Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8P-197-2016.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/197/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako navrhovatelia, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. 2942/60A, dieťa rodičov L. U., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, trvale bytom Obec Q. T. a neuvedeného otca, za účasti Okresného prokurátora v Malackách, o návrhu M.M., nar. XX.XX.XXXX. a U.M., nar. XX.XX.XXXX, obaja št. prísl. SR, bytom W. H. - W. U. pri H., Ul. X. Y.. XXX/XX, na zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého Y. U., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov M.M., nar. XX.XX.XXXX v F. a U.M., nar. XX.XX.XXXX. v F., obaja bytom W. H. - W. U. T. H., Ul. X. Y.. XXX/XX.
Pestúni sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. 1P/53/2015-50 z dňa 11.05.2015 v časti výroku o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým a v časti výroku o výživnom pre maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2016 sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletého Y. do svojej pestúnskej starostlivosti ako aj zrušenia ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/53/2015-50 zo dňa 11.05.2015. Navrhovatelia sa súčasne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil Detskému domovu Y. povinnosť odovzdať maloletého Y. do ich starostlivosti. Uviedli, že maloletý Y. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 1P/53/2015-50 zo dňa 11.05.2015 umiestnený do Detského domova Y., so sídlom Y., Q. ul. č. XX, nakoľko matka zanechala maloletého spolu s jeho súrodencom T. V., nar. XX.XX.XXXX v Krízovom centre Y. W. F. a viac sa o nich nezaujímala. Navrhovatelia uviedli, že s maloletým a jeho súrodencom Patrikom nadviazali osobný kontakt v detskom domove dňa 12.02.2016 a po prvom stretnutí sa rozhodli v nadväzovaní vzťahu s obomi súrodencami pokračovať. Uviedli, že po prvom víkendovom pobyte sa však pre nevhodné správanie maloletého T. rozhodli ďalej pokračovať v nadväzovaní vzťahu iba s maloletým Y.. Podľa vyjadrenia navrhovateľov maloletý Y. absolvoval so súhlasom detského domova niekoľko krátkodobých pobytov v ich rodine, počas ktorých bol spoločenský, pozitívne naladený, zapájal sa do spoločných hier, v blízkosti navrhovateľov sa cítil dobre, vyhľadával kontakt s nimi. Navrhovatelia uviedli, že pobyty maloletého Mateja u ich domácnosti sú bezproblémové, u maloletého sa zmiernili alebo odstránili negatívne prejavy, vulgarizmy, vzdory, ustúpilo pomočovanie. Uviedli, že maloletý sa dobre adaptoval v ich domácom prostredí, navrhovateľov oslovuje ako „maminka“ a „ocinko“ a ich rodičov ako „babka“ a „dedko“. Navrhovatelia uviedli, že v ich domácnosti má maloleté dieťa vlastnú detskú izbu, hračky. Uviedli, že obývajú rodinný dom, ktorý majú v osobnom vlastníctve. Navrhovatelia uviedli, že sú zapísaní do zoznamu občanov vhodných stať sa pestúnmi vedenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
2. Uznesením č. k. 8P/197/2016-45 zo dňa 18.07.2016, právoplatným dňa 03.09.2016 tunajší súd nariadil Detskému domovu Y., so sídlom Y., Q. ul. č. XX, aby odovzdal maloletého Y. do starostlivosti navrhovateľov.
3. Navrhovatelia v priebehu konania uviedli, že od nariadenia neodkladného opatrenia majú maloletého Y. v priamej osobnej starostlivosti. Uviedli, že maloletý sa u nich adaptoval veľmi dobre, nemajú s nám žiadne problémy, jeho zdravotný stav je dobrý, avšak má diagnostikovaný syndróm ADHD. Podľa vyjadrenia navrhovateľov maloletý Y. navštevuje predškolské zariadenie, má odklad školskej dochádzky. Navrhovatelia uviedli, že nemajú vedomosť o matke maloletého, táto sa s maloletým Y. nekontaktuje. Uviedli, že udržiavajú kontakt maloletého s jeho bratom Patrikom, maloletého Y. za ním vodia na návštevy do Detského domova Y.. Navrhovatelia uviedli, že podľa informácií od detského domova o maloletého T. začal prejavovať záujem jeho otec. Uviedli, že sú manželmi, obaja sú na invalidnom dôchodku s tým, že navrhovateľ je súčasne zamestnaný, ani jeden z nich nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedli, že neboli trestaní a zdravotný stav im nebráni v starostlivosti sa o maloletého.
4. Matka maloletého sa na pojednávanie vo veci nariadené na deň 28.03.2017 nedostavila napriek tomu, že bola o termíne pojednávania písomne upovedomená dňa 24.03.2017, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom navrhovateľov súhlasí, a to s poukazom na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o šetrení pomerov v rodine navrhovateľov. Uviedol, že maloletý Y. sa v rodine adaptoval, zvykol si. Zástupca kolízneho opatrovníka voči starostlivosti navrhovateľov o maloletého nemal žiadne výhrady. Výšku výživného zo strany matky ponechal kolízny opatrovník na úvahu súdu s tým, že za príjemcu výživného navrhol určiť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, keďže pestúni majú pobyt v jeho územnom obvode. Zástupca kolízneho opatrovníka tiež poukázal na skutočnosť, že maloletý Y. má ešte súrodenca T. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol vyradený z evidencie detí vhodných do náhradnej osobnej starostlivosti a apeloval na navrhovateľov, aby podporovali súrodenecké väzby medzi deťmi.
6. Zástupca Okresného prokurátora v Malackách sa k návrhu navrhovateľov pripojil, pretože je v záujme maloletého Y., aby bol v pestúnskej starostlivosti a rovnako apeloval na navrhovateľov, aby sa čo najviac, resp. v čo najširšej miere snažili udržiavať súrodenecké kontakty medzi maloletým Y. a maloletým T..
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, rodnými listami navrhovateľov, kópiami občianskych preukazov navrhovateľov, sobášnym listom navrhovateľov, potvrdením o zdravotnom stave maloletého, potvrdením o návšteve Materskej školy v W. H. maloletým, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o aktualizácii prípravy žiadateľov na náhradnú rodinnú starostlivosť dňa 21.01.2016, vyjadrením Detského domova Y., správou Detského domova Y. z priebehu nadviazania osobného vzťahu navrhovateľov s maloletým dieťaťom, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z prešetrenia rodinných pomerov navrhovateľov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľmi, potvrdeniami o príjme navrhovateľa, výpismi z registra trestov navrhovateľov, potvrdeniami o zdravotnom stave navrhovateľov, správou obce W. H. o povesti navrhovateľov, správou obce W. M. o matke maloletého, správou obce Q. T. o pobyte matky maloletého, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach o preverení pobytu matky, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice o vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie a o poberaní sociálnych dávok matkou, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, spisom Okresného súdu Bratislava III 38P/262/2014, spismi tunajšieho súdu 9P/177/2015 a 9P/199/2016, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/152/2015 ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že maloletý bol uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/262/2014-9 zo dňa 02.07.2014, právoplatným dňa 13.09.2014, umiestnený do starostlivosti Krízového centra Y. W., n.o., so sídlom F., V. ul. č. XX z dôvodu, že matka nemala vytvorené priaznivé existenčné a bytové podmienky, ktoré by jej umožňovali poskytovať maloletému dieťaťu riadnu starostlivosť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/53/2015-50 zo dňa 11.05.2015, právoplatným dňa 01.06.2015 bola nad maloletým Y. nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa mala vykonávať v Detskom domove Y., so sídlom Y., Q. ul. č. XX, a matke určil povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na účet Detského domova Y.. Rozsudkom č. k. 9P/177/2015-65 zo dňa 09.05.5016, právoplatným dňa 28.06.2016 tunajší súd určil, že u maloletého Y. sú splnené podmienky osvojiteľnosti, matke maloletého obmedzil výkon rodičovských práv a povinností v rozsahu zabezpečovania sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého, zastupovania maloletého a spravovania majetku maloletého a maloletému Matejovi ustanovil za opatrovníka Detský domov Y., so sídlom Q. XX, Y., ktorý má právo a povinnosť sústavne a dôsledne starať sa o výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého, zastupovať maloletého a spravovať majetok maloletého Y.. Uznesením č. k. 8P/197/2016-45 zo dňa 18.07.2016, právoplatným dňa 03.09.2016 tunajší súd nariadil Detskému domovu Y., so sídlom Y., Q. ul. č. XX, aby odovzdal maloletého Y. do starostlivosti navrhovateľov.
8. Maloletý Y. je v súčasnosti na základe vyššie uvedeného uznesenia tunajšieho súdu v osobnej starostlivosti navrhovateľov, žije s nimi v ich rodinnom dome, v ktorom má k dispozícii vlastnú izbu, navrhovateľku nazýva „mamina“ a navrhovateľa „ocino“, resp. „tatino“. Navrhovatelia maloletému Matejovi zabezpečujú aj kontakt s jeho maloletým bratom T. V., nar.., ktorý sa súčasnosti nachádza v ústavnej starostlivosti Detského domova Y. v Y.. Maloletý navštevuje Materskú školu v W. H.. Maloletý Y. je sledovaný imunoalergológom a očným lekárom, nosí okuliare, rozvíja sa u neho syndróm ADHD, inak je zdravý.
9. Navrhovatelia sú manželmi; manželstvo uzavreli dňa 01.03.2008z ich manželstva deti nepochádzajú a ani jeden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti. Bývajú v rodinnom dome v W. H., ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 487,30 Eur. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 208,90 Eur a súčasne je zamestnaný v spoločnosti X. a.s., kde v roku 2015 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 620,15 Eur a v mesiacoch január až apríl 2016 vo výške 637,87 Eur. Obaja navrhovatelia sú bezúhonní, žijú v usporiadanom manželstve, v mieste svojho bydliska požívajú dobrú povesť a o maloletého Y. sa riadne starajú. Obaja sú zdravotne spôsobilí vykonávať pestúnsku starostlivosť o maloletého.
10. Matka maloletého sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, nie je zamestnaná, sociálne dávky nepoberá. Okrem maloletého Y. má matka ešte ďalšie maloleté dieťa, a to maloletého T. V., nar. XX.XX.XXXX, nad ktorým bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/494/2014-30 nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Detskom domove Y., so sídlom Q. XX, Y. a rozsudkom č. k. 9P/152/2015-70 zo dňa 25.01.2016, právoplatným dňa 09.03.2016 tunajší súd určil, že maloletý T. je osvojiteľný, jeho matke a otcovi obmedzil výkon rodičovských práv a povinností a maloletému T. ustanovil za opatrovníka Detský domov Y., so sídlom Q. XX, Y..
11. Matka dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého Y. a neprejavuje o neho žiaden záujem.
12. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
13. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine, pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do pestúnskej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
14. Podľa § 48 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom.
15. Podľa § 48 ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
16. Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
17. Podľa § 50 ods. 2 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
18. Podľa § 50 ods. 5 Zákona o rodine, počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
19. Podľa § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
20. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku( ďalej len CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
31. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
32. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
33. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (II. ÚS 157/01 /ÚS ČR/).
34. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a má za to, že zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľov je v jeho záujme. Súd pri rozhodovaní prihliadal na existenciu objektívnej potreby úpravy práv týkajúcich sa osobnej starostlivosti o maloletého dieťa. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že matka nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, o maloletého sa dlhodobo nezaujíma, maloletý žije v detskom domove, kde síce má zabezpečené základné svoje potreby, avšak prostredie zariadenia, aj keď má maloletý uspokojené všetky svoje základné životné potreby, nie je prostredí, ktoré by bolo trvale vhodné na starostlivosť o dieťa. Súd tiež zohľadnil osobné pomery navrhovateľov, ich zdravotný stav, vzťah k maloletému dieťaťu a ich komplexný postoj k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhovatelia sa riadne, v súlade so záujmami maloletého dieťaťa starajú o jeho potreby, sú zdraví, žijú usporiadaným spôsobom života, ich rodinné, ich sociálne a rodinné prostredie je vhodné na výchovu maloletého dieťaťa, sú spôsobilí naďalej vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého Y.. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovatelia zabezpečujú udržanie väzieb maloletého s jeho polorodým súrodencom T., teda nepríde k roztrhnutiu väzieb medzi súrodencami, keďže obaja chlapci sú na seba naviazaní. Súd má pritom aj s poukazom na zdravotný stav maloletého, ktorý trpí syndrómom ADHD, za to, že zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov je aj napriek oddeleniu od brata Patrika v jeho záujme a jeho potreby budú takto lepšie zabezpečené - pestúni sa môžu venovať výlučne maloletému Y., reagovať pružne na všetky aktuálne potreby a problémy maloletého. Preto súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, ktorí majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, sú zapísaní do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a spôsobom svojho života zaručujú, že budú pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
35. Nakoľko zverením maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, a to v minimálnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom súd prihliadol na jej nepriaznivú sociálnu situáciu. Súd pri určení vyživovacej povinnosti prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a majetkové pomery matky, ako aj osobné a zárobkové pomery navrhovateľov. Súd uložil matke, aby výživné zasielala na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok vzhľadom na to, že navrhovatelia majú v jeho územnom obvode bydlisko.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.