Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Tos-7-2017.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/7/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2017 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného K. F. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016 podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona vyslovil, že ods. K. F., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom C. P. č. XX, okr. X., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/13/2013 zo dňa 26.2.2014 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky vykoná a súčasne podľa § 52 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnenú sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nie je možné objektívne a bez pochybností zistiť, z akého dôvodu si odsúdený nesplnil uloženú povinnosť podrobovať sa probačnému dohľadu, resp. či k jej nesplneniu došlo úmyselne alebo aspoň z nedbanlivosti za existencie objektívnych dôvodov. Nemožno totiž bez pochybností vylúčiť, že odsúdený sa nepodrobil uloženému probačnému dohľadu z objektívnych príčin, ktoré nastali bez jeho zavinenia, napr. z dôvodu, že by bol dlhodobo hospitalizovaný v zahraničí v psychiatrickej nemocnici a podobne. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený po 26.02.2014 nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku a ani po uvedenom dni nespáchal žiadny trestný čin. Priestupok, ktorý odsúdený spáchal dňa 19.11.2014 však je druhovo odlišný od trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený a nepredstavoval ani spoločenskú nebezpečnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (Jtk 4/2012), podľa ktorého skutočnosť, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia priestupok a bol za to právoplatne postihnutý, nemožno mechanicky považovať za dôvod na rozhodnutie podľa § 416 Tr. poriadku o výkone zvyšku trestu odňatia slobody. V takomto prípade súd musí skúmať závažnosť priestupku s ohľadom na spôsob jeho vykonania a spôsobený následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa, jeho pohnútku, pretože rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne, formálne posúdenie správnym orgánom. Rozhodnutie o výkone zvyšku trestu odňatia slobody by malo prichádzať do úvahy spravidla až vtedy, ak správanie odsúdeného a závažnosť priestupku dosiahne intenzitu, z ktorej sa dá vyvodiť, že podmienečne prepustený nemá záujem napraviť sa a viesť riadny život.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
V prvom rade sťažnostný súd skúmal postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia. Zistil pri tom, že konajúci súd v predmetnej veci rozhodol v neprítomnosti odsúdeného, avšak za predchádzajúceho ustanovenia obhajcu odsúdenému postupom podľa § 293 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko odsúdenému nebolo možné doručiť predvolania na verejné zasadnutie. Súd prvého stupňa teda konal v prítomnosti ustanoveného obhajcu, ktorý v plnom rozsahu po oboznámení sa s predmetnou trestnou vecou obhajoval záujmy odsúdeného, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom vykonaných dôkazov, mal možnosť predkladať návrhy, podávať žiadosti a súčasne mal možnosť po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku aj podať opravný prostriedok, čo napokon aj využil. Takýto postup konajúceho súdu je možné považovať za súladný s procesným predpisom.
Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 14.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/13/2013 zo dňa 26.02.2014 bol obžalovaný K. F. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého za súčasného uloženia probačného dohľadu mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola ustanovená skúšobná doba na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mu bol zároveň uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Skúšobná doba u odsúdeného v zmysle vety druhej § 51 ods. 2 Tr. zákona začala plynúť dňa 27.02.214 a uplynie dňa 26.02.2019.
Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali samy o sebe, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením s probačným dohľadom súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, len pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život, dodržiavať podmienky probačného dohľadu a plniť súdom uložené obmedzenia povinnosti.
V danom prípade však krajský súd konštatuje, že odsúdený K. F. nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie, práve naopak zásadným spôsobom porušil podmienky probačného dohľadu, ktoré prestal dodržiavať s tým následkom, že nebolo možné ani ďalej zisťovať a skúmať, či plnil aj uložené obmedzenia a povinnosti v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
K takémuto záveru krajský súd dospel, opierajúc sa o zistenia plynúce z vykonaného dokazovania konajúcim súdom, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom rozobral v odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach krajský súd odkazuje.
V nadväznosti na sťažnostné námietky obhajcu odsúdeného krajský súd poukazuje na zistenia plynúce z priebežnej správy z probácie, z ktorej okrem iného vyplýva, že na probačné stretnutie bol probant, teda odsúdený, predvolaný na deň 24.04.2014, kde bol poučený o povinnostiach a obmedzeniach, ktoré mu vyplývajú zo súdom uloženého probačného dohľadu. Odsúdený bol poučený i o následkoch nedodržiavania podmienok probačného dohľadu, ako aj nesplnení uložených obmedzení a povinností. Súčasne s ním bol spísaný aj probačný dohľadový plán. Najsamprv odsúdený tento plán dodržiaval, pričom sám uviedol, že má záujem o prácu, resp. že má záujem vycestovať za prácou mimo územia republiky. Súčasne však oznámil, že v prípade, ak by sa mu takáto možnosť naskytla vycestovať za prácou do zahraničia, túto skutočnosť by bezodkladne oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi. Zo správy je zrejmé, že od ostatného stretnutia s mediačným a probačným úradníkom dňa 02.10.2014 odsúdený prerušil kontakt, poštové zásielky si nepreberal, neúčasť na probačných stretnutiach žiadnym spôsobom neospravedlnil a teda začal sa probačnému dohľadu vyhýbať.
Tieto zistenia osvedčuje aj správa OO PZ v Chminianskej Novej Vsi z 09.07.2015, z ktorej je zrejmé, že najbližší susedia odsúdeného nemali vedomosť o pobyte obžalovaného, pretože tento sa na uvedenej adrese nezdržiava už minimálne 1 rok, pričom mal by byť pracovne odcestovaný v Anglicku, na svoju osobu nenechal žiaden kontakt a taktiež nenechal žiadnu správu o tom, kde sa bude zdržiavať. Aj na Obecnom úrade Chminianske Jakubovany bolo zistené, že menovaný sa v obci nezdržiava už minimálne pol roka bez toho, aby bol k dispozícii na neho nejaký kontakt.
Z uvedeného potom plynie, že odsúdený vedome a úmyselne porušil podmienky probačného dohľadu, keď opustil územie republiky bez toho, aby túto skutočnosť oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi, teda takýmto správaním úmyselne maril dodržiavanie podmienok probačného dohľadu.
V neposlednom rade je potrebné uviesť v súvislosti s námietkami obhajoby tú skutočnosť, že je pravdou, že odsúdený bol v čase plynutia skúšobnej doby uznaný vinným zo spáchania priestupku tak, ako to je konštatované aj v rozhodnutí konajúceho súdu. Táto skutočnosť však nebola rozhodnou a podstatnou pre vyslovenie záveru, že odsúdený svojím správaním zásadným spôsobom a úmyselne porušil podmienky probačného dohľadu.
Vzhľadom na zistenie, že odsúdený sa úmyselne vyhýba probačnému dohľadu a jeho pobyt nie je známy, nebolo možné ani vyhodnotiť okolnosti prípadu pre prípadné ponechanie probačného dohľadu v platnosti, hoci týmto správaním odsúdený dal príčinu na nariadenie výkonu trestu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zákona.
V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Keďže odsúdený pred spáchaním predmetného zločinu vo výkone trestu odňatia slobody nebol, správne konajúci súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd teda nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, toto uznesenie vyhodnotil vo všetkých jeho výrokoch za správne a preto sťažnosť odsúdeného posúdil ako nedôvodnú, ktorú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.