Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-19-2022.pdf
PDF · 115.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci manželov: A. N., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXX a V.V. N., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Nám. slobody 25, Humenné, za účasti O.. Z. N., D.. XX.XX.XXXX, O.. G. N., D.. XX.XX.XXXX V. O.. F. N., D.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/219/2020-400 zo dňa 14.9.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a vec vracia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd manželstvo V. N., F.. B., D.. XX.XX.XXXX a A. N., D.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XXX r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode z v e r u j e O.. Z. N., D.. XX.XX.XXXX, O.. G. N., D.. XX.XX.XXXX V. O.. F. N., D.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu O.. Z. N. sumou po 200,-- eur mesačne, na výživu O.. G. N. sumou po 130,-- eur mesačne a na výživu O.. F. N. sumou po 110,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy k 1. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
IV. Stretávanie otca s deťmi súd n e u p r a v o v a l.“
III. Obsah odvolaní účastníkov konania
3. Proti výroku III. o určení výživného v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp. určil vyššie výživné ako súd prvej inštancie.
4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec maloletých dôvodiac neúplne zistený skutočný stav veci, nevykonanie dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp. zrušil rozhodnutie o rozvode a maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov a zaviazal otca platiť minimálne výživné, keďže otec sa podieľa na starostlivosti detí 50 %.
5. Obaja rodičia v ďalších replikách a duplikách zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.
6. Prokurátorka Okresnej prokuratúry C. vo vyjadrení k odvolaniam uviedla, že čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom, má za to, že súd v konaní dostatočne zistil skutočný stav veci, na podklade ktorého rozhodol, prihliadol v prvom rade na záujem maloletých detí. Otec v odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by nasvedčovali o opaku. K výške výživného, ku ktorej plateniu zaviazal súd v konaní otca, je názoru, že otcovi bol poskytnutý dostatočne dlhý časový priestor, aby svoje príjmy a výdavky preukázal, čo však neučinil. S poukazom na uvedené navrhuje, aby súd odvolaniu otca nevyhovel
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny vo vzťahu k výrokom I. (o rozvode manželstva), II. (o zverení maloletých detí do starostlivosti matke), IV. (o neupravení styku), v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zároveň sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku vo výroku III. (o výživnom) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a následnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo forme zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, neupravenia styku otca s maloletými deťmi. Odvolacie námietky oboch rodičov vyjadrujú aj nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k stanovenému výživnému, preto skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV. (o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, neupravení styku) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva, zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matke a neupravení styku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca mal. detí odvolací súd dodáva, že navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a tvrdí, že rodina je základ spoločnosti, deti nechcú rozvod rodičov a otec sa riadne staral o svoje deti, preto navrhuje zveriť ich do striedavej starostlivosti. Podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch H. Z.).
12. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Dospel k záveru, že vzťahy manželov sú vážne narušené a manželstvo neplní svoj účel. Manželka opísala dlhodobé problémy v manželstve, ktoré mali za následok skutočnosť, že manželia od decembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia. Súd preto vyhodnotil manželstvo ako vážne narušené a rozvrátené. Po vyhodnotení príčin rozvratu manželstva a aj jeho intenzity súd vychádzajúc z návrhu na rozvod manželstva a vyjadrení manželov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
13. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
14. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
15. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
16. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2020, manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tvrdeniu, že manžel sa rozviesť nechce. Manželka odmieta žiť s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji, ani v priebehu odvolacieho konania a manželia naďalej žijú oddelene.
17. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi.
18. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat manželstva nie je len krátkodobý, ale trvalý.
19. Pokiaľ manžel namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj manželky, ako aj jej vyjadrenia v priebehu konania. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
20. Ďalej manžel namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch H. Z.). S touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Podľa čl. 6 CMP v nesporovom konaní, ktoré ovláda vyšetrovací princíp, súd preberá procesnú aktivitu a je povinný vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli za účelom zistenia skutočného stavu veci. Aj v nesporovom konaní však platí, že dôkazy sú oprávnení navrhovať aj účastníci, avšak o tom, ktorý navrhnutý dôkaz bude vykonaný rozhoduje len súd (185 ods. 1 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať navrhnuté dôkazy, nemusel tak urobiť a mal by na pojednávaní uviesť, že tento dôkaz nevykoná. Nebol však povinný svoj postup zdôvodňovať v rozsudku. Odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo manželovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.
21. Súd prvej inštancie maloleté deti zveril po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyjadrenia kolízneho opatrovníka do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť a predstavuje pre nich istotu a bezpečie. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že najstaršia dcéra Z. sa s otcom nekontaktuje a podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.05.2021 striedavú starostlivosť rodičov odmieta a aj mal. F. prirodzene inklinuje k matke. Z dôvodu, že na úprave stretávania sa otca s mal. dcérami sa rodičia vedia dohodnúť, ho súd neupravoval.
22. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
25. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky ako aj neupravení styku, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zabezpečil skutkový podklad (§ 35 CMP) pre rozhodnutie o tejto otázke, vec v tejto časti aj správne právne posúdil a rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletých. Odvolací súd všeobecne poukazuje na to, že CMP v ustanovení § 121 umožňuje zmenu rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v prípade ak sa zmenia pomery. V danom prípade možno konštatovať, že v konaní neboli zistené také skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú záver o potrebe výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Správnosti tohto záveru nasvedčuje stanovisko kolízneho opatrovníka.
26. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje aj na to, že v prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú a sú schopní dohodnúť sa o výkone rodičovských práv a povinností, môžu kedykoľvek uzavrieť takúto dohodu. Schopnosť rodičov, ktorí spolu nežijú, dosiahnuť dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, je celkom isto pozitívnym momentom pri usporiadaní rodinných pomerov. Právna úprava takejto dohody rodičom poskytuje široký priestor na to, aby si upravili spôsob, akým svoje rodičovské práva a povinnosti chcú realizovať, čo výrazne pomáha stabilizovať rodinné pomery v záujme maloletých detí. V záujme maloletých totiž je, aby vyrastali v prostredí rodičov, ktorých osobnostná vyspelosť (vrátane rodičovskej vyspelosti) sa prejavila práve v schopnosti dospieť k vzájomnému kompromisu a v uprednostnení záujmov maloletých nad svojimi vlastnými záujmami. Rodičia maloletých detí spolu nežijú, čo jednoznačne môže vytvárať celkový stav neistoty a nestability v rodine prirodzene sa prenášajúci sa aj do vzťahu k maloletým. Tiež zákon o rodine preferuje ohľadom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom predovšetkým dohodu rodičov bez toho, aby striktne určoval rodičom obsah takejto dohody, resp. určoval náležitosti dohody. Rovnako zákon o rodine neukladá žiadne obmedzenie, ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento následne rozhodne o úprave styku rodiča k maloletým deťom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu o neupravení styku.
27. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov zo strany otca vo vzťahu k výrokom I. o rozvode manželstva, II. o zverení maloletých detí do starostlivosti matke, IV. o neupravení styku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. o rozvode manželstva, II. o zverení maloletých detí do starostlivosti matke, IV. o neupravení styku ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
28. Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom zo strany oboch rodičov pre maloleté deti. Odvolacia argumentácia matky je založená na tvrdení, že výživné stanovené súdom prvej inštancie je neprimerané, pretože nezodpovedá oprávneným výdavkom maloletých detí a preukázaným príjmom povinného otca. Súd mal za preukázané, že otec pracuje v F. v trojtýždňových turnusoch, zároveň z predloženej pracovnej zmluvy zistil, že otec dosahuje týždenný príjem vo výške 455, eur , čo predstavuje sumu 1.820 eur mesačne. Podľa tvrdení otca je jeho príjem vo výške 1.365 eur za tri týždne práce. Zároveň mal súd za preukázané, že okrem tohto príjmu je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 231,50 eur mesačne a sú mu z F. vyplácané rodinné prídavky v celkovej výške 359,12 eur mesačne. Ak by súd zohľadnil otcom tvrdený príjem za tri týždne vo výške 1.365, príjem, pri prepočte jeho príjmu z práce v F. na mesačný príjem by mohol súd dospieť k záveru, že jeho mesačný príjem z tejto činnosti je 910, eur mesačne. Súd mal mať za preukázané, že otcov mesačný príjem je minimálne vo výške 1.500,62 eur v čistom. Tvrdenie otca, že kvartálne hradí z príjmu odvody, matka označila za nepravdivé, nakoľko na odvody mu je zamestnávateľom vyplácaná suma osobitne mimo príjmu, ktorý má dohodnutý. Ak teda mal súd preukázaný príjem otca minimálne vo výške cca 1.500, eur mesačne, súd nepostupoval správne, ak neurčoval výživné z čistého príjmu otca pre mal. Z., ktorá má XX rokov v rozsahu 16-22 %, a v rozsahu 13- 17 %, pre mal. G., ktorá má XX rokov a mal. F., ktorá má X rokov, ale určoval výživné pod dolnú hranicu a ešte nižšie ako navrhovala matka. Matka navrhuje, aby súd prvej inštancie zohľadnil vyššie uvedené a najmä posudzoval pomery obidvoch rodičov tak, aby zostali aspoň približne zachované na rovnakej úrovni pre obidvoch. Odvolacia argumentácia otca bola založená na tvrdení, že súd nesprávne ustálil jeho mesačný príjem, skutočnosť, že keď sa nachádza na Slovensku mal. G. a mal. F. žijú u neho. O mal. deti sa stará, vozí ich do školy a venuje sa im aj vo voľnom čase, chodí s nimi na výlety.
29. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
30. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
33. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, súd pri určení výšky výživného pre mal. deti zo strany otca, zisťoval schopnosti a možnosti každého z rodičov podieľať sa na úhrade nákladov, ktoré mal. deti znášajú. Pri zisťovaní zárobkových možností a schopností, ako aj majetkových pomerov sa obmedzil na konštatovanie, že matka mal. detí je zamestnaná ako servisná poradkyňa v H. N. C. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 700,- eur, uhrádza náklady na bývanie vo výške 118,- eur mesačne, k tomu 18,- eur elektrina, 11,- eur plyn, náklady na TKR 6,47 eur, internet 9,50 eur, platba P. pre seba a jednu dcéru 40,- eur, 2 x ročne uhrádza poistenie bytu a elektroniky spolu vo výške 60,- eur, povinné zmluvné poistenie za automobil 43,- eur polročne, daň mestu 4,70 eur a spláca kreditnú kartu vo výške 19,- eur. Pre mal. G. a mal. F. uhrádza poplatok za školský klub po 10,- eur pre každú z nich, a kredit na telefón po 7,- eur pre mladšie dievčatá. Otec pracuje v 3 - týždňových intervaloch v F. a na pojednávaní dňa 26.05.2021 uviedol, že v F. dosahuje príjem vo výške 1365,- eur. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 03.11.2020 uviedol, že z tohto príjmu platí kvartálne odvody vo výške 968,67 eur. Súdu doložil pracovnú zmluvu, v ktorej má uvedenú odmenu za prácu vo výške 455,- eur týždenne, čo predstavuje sumu 1820,- eur mesačne. ( na čl. 116 súd. spisu). Zmluva bola uzavretá dňa 19.08.2015. K tomu poberá invalidný dôchodok vo výške 231,50 eur mesačne. Z výpisov z bankového účtu otca vyplýva, že z F. poberá aj prídavky na 3 mal. deti vo výške 359,12 eur mesačne ( bod. 27). Súd konštatoval, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obidvaja rodičia. Ako bolo v konaní zistené, príjem matky je podstatne nižší ako príjem otca, ktorý pracuje v zahraničí, poberá zo zahraničia prídavky na deti a na Slovensku aj čiastočný invalidný dôchodok. Je preto jeho nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou, aby sa podieľal v dostatočnej miere na úhrade nákladov, ktoré maloletým deťom vznikajú. Súd posúdiac jeho schopnosti a možnosti zaviazal otca prispievať na výživu mal. Z. sumou po 200,-- eur mesačne, na výživu mal. G. sumou po 130,-- eur mesačne a na výživu mal. F. sumou po 110,-- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, spolu ide o sumu 440,- eur mesačne, pričom sumu 359,12 eur je schopný uhradiť z prídavkov na deti, ktoré poberá z F. a len zostávajúcu sumu vo výške cca 80, - eur bude otec poukazovať z vlastného príjmu, nakoľko súd zohľadnil skutočnosť, že si v čase jeho pobytu na Slovensku pravidelne berie 2 mladšie dcéry k sebe, zabezpečuje im v tom čase stravu a zakupuje aj ostatné potrebné veci ( bod 39). Odvolací súd konštatuje, že pri určení výšky výživného súd síce uviedol, že vychádzal z potrieb maloletých, ako aj z možností a schopností otca avšak bez toho, aby ich bližšie konkretizoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedeným konštatovaním ( body 27,39) je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do určenia rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca vyčerpané.
34. Poukazujúc na znenie vyššie uvedených zákonných ustanovení, odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá znemožňuje odvolaciemu súdu vecne argumentovať jeho vecnú správnosť, resp. nesprávnosť. Svoje konštatovanie zdôvodňuje odvolací súd nasledovne.
35. Znenie ust. § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine explicitne uvádza, že pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča sú rozhodujúce odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. V preskúmavanej veci však nie je zrejmé, ako súd vyložil, resp. aplikoval
predmetné ustanovenie, keďže v rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia sa odôvodnenými potrebami maloletých nezaoberal. Vlastné posúdenie veci súdom prvej inštancie absentuje.
36. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu výživného. Z odôvodnenia nie je zrejmé, z akej výšky príjmov u povinného rodiča súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vlastne vychádzal s poukazom na postup súdu pri výpočte výšky výživného vo vzťahu k prídavkom na deti vyplácaným otcovi F. z dôvodu, že nezistil v akom rozsahu sú potreby maloletých hradené z takýchto zdrojov, a ak nie sú vôbec , bolo potrebné sa s uvedeným pri určovaní výživného vysporiadať.
37. Ako už bolo uvedené, konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky výživného zohľadniac pritom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na návrh oprávneného rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu maloletých detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v jeho napadnutých častiach.
38. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku III. o výživnom postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP). Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.
39. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na určenie výšky výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé odôvodnené potreby maloletých, možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca a jeho celková životná úroveň, súd ich nielen zistí, ale aj zhodnotí, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pri určení rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a premietne ju do plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, zistí majetkové pomery oboch rodičov, zároveň vezme do úvahy argumentáciu účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Súd je povinný čo najobjektívnejšie zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu rodičov, ako aj oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a riadne odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Predovšetkým sa zameria na dôsledné zistenie otcovho priemerného mesačného zárobku (je potrebné venovať sa tvrdeniu otca, že kvartálne hradí z príjmu odvody, ktoré matka označila za nepravdivé, nakoľko podľa matky na odvody mu je zamestnávateľom vyplácaná suma osobitne mimo príjmu, ktorý má dohodnutý; vyhodnotí prídavky na deti vyplácané otcovi F. a zistí, v akom rozsahu sú potreby maloletých hradené z takýchto zdrojov, ak nie sú vôbec, s uvedeným sa pri určovaní výživného vysporiada). Konajúci súd výsluchom matky, resp. listinnými dôkazmi doplní a ozrejmí odôvodnené potreby maloletých. Na základe takto doplneného dokazovania a jeho dôsledného vyhodnotenia súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne. Ďalšou povinnosťou súdu prvej inštancie bude povinnosť náležite sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi otca, matky, ako aj so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci odvolacieho konania. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyššie uvedeným aj vo vzťahu k rozhodnutiu o dlžnom výživnom, opäť v tejto časti rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).