Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/402/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci navrhovateľky: Y. C., O.. D., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, J., proti manželovi: W. C., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, Bratislava, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky Hedvigy Mešterovej, rod Strakovej, nar. 22.04.1943 a manžela Imricha Meštera, nar. 01.05.1949, ktoré bolo uzatvorené pred Mestskou časťou Bratislava-Staré mesto dňa 06.04.2013 zapísané vo zväzku 71, ročník 2013 na strane 226 pod poradovým číslom 43 r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Štátu sa proti manželovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 06.10.2015, podaným na súd dňa 09.10.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd rozvedie manželstvo účastníkov konania.

2. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo bolo uzavreté po niekoľkoročnej známosti. Krátko po jeho uzavretí sa medzi manželmi začali prejavovať rozdielne názory na manželský a rodinný život, ako aj na peňažné hospodárenie v domácnosti, v dôsledku čoho vznikali medzi manželmi neustále hádky a nezhody. Manžel nesúhlasil so spoločným bývaním a v intímnom živote sa u neho prejavovala deviácia

- sklon k sadomasochizmu, býval agresívny.

3. Manžel k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že samotné manželstvo sa rozhodol uzavrieť iba na naliehanie navrhovateľky. S navrhovateľkou sa zoznámil po rozpade svojho prvého manželstva a odvtedy sa s ňou stýkal ako s dobrou priateľkou, s ktorou trávil voľný čas, chodieval s ňou na dovolenky a výlety, ktoré financoval. S navrhovateľku uzatvorili manželstvo až po dlhoročnej známosti. Manžel vo vyjadrení uviedol, že sám nepociťoval potrebu uzatvárať ďalšie manželstvo, keďže už bol v minulosti raz ženatý. Manžel za najdôležitejšie považuje to, že medzi navrhovateľkou a ním nikdy neexistoval intímny vzťah, ktorý by ich spájal. Navrhovateľka bola vždy k manželovi chladná, neprejavovala k nemu náklonnosť. Po celú dobu ich vzťahu pred ako aj po uzavretí manželstva žili oddelene a neviedli spoločnú domácnosť. Manželstvo nikdy neplnilo svoj účel a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené. Nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia.

4. Dňa 29.03.2017 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavili účastníci konania. Predstúpila navrhovateľka, ktorá uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 1996 v tržnici na trhovisku, kde robil predavača zeleniny. Po uzavretí manželstva žili oddelene. Navrhovateľka navštevovala manžela v jeho dome, nakoľko nechcel, aby s ním bývala. Ona neustále trvala na spoločnom bývaní a chcela sa k manželovi nasťahovať. Dohodli sa, že manžel svoj dom predá a kúpi pre nich byt, v ktorom budú bývať spolu. Manželka po istom čase náhodne zistila, že manžel si medzičasom, z výťažku z dedičstva po rodičoch, kúpil byt na Súmračnej ulici č. 8, o ktorom jej nepovedal a v liste vlastníctva figuroval ako výlučný vlastník. Navrhovateľka sa k manželovi po tomto zistení nasťahovala, avšak toto spolužitie vôbec nefungovalo, a tak sa z bytu odsťahovala a navrhla rozvod manželstva.

5. Navrhovateľka na pojednávaní predložila svoje písomné vyjadrenie k veci, v ktorom označila manžela sa sexuálneho devianta.

6. Manžel k tvrdeniam navrhovateľky uviedol, že s rozvodom súhlasí, nakoľko predmetné manželstvo fungovalo zhruba tri dni.

7. Právna zástupkyňa manžela na pojednávaní uviedla, že manželstvo od začiatku nespĺňalo spoločenský ani rodinný význam, oboch účastníkov spájala len samota a trávenie spoločného času. Navrhovateľka 20 rokov poznala manžela a jeho návyky, osobnostné črty, no napriek tomu s ním uzavrela manželstvo.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Súd skúmal existenciu všetkých hmotnoprávnych podmienok ustanovených pre rozvod: a) vážnosť narušenia manželských vzťahov (vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi), b) trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, c) pre existenciu tohto vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov (rozvratu manželstva) manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j. vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí d) od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a e) v prípade manželstva, z ktorého pochádzajú deti, bude prihliadnuté na záujem maloletých detí, t. j. že rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí.

11. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine), preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Obnovenie manželského spolužitia možné nebolo.

12. Súd v zmysle uvedených skutočností rozviedol manželstvo účastníkov, nakoľko mal za preukázané, že manželstvo účastníkov nie je možné obnoviť.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CSP.

14. Podľa ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

15. V zmysle vyššie cit. ustanovena zákona a vzhľadom na skutočnosť, že súd priznal uznesením č.k. 14C/402/2015-29 zo dňa 09.05.2016 navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil súd

manželovi povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 66,- eur podľa položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, na Krajský súd v Bratislave.

Právne neúčinné je podanie odvolania účastníkov, ktorí sa tohto práva pred súdom vzdali.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods. 1,2

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine ).