Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-165-2017.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Subarea
27C/165/2017
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Oľga Rosulegová, nar. 12.08.1983, Hrabový chodník 4, Bratislava, zast. JUDr. Vladimír Mitro, advokát, ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti odporkyni: P., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec A., k.ú. A., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela registra „C“ č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1 a parcela registra „C“ č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov odporkyne, záložné právo v prospech navrhovateľky, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/1/2013 zo dňa 05.05.2013 vo výške 3.514,01 € s príslušenstvom, a to až do úplného uspokojenia navrhovateľkinej pohľadávky.
II. Súd priznáva navrhovateľke náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100% vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.03.2017 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec A., k.ú. A., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela registra „C“ č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1 a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktoré sú v bezpodielovom vlastníctve manželov odporkyne, záložné právo v prospech navrhovateľky, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/1/2013 zo dňa 05.05.2015 vo výške 3.514,01 € s príslušenstvom, a to až do úplného uspokojenia navrhovateľkinej pohľadávky.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/1/2013 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2016 a vykonateľnosť dňa 25.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.07.2016, sp. zn. 2Cob/241/2015 uložil Okresný súd Bratislava IV odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 3514,01 € spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Navrhovateľka zaslala odporkyni výzvu na zaplatenie zo dňa 31.10.2016, ktorá bola odporkyni doručená dňa 02.11.2016, na ktorú však doposiaľ žiadnym spôsobom nereagovala. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo navrhovateľke doručené dňa 27.02.2017, v zmysle ktorého pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni ku dňu 20.02.2017 bola vo výške 7175,46 € a trovy exekúcie 2862,60 €. V tomto nie sú zahrnuté trovy konania na Okresnom súde Bratislava IV pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, nakoľko ich súd tohto času ešte nepriznal. Pokiaľ ide o skutočnosti odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ohrozenie exekúcie navrhovateľka vidí v tom, že odporkyňa sa v ostatnom čase zbavuje, resp. vyvíja snahu sa zbaviť svojho nehnuteľného majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že odporkyňa napriek vedomosti o právoplatnom a vykonateľnom rozsudku, doručení výzvy na zaplatenie, do dnešného dňa neplnila navrhovateľke ani len čiastočne. Odporkyňa ponúka na predaj, a to od 12.06.201 (aktualizácie inzerátov zo dňa 24.02.2017 a zo dňa 28.02.2017, aj napriek vedomosti o exekučnom titule a exekúcii) nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXX/X spolu s parc. XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXXX v k.ú. A.. Z uvedenej inzercie je podľa navrhovateľky zrejmé, že odporkyňa v čoraz intenzívnejšej snahe zbaviť sa svojho jediného majetku znižuje kúpnu cenu. Uvedené nehnuteľnosti má odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s F.T., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka z dôvodu svojej právnej istoty a opatrnosti preukazuje totožnosť nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktoré odporkyňa vlastní, a to fotografiami zabezpečenými z internetových stránok, na ktorých je predaj nehnuteľnosti inzerovaný a jednak z facebook profilu odporkyne. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný a jediný majetok odporkyne a odporkyňa podľa vedomosti navrhovateľky iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Odporkyňa v zmysle správy konajúceho exekútora nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo a na účtoch vedených v banke má cca 70 €. Navrhovateľka je toho názoru, že ňou sledovaný účel je možné dosiahnuť len zabezpečovacím opatrením, nakoľko odporkyňa doposiaľ neprejavila záujem žiadnym relevantným spôsobom navrhovateľkin dlh uhradiť. Odporkyni dlžná suma vznikla ešte v roku 2012, od kedy mala možnosť dlh plniť v splátkach. Odporkyňa sa zjavne pokúša zbaviť svojho jediného majetku, a to aj po nadobudnutí vedomosti o exekučnom titule. Navrhovateľka má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporkyňu - vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorá neustále rastie na úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty z dôvodu pasivity zo strany odporkyne s jej úhradou navrhovateľke a konanie odporkyne, smerujúce zjavne k zbavovaniu sa svojho jediného majetku. Navrhovateľka považuje za spravodlivé mať po takmer piatich rokoch reálnu možnosť sa domôcť svojich finančných prostriedkov. Z uvedeného podľa navrhovateľky dostatočne vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľky.
3. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 343 ods. 3 CSP Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
13. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
16. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
17. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky a s priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci má povahu neodkladného opatrenia nariaďovaného po skončení konania vo veci samej. Z právoplatného
a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/1/2013 mal súd za osvedčené, že navrhovateľka má judikovanú pohľadávku voči odporkyni, ktorá je jej dlžníkom. Pohľadávka navrhovateľky je v sume istiny vo výške 3.514,01 €, v sume úrokov z omeškania približne vo výške 1.312,64 € a v sume zmluvnej pokuty vo výške 2.0203,93 €, t.j. spolu približne 7.030,93 €. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.02.2017 mal súd za osvedčené, že ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola pohľadávka navrhovateľky voči odporkyni spolu v sume 7.176,46 € a predbežné trovy exekúcie vo výške 2.862,60 €. V tomto smere teda navrhovateľka osvedčila dôvodnosť a trvanie jej nároku - existenciu peňažnej pohľadávky, ktorej ochranu sleduje návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej potrebné splnenie podmienky osvedčenia ohrozenia exekúcie, a to buď budúcej alebo prebiehajúcej. Zo správy exekútora založenej v spise na č. l. 27 mal súd za osvedčené, že odporkyňa okrem vyššie spomínanej nehnuteľnosti nevlastní iný majetok väčšej hodnoty. Nevlastní motorové vozidlo a na svojich účtoch v bankách má hotovosť približne 70 €. Na uvedenej nehnuteľnosti však viaznu dve záložné práva v prospech H. B. Slovensko, a. s. ako záložného veriteľa, ktorý má postavenie prednostného záložného veriteľa, a tak na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti na tento majetok odporkyne je v zmysle zákona (§ 61a ods. 2 Exekučného poriadku) potrebný jeho súhlas. Súdny exekútor v predbežnej správe uviedol, že udelenie súhlasu prednostného veriteľa na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti je nepravdepodobné. Z uvedeného je zrejmé, že exekúcia na majetok odporkyne je ohrozená. Možnosť ochrany navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky je daná práve formou zriadenia sudcovského záložného práva.
19. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napríklad v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní aj napriek existencii skoršieho záložného práva. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1155). Poskytne sa tým ochrana pred exekučnoprávnou imunitou zálohu, ktorú umožňuje aplikácia § 61a ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade takto navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia sa zaoberal aj otázkou dodržania zásady proporcionality, t.j. skúmal či nariadením zabezpečovacieho opatrenia nezasiahne do majetkových práv odporkyne neprimerane. Pohľadávka navrhovateľky je približne vo výške 7000 €. Trhová hodnota nehnuteľnosti, na ktorú sa má záložné právo zriadiť (podľa predloženého výpisu z ponúk realitných internetových portálov) je približne 230.000 €. Z uvedeného sa javí zabezpečovacie opatrenie vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti ako neprimerané. Súd však v súvislosti s tým prihliadol nielen na pomer výšky pohľadávky a hodnoty eventuálneho zálohu, ale aj na skutočnosť, že vzhľadom na predbežnú správu exekútora ide zrejme o jediný majetok odporkyne väčšej hodnoty a možnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľky bude zrejmé len predajom tejto nehnuteľnosti. Navyše je potrebné poznamenať, že odporkyňa nebude na svojich právach neprimerane znevýhodnená nakoľko k predaju nehnuteľností sama mienila pristúpiť. Takýmto spôsobom bude tak zabezpečené, že prípadný výťažok z predaja nehnuteľností bude skutočne použitý na úhradu dlhov odporkyne.
21. Navrhovateľka teda osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to, že je nositeľom peňažnej pohľadávky voči odporkyni a zároveň osvedčila obavy zo zmarenia exekúcie, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a zabezpečovacie opatrenie nariadil.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Vzhľadom na to, že v prípade tohto zabezpečovacieho opatrenia ide o konečné rozhodnutie a navrhovateľka bola so svojim návrhom plne úspešná súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči odporkyni v rozsahu 100%.
26. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).