Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-53-2016.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Z. XXXX/X, zastúpená poručníčkou S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. Z. XXXX/X, zastúpená Dudzík&Gerová, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík, JUDr. Kristína Gerová, Škultétyho 1597/7 Topoľčany, o zaplatenie sumy 9.091,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. novembra 2015 č. k. 4C/317/2015-91, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .
Maloletej žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.11.2015 č. k. 4C/317/2015-91 pri právnom posúdení podľa § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z., § 3 os. 1 a § 470 ods. 1, 2 Obč. zák., zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči maloletej žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.091,36 eura s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP nepriznal, majúc za to, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (žaloba zo strany žalobcu bola podaná dôvodne, avšak žaloba bola zamietnutá najmä kvôli jej rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.), pre výskyt ktorých úspešnej žalovanej v konaní súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, že žalobca si voči maloletej žalovanej dôvodne uplatnil pohľadávku 9.091,36 eura s prísl., nakoľko nebohý otec maloletej žalovanej porušil ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., keď si nesplnil povinnosť ohľadne uzatvorenia poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla Peugeot XXX evidenčné číslo Y.. Dňa 11.09.2011 nebohý otec maloletej žalovanej Z. K. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomreli obidvaja rodičia maloletej žalovanej a zároveň došlo aj k ublíženiu na zdraví ich spolujazdkyne. Z garančného fondu žalobcu bol spolujazdkyni, ktorá nehodu prežila vyplatených 12.655 eur titulom bolestného. Dedička po nebohom Z. K. zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou a to do výšky 9.091,36 eura, čo je čistá cena dedičstva. Napriek nespornosti tohto nároku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon práva žalobcu rezultujúci z daných občianskoprávnych vzťahov by bol v rozpore s dobrými mravmi a neprimeraným spôsobom by zasiahol do právneho postavenia maloletej žalovanej. Ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. má v občianskom práve závažný interpretačný a aplikačný dosah, nakoľko zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý
by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a morálky. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebná miera tolerancie, všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená a pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu sa súd prvej inštancie riadil vyššie uvedenými princípmi a zvažoval, či v danom prípade výkon práva žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko k porušeniu povinnosti (neuzatvorenia povinnej poistnej zmluvy) zo strany otca maloletej žalovanej došlo v čase keď táto mala tri roky a žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť otcovo konanie, za ktoré ako jediná zákonná dedička musí znášať následky. Okrem toho žalobca neprihlásil svoju pohľadávku do dedičstva, resp. dedičského konania po neb. Z. K., čím by dal možnosť maloletej žalovanej dedičstvo odmietnuť. Rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby žalobcu nebude až v takom rozsahu zasiahnuté do práva žalobcu, ako by tomu bolo v prípade vyhovenia podanej žalobe voči maloletej žalovanej. Súd prvej inštancie preto využil možnosť, ktorú mu dáva aplikácia ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., na daný právny vzťah a podanú žalobu zamietol, pretože ide o výnimočný prípad, pri ktorom vyhovenie podanej žalobe by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
3. Súd maloletej žalovanej s poukazom na jej vek a majetkové pomery priznal oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 OSP).
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie preskúmal a zmenil ho tak, že podanému odvolaniu bude vyhovené alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. V súvislosti s rozhodovaním o aplikácii ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. na konkrétny právny vzťah poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 1047/2003. Uplatňovanie pohľadávky zo strany žalobcu nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon práva žalobcu nesmeruje ani nijakým spôsobom nemá za úmysel poškodiť alebo znevýhodniť záujmy maloletej žalovanej. Takisto sa nejedná ani o zneužitie subjektívneho práva a cieľom nie je ani dosiahnutie iného výsledku, ako predpokladá zákonná norma. Vzhľadom na rozsah majetku, ktorý maloletá žalovaná zdedila, eliminácia hrubo nevyváženého nepomeru uplatňovaných právach neprichádza do úvahy.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi nepostačuje a takisto nepostačuje akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť tej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s prihliadnutím na verejnú mienku neakceptovateľná. Ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., slúži iba ako interpretačné pravidlo pre výklad iných ustanovení zákona.
5. Maloletá žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a ako taký ho navrhuje potvrdiť a zároveň priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v sume spolu 262,52 eura, nakoľko v štádiu odvolacieho konania je situácia už iná, ako v prvoinštančnom konaní, keď súd maloletej žalovanej náhradu trov konania napriek jej úspechu vo veci nepriznal. Nemožno hovoriť o rovnosti strán pred zákonom, kde jeden účastník disponuje arzenálom profesionálnych právnikov a druhý účastník sotva začal navštevovať materskú škôlku.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd v danom prípade odvolaním žalobcu zo dňa 21.12.2015 napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 06.11.2011 č. k. 4C/317/2015-91, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na
rozsah rodinnej tragédie, ktorá maloletú žalovanú postihla dňa 11.09.2011, pričom táto tragédia mala za následok úmrtie obidvoch rodičov v tom čase ani nie trojročnej žalovanej, odôvodňuje vzniklý právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je z pohľadu hmotného práva na strane žalobcu opodstatnený v konečnom dôsledku posudzovať za aplikácie ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Bolo by skutočne v rozpore s dobrými mravmi zaviazať žalovanú, ktorá je maloletá a v predmetnom spore sa nachádza absolútne bez svojho zavinenia, k zaplateniu žalovanej istiny 9.091,36 eura s prísl., žalobcovi za tej skutkovej situácie, že ani samotný žalobca túto pohľadávku v dedičskom konaní po neb. Z. K. (otcovi maloletej žalovanej) neuplatnil. Ak by k uplatneniu predmetnej pohľadávky zo strany žalobcu v tomto konaní došlo, osud predmetného dedičského konania by sa mohol uberať aj cestou odmietnutia dedičstva zo strany maloletej dedičky a tým pádom aj neuspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd vzhľadom na rozsah nešťastia, ktoré postihlo maloletú žalovanú stratou obidvoch rodičov v jej nízkom veku (ani nie tri roky) v súvislosti s aplikáciou inštitútu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák., ako aj porovnávania jeho proporcionality k jednotlivým účastníkom konania odmieta v danom prípade akýkoľvek ekvivalent majetkového charakteru, ktorý by určil, či aplikáciou tohto inštitútu došlo k porušeniu zásadnej rovnosti oboch účastníkov alebo nie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je platnosť a účinnosť ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. opodstatnená riešením tých prípadov, v ktorých je potrebné odstrániť do úvahy prichádzajúcu tvrdosť zákona s tým, že sa použijú také právne prostriedky riešenia, toho ktorého súdneho sporu, ktoré preukážu, že ide o vysoko humánnu spoločnosť, v ktorej hlavným kritériom úspechu nemusia byť iba majetkové hodnoty (peniaze).
8. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnej maloletej žalobkyni v tomto konaní priznal nárok na náhradu týchto trov.
10. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).