Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-29-2017.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného Z. proti povinnému O. pre vymoženie istiny 871,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1448/2009-17 zo dňa 22. septembra 2016, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal nárok náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi V. proti oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 11.8.2009 domáha proti povinnej vykonania exekúcie vymoženia istiny vo výške 871,21 eura s príslušenstva, na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie M.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi dňa 24.8.2009. Dňa 20.2.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu. Ďalej uviedol, že rozhodnutie oprávneného na podklade ktorého je vedené exekučné konanie - rozhodnutie M. zo dňa 23.1.2002 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.4.2002. Nakoľko právo ním priznané bolo možné vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa právoplatnosti, prvoinštančný súd zistil, že v danom prípade táto lehota, uplynula dňa 02.04.2012, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie stalo neúčinným. Preto prvoinštančný súd exekučné konanie zastavil, a zároveň v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, zaoberal sa prvoinštančný súd otázkou, kto bude zaviazaný na uhradenie trov exekúcie. Prvoinštančný súd však dospel k názoru, že oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Avšak súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému a po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. e), d) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f), b) O.s.p. a z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Poukázal na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok), kde sa novelou účinnou
od 01.01.2004 slová ,,Rozhodnutie možno vykonať" nahrádzajú slovami ,,Výkon rozhodnutia možno nariadiť", pričom citoval z dôvodovej správy, v zmysle ktorej výkon rozhodnutia netreba v trojročnej lehote realizovať, ale výkon rozhodnutia treba v uvedenej lehote iba nariadiť. Keďže túto lehotu stanovuje správny poriadok, je nepochybné, že ide o procesnoprávnu lehotu, ktorú je možné použiť iba vo výkone rozhodnutia podľa správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoE/107/2013 zo dňa 26.11.2013, podľa ktorého novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Oprávnený ďalej dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, z ktorého citoval okrem iného aj to, že pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť, ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase. Uviedol, že k 01.01.2004 sa zmenila lehota v správnom poriadku na lehotu, ktorá hovorí o potrebe nariadiť výkon rozhodnutia v lehote troch rokov namiesto dokončiť výkon rozhodnutia. Túto lehotu nemožno považovať za hmotnoprávnu lehotu, ale procesnú lehotu, ktorá je platná pre výkon správneho rozhodnutia o poistnom, ktoré nezakladá žiadne právo pre povinného. Keď povinný nemá žiadne hmotné ani procesné právo, niet dôvodu prenášať mechanizmus platný pre výkon rozhodnutia v správnom konaní na exekučné konanie. Nesprávnosť rozhodnutia oprávnený videl aj v tom, že oprávnený nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor konal bez pokynu oprávneného. Zastával názor, že zastavenie exekúcie spôsobí ohrozenie vymožiteľnosti legitímnych a judikovaných nárokov oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že súd posúdil otázku nemajetnosti povinného zo skutkového, ako aj z právneho hľadiska nesprávne. Napadnuté uznesenie je zároveň nepresvedčivé a neposkytuje dostatočné odôvodnenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi, a preto porušuje právo oprávneného na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie nebolo podané. 4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) (účinného od. 01.07.2016) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie vo výroku I. súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku I. vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 9. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. 10. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 11. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku
do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 12. Podľa § 144 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 13. V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi V. doručený dňa 11.08.2009, domáhal od povinného vymoženia 871,21 eur a trov exekučného konania vo výške 16,50 eur. Exekučným titulom v danej veci je Rozhodnutie M. zo dňa 23.01.2002 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.04.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vyššie menovanému súdnemu exekútorovi udelené dňa 24.08.2009. Dňa 20.02.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu prekludovania exekučného titulu v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Zb. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. a súčasne priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. 14. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súdny exekútor je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, keď predložil vec súdu po tom, čo zistil, že v prejednávanom prípade uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie. 15. Predmetom konania je vymáhanie poistného (poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie) predpísaného povinnému rozhodnutím M. zo dňa 23.01.2002, ktoré boli vydané v konaní podľa § 22 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (ďalej len ,,zákon o sociálnej poisťovni"). Zákon o sociálnej poisťovni v čase vydania exekučného titulu v § 25 ods. 2 upravoval prekluzívnu lehotu na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo poistné a sankcie predpísané. Takéto rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia o správnom konaní (§ 71 ods. 3 správneho poriadku) sa nepoužijú. 16. Zákon o sociálnej poisťovni bol s účinnosťou od 01.01.2004 zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1-2) aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 01.01.2004 a do 31.12.2003 nebola splnená, a to tak, že po 31.12.2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 01.01.2004, keďže povinnosť platiť poistné vznikla pred 01.01.2004 a do 31.12.2003 nebola splnená. Odvolací súd však súčasne uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o sociálnej poisťovni, upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2). 17. Zo znenia citovaných ustanovení teda vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným. 18.Rozhodnutie, ktorým bolo v prejednávanom prípade povinnému predpísané vymáhané poistné, nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2002. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 02.04.2012. Súd prvej inštancie tak správne skonštatoval, že v prejednávanom prípade rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, už nie je možné vykonať. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže dôvodom zastavenia exekúcie bola neúčinnosť exekučného titulu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia zistil, že podané odvolanie oprávneného treba odmietnuť podľa § 386 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 (ďalej len ako „CSP“), nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. 21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 22. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 23. V danej veci bolo oprávneným podané odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie aj do výroku, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie je rozhodnutím v exekučnom konaní, vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku nevyplýva, že by tento zákon voči takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťal. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno podľa odvolacieho súdu založiť ani na ustanoveniach CSP, hoci § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na primerané použitie ustanovení CSP. CSP v § 357 stanovuje pozitívnu enumeráciu okruhu uznesení, ktoré možno napadnúť odvolaním. Medzi takýmito uzneseniami uznesenie o trovách exekúcie uvedené nie je. Podľa § 357 písm. m) CSP možno síce odvolanie podať proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, avšak trovy exekúcie sú samostatným druhom trov, ktoré nemožno zamieňať s trovami konania v civilnom sporovom, či mimosporovom procese. Z uvedeného tak podľa odvolacieho súdu vyplýva, že proti uzneseniu súdu o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné. Z tohto dôvodu potom odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).