Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-20Cpr/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: P. V., O.. X.X.XXXX, V. U. Č..XX, O. P. proti žalovanému: MAJO- STAV Košice s.r.o. so sídlom Pri hati 2869/10, Košice, IČO : 453 48 766, právne zast. advokátom JUDr. Pavol Gombos, Moldavská cesta č. 21/A Košice o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa písomnou žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2016 domáhal vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom, žalovaným podľa § 68 zo dňa 11.8.2016.

2. Žalobu odôvodnil nasledovne: Žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 31.8.2014 na dobu neurčitú. Druh práce bol dohodnutý: pomocné stavebné práce, miesto výkonu práce bolo dohodnuté Košice, Komenského č. 73, nástup do práce 1.9.2014 a za vykonanú prácu bola dohodnutá hodinová mzda vo výške 2,023 €. Žalovaný mu zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ZP, datované dňom 11.8.2016, v ktorom uviedol, že dňa 8.8.2016 porušil závažne pracovnú disciplínu, keď bol v čase o 8.10 hod. na stavenisku ul. Dvorkinova č. 10- 12 v Košiciach upozornený konateľom zamestnávateľa na neplnenie si svojich pracovných povinností, dňa 9.8.2016 nenastúpil do práce, čím opäť závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Ďalej, že konaním závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že viacnásobne bez ospravedlnenia nebol prítomný na pracovisku a to v dňoch 8.8., 9.8. a 10.8.2016 a nerešpektoval príkazy nadriadených. V žalobe tvrdil, že nikdy nebol zo strany žalovaného upozornený na neplnenie pracovných povinností, že dňa 8.8.2016 ho konateľ žalovaného vyhodil zo staveniska bez akéhokoľvek odôvodnenia so slovami: „ zbaľ si svoje veci a vypadni zo stavby.“ Dňa 9.8.2016 prišiel do sídla žalovaného, kde pre neho žalovaný mal pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietol podpísať. Až následne mu žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. V žalobe tiež uviedol, že podal podnet na Inšpektorát práce Košice pre nevyplatenie mzdy za 07/2016 a nezabezpečenie stravovania. Je toho názoru, že zo strany žalovaného išlo o evidentnú snahu zbaviť sa ho a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za vykonštruovaný a neodzrkadľujúci realitu. Ďalej v žalobe citoval príslušné ustanovenia a CSP.

3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, pracovnú zmluvu zo dňa 31.8.2014, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.8.2016, list označený ako výpoveď pracovného pomeru zo dňa 10.8.2016 danú žalobcom žalovanému s prevzatím splnomocneného zástupcu žalovaného ďňom

11.8.2016, nesúhlas žalobcu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.8.2016, podnet žalobcu na Inšpektorát práce.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu. So žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Skutkovo uviedol, že dňa 8.8.2016 žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, keď bol v čase o 8.10 hod. na stavenisku konateľom upozornený na neplnenie si svojich pracovných povinností, kedže na pracovisku dlhší čas sústavne telefonoval v súkromných veciach, nereagoval na vzniknutú situáciu, napriek upozorneniu konateľa a následne bez jeho súhlasu opustil pracovisko a v tento deň sa do práce nevrátil. Dňa 9.8.2016 sa sporové strany pokúsili vyriešiť vzniknutú situáciu zmierom. Žalobca odovzdal pracovné pomôcky zverené mu žalovaným, a zo stretnutia odišiel. Pred odchodom bol zo strany žalovaného upozornený, že sa nedostavuje do práce bez dôvodu, čím porušuje ustanovenia ZP. Žalobca napriek tomuto upozorneniu do práce nenastúpil ani v nasledujúcich dňoch dňa 9.8.2016. 10.8.2016. Konateľ spoločnosti zdôraznil, že jeho cieľom bola výlučne kontrola plnenia si pracovných povinností, nakoľko zo strany ostatných zamestnancov mal informácie, resp. títo sa dlhodobo sťažovali na žalobcov prístup k výkonu práce. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za dôvodné.

5. Žalovaný k vyjadreniu pripojil písomné vyjadrenia zamestnancov žalovaného L. U., L. B., U. I., X. F.Š. ohľadne prístupu žalobcu k práci, zápis zo stretnutia, konaného dňa 9.8.2016.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.1.2017, na ktorom pojednávaní boli vypočutí žalobca a konateľ žalovaného, a následne na deň 28.3.2017, na ktorom pojednávaní boli vypočutí svedkovia Ing. Š., U. D., U. I. R. L. U.. Súd sa tiež oboznámil s oznámením IP Košice, resp. protokolom o výsledku inšpekcie IP Košice, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

7.V konaní nebolo sporné, že medzi sporovými stranami vznikol pracovnoprávny vzťah, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.8. 2014, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného ako robotník pomocných stavebných prác. Pracovná doba bola dohodnutá na dobu neurčitú. Ako vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti, vzhľadom k tomu, že dostával od ďalších zamestnancov, ktorí spolupracovali na stavbách so žalobcom informácie o zlom prístupe žalobcu k práci, vykonal ako konateľ spoločnosti dňa 8.8.2016 na stavenisku Dvorkinova č. 10- 12 kontrolu, ktorú zameral na zistenie ako žalobca pracuje, kedže už predtým mal informácie o tom, že nie sú urobené parapetné dosky na ktorých žalobca pracoval, resp.že tieto nie sú namontované. Prišiel preto na stavbu, aby sa žalobcu spýtal, čo vlastne v predchádzajúci týždeň vykonával, aké práce, keď tieto parapetné dosky nie sú vykonané, pričom iní pracovníci vedia za dve hodiny osadiť aj 14 parapetných dosiek. Keď pristúpil k žalobcovi a začal túto tému rozoberať, žalobcovi zazvonil telefón a žalobca začal telefonovať bez toho, aby o to požiadal konateľa ako svojho nadriadeného pracovníka, pričom tento telefonický rozhovor bol súkromný. Konateľ sa ho spýtal: „ prečo telefonuješ „ na čo mu žalobca odpovedal, že on má súrnejšie veci ako sa s ním rozprávať. Takýto prístup žalobcu jednak k pracovným povinnostiam, ako aj k rozhovoru s nadriadeným ho natoľko podráždil, že v zápale hnevu povedal žalobcovi, že keď sa mu nechce pracovať, tak nech si zbalí veci a odíde o stavby. Bol podráždený, kedže sa jemu ako majiteľovi a manažérovi žalobca vysmieval do očí. Následne zo stavby odišiel, pričom v čase jeho odchodu žalobca ešte bol na pracovisku. Vzhľadom na takéto sa správanie žalobcu inštruoval personálnu pracovníčku, aby pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobcom. Na druhý deň dňa 9.8.2016 bez toho, aby konateľ žalovaného vyzval žalobcu k príchodu do sídla žalovaného, žalobca tak učinil, prišiel do sídla žalovaného, dobrovoľne odovzdal pracovný odev a pracovné pomôcky a žalovaným predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru však odmietol podpísať. Napriek tomu, že pracovný pomer skončený nebol, žalobca do práce 9.8.2016 neprišiel, a neprišiel do práce ani nasledujúce dni. Medzi sporovými stranami skutočnosti, že dňa 8.8.20167 žalobca odišiel zo staveniska a svoju prácu nevykonával do skončenia pracovného času sa ani na pracovisko nevrátil, takisto dňa 9.8.2016 neprišiel do práce, nevykonával prácu, ako aj dňa 10.8.2016 práce nevykonával žalobca, tieto sporné neboli. Žalobca odôvodňuje svoju neprítomnosť v práci tým, že ho štatutárny zástupca z pracoviska vyhodil. Vykonaným dokazovaním, výsluchom sporových strán nemal súd za preukázané, žeby žalovaný zakázal pracovať teda ľudovo povedané „ vyhodil“ žalobcu z práce. Vzhľadom na charakter práce, ktorú žalobca vykonával, práce pomocného robotníka na stavenisku, je pochopiteľné, že pokiaľ konateľ zamestnávateľa kontroluje činnosť zamestnanca, a vytýka mu určité nedostatky, nie je adekvátnym správaním sa takéhoto zamestnanca nerešpektovať a neposlúchať výtky zamestnávateľa a reagovať takým spôsobom, že si pri porade s nadriadeným žalobca uskutočňuje súkromné hovory.

Súd to zdôrazňuje preto, že je do určitej miery preto pochopiteľná reakcia konateľa zamestnávateľa, že sa nahneval a v návale hnevu povedal žalobcovi, že pokiaľ sa mu nepáči, a nechce pracovať, môže odísť. Takéto vyjadrenie však v žiadnom prípade nemožno chápať ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnanca aj po takýchto výtkach zo strany zamestnávateľa naďalej zotrvať na pracovisku a vykonávať si svoje pracovné povinnosti. Pokiaľ žalobca z pracoviska odišiel, odišiel bez ospravedlniteľného dôvodu a jeho neprítomnosť v práci, nemôže súd nijak inak kvalifikovať len ako neospravedlnenú absenciu. Obdobne takto súd hodnotí aj neprítomnosť žalobcu v práci dňa 9.8.2016, nakoľko žalobca bez akéhokoľvek fyzického, psychického donútenia dobrovoľne prišiel do sídla žalovaného a odovzdal pracovné pomôcky a pracovný odev, bez ktorých nemôže sa na stavenisku pohybovať, a ani v tento deň si už žiadne pracovné povinnosti nevykonával. Obdobne bez akéhokoľvek udania dôvodu nenastúpil žalobca do práce, ani 10.8.2016. Súd zastáva stanovisko, že nie je možné tolerovať žalobcove správanie ako ospravedlniteľné na reakciu konateľa spoločnosti. Konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň nadriadeným pracovníkom vo vzťahu k žalobcovi, má oprávnenie z titulu svojej pracovnej pozície, nielenže kontrolovať pracovnú činnosť žalobcu, ale mu aj nedostatky vytýkať. Nie je možné akceptovať, aby zamestnanec ktorému sa vytýkajú nedostatky práce, jednoducho z pracoviska odišiel a svoj odchod odôvodňoval tým, že bol vyhodený z práce. Žalobca nebol vyhodený z práce, medzi ním a konateľom vznikla konfliktná situácia, ktorú vyprovokoval žalobca, kedže bez akéhokoľvek súhlasu počas rozhovoru so zamestnávateľom, keď mu boli vytýkané nedostatky, uskutočňoval súkromné hovory, a preto reakciu konateľa žalovaného súd hodnotí iba ako vetu povedanú v afekte, v návale zlosti, ktorá však nemá žiadne právne účinky.

8. Skutočnosť, ako prebiehal tento rozhovor na stavbe dňa 8.8.2016 vyplýva nielen z výpovedi samotného žalobcu a žalovaného, ale aj svedkov, ktorí síce neboli prítomní telesne pri žalobcovi a konateľovi žalovaného, nachádzali sa však v takej vzdialenosti, že si čas rozhovoru vypočuli. Svedok U. I. uviedol, že konateľ spoločnosti vytýkal žalobcovi nedostatky v práci, že nie sú osadené parapety, čo je nepochopiteľné, že sa 16 parapiet nevedelo osadiť za tri dni, keď on, ktorý vykonáva obdobnú prácu vie osadiť 40 parapiet za jeden deň. Svedok videl, že konateľ prišiel na stavbu, že mal rozhovor so žalobcom, konkrétne ho nepočul, ale následne sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Svedok I. P.otvrdil, že dňa 8.8.2016 potom ako bol na stavbe konateľ, už žalobcu v práci nevidel, a nevidel ho ani v nasledujúcich dňoch. Tiež svedok uviedol, že o žalobcovi bolo známe, že veľa telefonuje na pracovisku, málo pracuje, vlastne nikto nechcel z tohto dôvodu s ním spolupracovať. Obdobne sa vyjadril aj svedok L. U., ktorý uviedol, že počul ako konateľ spoločnosti vytýka žalobcovi, že nemá osadené parapety, následne počul, že vznikla medzi nimi zvada, že žalobcovi zazvonil telefón, a že začal telefonovať, otočil sa ku konateľovi chrbtom a telefonoval, napriek tomu, že konateľ stále so žalobcom komunikoval, resp. stále k nemu hovoril, ale žalobca bol k nemu otočený chrbtom, nereagoval. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne D.j, ktorá pracuje u žalovaného, ako ekonómka, personalistka, táto uviedla, že na základe pokynu konateľa, vypracovala dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú však žalobca odmietol podpísať. Uviedla, že v dohode bolo uvedené iba toľko, že sa pracovný pomer končí dohodou podľa § 60 ZP.

9. Súd cituje skutky, pre ktoré bol so žalobcom ukončený pracovný pomer okamžite, tak ako sú uvedené v písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru:

10. Dňa 8.8.2016 ste porušili závažne pracovnú disciplínu, keď ste boli v čase o 8.10 hod. na stavenisku ul. Dvorkinova č.10-12 v Košiciach upozornený konateľom zamestnávateľa na neplnenie si svojich pracovných povinností. Na pracovisku ste dlhší čas sústavne telefonovali ( v súkromných veciach) nereagovali ste na vzniknutú situáciu na pracovisku, a to ani napriek upozorneniu konateľa zamestnávateľa. Následne ste bez súhlasu zamestnávateľa po jeho upozornení opustili pracovisko a v daný deň ste sa do práce nevrátili, čím Vám vznikla absencia v práci a spoločnosť bola nútená zabezpečiť výkon práce iným zamestnancom.

11. Dňa 9.8.2016 ste na pokus zmierlivého riešenia veci s konateľom spoločnosti nereagovali, odovzdali ste mu pracovné pomôcky zverené zamestnávateľom a z dohodnutého stretnutia odišli. Pred odchodom ste boli konateľom zamestnávateľa MAJO- STAV Košice s.r.o. upozornený, že sa nedostavujete do práce bez dôvodu, čím porušujete aj pracovnú zmluvu, čo môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Napriek tomu ste do práce nenastúpili ani dňa 9.8.2016, čím ste opäť závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Konateľ spoločnosti zdôraznil, že jeho cieľom bola výlučne kontrola plnenia si pracovných povinností, nakoľko sa Vaši kolegovia dlhšiu dobu sťažovali na Váš prístup a výkon v práci. Týmto svojím konaním

ste závažne porušili pracovnú disciplínu tým, že ste viacnásobne bez ospravedlnenia neboli prítomní na pracovisku v dňoch 8.8.2016, 9.8.2016 a 10.8.2016 a zároveň ste nerešpektovali príkazy nadriadených, čo viedlo aj k porušeniu bezpečnostných predpisov na pracovisku.

12. Právny predpis

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b.) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec b.)porušil závažne pracovnú disciplínu

14. Na základe vyššie opísaného skutkového deja, ktoré vyplýva z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a preto postih zamestnávateľa vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodný. Je treba povedať, že i keď priamo nedefinuje a nešpecifikuje čo sa rozumie pod pojmom závažné porušenie pracovnej disciplíny, v súdnych sporoch je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny totiž závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností spôsob a intenzita porušenia, konkrétnych pracovných povinností ako aj situácia, ktorej k porušeniu došlo, a dôsledky porušenia pre zamestnávateľa ( viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 12/2008 sp.zn. 3 Cdo 218/2007.)

15. Vychádzajúc z vyššie citovaných hľadísk a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca mal slabý prístup k plneniu si svojich pracovných povinností, (viď výpovede vypočutých svedkov U., I., ako aj písomné stanovisko L. B., X. F.. ) Tento negatívny prístup k práci sa prejavil aj v konkrétnej situácii dňa 8.8.2016, kedy mu nedostatky v práci boli vytýkané konateľom zamestnávateľa a žalobca jednoducho pri vytýkaní nedostatkov mal telefonický súkromný rozhovor. Súd preto hodnotí aj situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovných povinností, prístup žalobcu k plneniu si pracovných povinností, kedy potom ako mu boli vytýkané nedostatky v práci dňa 8.8.2016 bez ďalšieho opustil pracovisko. Neobstojí odôvodňovanie žalobcu, že tak učinil preto, že ho konateľ z pracoviska vyhodil. Dôvody prečo toto tvrdenie neobstojí, súd už vyššie vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol.

16. S poukazom na vyššie uvedené hodnotenie dôkazov mal súd preto za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je dôvodné, preto žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262, ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

18. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)

Podľa § 364 rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a.)neboli splnené procesné podmienky b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g.)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci