Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-213-2021.pdf
PDF · 95.33 KB
Case nature
Subarea
25Cb/213/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: GRUND VRANOV N.T., s. r. o., so sídlom Makovická 934/16, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 686 974, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31? 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: AM Solution, s. r. o., so sídlom Rožňavská 22, 821 04 Bratislava, IČO: 40 476 332, zast.: Mgr. Renáta Dobrovodská - advokát, so sídlom Rožňavská 22, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 48.497,71 EUR s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2022, sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v okrese Y., v obci Z. G., v kat. území G.:
- pozemok C-KN č. XXX/X o výmere 4.268 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- pozemok C-KN č. XXX/XX o výmere 1.244 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- stavba so súpisným číslom 2, postavená na pozemku C-KN č. XXX/XX, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: kaštieľ; Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 48.497,71 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne, zo sumy 16.898,67 EUR od 22.04.2020 do zaplatenia; zo sumy 14.449,04 EUR od 27.05.2020 do zaplatenia; zo sumy 11.417,97 EUR od 12.07.2020 do zaplatenia; zo sumy 5.732,03 EUR od 04.09.2020 do zaplatenia; s paušálnymi náhradami nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v sume 160,- EUR a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávok v sume 530,36 EUR.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že z vyjadrení žalovaného vyplýva, že sa iba snaží oddialiť zaplatenie ceny diela. V tejto situácii bol na webovom portáli realitnej kancelárie Svoboda & Williams zverejnený inzerát, v ktorom žalovaný ponúka na predaj H. v obci Z. G.. Z príslušného LV č. XXXX vyplýva, že k nehnuteľnostiam je zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Tento veriteľ poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 04.10.2019 úver v sume 1.000.000,- EUR. Táto pohľadávka je zabezpečená záložným právom aj na všetok hnuteľný majetok žalovaného, najmä vybavenie a zariadenie H.. Pod sp.zn.: XXXXX/XXXX je zapísané záložné právo k veľkokapacitnému stanu a k hnuteľnému majetku súvisiacemu s prevádzkou H.. Pod sp.zn.: 1889/2022 bolo zapísané záložné právo ku všetkým pohľadávkam žalovaného. Žalovaný nedokáže riadne uhrádzať už ani výdavky v súvislosti so svojou bežnou prevádzkou, napr. odvody do Sociálnej poisťovne a dane, nakoľko sa bežne objavuje v zoznamoch dlžníkov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na účtovnú závierku žalovaného za rok 2020, z ktorej vyplýva, že mal na konci účtovného obdobia záväzky 1.372.636,- EUR, z čoho 4.359,- EUR tvorili záväzky voči zamestnancom
a 3.078,- EUR záväzky zo sociálneho poistenia. Majetok žalovaného vo forme peňažných prostriedkov tvorila iba suma 866,- EUR, pričom na bankovom účte nemal žiadne peňažné prostriedky. Nešlo teda o žiadny prechodný nedostatok peňažných prostriedkov ku koncu účtovného obdobia. Až približne 99,95% netto hodnoty obežného majetku tvorili krátkodobé pohľadávky, čo nasvedčuje začínajúcemu procesu tzv. tunelovania obchodnej spoločnosti. Teraz žalovaný už začal s fázou, kedy sa na škodu svojich veriteľov zbaví aj hnuteľného a nehnuteľného majetku a reálne ukončí svoju podnikateľskú činnosť. Keďže neuložil do zbierky listín účtovnú závierku za rok 2021, tak nie sú dostatočne známe údaje o súčasnej finančnej situácii žalovaného. Nehnuteľnosti majú pravdepodobne vyššiu hodnotu ako predstavuje súčasná pohľadávka záložného veriteľa, avšak po predaji nehnuteľností by sa mohol žalovaný tejto zvyšnej sumy zbaviť prevedením na spriaznené osoby, aby zmaril uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Obava z ohrozenia exekúcie vyplýva aj zo skutočnosti, že konateľom žalovaného je F.. K., ktorý je známy tým, že priamo alebo cez iné osoby zakladá obchodné spoločnosti, alebo preberá obchodné vedenie existujúcich, ktoré sa postupne stávajú insolventné a následne sú vymazané ex offo z obchodného registra, čím systematicky tuneluje spoločnosti a marí uspokojenie pohľadávok veriteľov. Z údajov zapísaných v obchodnom registri vyplýva, že F.. K. figuruje ako člen štatutárneho orgánu, spoločník, príp. člen dozornej rady v 31 obchodných spoločnostiach, z čoho 17 bolo vymazaných ex offo z obchodného registra a jedna je v konkurze. Z verejne dostupných údajov o obchodných spoločnostiach, v ktorých pôsobil alebo ešte pôsobí vyplývam že sa pod jeho vedením zbavujú majetku na škodu veriteľov a stávajú sa insolventné. V spoločnostiach KGC, a.s., Slovenská drevárska spoločnosť s.r.o., spoločnosť LPS, s.r.o., NP publication reality, s.r.o., SOLUX a.s., Atmosféra s.r.o. a Brezina s.r.o., je nepochybná aj časová súvislosti pôsobenia F.. K. s jasnými ukazovateľmi tunelovania obchodnej spoločnosti, resp. s ich úpadkom. Je tak nanajvýš pravdepodobné, že takéto správania zopakuje aj u žalovaného a zmarí tým uspokojenie pohľadávok veriteľov. Inzerát realitnej kancelárie, ktorým sa ponúka na predaj celý nehnuteľný majetok žalovaného, je pomerne jasným indikátorom. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jediným účinným prostriedkom na zamedzenie nebezpečenstva zmarenia budúceho uspokojenia pohľadávok žalobcu. V čase skončenia súdneho konania sa môže stať, že žalovaný už nebude disponovať žiadnym majetkom. Hrozba ohrozenia exekúcie je preto vzhľadom na osobitosti tohto skutkového stavu aktuálna už teraz. Žalobca popísaním skutkového stavu, najmä predchádzajúceho sústavne sa opakujúceho správania konateľa žalovaného riadne a dostatočne osvedčil skutočnosti, z ktorých objektívne vyplýva obava budúceho ohrozenia exekúcie. V prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu a súdne konanie by sa pre neho mohlo stať bezpredmetné. Majetkové pomery žalovaného, predchádzajúce opakujúce sa správanie jeho konateľa aj súčasné správanie žalovaného odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Z výpisu internetovej stránky realitnej kancelárie Svoboda & Williams zo dňa 18.05.2022 vyplýva, že ponúka na predaj historický objekt - H. I. Z. G. s uvedením ceny „na vyžiadanie".
5. Z účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2020 vyplýva, že žalovaný mal v uvedenom účtovnom období majetok pozostávajúci z neobežného majetku, dlhodobého nehmotného majetku, softvéru, dlhodobého hmotného majetku, pozemkov, stavieb a samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí a obežného majetku. Hodnota dlhodobého nehmotného majetku, softvéru a pozemkov oproti prechádzajúcemu obdobiu buď vzrástla alebo sa nezmenila, hodnota ostatného majetku klesla. Klesli aj krátkodobé pohľadávky žalovaného a jeho pohľadávky z obchodného styku. Poklesli aj zostatky na finančných účtoch a peniaze avšak aj krátkodobé náklady budúcich období. Naopak vzrástli príjmy budúcich krátkodobých období. Z predmetnej účtovnej závierky žalovaného ďalej vyplýva, že výrazne vzrástla hodnota vlastného imania žalovaného oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu a mierne aj nerozdelený zisk z minulých rokov. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení bol kladný a vyšší ako v predchádzajúcom účtovnom období a poklesla aj hodnota záväzkov žalovaného a to dlhodobých, krátkodobých aj z bankových úverov. Vzrástla však hodnota záväzkov z obchodného styku, voči spoločníkom ako aj voči zamestnancom. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti oproti predchádzajúcemu obdobiu poklesol, avšak bol stále v kladných číslach. Po zdanení dosiahol žalovaný lepší výsledok hospodárenia za účtovné obdobie ako v predchádzajúcom období.
6. Z výpisu z internetovej stránky finstat zo dňa 26.05.2022, ktorú predložil žalobca o žalovanom vyplýva, že žalovaný v roku 2020 zvýšil zisk o 50%, tržby mu klesli o 41%. K uvedenému dňu nemal žalovaný evidované žiadne dlhy, nedoplatky ani pohľadávky štátu. Celkové výnosy žalovaného od roku 2017 striedavo stúpali a klesali. Hodnota aktív prevyšovala hodnotu pasív.
7. Súd sa ďalej oboznámil aj s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca priložil a ktoré sa týkali najmä ekonomických a hospodárskych informácii a štatistík spoločností Drevona servis s.r.o., KGC, a.s. spoločnosť LPS, s.r.o., NP publication Reality, s.r.o., OKULA TRADE, a.s., SOLUX, a.s., Synergy group, a.s., BIZONE, a.s., BREZINA, s.r.o., IRON RECYCLING, a.s., a ATMOSFERA, s.r.o., z ktorých väčšina dosiahla v predložených účtovných obdobiach horšie ekonomické výsledky ako v predchádzajúcom účtovnom období, a väčšina z nich už bola zrušená, alebo bolo v obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti bez likvidácie.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
15. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
18. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného, v existencii záložného práva v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. ako aj z toho dôvodu, že za konateľa žalovaného bol ustanovený F.. Z. K., ktorý má byť známy „tunelovaním" obchodných spoločností.
19. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Z listinných dôkazov predložených žalobcom ako aj lustráciou verejne dostupných registrov súd nevzhliadol takú ekonomicky nepriaznivú, prípadne zhoršujúcu sa situáciu žalovaného, ktorá by bola objektívne spôsobilá vzbudiť obavu z vymožiteľnosti žalobcom uplatneného nároku v budúcej exekúcii. Ako súd ustálil z vykonaného dokazovania ekonomických ukazovateľov žalovaného, tento je stabilným podnikateľským subjektom, ktorého hospodárenie a podnikateľská činnosť sa nijakým spôsobom nevymyká bežnému výkonu podnikania. Je síce pravdou, že bonita žalovaného oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu mierne poklesla, žalovaný však aj v poslednom účtovnom období (2020) dosiahol lepšie hospodárske výsledky ako v predchádzajúcom účtovnom období. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že hospodárske výsledky žalovaného v účtovnom období 2021 doposiaľ nie sú verejne dostupné a preto si súd nemohol vytvoriť konkrétnejší a presnejší obraz o vývoji ekonomickej situácie žalovaného, pričom údaje z roku 2020 nemožno posudzovať ako smerodajné a naliehavé pre rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení. Z § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka, navyše vyplýva povinnosť obchodnej spoločnosti ako účtovnej jednotky uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia. Lustráciou obchodného registra súd zistil, že účtovnú závierku za rok 2020 žalovaný zostavil dňa 13.06.2021 a zaslal obchodnému registru dňa 23.06.2021. Tvrdenia žalovaného v návrhu zo dňa 30.05.2022 o tom, že žalovaný nezostavil účtovnú závierku za rok 2021, je preto s ohľadom na postup žalovaného v predchádzajúcom účtovnom období, kedy ju zostavoval v mesiaci jún, čo je plne v súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka, potrebné považovať za predčasné a nerelevantné.
20. Súd k tvrdeniam žalobcu o zhoršujúcej sa ekonomickej situácii žalovaného tiež poznamenáva, že typickým znakom podnikateľského prostredia je jeho premenlivosť. Podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter. Nemožno tak samotnú ekonomickú situáciu žalovaného, ktorá sa navyše rapídnym spôsobom nezhoršila medzi rokmi 2019 a 2020, automaticky a bez ďalších súvislostí považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti, obzvlášť ak žalobca nepreukázal, že by sa žalovaného ekonomická situácia v porovnaní s uvedenými obdobiami v súčasnosti ešte zhoršila. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na ďalšiu existenciu žalovaného ako podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť.
21. Takéto správanie sa žalovaného však žalobca podľa názoru súdu vo svojom návrhu neosvedčil a takéto správanie neosvedčuje ani súčasná snaha žalovaného o predaj kaštieľa v Z. G.. Predaj
nemožno stotožňovať so snahou o zbavovanie sa majetku. Takým by bolo scudzenie kaštieľa za neprimerane nízku cenu, fiktívny predaj spriazneným osobám či iná forma nakladania bez primeranej protihodnoty. Pokiaľ žalovaný kaštieľ predáva transparentne cestou realitnej kancelárie, je predpoklad že získa protihodnotu zodpovedajúcu hodnote nehnuteľnosti, ktorá ako sám žalobca uvádza, je vyššia ako hodnota záložných práv zriadených na majetku žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že bonita spoločnosti sa nemeria množstvom nehnuteľností, ktoré má spoločnosť vo vlastníctve a peňažné prostriedky na účtoch (v prípade scudzenia kaštieľa), sú rovnako efektívne postihnuteľné výkonom exekúcie ako nehnuteľnosti, navyše, ak je predpoklad, že výška týchto peňažných prostriedkov bude vyššia ako hodnota zriadených záložných práv.
22. Žalobca vo svojom návrhu tiež poukazuje na ustanovenie F.. K. ako konateľa spoločnosti. Podľa názoru súdu samotné ustanovenie konateľa K. nemôže byť dostatočným predpokladom pre vznik dôvodnej obavy z vymožiteľnosti uplatneného nároku. Jeho konanie v iných obchodných spoločnostiach v minulosti nemá súvis s prejednávanou vecou a hoci je spôsobilé vyvodiť určitú povesť o osobe, súd nemôže rozhodovať na základe dojmov a hypotetických úvah vychádzajúcich z minulosti, ktoré sa navyše nijakým spôsobom netýkajú žalovaného ako subjektu. Tvrdenia uvádzané súdu je nevyhnutné riadne osvedčiť a pokiaľ má žalobca za to, že ustanovenie tejto osoby za konateľa priamo smeruje k „tunelovaniu spoločnosti", je povinný osvedčiť to objektívnymi dôkazmi, týkajúcimi sa priamo žalovaného. Lustráciou obchodného registra súd navyše zistil, že F.. K. je konateľom žalovaného už od 06.06.2019, a bol teda jeho konateľom aj v čase, keď žalobca ako zhotoviteľ vykonával dielo pre žalovaného ako objednávateľa, pričom od uvedeného obdobia sa žalobca nijakým spôsobom voči osobe konateľa žalovaného neohradzoval a žalobca s ním ako zmluvný partner riadne spolupracoval. Poukazovanie na ustanovenie tejto osoby za konateľa preto nemôže po viac ako 3 rokoch vzbudzovať bezprostredne hroziacu obavu z ohrozenia vymožiteľnosti žalobcovho nároku.
23. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne a najmä neodkladne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
24. Nakoľko návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v rámci prebiehajúceho konania o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.