Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-15-2017.pdf
PDF · 119.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenej AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., IČO: 50 157 892, so sídlom v Martine, A. Pietra 10645/17 a otca PaedDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu matky na zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16P/26/2016-91 zo dňa 8.11.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 16P/26/2016-91 zo dňa 8.11.2016 zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 26.6.2013 č.k. 12P/322/2011-324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 30.10.2013 č. k. 6CoP/82/2013 v časti bežného výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. F., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 120,- € mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, od 01.10.2016. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2016 do 31.10.2016 vo výške 30,- € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.11.2011 č. k. 12P/59/2011-119 v časti úpravy styku otca s maloletým počas letných prázdnin tak, že otec je stretávať sa s maloletým E. F., nar. XX.XX.XXXX v čase od 15.07. od 09.30 hod. do 31.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 09.30 hod. do 22.08. do 19.00 hod. Vo zvyšnej časti ostáva rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.11.2011 č. k. 12P/59/2011-119 nezmenený. Návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec podaným návrhom sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že žiadal rozšíriť styk s maloletým na každý nepárny piatok od skončenia školského vyučovania do soboty do 09.30 hod., každý utorok a štvrtok po skončení vyučovania do 18.00 hod., počas štátnych sviatkov 08.05., 15.09., 01.11., 17.11., tak, že otec si prevezme maloletého v deň predchádzajúci štátnemu sviatku o 18.00 hod. do nasledujúceho dňa do 18.00 hod. Ďalej sa domáhal, aby súd právo zastupovať a spravovať majetok zveril obom rodičom a určil, že v čase, keď sa matka dieťaťa nemôže osobne starať o maloletého, má prednosť v osobnej starostlivosti o dieťa otec pred starostlivosťou iných osôb. Poukázal na to, že matka začala žiť v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, čím sa zmenilo výchovné prostredie maloletého. Matka sa javí ako nestabilná v oblasti
svojich životných partnerov. Od mája 2010 vystriedala troch partnerov, čo nepovažuje otec za pozitívne pre maloletého. Matka zmenila aj podmienky zmluvy o stavebnom sporení tak, že bez súhlasu matky nemôže otec disponovať s prostriedkami, ktoré tam sám a dobrovoľne maloletému sporil. Otec ďalej uviedol, že o maloletého sa riadne staral a stará, informuje sa o jeho školských výsledkoch, aktuálnom zdravotnom stave. Má kontakt na jeho triednu učiteľku, obvodnú lekárku a je s nim v každodennom telefonickom kontakte. Maloletý dôverne pozná bydlisko otca, v ktorom od narodenia vyrastal, pozná starých rodičov i otcovho brata. Bydlisko maloletého je vzdialené od bydliska otca asi 120 m. Matka žiadala návrh otca zamietnuť a naopak, navrhla umožniť styk s maloletým tak, že počas letných prázdnin sa styk otca s maloletým skráti z intervalu 15 dní na 8 dní. Súčasne sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 160,- € mesačne. Uviedla, že styk otca s maloletým je široký a pre maloletého až obmedzujúci. Maloletý je už dostatočne veľký, chce tráviť voľný čas po svojom a nie neustále chodiť k otcovi. Navyše matka sa s maloletým presťahovala do rovnakej obce, v ktorej žije otec, bývajú na rovnakej ulici. Maloletý nemá záujem stretávať s otcom, najmä počas letných prázdnin. Odlúčenie od matky je pre neho dlhé. Maloletý sa pred matkou vyjadril, že nechce, aby bol styk rozšírený. Vyjadril znepokojenie, že počas školských dní sa nebude môcť pripravovať na vyučovanie, keďže je zvyknutý sa primárne učiť s matkou. Rozšírenie styku tak, ako to navrhuje otec, je neprijateľné. Otec by zasahoval do víkendu, ktorý má byť vyhradený pre matku. Počas školského vyučovania maloletého pripravuje do školy matka. Maloletý sa s otcom učiť nechce. Styk otca s maloletým počas štátnych sviatkov je podľa názoru matky neprimeraný zásah diktovať maloletému, čo má robiť, kedy má opúšťať domácnosť. Maloletý E. je vo veku, kedy sám vie povedať, kedy chce byť s otcom. Už v súčasnosti upravený styk je podľa názoru matky neprimeraný, max. náročný pre mal. tak, aby si všetky svoje aktivity musel prispôsobovať tomu, aby mohol byť dodržaný súdom určený rozsah styku. Preto navrhuje zúžiť styk otca s maloletým počas letných prázdnin. Podľa názoru matky nie je vhodné, aby súd určil, že právo zastupovania a spravovania majetku majú obidvaja rodičia, keďže maloletý je zverený do jej osobnej starostlivosti. Je pravdou, že matka zablokovala účet stavebného sporenia, ktoré je vedené na maloletého, a to proti jednostrannému výberu zo strany otca, nakoľko mala aj v minulosti skúsenosť, že otec vybral finančné prostriedky za trvania manželstva, z ktorých matka ani maloletý nevideli ani cent. Preto má matka obavu, aby sa to neopakovalo. Po vykonaných zmenách sa k peniazom na účte maloletý nedostane ani matka, ani otec, ale až maloletý, a to po dovŕšení plnoletosti alebo spoločným konaním obaja rodičia. Otec bol právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného z úmyselného trestného činu Okresným súdom Martin v konaní 2T/80/2013. Súčasne sa matka domáhala zvýšenia výživného, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula dlhá doba. U maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, maloletý navštevuje 6. ročník ZŠ, v čase posledného rozhodovania bol žiakom 1. ročníka. Matka pracuje na rovnakej pracovnej pozícii. Jej príjem sa zmenil minimálne. Počas posledného rozhodovania matka bývala s maloletým v trojizbovom byte v H.. Náklady na domácnosť mala vo výške 152,- €. Splácala úver z manželstva vo výške 210,- € mesačne. V súčasnosti je matka podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva spolu s maloletým a priateľom, a to vo veľkosti 1 k celku. Dom financovala finančnými prostriedkami získanými za predaj trojizbového bytu, ako aj úverom, ktorý mesačne splácajú vo výške 335,- €. Výdavky na strane maloletého sú cestovné do školy 15,- €, 20,- € ZRPŠ, nákup ostatných školských pomôcok, maloletý hrá hokejbal, výdavok je 50,- € ročne. Maloletý nosí okuliare, raz ročne je matka povinná uhradiť 180,- €. Pomery na strane otca sa zmenili v tom, že v čase posledného rozhodovania bol nezamestnaný a v súčasnej dobe pracuje. Otec aj naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom. Nad rámec výživného neprispeje inak len osobnou starostlivosť. Sporadicky dá otec maloletému vreckové 5,- €. Maloletý na pojednávaní uviedol, že mu vyhovuje styk tak, ako je doposiaľ učený, avšak cez prázdniny sa mu zdajú dva týždne veľa. Je u otca dlho, chýba mu mama. S otcom sa nechce stretávať cez týždeň. Keď príde zo školy naje sa potom sa učí. Po príchode matky sa znova učí. S otcom sa neučí, nakoľko si to maloletý nepraje. Otec bol učiteľ, je veľmi prísny. K otcovi chodieva pomerne často, chodí si tam po bicykel, keď vidí niekoho na dvore, vždy tam zájde. Viac sa mu páčilo na letnej dovolenke s mamou, ako s otcom. Otec sa mu nevenoval, viac sa mu venovali starí rodičia, ktorí boli s nimi. Aj keď je u otca dlhšiu dobu, otec sa mu nevenuje, viac času trávi so starými rodičmi. Cez víkendy, keď je u otca, chodí von, hrá sa so zvieratami alebo pozerá telku. S mamou trávi čas lepšie, hrajú spoločenské hry, chodia sa korčuľovať, lyžovať, hrávať hokej. Dobre si rozumie s matkiným priateľom. V poslednom čase mu otec začal prispievať ako vreckové sumou 5,- eur, vyššou sumou mu však neprispel, otec je veľmi prísny. Keď ešte bývali spolu s ním, maloletý videl, ako zbil mamu. Maloletý sa bojí opýtať otca, že chce ísť von s kamarátmi a zahrať sa, lebo je prísny a nevie, akoby sa zachoval. Klame mu aj do telefónu, keď s ním telefonuje každý deň. Maloletý počuje v jeho hlase, že má vypité a keď sa ho opýta, kde
sa nachádza, povie, že doma, pričom maloletý počuje v pozadí ruch. Maloletý sa počas výsluchu (pri otázkach týkajúcich sa otca) rozplakal. Kolízny opatrovník uviedol, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Bol vykonaný aj pohovor s maloletým, ktorý sa vyjadril, že nechce viac rozširovať styk. Ak sa chce s otcom stretnúť, stretnú sa, no neželá si, aby bol styk viac rozširovaný. Otec je na neho viac prísny. Doposiaľ určený styk je podľa kolízneho opatrovníka primeraný na zachovanie vzťahov maloletého k otcovi. Navrhol zvýšiť výživné, keďže v čase posledného rozhodovania maloletý navštevoval I. stupeň ZŠ, v súčasnosti navštevuje II. stupeň ZŠ. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výživné na maloletého. V čase posledného rozhodovania maloletý navštevoval 2. ročník ZŠ, v súčasnosti navštevuje 6. ročník, čím sa zvýšili aj jeho odôvodnené potreby. Otec v súčasnej dobe dosahuje príjem 739,- €, stále býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150,- €. Ďalšie výdavky má otec len na lieky a ostatné bežné potreby (strava, hygiena, ošatenie). Pomery sa zmenili aj na strane matky, ktorá už nebýva v trojizbovom byte, ale v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1-ica. Býva s maloletým a svojim priateľom. Jej príjmové pomery sa zmenili oproti predchádzajúcemu konaniu len nepatrne. Otec prihliadol pri zvýšení výživného na rozsiahly styk otca s maloletým, počas ktorého otcovi tiež vznikajú náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Otec sa o maloletého zaujíma, stretáva sa s ním, obaja rodičia sa pomerne podieľajú na nákladoch spojených s chodom domácnosti. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, s prihliadnutím na vek maloletého, jeho zdravotný stav, súd prvej inštancie má za to, že je primerané zvýšiť výživné na sumu 120,- €, ktorá je v možnostiach a schopnostiach otca a súčasne pokrýva odôvodnené potreby maloletého. Vo vzťahu k úprave styku súd považoval návrh matky za čiastočne dôvodný. V čase posledného rozhodovania o úprave styku, ktoré prebehlo pred piatimi rokmi, súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na vzťah otca k maloletému. Takto upravený styk považoval za primeraný na prehlbovanie a rozvíjanie vzťahov otca s maloletým. I keď súd v predchádzajúcom konaní uviedol, že v budúcnosti nič nebráni tomu, aby bol styk otca s maloletým upravený ešte intenzívnejšie, takáto úprava sa nejaví ako vhodná. V čase posledného rozhodovania súd nevypočul názor maloletého. V tomto konaní súd prihliadol na jeho názor vzhľadom na jeho vek a má za to, že je dostatočne vyspelý, aby si vedel určiť, kedy a ako sa chce stýkať s otcom. Podstatnou skutočnosťou, na ktorú súd prihliadol je to, že otec sa s maloletým stretáva aj nad rámec súdom určeného rozsahu. Maloletý býva s matkou v jednej obci, na rovnakej ulici. Otec rovnako ako aj maloletý uviedli, že maloletý si kedykoľvek odbehne otcovi do domácnosti. Navštevuje tam starých rodičov. Matka otcovi nebráni v styku. Je nepochybné, že otec má úprimný a dobrý vzťah s maloletým, je však potrebné rešpektovať názor maloletého. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrh otca na rozšírenie styku zamietol a zúžil styk otca s maloletým počas letných prázdnin o 8 kalendárnych dní, ponechal však otcovi právo s maloletým stráviť cez letné prázdniny dlhší čas potrebný na naplánovanie spoločnej dovolenky. Maloletý sám uviedol, že počas spoločnej dovolenky, ako aj počas dlhšieho styku otca s maloletým sa mu otec nevenuje, viac sa mu venujú starí rodičia. Za daného skutkového stavu sa javí v záujme maloletého, aby styk nebol rozširovaný, ale naopak, zúžený. Otec má dostatočný priestor uplatňovať svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému. Zamietnutím návrhu otca na rozšírenie styku nie je upierané rodičovské právo otca, ani právo na jeho rodinný život. Stretávanie sa otca s maloletým musí byť realizovaný dobrovoľne, bez nátlaku, čo je jediný prípad, kedy úprava styku môže pozitívne vplýva na zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Pozitívny citovaný vzťah nie je možné vynútiť. Úlohou súdu je umožniť vytvorenie časového priestoru, aby bolo zachované právo na rodinný život. Nútenie maloletého do stretnutí s otcom proti jeho vôli súd nepovažuje za vhodné, nakoľko vyvoláva u maloletého stresové situácie a prispieva ešte k väčšej odcudzenosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd čiastočne zúžil styk otca s maloletým počas letných prázdnin a vo zvyšnej časti ponechal rozsudok súdu o úprave styku nezmenený. Rovnako považoval návrh otca za nedôvodný, pokiaľ sa domáhal práva zastupovať a spravovať majetok maloletého oboma rodičmi. Súd poukázal na to, že zákonnými zástupcami maloletého sú obaja rodičia, nikto z rodičov nebol pozbavený alebo obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností. Ide o právo, ktoré je primárne zverené rodičovi, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade matke. Otec nie je obmedzený pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Konaní netvrdil, že by prichádzal do situácii, kedy by bolo potrebné preukazovať sa takýmto súdnym rozhodnutím. Bol na letnej dovolenke v Bulharsku, matka mu to umožnila. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný návrh otca v časti určenia, že otec má prednosť v osobnej starostlivosti o dieťa v prípade, ak ju nemôže vykonávať matka. Každý z rodičov má právo preniesť čas svojich rodičovských práv a
povinností na ďalšiu osobu, ak je to samozrejme v záujme maloletého. To, že matka prenáša tieto práva a povinnosti na svojho priateľa a otec na svojich rodičov, súd nepovažuje za v rozpore so záujmami maloletého. Nejedná sa o dlhodobú starostlivosť maloletého, ale len o krátkodobú, kedy matka bráni v plnení týchto povinností pracovná vyťaženosť, prípadne iné okolnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žiaden z účastníkov si tento nárok ani neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno spravodlivo požadovať.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie a to v časti výroku o úprave styku. V odvolaní uviedol, že okresný súd pri vydaní napadnutého rozsudku si zamieňal, resp. nerešpektoval rozdiel medzi termínom záujem dieťaťa a názor dieťaťa, pričom ide o dva úplne odlišné pojmy. To, aký dieťa má názor, resp. čo pokladá maloleté dieťa za správne, nemusí byť vždy totožné alebo rovnaké, ako je jeho záujem. Súd zisťoval názor dieťaťa na úpravu rodičovských práv, avšak neskúmal záujem dieťaťa, a preto vo veci nesprávne rozhodol. Maloleté dieťa pod vplyvom matky môže prezentovať jej názor na úpravu styku s otcom, avšak či je takto podaný názor vôbec jeho vlastný a či je v jeho záujme, je do takej miery problematické, že súd z neho objektívne vychádzať nemôže. Ako závažnú uvádza skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní a ani v písomnom vyhotovení rozsudku nezohľadnil a neuviedol podstatný fakt, že počas pohovoru na Úrade práce Martin a sociálneho prieskumu v domácnosti matky vykonaného Mgr. B. K. - kolíznou opatrovníčkou s maloletým dieťaťom, sa toto nedomáhalo obmedzenia styku s otcom počas letných prázdnin, tvrdilo, že mu to vyhovuje tak, ako tomu je v súčasnosti a tento fakt Mgr. B. K. priamo na pojednávaní ústne v jeho prítomnosti súdu oznámila. Aj takéto konanie ho utvrdzuje v tom, že matka dieťaťa sa dieťa a jeho výpoveď zámerne snažila a snaží značne ovplyvniť v jeho neprospech. Nešlo z jej strany o prvé takéto živé a účelové konanie, dopúšťa sa ho pravidelne. Ako doktor pedagogiky, ktorý má vyše 10-ročnú pedagogickú prax v disciplínach, ako sú pedagogika rodinného života, pedagogika voľného času, pedagogická a sociálna psychológia, vývinová biológia detí a mládeže a iné, sa nielenže nestotožňuje s tvrdením okresného súdu, ale aj spochybňuje jeho záver, keď sa mylne domnieva, že dieťa vypovedalo na pojednávaní slobodne a pravdivo. Určite konalo pod silným vplyvom matky, možno aj pod hrozbou niečoho, pretože z pojednávacej miestnosti vyšlo na chodbu so záchvatom plaču, emocionálne rozrušené a vrhol sa do náručia otcovi nie matke, určite preto, lebo ho navádzala na klamstvo vo vzťahu k jeho osobe. Konanie matky je podľa odvolateľa veľmi priehľadné a účelové až zlomyseľné a rozhodnutie súdu neobjektívne a nesprávne. Okresný súd pri vydaní rozsudku nerešpektoval Zákon o rodine, predovšetkým dikciu § 24 ods. 4, ktorý hovorí, že súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Okresaný súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi uvádzanými navrhovateľom pri podaní návrhu na úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu vo vzťahu k určeniu, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú právo obaja rodičia a v čase, keď sa matka dieťaťa nemôže osobne starať o maloletého, má prednosť v osobnej starostlivosti o maloletého dieťaťa otec pred starostlivosťou iných osôb. Nie je správne ani spravodlivé, aby matka zasahovala do financií syna, ktorému nad rámec výživného dobrovoľne sporí otec, ale vo vzťahu k financiám syna, ktorému sporí matka, už takéto právo nemá. Odvolateľ žiada zmeniť napadnutý rozsudok tak, že upraví styk otca s maloletým dieťaťom počas trvania letných prázdnin tak, ako tomu bolo právoplatne doteraz, čiže v čase od 15.7. od 9.30 hod. do 31.7. a od 7.8. od 9.30 hod. do 22.8. do 19.00 hod. Ďalej žiada upraviť styk otca s maloletým dieťaťom počas pracovných dní a sviatkov tak, že každý utorok a štvrtok otec prevezme syna po skončení vyučovania zo školy o 13.30 hod. do 18.00 hod., kedy ho odovzdá pred bytom matky a počas štátnych sviatkov: 8.5., 15.9., 1. a 17.11. tak, že v deň predchádzajúci štátnemu sviatku syna prevezme o 18.00 hod. pred bytom matky a v deň štátneho sviatku ho o 18.00 hod. odovzdá pred bytom matky. Ďalej žiada určiť obom rodičom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a určiť, že v čase, keď sa matka dieťaťa nemôže osobne starať o maloletého, má prednosť v osobnej starostlivosti o dieťa otec pred starostlivosťou iných osôb. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, aby bol v kontakte so synom čo najviac, kúpil mu mobilný telefón a každý deň mu pravidelne telefonuje. Zaujíma sa o jeho prospech, chodí na ZRPŠ, informuje sa o jeho zdravotnom stave, pozná jeho kamarátov, spolu trávia vyhradený voľný čas. V roku 2016 napr. jarné prázdniny strávili spolu v Prahe, namiesto na školský výlet so spolužiakmi šiel s ním a jeho rodičmi na víkend na chatu na Bystričku. Letné prázdniny v júli strávili na 11-dňovej dovolenke v Bulharsku, v auguste na chate v Ivančinej, kde boli aj jeho kamaráti z dediny. Absolvovali rôzne výlety, nakúpil mu veci na oblečenie do 6. ročníka ZŠ tak, ako každý rok pred začiatkom školského roka. Viackrát spolu navštívili filmové predstavenia, hrávajú spolu spoločenské hry, pravidelne navštevujú aquaparky, keďže syn má rád zvieratá, na meniny mu kúpil akvárium a chovajú v
ňom akvarijné rybičky. Okrem toho si zadovážili mačiatko aj novú sučku. Chodia spolu na prechádzky. Počas pobytov u neho sa syn aj učí, väčšinou samostatne a to počas tohto školského roka fyziku, geografiu, históriu a anglický jazyk. Pomáha mu len vtedy, keď ho o to syn požiada, resp. ho preskúša. S ním sa u jeho dobré a prostredie je mu dôverne známe, nakoľko sa tam narodil, vyrastal trvale až do dvoch rokov, do piatich rokov tam trávil každý víkend a všetky prázdniny. Pretože syn má pozitívny vzťah k nemu, ako aj k jeho rodičom do G. sa pred rokom presťahovala aj bývalá manželka s priateľom na synove prianie. Predpokladal, že sa vytvorí priestor, aby syn k nemu chodil častejšie aj cez bežné pracovné či školské dni. Realita bola iná, syn k nemu častejšie nechodí, niekedy sa stane, že keď si niečo zabudne alebo chce požičať, tak dobehne na 10 - 20 minút, avšak to je tak 3 4x za celý rok a systémovo to nerieši rozšírenie jeho styku s ním. Má za to, že nie je v záujme maloletého syna, aby sa styk s ním počas letných prázdnin obmedzil z 15 na 8 dní. Od narodenia trávil väčšinu letných prázdnin s ním, pretože ako učiteľ, mal vtedy vždy dovolenku a naopak, matka dieťaťa pracovala a pracuje ako referentka cestovného ruchu v cestovnej kancelárii, čiže cez letné prázdniny málokedy dostane nejaký deň dovolenky. Syn v čase, keď je vyhradený styk s ním, stále viac času venuje príprave na vyučovanie, čo je samozrejme logické a pochopiteľné, lebo je starší, stále viac času trávi von s kamarátmi, ktorých má teraz rovnakých, či je u otca alebo u matky, viac ho zaujímajú počítačové hry a hry na mobile, ktoré môže hrať len u neho, pretože u matky nemá doma internet. Má za to, že úspešným adaptovaním na školské prostredie, vyšším vekom, ako aj zmenou bydliska syna, ktoré je v súčasnosti v jednej obci, vznikli podmienky na častejší kontakt otca a syna, ako tomu bolo dosiaľ a že vzájomné napredovanie vzťahu otec - syn je v záujme maloletého dieťaťa. Aj matka dieťaťa tvrdí, že tento vzťah podporuje a ničím neobmedzuje a súhlasila, a by syn k nemu po vyučovaní chodil hocikedy aj v školské dni, a preto nie je zrejmé, prečo sa bráni tomu, aby tento stav odrážal aj právoplatný rozsudok.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že otec vo svojom vyjadrení skĺzava do osobných invektív a obvinení matky, ktoré podľa jej názoru nie sú namieste. Otec sa vracia do minulosti a rieši veci, ktoré nesúvisia s predmetom konania a účelovo odvádza pozornosť súdu od zásadnej právnej otázky, ktorá sa v tomto konaní rieši a tou je najlepší záujem maloletého E.. Má za to, že tento záujem súd dostatočne rešpektoval aj vzhľadom na obsah vyjadrenia maloletého, kedy bol vypočutý súdom a bol mu daný dostatočný priestor na vyjadrenie jeho názoru. Súd sledoval tento jeho záujem a rozhodol v zmysle priania a názoru maloletého E., ktoré je v súlade s jeho záujmom. Matka ďalej uviedla, že od septembra 2014 žije so svojim priateľom H. Y., ktorý si veľmi dobre rozumie aj s maloletým E., zakúpili si spoločne rodinný dom, do ktorého sa presťahovali 28.11.2015, aby mohli žiť ako rodina. Teraz očakávajú narodenie spoločného dieťaťa, pričom F. sa na súrodenca nesmierne teší. V súčasnosti je matka na materskej a rodičovskej dovolenke, a preto odpadá obava otca, kto sa F. bude venovať počas letných prázdnin. Navrhla, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený.
4. Otec písomne reagoval na vyjadrenie matky a uviedol, že považuje za novú a závažnú skutočnosť, že matka ich spoločného dieťaťa E. F. je tehotná a uvádza predpokladaný dátum pôrodu na 24.7.2017. Matka porodí svoje ďalšie dieťa práve počas letných prázdnin a aj za predpokladu, že pôrod prebehne bez komplikácii na strane matky novorodenca, že nenastanú žiadne popôrodné komplikácie, tak s určitosťou treba počítať s tým, že sa matka primárne začne starať o potreby práve narodeného dieťaťa. Tieto potreby budú diametrálne odlišné od potrieb ich skoro 13-ročného syna v puberte tak, že po stránke režimu dňa, stravy, spánku, zdôrazňujúc, že ide o obdobie letných prázdnin, keď sú dôležité jeho voľnočasové aktivity - turistika, kúpalisko, dovolenka, rovesníci, šport, kino a pod., tak tieto jeho potreby matka v šesťstonedelí naplní len veľmi ťažko, resp. vôbec. Preto má obavy, že syn bude odsunutý na druhú koľaj. Narodenie ďalšieho dieťaťa do spoločnej domácnosti, v ktorej žije jeho maloletý syn, automaticky a bez najmenších pochýb dôjde k zmene jeho výchovného prostredia. Nikto nemôže vopred vedieť, či túto zmenu bude vnímať pozitívne alebo negatívne a aj túto skutočnosť vníma ako dôvod na rozšírenie doterajšieho styku so svojim synom a na posilnenie ich vzájomných citových väzieb. Navrhuje preto, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a vyhovel jeho pôvodnému návrhu o úpravu práv a povinností k maloletému synovi E. F. v plnom rozsahu.
5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v odvolaním napadnutej časti potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
7. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 1.7.2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov. 9. Odvolací súd uvádza, že otec podaným návrhom zo dňa 29.12016 sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že žiadal rozšíriť styk s maloletým na každý nepárny piatok od skončenia školského vyučovania do soboty do 9.30 hod., každý utorok a štvrtok po skončení vyučovania do 18.00 hod., počas štátnych sviatkov 8.5., 15.9., 1.11., 17.11. tak, že otec si prevezme maloletého v deň prechádzajúci štátnemu sviatku o 18.00 hod. do nasledujúceho dňa do 18.00 hod. Ďalej sa domáhal, aby súd právo zastupovať a spravovať majetok zveril obom rodičom a určil, že v čase, keď sa matka dieťaťa nemôže osobne o dieťa starať, má prednosť osobnej starostlivosti o dieťa otec pred starostlivosťou iných osôb. Matka podaním zo dňa 10.10.2016 navrhla počas letných prázdnin styk otca s maloletým skrátiť z intervaloch 15 dní na 8 dní a súčasne sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 160,- eur mesačne. Po rozsiahlom a vyčerpávajúcom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 26.6.2013 č.k. 12P/322/2011-324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013 č.k. 6CoP/82/2013 v časti bežného výživného tak, že otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. E. zvýšeným výživným vo výške 120,- € mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky od 1.10.2016. Zameškané výživné vo výške 30,- € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zmenil aj rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 21.11.2011 č.k. 12P/59/2011-119 v časti úpravy styku otca s maloletým počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. E. v čase od 15.7. od 9.30 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 9.30 hod. do 22.8. do 19.00 hod. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 21.11.2011 č.k. 12P/59/2011-119 nezmenený. Návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa stotožňuje, na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe preukázateľne zisteného skutkového stavu, pričom súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa v podanom odvolaní odvolací súd nepovažoval za prijateľné práve z dôvodu, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec v podanom odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Preto aj odvolací súd vo vzťahu k úprave styku považuje takto upravený styk za primeraný, keď v konaní bolo predovšetkým prihliadnuté na názor maloletého dieťaťa, ktorý je už vo veku, aby vedel povedať, kedy a ako sa chce stýkať s otcom. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnym a zásadným kritériom pri skúmaní najlepšieho záujmu dieťaťa sú jeho priania, ktoré je potrebné vyhodnotiť so zreteľom k rozumovej a emocionálnej vyspelosti maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci je maloletý vo veku 12 rokov, teda je osobou, ktorá dokáže vyjadriť svoje postoje a želania. Maloletý sa spontánne jednoznačne a bez pochybnosti vyjadril, ako a kedy chce tráviť čas s otcom. Preto odvolací súd nezistil
pochybenie v rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorý návrh otca na rozšírenie styku zamietol a zúžil jeho styk počas letných prázdnin o 8 kalendárnych dní. Správne ponechal otcovi právo s maloletým stráviť cez letné prázdniny dlhší čas potrebné na naplánovanie spoločnej dovolenky. Sám maloletý uviedol, že počas spoločnej dovolenky, ako aj počas dlhšieho styku otca s maloletým sa mu otec nevenuje a viac sa mu venujú jeho rodičia. Za daného skutkového stavu sa javí v záujme maloletého, aby styk nebol rozširovaný, ale tak, ako uviedol prvostupňový súd, zúžený. Aj podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že otec má úprimný a dobrý vzťah s maloletým, no je potrebné rešpektovať predovšetkým názor maloletého a do ničoho ho nenútiť. Stretávanie sa otca s maloletým musí byť realizované zásadne dobrovoľne, bez nátlaku, čo je jediný možný spôsob, kedy úprava styku pozitívne vplýva na zdravý psychický a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Odvolací súd nemohol súhlasiť s otcom, že narodenie ďalšieho dieťaťa v rodine odsunie maloletého E. na druhú koľaj. Pri správnej výchove je narodenie súrodenca vždy pozitívnou skutočnosťou formujúcou osobnosť maloletého dieťaťa. Odvolací súd nezistil pochybenie ani v ďalšej časti rozhodnutia, pokiaľ sa otec domáhal zverenia práva zastupovať a spravovať majetok maloletého obom rodičom. Správne prvostupňový súd poznamenal, že ide o právo, ktoré je primárne dané rodičovi, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v danom prípade matke. Otec nie je obmedzený pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. V konaní nebolo preukázané, že by dochádzalo k situáciám, kedy by bolo potrebné preukazovať sa takýmto súdnym rozhodnutím. Otec bol s dieťaťom na letnej dovolenke v Bulharsku a matka mu to umožnila. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie otca ani v tej časti, kde bol jeho návrh zamietnutý, že otec má prednosť v osobnej starostlivosti o dieťa v prípade, ak ju nemôže vykonávať matka, pretože správne rozhodol prvostupňový súd poukazujúc na to, že každý z rodičov má právo preniesť časť svojich rodičovských práv a povinností na ďalšiu osobu pokiaľ ide len o starostlivosť krátkodobú v prípade, keď matke bráni v plnení si týchto povinností, napr. pracovná vyťaženosť alebo iné okolnosti, preto matka môže preniesť tieto práva a povinnosti či už na svojich rodičov alebo na svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, keď rovnako na druhej strane, keď mal. E. je u svojho otca, rovnako sa mu venujú aj jeho starí rodičia.
13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu veci v súlade s ust. § 35 CMP, pričom jeho rozhodnutie je aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnené. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné, jasné a vyčerpávajúce a odvolací súd v nich nezistil žiadne pochybenie, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
14. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.