Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-671-2015.pdf
PDF · 109.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/671/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova 8, zastúpeného splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: C. R., nar. XX. A. XXXX, bytom N. Z., A. XXX, o 300,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. marca 2015, č. k. 6C/512/2014-44, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej a v časti rozhodnutia o trovách konania r u š í a v tejto časti sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 116,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 116,96 eur, počnúc od 26. júla 2013 do zaplatenia, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 115a ods. 2, § 200ea, O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), § 42 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovaného, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2 § 53a, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 až 3 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 23a ZoOS1992 (zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ) a § 3 ods. 3 ZoOS2007 (zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) ako aj poukazom na článok II. písm. a), článok III. bod 1 a bod 2, článok VI. bod 1, článok VII bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. e) prílohy k tejto smernici a vecne dôvodnosťou žaloby žalobkyne voči žalovanému len v rozsahu 116,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne počítaným zo sumy 116,69 eur od 26. júla 2013 zo zaplatenia z dôvodu existencie neuhradenej splatnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v sume 116,96 eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu neuhradenej odplaty za žalovaným odobraté telekomunikačné služby poskytnuté mu žalobkyňou v období od marca 2013 do mája 2013 na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM číslo A 1247049 z 30. marca 1998 v znení jej dodatku z 24. novembra 2012 a v zamietajúcej časti (žalobkyňou uplatneného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 184,- eur) za nedôvodný, pre potrebu považovať takýto nárok za nárok vyplývajúci zo zmluvnej podmienky (uvedenej v bode 2.5 dodatku k zmluve), ktorá nebola so žalovaným individuálne dojednaná a ktorá znevýhodňuje žalovaného ako spotrebiteľa, lebo umožňuje žalobkyni uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti žalovaným či už podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej dodatku, prípadne všeobecných podmienok žalobkyne, pričom zmluvná podmienka podobného významu (zaväzujúca spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu) bola už vo viacerých prípadoch (napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov vo veci spisovej
značky 17 C/23/2010 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci spisovej značky 2 Co/137/2010) právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Žalobkyňa bola povinná bez ďalšieho zdržať sa jej opakovaného používania, vrátane uplatňovania plnenia z takejto klauzuly - dôvodil ďalej súd prvej inštancie, poukazujúc v tejto súvislosti na § 53a O.z.. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne len 50%-ným úspechom žalobkyne v konaní, od ktorého je potrebné odpočítať úspech žalovaného.
2. Proti tomuto rozsudku iba v zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej a v časti rozhodnutia o trovách konania podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila najmä tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Mala za to, že súd prvej inštancie nepristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa so základnými požiadavkami ustanovenými Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Súd sa vôbec reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola zmluva - dodatok uzatvorený, hoci mal povinnosť skúmať, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľné. Jeho povinnosťou bolo najskôr skúmať naplnenie znakov definície neprijateľnej podmienky, a to či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Sporové strany uzavreli 30. marca 1998 Zmluvu o pripojení 1247049 na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala predovšetkým poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal predovšetkým za tieto služby zaplatiť cenu podľa platného cenníka. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete, cenník služieb (ďalej „zmluva o pripojení“). Dňa 24. novembra 2012 bol medzi nimi uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola aktivácia osobitného zvýhodneného účastníckeho programu Maximum 2 (bod 1.1 dodatku). Výhody tohto paušálu spočívali predovšetkým v poskytnutí zvýhodnenia "nekonečno v rodine 2" a aktivácii ďalších služieb smsmms balík, Zákaznícka zóna, orange chat, klasik (bod 1. 4a dodatku). Pre získanie týchto výhod oproti poskytovaniu služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení a podľa cenníka žalovaný pristúpil na prísnejšie podmienky poskytovania telekomunikačných služieb a to: a) záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o pripojení po dobu dvadsiatich štyroch mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, a v rámci tejto doby bude bez prerušenia využívať služby, neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo ktorého účelom by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) nedopustí sa takého konania, alebo nedá podnet ku konaniu, na základe, ktorého by žalobkyni vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorej sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve by žalobkyňa bola oprávnená mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) bude mať aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu jeho záväzkov uvedených v bode 2.2 dodatku. Pre prípad porušenia takýchto povinnosti zmluvné strany dohodli povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 184,- eur s tým že pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom viazanosti okamihom porušenia vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa týchto pravidiel sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby v období 03/2013, čo bolo v konaní preukázané. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa O.z. v spojení s interpretáciou podľa smernice, ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Poukázala na rozhodnutia C-168/05, C-240/98 až C-244/98, C-40/08 a C-137/08. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku, a to v prospech spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Sankcia za nedodržanie riadneho plnenia si povinností nevyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatváraní dodatku, ako je
najmä zvýhodnenie cena za telekomunikačné služby, telekomunikačné zariadenia a podobne. V tejto súvislosti zdôraznila, že súd prvej inštancie opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť samotnú zmluvnú podmienku a zároveň opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. čo sa týka vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky obdobného významu ďalej dôvodila, že súd musí ex offo skúmať, či je zmluvná podmienka neprijateľná a spĺňa všetky znaky neprijateľnosti. Súd za neprijateľnú vyhlásil zmluvnú podmienku, ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá mala inú konštrukciu, výška zmluvnej pokuty bola určená iným spôsobom a rovnako bez degresie. toho času neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola zmluvná podmienka uvedená v bode 2.5 dodatku za neprijateľnú, z ktorého dôvodu žalobkyňa nemá povinnosť zdržať sa používania, respektíve uplatňovania si nárokov z takto dohodnutej zmluvnej podmienky - dôvodila ďalej žalobkyňa.
3. Žalovaný odvolacie návrhy nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril .
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadrovalo to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p. (procesného predpisu účinného v čase vyhotovovania rozhodnutia súdu prvej inštancie), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
7. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne (uvedené sa tiež vzťahuje na danú vec), je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
8. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
9. Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k zmluve predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 O.z. je neplatná, a to napriek zásadným argumentom žalobkyne (obsiahnutým v žalobe), o zohľadňovaní predovšetkým časového aspektu ukladania zmluvnej pokuty pri kreovaní výšky zmluvnej pokuty (s ohľadom na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti), keď žalobkyňa argumentovala, že oproti minulosti zmenami v dodatku k zmluve odstránila všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
11. V prejednávanej veci podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy A 1247049 z 24. novembra 2012 článku 2 bod 2.5 b/, dojednanie o zmluvnej pokute obsahovalo rozlíšenie, kedy k porušeniu povinnosti účastníka došlo a teda zohľadňovalo časový aspekt ukladania zmluvnej pokuty. Žalobkyňa preto dôvodne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti, ktorého právne závery týkajúce sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, nemajú oporu v skutkových zisteniach (žalobkyňa poukazovala na zohľadňovanie časového aspektu ukladania zmluvnej pokuty v žalobe).
12. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie v napadnutej časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu).
13. Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).
14. Z dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba dostatočná argumentácia reflektujúca preukázaný skutkový stav veci vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti.
15. Okrem toho odvolací súd dodáva, že už účinnosťou od 1. marca 2010 bolo skoršie znenie § 153 O.s.p. doplnené odsekom 4, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (odkaz poznámkou číslo 16ab v tu citovanom ust. na § 53a O.z.) za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Z uvedeného plynie, že počnúc 1. marcom 2010 bola skoršia možnosť vyslovenia sa súdom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to aj bez návrhu vo všetkých prípadoch predpokladaných v hypotéze právnej normy zakomponovanej do § 153 ods. 4 O.s.p. nahradená povinnosťou tak urobiť. V každom prípade ustálenia súdom v takzvanom základnom konaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky a založenia na tom rozhodnutia vydaného po 1. marci 2010 vyznievajúceho (a to čo i len čiastočne) v neprospech procesného súpera spotrebiteľa musí byť záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj súčasťou výroku rozsudku a to bez ohľadu na možnú existenciu skorších rozhodnutí v druhovo totožných veciach, ako aj na úpravu z ustanovenia § 53 a ods. 1 O.z.. Slovenský právny poriadok totiž nepozná precedens ako záväzný prameň práva, najmä však zjavne v dôsledku nie celkom náležitého s kladenia úprav z ustanovenia § 53 a ods. 1 O.z. a § 153 ods. 4 O.z.. určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach so sebou nesie len povinnosť dodávateľa zdržať sa používania príslušnej podmienky či podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, nerieši ale problém zmlúv uzatvorených v čase pred určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o ktorú tu ide a bez ďalšieho nezbavuje ani súd povinnosti uviesť zmluvnú podmienku, vyhodnotenú ním za neplatnú pre neprijateľnosť do výroku rozsudku (v každej konkrétnej veci).
16. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zrušiť a podľa § 391 ods.1 C.s.p., vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku 2 bod 2.3 b/ Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy 1247049 z 24. novembra 2012 a preskúma nárok žalobkyne z hľadiska okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je predovšetkým zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (nie zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie), ako aj ustanovenia O.z. najmä ustanovenie § 52 O.z. a nasl.. Pri písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a sporovým stranám, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).