Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/7/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.03.2017 v Prešove, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného K. F. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 25.10.2016 podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona vyslovil, že ods. K. F., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom C. P. č. XX, okr. X., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/13/2013 zo dňa 26.2.2014 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky vykoná a súčasne podľa § 52 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnenú sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nie je možné objektívne a bez pochybností zistiť, z akého dôvodu si odsúdený nesplnil uloženú povinnosť podrobovať sa probačnému dohľadu, resp. či k jej nesplneniu došlo úmyselne alebo aspoň z nedbanlivosti za existencie objektívnych dôvodov. Nemožno totiž bez pochybností vylúčiť, že odsúdený sa nepodrobil uloženému probačnému dohľadu z objektívnych príčin, ktoré nastali bez jeho zavinenia, napr. z dôvodu, že by bol dlhodobo hospitalizovaný v zahraničí v psychiatrickej nemocnici a podobne. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený po 26.02.2014 nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku a ani po uvedenom dni nespáchal žiadny trestný čin. Priestupok, ktorý odsúdený spáchal dňa 19.11.2014 však je druhovo odlišný od trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený a nepredstavoval ani spoločenskú nebezpečnosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (Jtk 4/2012), podľa ktorého skutočnosť, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia priestupok a bol za to právoplatne postihnutý, nemožno mechanicky považovať za dôvod na rozhodnutie podľa § 416 Tr. poriadku o výkone zvyšku trestu odňatia slobody. V takomto prípade súd musí skúmať závažnosť priestupku s ohľadom na spôsob jeho vykonania a spôsobený následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia páchateľa, jeho pohnútku, pretože rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne, formálne posúdenie správnym orgánom. Rozhodnutie o výkone zvyšku trestu odňatia slobody by malo prichádzať do úvahy spravidla až vtedy, ak správanie odsúdeného a závažnosť priestupku dosiahne intenzitu, z ktorej sa dá vyvodiť, že podmienečne prepustený nemá záujem napraviť sa a viesť riadny život.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade sťažnostný súd skúmal postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého uznesenia. Zistil pri tom, že konajúci súd v predmetnej veci rozhodol v neprítomnosti odsúdeného, avšak za predchádzajúceho ustanovenia obhajcu odsúdenému postupom podľa § 293 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko odsúdenému nebolo možné doručiť predvolania na verejné zasadnutie. Súd prvého stupňa teda konal v prítomnosti ustanoveného obhajcu, ktorý v plnom rozsahu po oboznámení sa s predmetnou trestnou vecou obhajoval záujmy odsúdeného, mal možnosť sa oboznámiť s obsahom vykonaných dôkazov, mal možnosť predkladať návrhy, podávať žiadosti a súčasne mal možnosť po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku aj podať opravný prostriedok, čo napokon aj využil. Takýto postup konajúceho súdu je možné považovať za súladný s procesným predpisom.

Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/37/2010 zo dňa 14.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/13/2013 zo dňa 26.02.2014 bol obžalovaný K. F. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého za súčasného uloženia probačného dohľadu mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola ustanovená skúšobná doba na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mu bol zároveň uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Skúšobná doba u odsúdeného v zmysle vety druhej § 51 ods. 2 Tr. zákona začala plynúť dňa 27.02.214 a uplynie dňa 26.02.2019.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali samy o sebe, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením s probačným dohľadom súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, len pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život, dodržiavať podmienky probačného dohľadu a plniť súdom uložené obmedzenia povinnosti.

V danom prípade však krajský súd konštatuje, že odsúdený K. F. nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie, práve naopak zásadným spôsobom porušil podmienky probačného dohľadu, ktoré prestal dodržiavať s tým následkom, že nebolo možné ani ďalej zisťovať a skúmať, či plnil aj uložené obmedzenia a povinnosti v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

K takémuto záveru krajský súd dospel, opierajúc sa o zistenia plynúce z vykonaného dokazovania konajúcim súdom, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom rozobral v odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom v podrobnostiach krajský súd odkazuje.

V nadväznosti na sťažnostné námietky obhajcu odsúdeného krajský súd poukazuje na zistenia plynúce z priebežnej správy z probácie, z ktorej okrem iného vyplýva, že na probačné stretnutie bol probant, teda odsúdený, predvolaný na deň 24.04.2014, kde bol poučený o povinnostiach a obmedzeniach, ktoré mu vyplývajú zo súdom uloženého probačného dohľadu. Odsúdený bol poučený i o následkoch nedodržiavania podmienok probačného dohľadu, ako aj nesplnení uložených obmedzení a povinností. Súčasne s ním bol spísaný aj probačný dohľadový plán. Najsamprv odsúdený tento plán dodržiaval, pričom sám uviedol, že má záujem o prácu, resp. že má záujem vycestovať za prácou mimo územia republiky. Súčasne však oznámil, že v prípade, ak by sa mu takáto možnosť naskytla vycestovať za prácou do zahraničia, túto skutočnosť by bezodkladne oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi. Zo správy je zrejmé, že od ostatného stretnutia s mediačným a probačným úradníkom dňa 02.10.2014 odsúdený prerušil kontakt, poštové zásielky si nepreberal, neúčasť na probačných stretnutiach žiadnym spôsobom neospravedlnil a teda začal sa probačnému dohľadu vyhýbať.

Tieto zistenia osvedčuje aj správa OO PZ v Chminianskej Novej Vsi z 09.07.2015, z ktorej je zrejmé, že najbližší susedia odsúdeného nemali vedomosť o pobyte obžalovaného, pretože tento sa na uvedenej adrese nezdržiava už minimálne 1 rok, pričom mal by byť pracovne odcestovaný v Anglicku, na svoju osobu nenechal žiaden kontakt a taktiež nenechal žiadnu správu o tom, kde sa bude zdržiavať. Aj na Obecnom úrade Chminianske Jakubovany bolo zistené, že menovaný sa v obci nezdržiava už minimálne pol roka bez toho, aby bol k dispozícii na neho nejaký kontakt.

Z uvedeného potom plynie, že odsúdený vedome a úmyselne porušil podmienky probačného dohľadu, keď opustil územie republiky bez toho, aby túto skutočnosť oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi, teda takýmto správaním úmyselne maril dodržiavanie podmienok probačného dohľadu.

V neposlednom rade je potrebné uviesť v súvislosti s námietkami obhajoby tú skutočnosť, že je pravdou, že odsúdený bol v čase plynutia skúšobnej doby uznaný vinným zo spáchania priestupku tak, ako to je konštatované aj v rozhodnutí konajúceho súdu. Táto skutočnosť však nebola rozhodnou a podstatnou pre vyslovenie záveru, že odsúdený svojím správaním zásadným spôsobom a úmyselne porušil podmienky probačného dohľadu.

Vzhľadom na zistenie, že odsúdený sa úmyselne vyhýba probačnému dohľadu a jeho pobyt nie je známy, nebolo možné ani vyhodnotiť okolnosti prípadu pre prípadné ponechanie probačného dohľadu v platnosti, hoci týmto správaním odsúdený dal príčinu na nariadenie výkonu trestu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zákona.

V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Keďže odsúdený pred spáchaním predmetného zločinu vo výkone trestu odňatia slobody nebol, správne konajúci súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd teda nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, toto uznesenie vyhodnotil vo všetkých jeho výrokoch za správne a preto sťažnosť odsúdeného posúdil ako nedôvodnú, ktorú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.