Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-25-2016.pdf
PDF · 120.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: EE & MC Consult Next, SE, Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 47247169, zastúpeného: JUDr. Slavomíra Kurinská, advokát, J. Šimka 11, 036 01 Martin proti žalovanému: Jozef Spodniak JORAX, Námestie mieru 1395/25, 962 12 Detva, IČO: 40142825, zastúpenému AK Dlhopolec s.r.o.,, Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4.311,97, EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 702,73 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 24. 12. 2011 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 67,44%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 03. 08. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.311,97 EUR spolu aj s úrokmi z omeškania z jednotlivých súm tak ako si ich uplatnil, ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca podniká v oblasti zameranej hlavne na nájom a prenájom nehnuteľných a hnuteľných vecí a obchodnú činnosť. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávok voči žalovanému a to na základe zmluvy o prevode časti podniku uzatvorenej dňa 24. 11. 2014 medzi spoločnosťou PREFA Sučany a.s. „v konkurze“ zastúpeného správcom konkurznej podstaty spoločnosťou I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. a žalobcom. Oznámenie o víťaznej ponuke bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 202/2014 pod K 020313 a súpis majetku, ktorý bol predmetom prevodu zmluvy o predaji časti podniku bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 220/2013 zo dňa 14. 11. 2013. Na základe tejto skutočnosti je žalobca aktívne legitimovaný. Právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar a tomuto vznikol následným prevzatím tovaru nárok na zaplatenie jeho kúpnej ceny s tým, že žalovaný dňa 18. 09. 2015 zaplatil sumu 102,15 EUR, ktorá bola započítaná na sumu faktúry 6936435. Žalovanému boli vystavené faktúry a to č. 6940558, kde bol tovar objednaný dňa 10. 04. 2012 dodaný 16. 04. 2012 deň splatnosti faktúry 07. 05. 2012 suma 1.847,26 EUR, faktúra č. 6936435 deň objednania tovaru 22. 11. 2011 (nesprávne uvedené v žalobe 2015) deň dodania tovaru 23. 11. 2011 (nesprávne uvedené v žalobe 2012) dátum splatnosti 23. 12. 2011 suma 804,88 EUR nezaplatená suma 702,73 EUR a faktúra č. 6936410 deň objednania tovaru 04. 11. 2011 deň dodania 09. 11. 2011 deň splatnosti 15. 12. 2011 suma na zaplatenie 1.761,98 EUR. Na základe týchto skutočností s tým, že žalovaný nereagoval na pokus o mimosúdne urovnanie sporu telefonicky a tiež formou e- mailovej komunikácie 19. 06. 2015 a 22. 06. 2015, avšak do dnešného dňa uvedenú sumu nezaplatil žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cb/25/2016-38, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm tak ako si ich uplatnil žalobca ako aj trov konania.
3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor, kde namietal tie skutočnosti, že v prípade prvej faktúry malo dôjsť k jej dodaniu tovaru16. 04. 2012, v prípade druhej faktúry malo dôjsť k dodaniu tovaru 23. 11. 2011 a v rámci tretej faktúry malo dôjsť k dodaniu tovaru dňa 09. 11. 2011, pričom odhliadnuc od ostatných dôvodov ide o premlčaný nárok žalobcu a preto vznášajú námietku premlčania. Zákonná premlčacia lehota je štyri roky a pri právach na plnenie záväzku plynie odo dňa, keď sa má záväzok plniť. Podľa § 450 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné je kupujúci povinný zaplatiť cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. Žalobca na žiadnu osobitnú dohodu so žalovaným nepoukazuje a teda, keď umožnil žalovanému nakladať s tovarom nastala splatnosť kúpnej ceny a začala plynúť premlčacia doba. V každom jednotlivom prípade mal byť žalovanému dodaný tovar pred dátumom 03. 08. 2012 a teda uplynula štvorročná premlčacia lehota. Zároveň poukazuje na to, že minimálne v časti je nárok nedôvodný, nakoľko žalovanému bol tovar, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 6936435 bol dodaný len v rozsahu v akom ho žalovaný zaplatil.
4. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z verejne dostupného Obchodného vestníka súd zistil, že pod číslom 220/2013 pod K020428 zo dňa 14. 11. 2013 bol oznámený rozsah majetku spoločnosti Prefa Sučany a.s. „v konkurze“ správca I & R KONKURZY a REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., kde pod položkou pohľadávky za dvojbodkou okrem iných sa nachádzajú aj faktúry s názvom Jozef Spodniak - JORAX faktúra č. 6936410 suma uvedená 1.761,98 EUR, ďalej číslo faktúry 6936435 suma 702,73 EUR a faktúra č. 6940558 na sumu 1.847,26 EUR.
6. Súd z Obchodného vestníka č. 202/2014 pod K020313 zo dňa 22. 10. 2014 zistil, že v tejto časti bolo oznámenie o víťaznej ponuke, ktorou sa stala spoločnosť žalobcu.
7. Na základe tejto skutočnosti súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko sa stal vlastníkom predmetných faktúr a preto súd už nebude ďalej poukazovať na vyjadrenia žalovaného, že mu nebolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetným faktúram, nakoľko Obchodný vestník je verejne dostupná listina, z ktorej vyplynulo nadobudnutie uplatnených pohľadávok na žalobcu.
8. Súd z písomnej objednávky zasielanej žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu zistil, že títo dňa 10. 04. 2012 si objednávali u právneho predchodcu žalobcu zámkovú dlažbu a to 10/10/6 sedem paliet, 20/20/6 dvanásť paliet, 20/10/6 jedna paleta, ďalej tri zatrávňovacie palety, dovoz hydraulickou rukou, odosielateľ Jozef Spodniak JORAX, IČO totožné s IČOm zo živnostenského registra žalovaného, odoslané z i-phonu.
9. Súd z faktúry č. 6940558 zistil, že touto faktúrou bol žalovanému dodaný tovar tak ako si ho objednal na základe vyššie uvedenej objednávky, dátum splatnosti 07. 05. 2012, dátum dodania 16. 04. 2012.
10. Súd na základe objednávky žalovaného zo dňa 22. 11. 2011 zistil, že touto objednávkou si objednal zámkovú dlažbu 20/20/6 hnedá tri palety, 20/10/6 piesková tri palety, parkové obrubníky hnedej jednu paletu, dovoz hydraulickou rukou, meno Jozef Spodniak JORAX, IČO totožné s IČOm žalovaného, odoslané z i-phonu.
11. Súd z faktúry vystavenej právnym predchodcom žalobcu č. 6936435 zistil, že tento tovar bol žalovanému dodaný a bola vyfakturovaná na zaplatenie suma 804,88 EUR, dátum dodania 23. 11. 2011, dátum splatnosti 23. 12. 2011.
12. Súd na základe objednávky od JORAX - žalovaného zo dňa 04. 11. 2011 zistil, že si objednával zámkovú dlažbu 20/10/6 piesková sedem paliet, 20/20/6 hnedá šesť paliet a 10/10/6 piesková tri palety, meno Jozef Spodniak JORAX, IČO totožné s IČOm žalovaného, odoslané z i-phonu.
Súd na základe faktúry č. 6936410 bolo zistené, že touto faktúrou bola fakturovaná dodávka tovaru, ktorý si žalovaný objednal vyššie uvedenou objednávkou suma na zaplatenie 1.761,98 EUR, vystavená dňa 24. 11. 2011, splatná dňa 15. 12. 2011, dátum dodania 09. 11. 2011.
13. Súd z pokladničného dokladu vystaveného právnym predchodcom žalobcu dňa 18. 09. 2012 o 10.09 hod. zistil, že sa tu uvádza: platba faktúry č. 693643, zaplatené 102,15 EUR, hotovosť.
14. Súd z e-mailovej komunikácie, kde ako odosielateľ je žalovaný a komu uvedené je slavka.kurinska@gmail.com <mailto:slavka.kurinska@gmail.com> (právna zástupkyňa žalobcu) zistil, že dňa 19. 06. 2015 žalovaný poukázal na to, že obdržal pokus o mimosúdne vyrovnanie sporu, pričom sú si vedomí záväzku a majú záujem ho samozrejme splatiť v mimosúdnom urovnaní. Súd z e-mailovej komunikácie odoslanej právnou zástupkyňou žalobcu žalovanému zo dňa 19. 06. 2015 zistil, že tu sa uvádza: môžeme uvažovať o splátkach v prípade, že nám oznámite vaše návrhy, keďže nejde o zanedbateľnú sumu.
15. Súd z e-mailovej komunikácie zo dňa 22. 06. 2015, kde ako odosielateľ je žalovaný, adresované právnej zástupkyni žalobcu zistil, že „počas tohto leta by jednorázovo uhradili 1.000,- EUR a do konca roka ďalších 1.000,- EUR, počas zimnej sezóny sú bohužiaľ bez príjmu a nebudú v platobnej schopnosti. Chceme požiadať o odpustenie penálov, nakoľko sme sa do situácie dostali na základe toho, že nám doteraz neboli vyplatené naše faktúry“. Na základe e-mailu od právnej zástupkyne žalobcu žalovanému dňa 22. 06. 2015 súd zistil, že je tam uvedené: ďakujem za reakciu, pripravím návrh splátkového kalendára a pošlem poštou.
16. Súd na základe dohody o splatení dlhu, kde ako dlžník je označený žalovaný ako veriteľ žalobca zistil, že táto dohoda je však podpísaná len zo strany žalobcu a to dňa 24. 06. 2015, pričom v samotnej dohode sa uvádza celková suma na zaplatenie 4.311,97 EUR, pričom súd poukazuje, že táto sa skladá z troch vyššie uvedených nezaplatených faktúr.
17. Súd z vyjadrenia žalobcu k odporu doručeného súdu dňa 02. 01. 2017 zistil, že podľa nich námietka premlčania bola vznesená nedôvodne, pričom poukazujú na to, že oni obdržali pokus o mimosúdne vyrovnanie sporu voči spoločnosti Prefa Sučany, a.s. s tým, že žalovaný sám uviedol korešpondenciou zo dňa 19. 06. 2015, že sú si vedomí záväzkov a majú záujem to zaplatiť, samozrejme aj v mimosúdnom urovnaní. Chcem vás požiadať o splátky, verím, že nájdeme kompromis pre obidve strany. Náš návrh z e-mailovej komunikácie zo dňa 22. 06. 2015 je taký, že počas tohto leta by sme jednorázovo chceli zaplatiť 1.000,- EUR a do konca roka ďalších 1.000,- EUR. V zmysle vyššie uvedeného žalobca vyhotovil návrh dohody o splatení dlhu dňa 24. 06. 2016, ktorý zaslal žalovanému, avšak tento ho do podania návrhu neakceptoval. Poukazujú na § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, že ak niekto uzná písomne určitý záväzok predpokladá sa, že tento v čase trval a tieto účinky nastávajú aj vtedy, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Na uznanie takéhoto dlhu sú aj právne úkony v zmysle § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku plynie nová premlčacia doba ohľadom tejto časti záväzku. Podľa nás žalovaný uznal svoj záväzok. Poukazujú tu aj na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 20. 04. 2011 sp. zn. II.ÚS 176/2011 zmyslom ktorého je, že nie je vylúčené, aby súd vznesenie námietky premlčania považoval za v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v takomto rozpore. Môže však ísť iba o výnimočný prípad. Pre posúdenie primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností. Zároveň poukazujú aj na to, že z faktúry č. 6936435 splatnej dňa 23. 1.2 2011 na sumu 804,88 EUR žalovaný zaplatil 102,15 EUR čo preukazuje, že žalobca týmto zaplatením uznal záväzok v celom rozsahu. Sumu zaplatil až po doručení pokusu o mimosúdne urovnanie sporu.
18. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu dňa 28. 02. 2017 zistil, že žalobca so žalovaným žiadnu osobitnú dohodu ohľadom splatnosti pohľadávok nepreukázal. Okamih splatnosti dodania jednotlivých tovarov korešponduje s dodaním tohto tovaru a teda pohľadávka je premlčaná. Zotrvávajú na tom, že nikdy nebol nárok žalobcu uznaný a čo sa týka e-mailovej komunikácie tak uvádzajú, že obsah tejto komunikácie nespĺňa podmienky pre uznanie záväzku. Moje uznanie malo byť obsahom dohody podpísanej žalobcom dňa 24. 06. 2015, ktorú som však neakceptoval a to aj z toho dôvodu, že som mal pochybnosti o tom či je žalobca skutočne veriteľom mojich záväzkov, nakoľko neboli preukázané. Poukazuje tu na rôzne osoby, ktoré už predtým pýtali od žalovaného zaplatenie uvedených pohľadávok. Nikdy zmluvu o predaji podniku nevidel a
žalobca ani na jeho výzvu nikdy nereagoval. To, že so žalobcom prostredníctvom svojej manželky komunikoval neznamená, že svoje záväzky uznal, čoho dôkazom je aj obrana v tomto konaní. Hoci nepoznal obsah vie, že so súčasným zástupcom žalobcu komunikovala jeho manželka, ktorá mu návrh dohody podpísaný žalobcom aj predložila. Vyjadrenie žalobcu, že ho zámerne zavádzal je nepravdivé a toto kategoricky odmieta, pretože žalobcovi nič nebránilo uplatniť si jeho nárok včas na súde. Z tohto dôvodu ani vznesenie námietky premlčania nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na to, že po kontrole účtovných dokladov on neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu z titulu úhrady žalovaných pohľadávok ani čiastkovú úhradu vo výške 102,15 EUR. Vystavené faktúry v hotovosti neuhrádzam, vždy ich uhrádzam len bankovým prevodom. Poukazuje na to, že žalobca nepreukázal dodanie uvedeného tovaru.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
20. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
21. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
22. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
23. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
24. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
25. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
26. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
27. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
28. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
29. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
30. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
31. Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
32. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
33. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
35. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
38. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka k právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
39. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je v časti dôvodný a v časti tento návrh zamietol. Súd sa musel predovšetkým zaoberať jednak dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a jeho tvrdeniami ako aj dôkazmi, ktoré predložil žalovaný a jeho vyjadreniami. Čo sa týka dôkazov žalobcu, jednoznačne súd mal preukázané tie skutočnosti, že žalovaný si u neho dňa 10. 04. 2012, 22. 11. 2011 a 04. 11. 2011 objednal dodávku tovaru čím účastníci, keďže uvedený tovar bol žalovanému ako objednávateľovi - kupujúcemu dodaný a tento tovar dodala spoločnosť Prefa Sučany a.s. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. K tvrdeniam žalovaného, ktoré sa vo veľkej časti odporujú je, že mu tovar nebol dodaný, súd dodáva, že takéto jeho tvrdenia sú len účelové a nezakladajú sa na žiadnych dôkazoch, ktoré by súd mohol posúdiť ako účinnú obranu. V tomto prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo strany samotného žalovaného bola e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v dňoch 19. 06. 2015 a 22. 06. 2015, kde súd mal písomne potvrdenú skutočnosť, že išlo o zaplatenie sumy 4.311,97 EUR a samotný žalovaný uznal, že si je vedomý tohto záväzku, má ho záujem splatiť v mimosúdnom urovnaní. Na toto taktiež reagoval, ako súd poukázal aj dňa 22. 06. 2015, kde chceli urobiť túto dohodu, avšak nakoniec k tejto nedošlo. Na uvedenú e-mailovú komunikáciu súd poukazuje z toho dôvodu, že teda žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akokoľvek namietal, teda reklamoval nedodanie tovaru, ktorý si objednal spoločnosťou Prefa Sučany a.s. Súd aj zo samotného písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu dňa 28. 02. 2017 poukazuje na ich stranu 3 odstavec 2 tohto vyjadrenia, kde doslovne uvádza, že si bol vedomý lehoty splatnosti jeho záväzkov, avšak opakovane bol vyzývaný rôznymi osobami, ktoré mu však nikdy nepreukázali vzťah k týmto
pohľadávkam a neskôr sa odmlčali. Keďže mu nepreukázali vzťah k žalovaným pohľadávkam preto ani žalobcu nepovažoval za svojho veriteľa a počítal s tým, že návrh na súd nepodá. Aj z tohto samotného vyjadrenia vyplýva, že nikdy nepopieral existenciu pohľadávok, len poukazoval na to, že nevedel komu patrí uvedená pohľadávka za dodaný tovar. Preto súd ako vyššie uvádza považuje tvrdenia žalovaného, ktoré sú v úplnom rozpore a súdu sa zdá ako keby raz hovoril tak a inokedy úplne inak za účelové a ničím nepodložené. Každý účastník si musí uvedomiť, že je jeho povinnosťou nielen tvrdiť určitú skutočnosť, ale toto tvrdenie doložiť aj dôkazmi. Žiadne takéto dôkazy, ako súd už vyššie uviedol, neboli súd počas konania predložené a to predovšetkým tie dôkazy, v ktorých by namietal nedodanie tovaru podľa jeho objednávky resp. tovaru v menšom rozsahu, inej kvalite, teda akékoľvek reklamácie v rámci obchodných vzťahov, ktoré žalovaný by mohol uplatniť voči spoločnosti Prefa Sučany a. s. ako predávajúcemu. Súd v časti, v ktorej návrhu vyhovel poukazuje na to, že vyhovel v časti, ktorá sa týkala dodania tovaru a bola vyfakturovaná faktúrou č. 6936435, kde dátum objednania tovaru bol 22. 11. 2011 a tovar mu bol dodaný 23. 11. 2011. K tomuto súd poukazuje na to, že mal preukázané a to listinnými dôkazom (č. l. 23 spisu) t. j. výdavkovým pokladničným výpisom, kde sa doslovne uvádza platba faktúry č. 6936435 vo výške 102,15 EUR. Z tohto teda vyplýva, že žalovaný časť tejto faktúry zaplatil. Opätovne súd poukazuje na to, že žalovaný v písomných vyjadreniach potvrdil v rámci e-mailovej komunikácie celkový zostatok a vedomosť si dlhu, potom taktiež v časti vyjadrení povedal, že si je vedomý tohto dlhu a na druhej strane, keďže tento dlh, ktorý on uznal, avšak nie v zákonom stanovenej forme t. j. písomnej forme, bol si vedomý, že časť tohto dlhu v rámci tejto faktúry musela byť zaplatená a to sumou 102,15 EUR. Naozaj súd si žiadnym spôsobom nevie predstaviť a zo strany žalovaného ani nebolo prezentované, že z akého dôvodu by spoločnosť Prefa Sučany a. s. si sama odpísala časť faktúry vo výške 102,15 EUR a zvyšnú časť za dodaný tovar by vymáhala keby toto nemala zaplatené zo strany žalovaného. Na základe tohto teda súd má za to, že námietka premlčania žalovaného voči všetkému dodanému tovaru v celkovej sume 4.311,97 EUR nie je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 702,73 EUR. Z tohto dôvodu súd poukazuje na § 407 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza, že ak dlžník písomne uzná svoj záväzok plynie nová štvorročná premlčacia doba od uznania tohto záväzku, pričom v nadväznosti na odstavec 3 tohto paragrafu pri čiastočnom plnení sa má za to, že došlo k uznaniu zvyšku dlhu ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Vzhľadom na tú skutočnosť, že z predmetnej faktúry, ktorú si žalobca vymáha vo výške 702,73 EUR bolo sčasti plnené a to tak ako bolo preukázané podľa listinného dôkazu v sume 102,15 EUR, kde je dátum plnenia uvedený deň 18. 09. 2012, od tohto dátumu začala plynúť nová štvorročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula dňa 18. 09. 2016. Z dôvodu, že žaloba bola podaná 03. 08. 2016 k premlčaniu tejto pohľadávky nedošlo. Čo sa týka § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že je tu potrebné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku súd má za to, že žiadnym spôsobom zo strany žalovaného nebolo preukázané to, že by chcel zaplatiť len časť predmetnej faktúry s tým, že by zvyšok dodaného tovaru, ktorý nikdy nenamietal a ktorý mu bol dodaný podľa objednávky niekedy reklamoval a zvyšnú časť za dodanie tohto tovaru by nemal zaplatiť. Na základe tejto skutočnosti súd má za to, že návrh je v časti o zaplatenie sumy 70,273 EUR dôvodný.
40. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný je povinný platiť aj úroky z omeškania, nakoľko sa dostal do omeškania na základe tej skutočnosti, že riadne a včas nezaplatil za dodanie tovaru. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že podľa Európskej centrálnej banky základná úroková sadzba bola v čase prvého dňa omeškania vo výške 1% s tým, že po pripočítaní ôsmich percentuálnych bodov, o ktoré sa táto zvyšuje je žalovaný povinný zaplatiť úrokovú sadzbu vo výške 9% ročne.
41. Súd priznal žalobcovi zaplatenie úrokov z omeškania tak ako si ich tento uplatnil a to odo dňa 24. 12. 2011 s tým, že tento postupoval v zmysle dátumu splatnosti uvedeného vo faktúre dňa 23. 12. 2011, pričom nasledujúcim dňom sa žalovaný mal dostať do omeškania. K tomuto súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že samotná splatnosť tejto faktúry nemala byť 23. 12. 2011, ale mala byť od dodania tovaru t. j. od 23. 11. 2011 a nasledujúcim dňom si mohol žalobca uplatniť aj úroky z omeškania. Keďže však si tieto uplatnil od neskoršieho dátumu súd mu v tejto časti od neskoršieho dátumu vyhovel a v tejto časti ho zaviazal od 24. 12. 2011 platiť aj úroky z omeškania. Súd len okrajovo poukazuje na to, čo sa týka týchto úrokov, že samotný právny zástupca žalovaného v tejto časti nekonal v prospech svojho klienta a to z toho dôvodu, že dokonca z jeho vyjadrení by bolo zrejmé, že mal by podľa neho platiť úroky od skoršieho dátumu.
42. V časti, v ktorej súd návrh zamietol, súd poukazuje na tú časť, kde si žalobca uplatňoval zaplatenie faktúr č. 6940558 v sume 1.847,26 EUR a faktúry č. 6936410 na sumu 1.761,98 EUR a to z toho dôvodu, že prvá faktúra mala byť splatná 07. 05. 2012 a druhá 15. 12. 2011, pričom súd
poukazuje na to, že podľa súdu splatnosť tejto faktúry mala byť nasledujúcim dňom po dodaní tovaru t. j. prvá faktúra na sumu 1.847,26 EUR mala byť splatná 17. 04. 2012 a druhá faktúra na sumu 1.761,98 EUR mala byť splatná 10. 11. 2011. Vzhľadom na tú skutočnosť, že samotná žaloba bola podaná 03. 08. 2016 t. j. po uplynutí viac ako štyroch rokov odo dňa splatnosti týchto dvoch faktúr súd s poukazom na vyššie uvedené paragrafy má za to, že uvedená pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná. Čo sa týka vyjadrení žalobcu v nadväznosti na odpor v tom zmysle, že žalovaný zavádzal žalobcu, pretože aj v rámci e-mailovej komunikácie uznal túto pohľadávku súd má za to, že k uznaniu takejto pohľadávky zo strany žalovaného nikdy nedošlo a ani nikdy nebola súdu predložená dohoda o uznaní pohľadávky, ktorá by sa týkala vyššie uvedených dvoch faktúr. Je pravdou, že prebehla komunikácia medzi žalobcom a žalovaným a to dňa 19. 06. 2015 a 22. 06. 2015, avšak súd vzhľadom na skutočnosť, že táto komunikácia prebiehala ešte počas doby kedy neuplynula premlčacia lehota, pretože pri prvej faktúre s dátumom splatnosti 15. 12. 2011 by podľa tvrdenia žalobcu uplynula premlčacia lehota až 15. 12. 2015, čo sa týka faktúry splatnej dňa 07. 05. 2012 by splatnosť faktúry uplynula až dňa 07. 05. 2016 to znamená, že žalobca mal ešte dostatok časového priestoru pri obidvoch faktúrach podať návrh na súd v čase, keď ešte táto pohľadávka by nebola premlčaná. Samotný žalobca, keďže bol zastupovaný právnou zástupkyňou si musel byť vedomý tejto skutočnosti a len jeho chybou nastalo to, že uvedený návrh bol podaný až niekoľko mesiacov po splatnosti jednotlivých faktúr. Na tomto nemôže zmeniť nič ani tá skutočnosť, že samotný žalobca zaslal žalovanému dohodu o splatení dlhu, ktorá mala byť podpísaná (č. l. 63) dňa 24. 06. 2015, ale dohoda zo strany žalovaného nie je podpísaná a to z toho dôvodu, že žalobca mal dostatočný časový priestor t. j. vyše štyroch mesiacov na podanie žaloby od podpísania uvedenej dohody len z jeho strany a keďže žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal počas viac ako štyroch mesiacov dokedy nastala splatnosť prvej faktúry, tak si musel byť vedomý tej skutočnosti, že zrejme nechce uzatvoriť dohodu o uznaní dlhu a preto je tu riziko uplynutia premlčacej lehoty, ktorá bola v konaní právnym zástupcom žalovaného namietnutá. Podľa súdu by bola iná situácia, ak by poukazoval žalobca na rozpor s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom resp. na iné zásady, ktoré by mali byť podnikateľmi v rámci ich činnosti dodržiavané vtedy ak by nastala situácia, že e-mailovou komunikáciou by sa žalovaný zaviazal uzavrieť dohodu o splatení dlhu a uznaní záväzku, avšak úplne tesne pred uplynutím premlčacej lehoty možno 10 až 20 dní, kedy by z dôvodu, že by žalobca bol ubezpečovaný jednoznačne žalovaným ako dlžníkom, že zaplatí a uzná uvedený dlh a tento by podpísanie takejto dohody úmyselne naťahoval až do uplynutia premlčacej doby. V takomto prípade by sa súd námietkou dobromyseľnosti resp. rozporu s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi zaoberal. Nakoľko však, ako súd poukázal, došlo ku komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v mesiaci jún 2015, pričom 24. 06. 2015 bola už vypracovaná dohoda o splatení dlhu a podpísaná žalobcom a počas viac ako štyroch mesiacov do uplynutia lehoty premlčania pohľadávky zo skoršej faktúry nedošlo k uzatvoreniu tejto dohody, súd má za to, že žalovaný nezavádzal žalobcu na poslednú chvíľu kedy by žalobca naozaj mohol dúfať v uzatvorenie tejto dohody, ale naopak žalobca svojou nedôslednosťou si sám spôsobil to, že mu uplynula premlčacia lehota pri splatnosti faktúr, ktorú žalovaný namietal a preto súd takéto právo žalovanému nemohol priznať.
43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu na zaplatenie trov konania v rozsahu 67,44%. Uvedené trovy súd vypočítal tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.311,97 EUR, pričom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 702,73 EUR čo predstavuje zo sumy 4.311,97 EUR 16,28%. V časti o zaplatenie 3.609,24 EUR súd žalobu zamietol a teda v tejto časti mal úspech žalovaný čo predstavuje zo sumy 4.311,97 EUR 83,72%. Z tohto teda vyplýva, že rozdiel medzi úspechom žalovaného vo výške 83,72% a úspechom žalobcu vo výške 16,28% je 67,44%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca žalovanému. § 1 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 411 zák. č. 513/1991 Zb. § 420 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 428 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 323 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. § 387 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. § 388 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb.
§ 391 ods. 1 zák. č. 513/1991 zb.. § 397 zák. č. 513/1991 Zb. § 407 ods. 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. § 450 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.