladoch reálne došlo. To, že doklad je riadne zaúčtovaný, nerobí z neho dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

40. K námietke žalobcu, že riadnym nedoručením protokolu z daňovej kontroly a teda neukončením daňovej kontroly uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo oznámiť vzatie žalobcu do väzby bezprostredne potom, čo sa tak stalo, lebo bol v tom čase účastníkom daňového konania. Žalobca si povinnosť nesplnil a splnomocnil k preberaniu zásielok svojho syna. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný námietky za irelevantné.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

41. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 29. 03. 2017 vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

42. Od žalovaného si súd vyžiadal zápisnicu o ústnom pojednávaní pod č. 9401401/5/3358992/2014, spísanú dňa 09. 07. 2014, z ktorej vyplýva, že menovaný (syn žalobcu) oznámil, že daňový subjekt, t. j. žalobca sa nachádza vo väzbe. Na základe tejto výzvy súdu predložil žalovaný dňa 20. 02. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9401401/5/3358992/2014 zo dňa 09. 07. 2014, z ktorej vyplýva, že menovaný (syn žalobcu) predložil správcovi dane zápisnicu o výsluchu obvineného - žalobcu zo dňa 10. 03. 2014. Syn žalobcu podal vysvetlenie, že na základe uznesenia, ktoré je obsahom zápisnice o výsluchu obvineného T. T. (žalobcu), bola táto osoba zadržaná dňa 07. 03. 2014 a vzatá do väzby dňa 10. 03. 2014. Uviedol, že z uvedeného dôvodu nemôže osobne reagovať na výzvy od správcu dane.

Z pripojenej zápisnice o výsluchu obvineného T. T. (žalobcu) zo dňa 10. 03. 2014 vyplýva, že žalobca bol vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňom 07. 03. 2014 (v deň jeho zadržania) a bude sa vykonávať v ÚVV Nitra.

43. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

44. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si

žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 46 ods. 8, 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) Daňová kontrola je ukončená dňom

a) doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

45. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov platnom do 31. 12. 2010, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), b) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

Podľa§ 51 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

46. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 5.714,54 eur, o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty uplatneného v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 4.925,32 eur, o vyrubení vlastnej daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 789,22 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 nedôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov a služieb v sume 4.925,32 eur.

Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 02. 2016 však na základe námietky žalobcu v podanej žalobe zistil, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval dostatočnú pozornosť správnej aplikácii príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v priebehu daňovej kontroly zo strany správcu dane s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca už v podanom odvolaní namietal porušenie vyššie citovaného zákona v jeho neprospech, a to v súvislosti s vykonávaním úkonov správcu dane v čase, keď už tento mal vedomosť, že žalobca je vo výkone väzby ako i v súvislosti s doručovaním protokolu z daňovej kontroly.

47. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i jeho postupu a postupu správcu dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 zistil, že postup správcu dane ani žalovaného tak, ako je upravený v zák.

č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.

48. Na základe žiadosti správneho súdu zo dňa 09. 02. 2017 žalovaný predložil súdu dňa 20. 02. 2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 07. 2014 pod číslom: 9401401/5/3358992/2014, z ktorej vyplynulo, že syn žalobcu PhDr. T. T. sa dostavil k správcovi dane na základe výzvy a správcovi dane predložil i zápisnicu o výsluchu obvineného T. T. zo dňa 10. 03. 2014 pod č. k. 0Tp/116/2014. Syn žalobcu podal vysvetlenie, že na základe uznesenia, ktoré je obsahom zápisnice o výsluchu obvineného T. T., bola táto osoba zadržaná dňa 07. 03. 2014 a vzatá do väzby dňa 10. 03. 2014. Z tohto dôvodu nemôže daňový subjekt (jeho otec) osobne reagovať na výzvy správcu dane. Okrem toho sa vyjadril, že nevie, kde sa nachádzajú účtovné a iné doklady, ktoré správca dane žiada. Dňa 07. 03. 2017 bola správnemu súdu predložená žalovaným i výzva správcu dane zo dňa 18. 06. 2014 adresovaná žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu (N. XX, R.), v ktorej správca dane žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní predložil daňové doklady uvedené vo výzve týkajúce sa iných zdaňovacích období. Podľa pripojenej doručenky výzvu prevzala dňa 26. 06. 2014 splnomocnená osoba.

49. Z uvedeného vyplýva, že správca dane mal najneskôr dňa 09. 07. 2014 vedomosť o tom, že žalobca ako daňový subjekt sa nachádza vo výkone väzby, a teda pri správe daní nemôže vystupovať osobne. Napriek tejto skutočnosti správca dane protokol z daňovej kontroly zo dňa 29. 07. 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 01. 08. 2014 doručoval žalobcovi opäť na adresu trvalého bydliska žalobcu, kde bola prevzatá splnomocnencom na preberanie zásielok. V administratívnom spise sa nachádza i podanie syna žalobcu PhDr. T. T. zo dňa 28. 08. 2014, v ktorom upozornil správcu dane, že výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 01. 08. 2014 nebola doručená zákonným spôsobom. V podaní uviedol, že dňa 07. 08. 2014 bola výzva nesprávne doručená S. T., ktorá nie je zástupcom pre doručovanie písomností v daňovom konaní. Poukázal i na to, že správca dane bol dňa 09. 07. 2014 práve ním informovaný o tom, že daňový subjekt bol dňa 10. 03. 2014 vzatý do väzby a nemôže reagovať na výzvy správcu dane.

50. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane súd zistil, že správca dane nepostupoval vo vzťahu k žalobcovi v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nevenoval pozornosť oznámeniu syna žalobcu zo dňa 09. 07. 2014 (kedy bola spísaná i zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 09. 07. 2014) o tom, že žalobca sa nachádza od 10. 03. 2014 vo väzbe (v ÚVV Nitra), čo znamená, že sa nenachádzal na adrese svojho trvalého pobytu, na ktorú adresu mu boli zásielky dovtedy doručované. Napriek takto získanej informácii správca dane naďalej doručoval písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu, a teda nerešpektoval ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa písomnosť doručuje na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane. Za oznámenie novej adresy "miesta doručenia" podľa názoru súdu bolo potrebné považovať informáciu o tom, že žalobca sa od 10. 03. 2014 nachádza vo výkone väzby, a to v Ústave na výkon väzby Nitra. Správca dane nerešpektoval ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku, ktorý uvažuje i s takou situáciou, že daňový subjekt sa ocitne vo väzbe a teda nemôže sa osobne zúčastniť na daňovej kontrole. Žalobca ako daňový subjekt, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február - november 2010, mal právo zúčastniť sa osobne daňovej kontroly a úkonov v nej vykonávaných, resp. sa mohol dať zastupovať zástupcom (túto možnosť ale žalobca nevyužil). Plnomocenstvo, ktoré žalobca udelil pre účely preberania listových zásielok a predložil ho Slovenskej pošte, a. s. nemožno považovať za plnomocenstvo udelené pre účely zastupovania v daňovom konaní.

51. Pokiaľ teda správca dane dňa 09. 07. 2014 preukázateľne získal informáciu, že žalobca sa nachádza vo výkone väzby, teda nie v mieste svojho trvalého pobytu, ani v mieste podnikania, resp. na adrese, ktorá bola správcovi dane oznámená pri začatí daňovej kontroly ako "miesto doručovania" v zmysle ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku, mal mu doručovať písomnosti (teda i protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie k nemu) priamo do ústavu na výkon väzby a samotné doručenie písomnosti by už zabezpečil ústav, čo vyplýva z ust. § 30 ods. 2, písm. b/ daňového poriadku. Získanie informácie o tom, že žalobca sa nachádza od 09. 07. 2014 vo výkone väzby spolu so zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 10. 03. 2014 (z ktorej vyplýva, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Nitra) mal podľa názoru súdu správca dane považovať za oznámenie novej adresy "miesta doručenia" v zmysle ust. § 30 ods. 5 daňového poriadku a na toto miesto, teda do výkonu väzby, mali byť žalobcovi

doručované písomnosti správcu dane, vrátane protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie k nemu. V dôsledku toho, že žalobca sa nachádzal vo väzbe, nemohol potom konať pri správe daní osobne a bolo povinnosťou správcu dane postupovať podľa ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku a zisťovať, či si žalobca zvolil, resp. nezvolil zástupcu pre účely daňovej kontroly, resp. daňového konania. V prípade, ak by si žalobca zástupcu zvolil (čo bolo potrebné preukázať predložením plnomocenstva), správca dane by pri výkone daňovej kontroly a v následnom konaní bol povinný so zvoleným zástupcom konať. Pokiaľ by si žalobca zástupcu pre účely daňového konania nezvolil, správca dane mal postupovať v zmysle ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku a žalobcovi ustanoviť zástupcu (so súhlasom zástupcu), resp. po splnení zákonom stanovených podmienok mohol požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby v zákonom určenej lehote navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. Správca dane však zvolil iný postup a konal priamo so žalobcom, keď mu doručoval písomnosti (protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k nemu) na adresu jeho trvalého pobytu, kde ich preberala osoba splnomocnená na preberanie poštových zásielok, pretože žalobca sa na tomto "mieste doručovania" už nenachádzal a adresu nového "miesta doručovania" správca dane neakceptoval. Až neskôr začal doručovať písomnosti žalobcovi do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby v Nitre. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že týmto postupom správcu dane nebol porušený zákon a že konal v súlade s daňovým poriadkom. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalovaného v tom, že nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli, ak tvrdil, že bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Právo fyzickej osoby na spravodlivý proces v sebe subsumuje i právo sa tohto procesu osobne zúčastniť, čo v prípade žalobcu nebolo dodržané a teda správca dane porušil procesné právo žalobcu osobne sa zúčastniť daňovej kontroly.

52. Zákonnosti rozhodnutia o daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu musí predchádzať taký postup daňových orgánov, ktorý je v súlade s procesnoprávnym predpisom upravujúcim daňové konanie. Zákonodarca v právnej úprave zakotvenej v ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku upravuje postup daňových orgánov v prípade, ak nemôže daňový subjekt osobne konať, pričom v demonštratívnom výpočte je uvedený aj prípad, ktorý nastal u žalobcu, teda že nemôže osobne konať, lebo je vo väzbe. Pokiaľ správca dane i žalovaný v odvolacom konaní nechali bez povšimnutia oznámenie syna žalobcu zo dňa 09. 07. 2014, že žalobca je od 10. 03. 2014 vo väzbe ako i ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015, takýto postup nie je v súlade so zákonom a správne orgány zaťažili svoje konanie takou vadou, ku ktorej bol správny súd povinný prihliadať i z úradnej povinnosti, pretože mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v merite veci. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzajúc zo zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedenú vadu konania nie je možné považovať postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia za zákonný, a preto ani napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonom, ktorá skutočnosť sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko v priebehu daňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

53. Podstatné porušenie ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného spočívalo v tom, že i keď správca dane mal informáciu získanú najneskôr dňa 09. 07. 2014 od syna žalobcu (PhDr. T. T.) o tom, že žalobca sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Nitre a teda sa nemôže osobne zúčastniť pri správe daní (daňovej kontroly) a v jej rámci konať, doručoval protokol z daňovej kontroly (spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole) i po získaní takejto informácie žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, kde ho prevzala splnomocnená osoba na preberanie poštových zásielok - manželka žalobcu, ako to vyplynulo z písomného podania PhDr. T. zo dňa 28. 08. 2014. Podľa názoru správneho súdu si daňové orgány nesprávne stotožnili osobu splnomocnenú na preberanie poštových zásielok so zástupcom daňového subjektu pri daňovej kontrole, ako to má na mysli ust. § 9 ods. 6 daňového poriadku. Osobu splnomocnenú na preberanie zásielok však nemožno považovať za zástupcu daňového subjektu v daňovom konaní, čo vyplýva zo samotnej podstaty plnej moci na preberanie zásielok, ktorá je podstatne užšia, nakoľko splnomocnená osoba môže len prevziať písomnosť za adresáta, ale nemôže za neho konať v daňovom konaní. Zástupca daňového subjektu pri daňovej kontrole, pokiaľ ho daňový subjekt splnomocní, prípadne ho ustanoví správca dane, sa môže namiesto daňového subjektu zúčastniť daňovej kontroly a realizovať tak všetky práva, ktoré v zmysle daňového poriadku prináležia daňovému subjektu. Pochybenie správcu dane neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil

napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Z administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný, správny súd zistil a je toho názoru, že protokol z daňovej kontroly nebol riadne a zákonným spôsobom doručený žalobcovi ako daňovému subjektu, v dôsledku čoho potom vzniká otázka, či vôbec, akým spôsobom a kedy bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie udelené žalobcom jeho synovi, PhDr. T. T. a nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2016 (vyjadrenie k podanej žalobe) tvrdil, že PhDr. T. T. preukázal, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk. Toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v administratívnom spise, ktorý bol predložený správnemu súdu.

54. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej žalobe, vrátane námietky týkajúcej sa trvania daňovej kontroly a neúčinnosti doručenia protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu.

55. Žalovaný sa teda v ďalšom konaní bude dôsledne zaoberať tým, či boli dodržané procesné práva žalobcu a či správca dane zákonným spôsobom doručil protokol z daňovej kontroly, ako i výzvu na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, teda i tým, či je daňová kontrola u žalobcu zákonným spôsobom ukončená. Podľa názoru správneho súdu bude potrebné vychádzať z toho, že od okamihu, kedy sa správca dane dozvedel o tom, že sa žalobca nachádza vo výkone väzby (v dôsledku čoho nemôže osobne konať pri správe daní), bolo potrebné doručovať mu protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k nemu do miesta výkonu väzby a vyzvať ho na zvolenie si zástupcu v daňovom konaní, resp. mu takéhoto zástupcu ustanoviť a konať s ním namiesto žalobcu, u ktorého bola objektívna prekážka, pre ktorú sa nemohol osobne zúčastniť pri správe daní, hoci má toto právo garantované i v daňovom poriadku. V tejto súvislosti bude potrebné sa vysporiadať i s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky a trvania daňovej kontroly, a to s poukazom na jeho tvrdenie, že mu protokol z daňovej kontroly nebol doposiaľ riadne doručený, pričom daňová kontrola začala dňa 26. 08. 2013 a uplynula zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá podľa tvrdenia žalobcu doteraz nebola ukončená v zmysle zákona.

56. Pokiaľ by žalovaný túto námietku žalobcu i naďalej považoval za nedôvodnú, súd dáva do pozornosti žalovaného jeho prvé rozhodnutie v tejto veci zo dňa 27. 02. 2015, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2014 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane je nedostačujúce na posúdenie veci a bude potrebné doplniť dokazovanie i výsluchom svedkov. V predloženom administratívnom spise nie je zadokumentované doplnenie dokazovania správcom dane v súlade s právnym názorom žalovaného vyjadreným v jeho rozhodnutí zo dňa 27. 02. 2015, čo však žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23. 11. 2015 nechal bez povšimnutia a rozhodnutie správcu dane potvrdil bez toho, aby sa zaoberal tým, že správca dane v priebehu ďalšieho konania (po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 18. 09. 2014) nerešpektoval právny názor vyslovený žalovaným v jeho rozhodnutí zo dňa 27. 02. 2015 a dokazovanie žiadnym spôsobom nedoplnil.

57. Vzhľadom na to, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre procesné pochybenie daňových orgánov, nezaoberal sa hmotnoprávnymi námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a samotným meritom veci.

58. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP. 59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.