Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-248-2014.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/248/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobkyne: K. B., N.. XX.X.XXXX, C..Č.. A. B., C. Č.. XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Elena Klamárová, so sídlom Bratislava, Družstevná č. 5, proti žalovanému: D. B., N.. XX.X.XXXX, A. M. Ú.P., W. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Y. Ú. X., K. Y. N. R. Č.. XXX W.T. K. Ú. M. Ú. P. T. F. B. Č. XXXX, K. Q. W. N. W. T.. ". Č.. XXXX/XX, W. W.. T.. ". Č.. XXXX/XX Y. M. XXX V. - D. W. P. N.F., W. W.. T.. ". Č.. XXXX/X Y. M. XX V. - D..
Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti vedené Y. Ú. X., K. Y. N. R. Č.. XXX W. K. Ú. M. Ú. P. T. F. B. Č. XXXX, K. Q. W. N. W. T.. ". Č.. XXXX/XX, W. W.. T.. ". Č.. XXXX/XX Y. M. XXX V. - D. W. P. N.F., W. W.. T.. ". Č.. XXXX/X Y. M. XX V. - D. do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom vyrovnania jeho spoluvlastníckeho podielu na zrušenom podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam sumu XX XXX,- Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.6.2014 domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným Y. Ú. X., Y. K. W. K. Ú. M. Ú.P. N. R. Č.. XXX P. T. F. B.. Č.. XXXX W. N. W. T.. „. Č.. XXXX/XX, W. T.. „. Č.. XXXX/XX - D. W. P. N. Y. M. XXX V. P. W. T.. „. Č.. XXXX/X - D.Á. Y. M. XX V.. Žalobkyňa žiadala po zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu ich spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že súd nariadi ich predaj, pričom výťažok z tohto predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tak, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté stranami sporu počas trvania ich manželstva. Po rozvode manželstva kde rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2004, došlo podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka k vzniku podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam a to z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Spoluvlastnícke podiely strán sporu na nehnuteľnostiach sú vo výške 1/2 k pomeru k celku. Podanie žaloby na súd žalobkyňa odôvodnila aj tým, že pre zlé vzťahy nemôže nehnuteľnosť užívať. Táto nehnuteľnosť je výlučne užívaná žalovaným, ktorý sa o ňu nestará, nehnuteľnosť chátra, je v dezolátnom stave a žalovaný ju navyše zaťažuje svojimi exekučnými povinnosťami. Keďže podľa tvrdenia žalobkyne žiadna dohoda so žalovaným nie je možná, musela pristúpiť k súdnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
V priebehu konania žalobkyňa navrhla súdu, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam boli tieto prikázané do jej výlučného vlastníctva, pričom ona by bola povinná zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu, vyplývajúcu z celkovej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom.
Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil pričom žiadal, aby súd pri vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť mu 2/3 z hodnoty nehnuteľnosti. Toto stanovisko žalovaný odôvodňoval tak, že si síce strany sporu počas manželského spolužitia zobrali pôžičku na stavbu nehnuteľnosti - rodinného domu, avšak z tejto financovali iba materiál. Všetky práce pritom boli financované a zabezpečované zo strany rodiny žalovaného.
Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom Znaleckého posudku č. 62/2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobkyňa a žalovaný ako manželia nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené Y. Ú.T. X., Y. K. W. K. Ú. M. Ú. N. R. Č.. XXX P. T. F. B.. Č.. XXXX W. N. W. T.. „. Č.. XXXX/XX, W. T.. „. Č.. XXXX/XX - D. W. P. N. Y. M. XXX V. P. W. T.. „. Č.. XXXX/X - D. Y. M. XX V..
Dňa 7.4.2004 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Galanta, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Od uvedeného dňa teda stranám sporu ako bývalým manželom začala plynúť zákonná 3 ročná lehota na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže po márnom plynutí tejto lehoty nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, nadobudli strany sporu tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom spoluvlastnícky podiel každej zo strán spolu bol 1/2 k pomerom k celku.
Z pripojeného listinného materiálu súdu vyplynul záver, že žalobkyňa sa márne pokúšala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou so žalovaným, žalovaný však žiaden zo spôsobov navrhnutých žalobkyňou neprijal, preto sa žalobkyňa s uplatnením svojich práv obrátila na súd.
Z obsahu a záverov Znaleckého posudku č. 62/2016 súd zistil, že D. J.. T. D. B. S. N. M. W. B. B. B. N. B. XX XXX,- Z.. Voči obsahu a záverom znaleckého posudku nenamietala ani jedna zo sporových strán .
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonnika ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky na zrušenie spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam. V danom prípade súd vychádzal z toho, že žalobkyňa nemá záujem na ďalšej existencii spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pretože tieto nehnuteľnosti užíva výhradne žalovaný, takže žalobkyňa nemá možnosť predmet svojho spoluvlastníctva reálne užívať a brať z neho úžitky. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že ďalšia existencia podielového spoluvlastníctva nie je v záujme žalobkyne. Žalobkyňa sa aj pred podaním návrhu snažila dosiahnuť dohodu so žalovaným pričom vychádzala z exaktne zistených skutočností. Tieto jej návrhy však žalovaným akceptované neboli. Súd preto zaujal stanovisko a vo veci rozhodol, že spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zrušil.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vyporiadaného spoluvlastníctva, pričom vo veci rozhodol tak, že vzhľadom na skutočnosť že žalobkyňa prejavila o nehnuteľnosti záujem, ich prikázal do jej výlučného vlastníctva. Takéto prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne súd odôvodňuje aj tým, že počas užívania nehnuteľnosti žalovaným dochádzalo k ich znehodnocovaniu nakoľko žalovaný ako človek bez príjmu na tieto nehnuteľnosti nevynakladal prostriedky.
Čo sa týka výšky výplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým dokazovaním. Súd pri hodnotení dokazovania nezohľadňoval tvrdenia žalovaného, podľa ktorých by mu patrila výplata vo výške 2/3 z hodnoty nehnuteľnosti, pretože práce na výstavbe týchto nehnuteľností boli financované zo strany jeho rodiny. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že predmetom sporu v tomto prípade je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom ak nie je preukázaný opak, musí súd vychádzať z toho, že podiely strán sú v rovnakej výške. Ani vykonanie dokazovania tak ako ho navrhol žalovaný by nebolo spôsobilé privodiť zmenu tohto názoru súdu, pretože predmetom sporu nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva pri ktorom súd zo zákona musí zohľadniť ako sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie spoločného majetku. Ak žalovaný chcel aby boli zohľadnené investície jeho rodiny do nadobúdania nehnuteľnosti, mal v rámci 3 ročnej zákonnej lehoty zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a to či už dohodou alebo žalobou na súd. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak ako tomu bolo v tomto prípade je už posudzovanie zásluh niektorého zo spoluvlastníkov na nadobudnutí predmetu spoluvlastníctva irelevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci plný úspech a z tohto dôvodu boli trovy konania žalobkyňou vynaložené účelne.
O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.