Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov „BYTOVKA 1461", so sídlom Považská Bystrica, SNP 1461, IČO: 34 054 286, zastúpeného: JUDr. Elena Heimlichová, advokátka so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32 proti žalovaným: 1/ H.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. O., W. XXXX/XX-X, obaja zastúpení: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o zaplatenie 838,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. decembra 2016, č. k. 9C/21/2016-93, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 834,74 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z priznanej sumy od 01.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaní 1/,2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní 1/,2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č. XX, v obytnom dome s. č. XXXX, postavenom na parcele KNC č. XXXX/XX k. ú. Považská Bystrica a bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu XXXX/XXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného domu (ďalej len „byt“). Dňa 29.1.1998 došlo na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov č. 450/1998/BYT (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) k založeniu žalobcu (ďalej len „spoločenstvo“). Podľa výpisu z registra Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Ministerstve vnútra SR k vzniku spoločenstva došlo dňa 27.2.1998 pod názvom „ Bytovka 1461“. Zmluva o spoločenstve bola následne menená dodatkom č. 1 zo dňa 20.5.2008, dodatkom č. 2 zo dňa 30.6. 2011 a dodatkom č. 3 zo dňa 5.5.2016. Podľa čl. XI bod 4 Zmluvy o spoločenstve v znení Dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2011 vyúčtovanie sa vykoná najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný zaplatiť na účet spoločenstva do lehoty uvedenej vo vyúčtovaní. Mandátnou zmluvou č. 23/2005 zo dňa 31.12.2004 sa spoločnosť POV BYT s.r.o., Považská Bystrica ako mandatár zaviazal vykonávať pre žalobcu (mandanta) dodávky a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalšie dojednané činnosti. Podľa čl. VI. bod.6 tejto zmluvy vyúčtovanie skutočných nákladov na jednotlivé byty a nebytové priestory vykoná mandatár 1 x ročne, najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Dodatkom č. 1/2010 zo dňa 18.2.2010 k Mandátnej zmluve č. 23/2005 sa spoločnosť IFM, a.s., Bratislava ako

mandatár zaviazala v mene a na účet žalobcu ako mandanta zabezpečovať dodávku a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalších dojednaných činností s účinnosťou od 1.1.2010. K vypovedaniu mandátnej zmluvy so spoločnosťou IFM, a.s., Bratislava zo strany žalobcu došlo s účinnosťou k 30.6.2015, a to na základe výpovede zo dňa 3.12.2014. Na základe Mandátnej zmluvy č. 1/2015 zo dňa 25.5.2015 sa spoločnosť HT sprav, s.r.o., Považská Bystrica ako mandatár zaviazala s účinnosťou od 1.7.2015 zabezpečovať a sprostredkovať pre žalobcu činnosti spojené so správou domu č. 1461, zapísanom na LV 6131, k.ú. Považská Bystrica. Zo zápisnice zo schôdze zhromaždenia vlastníkov bytov - SVB „Bytovka 1461“ zo dňa 9.5.2012 súd zistil, že vlastníci bytov schválili zmenu výpočtu spotreby tepla s tým, že 70 % všetkých nákladov sa rozúčtuje na jednotlivých vlastníkov podľa plochy a zvyšných 30 % podľa konkrétnej spotreby konkrétneho bytu. Z predloženého vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2012 - 31.12.2012 bolo zistené, že na predmetnom byte bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 834,74 Eur k 30.4.2013. Splatnosť nedoplatku z vyúčtovania bol stanovený do 31.7.2013.

3. Právne vec posúdil podľa § 6 ods. 1,2, § 7b ods. 3,5, § 10 ods. 1,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 101 Občianskeho zákonníka.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca je osobou oprávnenou domáhať sa plnenia od žalovaných v tomto konaní. Žalobca vystupuje ako právnická osoba - spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov založené podľa zákona č. 182/1993 z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a riadne registrované na príslušnom správnom orgáne, ktoré je v zmysle § 6 cit. zákona oprávnené vykonávať správu domu a vymáhať nedoplatky vo fonde prevádzky, údržby, opravy a iné nedoplatky. Na základe mandátnej zmluvy č. 1/2015 zo dňa 25.5.2015 pre spoločenstvo zabezpečuje činnosti spojené so správou domu s účinnosťou od 1.7.2015 spoločnosť HT sprav, s.r.o., Považská Bystrica a ktorú spoločnosť podľa čl. IV citovanej mandátnej zmluvy žalobca splnomocnil aj na vymáhanie dlžných pohľadávok. Pokiaľ sa týka spoločnosti IFM, a.s. Bratislava, táto zabezpečovala na základe Mandátnej zmluvy - Dodatku č. 1/2010 zo dňa 1.1.2010 činnosti spojené so správou domu s účinnosťou od 1.1.2010, pričom k 30.6.2015 bola táto mandátna zmluva zo strany žalobcu vypovedaná. Je preto opodstatnené, že so žalovanými v čase vzniku nedoplatku komunikovala spoločnosť IFM, a.s. ako osoba, ktorá zabezpečovala v mene žalobcu a na jeho účet správu domu. Tým však žalobcovi nezaniklo právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, zo zákona (§ 6 ods.1 cit. zák.) mu prislúcha oprávnenie na výkon správy domu a mandátnou zmluvou len poveril zabezpečením výkonu časti správy iný subjekt (v rozhodnom období spoločnosť IFM, a.s.). Aplikácia ustanovenia § 8b písm. e) cit. zákona, na ktorý poukazovali žalovaní v tomto prípade neprichádza do úvahy, nakoľko toto ustanovenie sa týka správy domu správcom -fyzickou alebo právnickou osobou s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu uzavrieť zmluvu o výkone správy, čo sa v danom prípade nestalo. Aktívna legitimácia žalobcu je preto v daná, z ktorého dôvodu ako nadbytočný zamietol návrh žalovaného 1/ na vykonanie dôkazu výsluchom zástupkyne firmy IFM, a.s.. Z vykonaného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu mal súd za preukázané nedoplatky žalovaných za rok 2012 v celkovej výške 838,74 eur. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v odpore s odôvodnením, že išlo o vyúčtovanie k 30.4.2013, a teda 3 ročná premlčacia doba už uplynula a neskôr v priebehu konania s odôvodnením, že vlastníci musia platiť preddavky vopred , pričom žalované obdobie bolo do 30.11.2012, teda od 1.12.2012 začala plynúť premlčacia doba, ktorá mala uplynúť dňa 1.12.2015. Ani s jedným právnym názorom sa okresný súd nestotožnil. Podľa § 7b ods.3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je spoločenstvo povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Spoločnosť IFM, a.s. ako mandatár v zmysle mandátnej zmluvy si túto povinnosť splnila, a za rok 2012 vykonala vyúčtovanie k 30.4.2013. Z vyúčtovania mal súd za nepochybne preukázané, že splatnosť nedoplatku žalovaných bol určený na deň 31.7.2013, teda trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 1.8.2013 a uplynula by dňa 1.8.2016. Žaloba bola podaná na súde dňa 26.5.2016, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Pre plynutie premlčacej doby nie je podstatné, že vyúčtovanie bolo vykonané k 30.4.2013, ale zročnosť dlhu, ktorým dňom bol práve 31.7.2013. Premlčaciu dobu nemožno počítať ani od 1.12.2012 (deň nasledujúci po skončení posledného dňa žalovaného obdobia tj. 30.11.2012). Vlastníci bytov sú síce povinní poukazovať jednotlivé platby formou záloh, a to mesačne vopred, avšak táto skutočnosť by bola relevantná pre počítanie premlčacej doby v prípade, ak by spoločenstvo uplatňovalo ich uhradenie na súde jednotlivo, za konkrétne mesiace. Tieto zálohy však podliehajú zúčtovaniu a po skončení zúčtovacieho obdobia sa už nemožno úspešne domáhať zaplatenia záloh (ktorých zaplatenia sa žalobca

v tomto konaní ani nedomáha). V danom prípade boli zálohy zúčtované predmetným vyúčtovaním a výsledkom zúčtovania bol nedoplatok žalovaných vo výške 838,74 eur. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že v byte nebýva, a preto nemusí nič platiť, toto tvrdenie nemá oporu v zákonných ustanoveniach, keď s poukazom na § 10 ods.1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a účinnosťou od 1.10.2014 ako aj s poukazom na § 7 cit. zákona, neužívanie bytu nezbavuje vlastníka bytu plniť si povinnosť platieb preddavkov ako aj úhrad za užívanie a správu bytu. Spôsob, akým bola rozpočítaná spotreba tepla, bol schválený na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 9.5.2012. V prípade, ak žalovaní nesúhlasili s výsledkom hlasovania, resp. spôsobom rozpočítania spotreby tepla, mohli využiť iné prostriedky nápravy, ktoré im umožňuje zákon o vlastníctve bytov (§ 14 ods.4 vtedy platného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), čo však neučinili. Ostatné námietky žalovaných voči vyúčtovaniu súd považoval za účelové, žalovaní nekonkretizovali v čom je toto vyúčtovanie nesprávne, neprodukovali žiadne tvrdenia a dôkazy na preukázanie jeho nesprávnosti a aj v samotnom reklamačnom konaní proti vyúčtovaniu sa chyby vo výpočte nepotvrdili. Súd preto žalobe ako dôvodne uplatnenej vyhovel a žalovaných zaviazal podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne na ich úhradu, s tým, že v rozsahu plnenia poskytnutého jedným zo žalovaných zaniká povinnosť plniť v uvedenom rozsahu druhému žalovanému. Pretože sa žalovaní preukázateľne dostali do omeškania so splnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania v zákonnej výške zo súdom priznanej sumy od 1.8.2013, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy až do zaplatenia.

5. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalovaní 1/,2/, v ktorom deklarovali odvolacie dôvody, spočívajúce v tom, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ . Uviedli, že v roku 2012 až do roku 2015 vykonávala správu bytového domu spoločnosť IFM , a.s.. Za náklady na kúrenie sa v roku 2012 platili preddavky od januára do novembra, spotreba teplej vody bola tiež realizovaná v priebehu jednotlivých mesiacov v roku 2012, ako aj výkon správy za každý mesiac, pričom v týchto mesiacoch boli uhrádzané aj čiastky do fondu opráv podľa predpísaných zálohových platieb. Zdôraznil, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Výklad premlčania v napadnutom rozsudku považovali za mylný, pretože súd nerozlíšil začiatok plynutia premlčacej doby pri objektívnej premlčacej dobe a vychádzal akoby pri určení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, čo je v tomto prípade nesprávne. Tento okamih je daný objektívne, nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 44/97, R 1/1998, ktorou sa stanovuje začiatok objektívnej lehoty od udalosti, ktorá spôsobuje nárok na vymáhanie, ktorú objektívnu lehotu nemožno posúvať na nejaké subjektívne zistenie za objektívnu udalosť. Žalobca objektívne vedel, že pri vyúčtovaní za rok 2012 ide o nároky za 12 mesiacov roku 2012 a preto, aby sa jeho nárok nepremlčal, mal žalobu podať najneskôr do 01.12.2015 s poukazom na to, že zálohy sa mali platiť vopred.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/,2/ vyjadril tak, že s ním nesúhlasí s žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Žalovaní 1/,2/ k vyjadreniu žalobcu na odvolanie uviedli, že sa pridržiavajú svojej právnej argumentácie, uvedenej v odvolaní, ktorú zopakovali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/,2/ nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu odvolania žalovaných 1/,2/ vyplýva, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasia z dôvodu, že podľa ich názoru žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný, resp. jeho nárok je premlčaný a nie je možné ho priznať v súdnom konaní.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Okresný súd sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

19. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku vyporiadal i s argumentáciou žalovaných 1/,2/ ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu a premlčania nároku žalobcu. V odvolacom konaní žalovaní neuviedli žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti: 20. Predmetom súdneho konania bol nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu žalovanými 1/,2/ za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 834,74 eur, vyčíslený vyúčtovaním ku dňu 30.4.2013.

21. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ namietali aktívnu legitimáciu žalobcu vo veci, odvolací súd uvádza, že žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome s.č. 1461 vznikol dňom 27.2.1998 podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona vykonával správu bytového domu, v rámci ktorej činnosti uzavrel dňa 18.02.2010 dodatok č. 1/2010 k mandátnej zmluve č. 23/2005, ktorým sa obchodná spoločnosť IFM, a.s. ako mandatár zaviazala v mene a na účet žalobcu ako mandanta zabezpečovať dodávku a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalších dojednaných činností s účinnosťou od 1.1.2010. K vypovedaniu tejto mandátnej zmluvy so spoločnosťou IFM, a.s. zo strany žalobcu došlo výpoveďou zo dňa 03.12.2014 s účinnosťou k 30.6.2015. Mandátnou zmluvou č. 1/2015 zo dňa 25.5.2015 sa spoločnosť HT sprav, s.r.o. ako mandatár zaviazala s účinnosťou od 1.7.2015 zabezpečovať a sprostredkovať pre žalobcu činnosti spojené so správou domu č. 1461. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období ( od 01.01.2012 do 31.12.2012) ako i v súčasnosti vykonáva správu domu v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona výlučne žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorý v rámci výkonu svojej správcovskej činnosti na základe mandátnej zmluvy poveril zabezpečovaním časti výkonu správy bytového domu tretiu osobu (v období roku 2012 spoločnosť IFM, a.s., aktuálne

HT sprav, s.r.o.), avšak jeho oprávnenie a povinnosť zabezpečovať správu bytového domu v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vrátane práva vymáhať nedoplatky na nákladoch spojených s užívaním bytov vlastníkmi, týmto samo osebe nezaniklo. Dôvodne preto okresný súd uzavrel, že aktívna legitimácia žalobu v konaní je daná a odvolací argument žalovaných, že v roku 2012 až do roku 2015 vykonávala správu bytového domu spoločnosť IFM , a.s. nie je pravdivý.

22. Ako nedôvodnú krajský súd zhodne s názorom okresného súdu vyhodnotil i námietku premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaných 1/,2/. Žalovaní 1/,2/ poukázali na to, že za náklady na bývanie sa v roku 2012 platili preddavky od januára do novembra, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca podľa názoru žalovaných objektívne vedel, že pri vyúčtovaní za rok 2012 ide o nároky za 12 mesiacov roku 2012, a preto, aby sa jeho nárok nepremlčal, mal žalobu podať najneskôr do 01.12.2015.

23. V súvislosti preskúmaním vznesenej námietky premlčania krajský súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci je nutné dôsledne rozlišovať medzi nárokom subjektu vykonávajúceho správu bytového domu na preddavky na úhradu nákladov spojených s užívaním jednotlivých bytov a nebytových priestorov a na úhradu prípadných nedoplatkov nákladov spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, vzniknutý za určité časové obdobie. Preddavky sú de facto len zálohovými platbami, ktoré vlastník pravidelne uhrádza podľa zálohových predpisov vystavených spoločenstvom alebo správcom bytového domu na základe odhadu, ktorý však vychádza z výšky platieb za plnenia z predchádzajúceho obdobia, resp. z ročného vyúčtovania nákladov za predchádzajúce obdobie. I preddavky do fondu majú charakter zálohových platieb, tak ako úhrady za plnenia. Zálohové platby za plnenia môže správca meniť aj počas roka. Keďže preddavky na platby za poskytované plnenia majú charakter zálohových platieb, na konci roka, resp. pri vyúčtovaní, spravidla vznikne buď preplatok alebo nedoplatok medzi zaplatenými zálohami a skutočnými nákladmi pripadajúcimi na byt alebo nebytový priestor konkrétneho vlastníka. Premlčacia doba pre jednotlivé platby skutočne začína plynúť dňom splatnosti tej- ktorej zálohovej platby, ktorý je dojednaný v zmluve o výkone správy, avšak jednotlivé zálohové platby žalovaných 1/,2/ za obdobie roku 2012 ( za jednotlivé mesiace) neboli predmetom tohto súdneho konania. Tieto zálohy totiž podliehajú zúčtovaniu a po skončení zúčtovacieho obdobia sa už nemožno v súdnom konaní úspešne domáhať zaplatenia jednotlivých záloh. Predmetom súdneho konania bol nárok žalobcu na nedoplatok žalovaných na úhradách za plnenia súvisiace s užívaním bytu žalovaných, síce vzniknutý za obdobie roku 2012, avšak zistený a vypočítaný žalobcom (konajúcim prostredníctvom mandatára) ku dňu 30.04.2013, súladne so zákonom (§ 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) a zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. 145 0/1998/BYT zo dňa 29.01.1998. Zo zákonne vykonaného vyúčtovania vyplýva, že splatnosť nedoplatku bola stanovená na deň 31.07.2013, a teda trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom 01.08.2013 a uplynula by dňom 01.08.2016. Pretože však žalobca podal žalobu dňa 26.05.2016, teda v rámci plynutia trojročnej zákonnej premlčacej doby, nemožno jeho nárok vyhodnotiť ako premlčaný.

24. Vzhľadom na to, že okresný súd správne posúdil nárok žalobcu zo skutkovej i právnej stránky s následkom jeho priznania v dôvodne uplatňovanej výške, ako aj otázku nároku na náhradu trov konania, krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na ich náhradu.

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 okresný súd.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .