Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/3725/2009

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom úradu Poľná 31/23, Ružomberok, vo veci oprávnenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti povinnej Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.615,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.615,34 eur od 27.11.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 581,83 eur a nahradiť trovy predchádzajúceho konania v sume 104,59 eur a pre vymoženie trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu v časti o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.615,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % ročne zo sumy 1.615,34 eur od 06.12.2008 z a s t a v u j e .

II. Exekúciu v časti o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.615,34 eur od 27.11.2007 do 05.12.2008, zmluvnú pokutu v sume 581,83 eur a nahradiť trovy predchádzajúceho konania v sume 104,59 eur z a s t a v u j e .

III. Súdny exekútor m á v o č i o p r á v n e n e j nárok na náhradu trov exekúcie vo výške uvedenej v samostatnom uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, podaného u súdneho exekútora dňa 12.10.2009 a jeho predloženia súdnym exekútorom súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd dňa 03.12.2009 písomne poveril súdneho exekútora (poverenie č. 5511 061835*) vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatenia peňažnej pohľadávky 1.615,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.615,34 eur od 27.11.2007 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 581,83 eur a nahradenia trov predchádzajúceho konania v sume 104,59 eur, ako aj vymoženia trov exekúcie, uloženej povinnému ako odporcovi v prospech oprávnenej ako navrhovateľky Rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom so sídlom v Holíči sp. zn. F 153/2008 zo dňa 17.12.2008 (ktorý podľa doložky potvrdenej rozhodcom nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2009 a vykonateľnosť dňa 17.01.2009) - exekučným titulom.

2. V priebehu exekúcie súd z podania povinnej zo dňa 30.03.2010, ako aj z podania oprávnenej zo dňa 08.04.2010 zistil, že suma 1.615,34 eur, ktorá bola exekučným titulom priznaná ako istina, bola povinnou uhradená plnením prostredníctvom poštového podniku dňa 03.12.2008, pričom na účet oprávnenej táto bola pripísaná dňa 05.12.2008. Nadväzujúc súd sumarizuje, že z povinnou pripojeného poštového peňažného poukazu typu U vyplýva, že povinná prostredníctvom poštového podniku plnila v prospech oprávnenej sumu istiny 1.615,34 eur dňa 03.12.2008, teda ešte skôr, ako začalo exekučné konanie podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare). Suma 1.615,34 eur bola

pripísaná v prospech účtu oprávnenej dňa 05.12.2008, a tak v tento deň splnením zanikol dlh povinnej, resp. právo oprávnenej na zaplatenie sumy istiny 1.615,34 eur tak, ako toto bolo deklarované exekučným titulom, a to v zmysle ust. § 559 ods. 1 v spojení s ust. § 267 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). Rovnako za aplikácie cit. ust. odo dňa nasledujúceho po dni pripísania úhrady istiny na účet oprávnenej zanikol i dlh povinnej, resp. právo oprávnenej na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.615,34 eur, keďže povinnosť tento zaplatiť je obmedzená dobou trvania omeškania s plnením istiny a spolu so splnením istiny zaniká i právo požadovať úrok z omeškania z tejto istiny, čo bolo deklarované taktiež exekučným titulom, konkrétne uvedením, že nárok na úrok z omeškania z istiny patrí „do zaplatenia“. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že ešte pred začatím exekučného konania podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 EP zaniklo právo oprávnenej na zaplatenie sumy 1.615,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % ročne zo sumy 1.615,34 eur od 06.12.2008, a teda je daný dôvod pre zastavenie exekúcie v časti podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f), ods. 3 EP. Aplikujúc tieto ustanovenia súd exekúciu v časti o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.615,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % ročne zo sumy 1.615,34 eur od 06.12.2008 výrokom I. zastavil.

3. Preskúmaním oprávnenou v priebehu konania predložených príloh exekučný súd zistil, že rozhodcovská doložka v tomto prípade je obsiahnutá vo všeobecných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom - klientom dňa 24.04.2009 (v rámci záverečných ustanovení Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v Hlave 13, v časti pod § 18), podľa obsahu textu ktorej sa zmluvné strany okrem iného dohodli, „že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom ... a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. ... Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca.“

4. K výroku II. uznesenia súd uvádza, že vecne a miestne príslušnému exekučnému súdu prislúcha v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP už v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie túto preskúmať spolu s návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a ich súlad so zákonom ako základných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie.

5. Exekučný titul (§ 41 EP) je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP jednou z podstatných podmienok vedenia exekučného konania a vykonania exekúcie, na ktorej existenciu musí exekučný súd zo svojej úradnej povinnosti (§ 161 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 v znení neskorších predpisov / ďalej len „CSP“/ v spojení s § 9a ods. 1, § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 EP a v danom prípade vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok i ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZRK“/ v znení účinnom do 31.12.2014) prihliadať kedykoľvek počas konania (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 165/2011) a ktorej nesplnenie zakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zastavenie exekučného konania resp. zastavenie exekúcie i bez návrhu (v prípade, ak predtým súd, tak ako v prejednávanej exekučnej veci, už poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie

- § 57 ods.1 písm. a) príp. písm. g) EP a s účinnosťou od 01.01.2015 podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. l) EP, § 58 ods. 1 EP).

6. Požiadavka preskúmania „súladu so zákonom“ v ustanovenia § 44 ods. 2 EP (a kedykoľvek počas konania, ako je vyššie uvedené) osobitne vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, vydaný v konaní upravenom podľa cit. osobitného predpisu - ZRK, nevyhnutne predpokladá, v spojení s právnou úpravou v ustanovení § 45 ZRK (podľa právneho stavu účinného od 01.01.2015 exekučný súd aplikuje toto ustanovenie ZRK ako predpis upravujúci postup exekučného súdu v tzv. spotrebiteľských exekučných veciach v zmysle prechodných ustanovenia § 243d ods. 1,2 EP), oprávnenie a súčasne úradnú povinnosť exekučného súdu preskúmať takýto exekučný titul a jeho vykonateľnosť po stránke formálnej i materiálnej, vrátane hmotnoprávneho posúdenia výroku rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadísk právnej prípustnosti, objektívnej možnosti a súladu s dobrými mravmi, pričom exekučný súd nevyhnutne nie je bezvýhradne viazaný doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou predložený exekučný titul vybavil príslušný rozhodcovský súd, ani nie je viazaný tým, ako sa s otázkou svojej právomoci prejednať spor v

rozhodcovskom konaní na základe posúdenia konkrétnej zmluvy vysporiadal príslušný rozhodcovský súd. Takéto konštatovania o aplikácii cit. právnej úpravy exekučný súd opiera tiež o právne názory, opakovane uvádzané Najvyšším súdom Slovenskej republiky pri rozhodovaní v obdobných veciach, napr. v uzneseniach sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, sp. zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012, či sp. zn. 7Cdo 48/2013 zo dňa 08.11.2013 a v iných, podporené i názorom prezentovaným Ústavným súdom Slovenskej republiky (napr. v rozhodnutiach vo veciach sp. zn. I. ÚS 203/2011, sp. zn. II. ÚS 417/2011, sp. zn. I. ÚS 410/2012 alebo IV. ÚS 456/2012). Na takýto postup exekučného súdu nemá vplyv ani nečinnosť dotknutého účastníka - spotrebiteľa vo vzťahu k jeho právnej možnosti namietať proti existencii alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy postupom a v lehotách upravených ZRK ako osobitným predpisom (tu súd odkazuje v podrobnostiach napr. na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.9.2012, publikované i v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 68/2013), pričom nadväzne exekučný súd dodáva a zdôrazňuje - z hľadiska aplikácie princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“) exekučným súdom v exekučnom konaní

- práve potrebu rozlíšenia, či rozhodcovské konanie sa týkalo sporu zo spotrebiteľského, alebo z iného právneho vzťahu (k tomu zas v podrobnostiach odkazuje na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6ECdo 3/2013 zo dňa 12.02.2014).

7. V rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným v jednotlivých častiach čl. I od 11.06.2010, resp. 01.01.2011), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov, majúcou prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ.“). Citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu, naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co 95/2010). V čase uzavretia predloženej zmluvy menovite išlo o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ktorý s účinnosťou od 01.7.2007 nahradil predchádzajúcu právnu úpravu v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), už v tom čase zaručujúcu každému spotrebiteľovi (§ 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 3 cit. zák.) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými (zakladajúcimi na škodu spotrebiteľa nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán) a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit. právnej úprave pritom nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere), ale širším všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára spotrebiteľ, ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v jeho súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

8. Exekučný súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi, vyplývajúci zo zmluvy o úvere odlišne ako rozhodcovský súd, ktorý (usudzujúc z odôvodnenia cit. rozhodcovského rozsudku) naň bez ohľadu na povahu účastníkov (prítomnosť spotrebiteľa v právnom vzťahu), konštatovanú i rozhodcovským súdom odkazom na posudzovanú úverovú zmluvu, uzavretú podľa cit. zák. č. 258/2001 Z.z., aplikoval primárne citovanú všeobecnú obchodnoprávnu úpravu úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. ObchZ. Právny vzťah medzi oprávnenou a povinným, z ktorého sa oprávnená domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky priznanej podľa predloženého rozhodcovského rozsudku, založený zmluvou o úvere, vrátane všeobecných zmluvných podmienok, je však v zmysle vyššie uvedených záverov exekučného súdu vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávnenou v postavení dodávateľa a povinným v postavení spotrebiteľa, tak ako účastníkov takéhoto právneho vzťahu

definovala v rozhodnom čase jeho vzniku a i v súčasnosti definuje i zmienená všeobecne záväzná právna úprava ochrany spotrebiteľa (vrátane práva na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách).

9. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy - nie je pritom z hľadiska ustanovenia § 4 ods. 1 ZRK rozhodujúce, či vo forme osobitnej („samostatnej“) rozhodcovskej zmluvy, alebo vo forme rozhodcovskej doložky v (spotrebiteľskej) zmluve (ako v tejto konkrétnej veci, v rámci cit. všeobecných zmluvných podmienok) - je prostriedkom úpravy podmienok výkonu práv a povinností zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy, predstavuje preto nevyhnutne súčasť podmienok konkrétneho spotrebiteľského vzťahu, založeného konkrétnou spotrebiteľskou zmluvou, tzn. tak ako v posudzovanej veci spojená s určeným zmluvným vzťahom (§ 3 ods. 1 ZRK). Na základe podmienok dojednaných v rozhodcovskej zmluve podľa §§ 3 a nasl. ZRK založil i rozhodcovský súd (určený rozhodca) svoju právomoc a príslušnosť prejednať a rozhodnúť vo veci cit. rozhodcovským rozsudkom.

10. Rozhodcovská zmluva (doložka) preto v danom prípade v rámci ex offo skúmania podmienok exekučného konania a v ich rámci osobitne súladu predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 EP, § 243d ods. 1,2 EP v spojení s § 45 ZRK podlieha rovnako ex offo obsahovej súdnej kontrole i z hľadiska zakázaných (§ 53 ods. 1 neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v zmysle §§ 52 a nasl. OZ, demonštratívne (príkladmo) uvedených v nadväznosti na čl. 3 Smernice a prílohu Smernice k podmienkam uvedených v čl. 3 ďalej v ustanovení § 53 ods. 4 (v rozhodnom čase uzavretia posudzovanej rozhodcovskej zmluvy - doložky, z ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, menovite v ustanoveniach § 3 ods. 3 cit. zák. č. 250/2007 Z.z., § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. r) a v bode 1, písm. q) prílohy Smernice), okrem iných i takých, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne arbitrážou (v rozhodcovskom konaní).

11. Za neprijateľné (nekalé) zmluvné podmienky v tzv. generálnej klauzule obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 (v nadväznosti na čl. 3 Smernice) považuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, okrem prípadu, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými i keď mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, nemohol však ovplyvniť ich obsah - s tým, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak (čl. 3 ods. 2 Smernice, ustanovenie § 53 ods. 3 .

12. Predloženú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach ako súčasti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere exekučný súd po jej preskúmaní považuje za štandardnú (formulárovú) - pripravenú oprávnenou ako dodávateľom (veriteľom) zo spotrebiteľského zmluvného záväzkového vzťahu v takom istom znení v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi zmluvnými partnermi, spotrebiteľmi (ako je súdu známe z rozhodovacej činnosti vo veciach tej istej oprávnenej), s ktorou hoci povinný ako spotrebiteľ (dlžník) mal možnosť oboznámiť sa pred jej podpísaním, nemohol však reálne ovplyvniť jej obsah. Uvedený záver súdu o charaktere zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy) ako individuálne nedojednanej v zmysle vyššie cit. právnej úpravy podtrhuje v tomto prípade veriteľom zvolená forma dojednania rozhodcovskej zmluvy - doložky, stiesnenej v rámci množstva iných, podrobne a pomerne neprehľadným spôsobom formulovaných a veľmi drobným písmom napísaných podmienok vo všeobecných zmluvných podmienkach oprávnenej k uzatváranej úverovej zmluve na vopred pripravenom formulári, používanom pre všetkých jeho zmluvných partnerov - spotrebiteľov v obdobných prípadoch, s predmetom zameraným na dojednanie podmienok poskytovania predmetu plnenia dodávateľa, splývajúcej s množstvom týchto ostatných dodávateľom vopred naformulovaných podmienok. Takýto návrh zmluvy, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a v ich rámci i rozhodcovskej doložky, predložila oprávnená ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi v čase, keď medzi nimi prirodzene nejestvoval žiadny spor z ich ešte len uzatváraného právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale uzavretím zmluvy, vrátane všeobecných zmluvných podmienok ako jej deklarovanej súčasti, dodávateľ podmieňoval uspokojenie požiadavky (dopytu) spotrebiteľa na poskytnutie konkrétneho plnenia dodávateľom (poskytnutia úveru). Povinný ako spotrebiteľ mal reálne možnosť takto dodávateľom pripravený návrh zmluvy, tobôž všeobecných zmluvných podmienok k zmluve len ako celok prijať alebo odmietnuť.

13. Konkrétne podmienky takejto individuálne nedojednanej formulárovej zmluvy (ako prvej z charakteristík definujúcich neprijateľnú zmluvnú podmienku) následne súd podrobil preskúmaniu z hľadiska zostávajúcich charakteristík neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 53 ods. 1 v nadväznosti na čl. 3 Smernice, tzn. či takéto podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a ak áno, či táto nerovnováha nie je v neprospech spotrebiteľa.

14. Oprávnená ako veriteľ rozhodcovskú zmluvu - vo forme rozhodcovskej doložky v rámci množstva ďalších ním naformulovaných podmienok v zmluve a vo všeobecných podmienkach sama, bez iniciatívy druhej zmluvnej strany pripravila, koncipovala jej podmienky vo vzťahu k (hlavnej, spotrebiteľskej) zmluve o úvere a predložila ju spolu s ostatnými listinami na pripravenom formulári povinnému ako dlžníkovi súčasne s uzavretím zmluvy o úvere. Už tieto okolnosti predloženia návrhu rozhodcovskej zmluvy - vo forme rozhodcovskej doložky v rámci množstva ďalších dodávateľom naformulovaných podmienok v zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach a jej uzavretia dostatočne osvedčujú, ktorá zo zmluvných strán bola tou stranou, ktorá mala záujem na jej uzavretí. Uvedenému potom zodpovedá i obsah takto predloženej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorej uzavretie si nevymienil (osobitne, individuálne nevyjednal) spotrebiteľ, ktorej obsah a podmienky zakladajú reálne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu a to nepochybne v prospech veriteľa (dodávateľa) a v neprospech dlžníka (spotrebiteľa). Možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou popri rozhodcovskom konaní aj v súdnom konaní pred všeobecným súdom nie je v predmetnej rozhodcovskej doložke ani deklarovaná. Je pritom charakteristické pre takéto zmluvy o spotrebiteľských úveroch, že pravidelným predmetom vymáhania nárokov z nich sú návrhy veriteľov proti dlžníkom na peňažné plnenie a nie naopak (k tomu súd na podporu svojich záverov v podrobnostiach odkazuje i na závery formulované v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011 zo dňa 19.5.2011 a v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE 271/2013 zo dňa 10.12.2013 v obdobných exekučných právnych veciach). Dojednanie rozhodcovského konania na riešenie sporov zo zmluvy, spolu s výberom rozhodcovského súdu, zakladá za podmienok výslovne uvedených v predmetnej rozhodcovskej doložke a vyplývajúcich i z ustanovenia § 106 OSP procesnú prekážku pre súčasné prejednanie tej istej veci všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní podľa tretej časti OSP a druhá strana (dlžník - spotrebiteľ) by v dôsledku takto dojednaných podmienok rozhodcovskej zmluvy (doložky) bol nútený podrobiť sa procedúre rozhodcovského konania a v ňom vydanému rozhodcovskému rozsudku. Takto nakoniec postupovala oprávnená ako veriteľ i v predmetnej veci.

15. Faktický stav rovnováhy či nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) z hľadiska vyššie citovanej súdom aplikovanej právnej úpravy a v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody ilustruje i názor právnej vedy: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu “vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, vyd. Aleš Čeněk - citované z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011).

16. Rozhodcovské konanie podľa ZRK na rozdiel od občianskeho súdneho konania podľa OSP nie je konaním verejnoprávnym, vedeným príslušným súdom ako orgánom verejnej (súdnej) moci, ale konaním vedeným pred súkromným (rozhodcovským) súdom, ktorého právomoc prejednať a rozhodnúť vec má byť za podmienok upravených v ZRK založená na základe slobodne a autonómne prejavenej vôle strán v rozhodcovskej zmluve (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 174/02 zo dňa 15.7.2002). Výsledkom takéhoto (svojou povahou súkromnoprávneho) rozhodcovského konania je však vykonateľné rozhodnutie, vynútiteľné a vymáhateľné vo verejnoprávnom konaní podľa EP, pod autoritou exekučného súdu. Preto je také dôležité skúmanie obsahu, podmienok rozhodcovskej zmluvy (doložky) a okolností jej uzavretia, obzvlášť potom v exekučných veciach za účasti spotrebiteľov, ako účastníkov požívajúcich v zmysle relevantnej vyššie citovanej právnej úpravy komunitárneho práva (EÚ) a vnútroštátnej zvýšenú právnu ochranu. Hoci táto právna úprava, vrátane ZRK, rozhodcovské konanie ako prostriedok právnej ochrany veriteľov - dodávateľov a ich nárokov voči dlžníkom - spotrebiteľom úplne nevylučuje, poznatky doterajšej vlastnej rozhodovacej činnosti v spojení s poznatkami o rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov v Slovenskej republike, Ústavného súdu

Slovenskej republiky i rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie oprávňujú konajúci súd k vysloveniu záveru, že súčasná prax v hojnom rozsahu veriteľmi využívaného inštitútu rozhodcovského konania ako prostriedku vymáhania peňažných nárokov veriteľov voči dlžníkom - spotrebiteľom zo spotrebiteľských zmlúv sa z hľadiska cieľov Smernice a na jej základe prijatých ostatných vnútroštátnych predpisov o ochrane spotrebiteľa neosvedčuje, naopak takáto prax v skutočnosti sleduje obchádzanie ich dôsledného uplatňovania. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy žiadny prípad, v ktorom by pravidelne veriteľom vopred vybraný súkromnoprávny rozhodcovský orgán v celom rozsahu nevyhovel návrhu, ktorý mu predložil veriteľ v spore proti dlžníkovi - spotrebiteľovi napr. z dôvodu zistenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a dôsledného uplatňovania predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa a to i v prípadoch, keď sú práva spotrebiteľa z hľadiska relevantnej všeobecne záväznej právnej úpravy očividne a značne porušované (bez toho, aby vzhľadom na predmet a dôvody tohto rozhodnutia súd na tomto mieste uviedol ďalšie podrobnosti, obmedzujúc sa len na konštatovanie skôr zmieneného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku z hľadiska aplikácie hmotného práva na posudzovaný právny vzťah, tobôž nedostatku aplikácie i v tom čase účinných cit. predpisov na ochranu spotrebiteľa) uvádza, že nie inak je tomu i v prípade v tejto veci predloženého exekučného titulu. Ako je súdu známe, s obdobnými poznatkami ohľadom problémov týkajúcich sa implementácie a uplatňovania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike a obavami týkajúcimi sa transpozície a uplatňovania Smernice sa obrátila na Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii i Európska komisia listom zo dňa 25.4.2013 (vo veci Výzva - Porušenie č. 2012/4165).

17. Dojednanie v cit. formulárovom texte rozhodcovskej zmluvy (doložky) v tejto posudzovanej veci o jednostrannom výbere jednej z alternatív riešenia sporov žalobcom, ktorým, ako je už uvedené je v takýchto prípadoch pravidelne veriteľ, ktorý, zjavne vychádzajúc z tohto predpokladu vopred sám jednostranne uskutočnil i výber rozhodcovského súdu (rozhodcu), je tak podľa názoru exekučného súdu dojednaním, ktoré zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu a to v neprospech spotrebiteľa, sledujúce bez akýchkoľvek pochybností oslabenie jeho pozície v právnom vzťahu, obmedzenie či dokonca znemožnenie využitia účinných právnych prostriedkov na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, obchádzanie cit. všeobecne záväznej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku obmedzujúce ho v realizácii jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení. Rovnako nie sú pochybnosti, že takýto výkon práva veriteľa v právnom vzťahu proti dlžníkovi - spotrebiteľovi, ako právom uznanej „slabšej strane“, odporuje i dobrým mravom (§ 3 ods. 1 a nepožíva preto právnu ochranu (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011).

18. Súd zdôrazňuje, že dlžník - spotrebiteľ vstupoval do právneho vzťahu s veriteľom s cieľom získať peňažné prostriedky vo forme úveru. I z vyššie uvedených dôvodov o odlišnosti zabezpečenia práv a právom chránených záujmov spotrebiteľov v súkromnoprávnom rozhodcovskom konaní a vo verejnoprávnom občianskom súdnom konaní súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by mal mať spotrebiteľ záujem, aby súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváral v rámci všeobecných zmluvných podmienok k nej i rozhodcovskú zmluvu. Uzavretie takejto zmluvy (doložky) si nepochybne sám nevymienil a nevyjednal. Naopak, záujem na uzavretí rozhodcovskej zmluvy rovnako bez akýchkoľvek pochybností bol a to výlučne na strane dodávateľa. Bol to on, kto tak v prípade konkrétneho spotrebiteľa, ako aj ostatných svojich zmluvných partnerov - spotrebiteľov, im súčasne pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložil na vopred pripravenom formulári i s ostatnými ustanoveniami predloženej zmluvy - jej všeobecných zmluvných podmienok - splývajúcu rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorou vzhľadom i na jej obsah vonkoncom nesledoval nastolenie rovnováhy v právnom vzťahu zmluvných strán, ale sledoval výlučne svoj záujem, prostredníctvom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) pre prípad vymáhania dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere reálne znemožniť dlžníkovi - spotrebiteľovi obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy v občianskom súdnom konaní a prinútiť ho podrobiť sa súkromnoprávnemu rozhodcovskému konaniu pred veriteľom vybraným rozhodcovským súdom (rozhodcom), systematicky i takýmto spôsobom usilujúc o obchádzanie predpisov o ochrane spotrebiteľa.

19. Právna úprava ochrany spotrebiteľa je založená na prezumovanom „znevýhodnenom postavení spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah“ (citované z uznesenia Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 6CoE 60/2011 zo dňa 19.5.2011, k tomu súd ďalej odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-472/10, Pereničová a Perenič a tiež rozsudok Oceáno Grupo Editorial SA, v spojených veciach C-240/98 až C-244/98).

„Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“ (citované z rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA).

20. Za daných okolností uzavretia konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a vychádzajúc z vyššie opísanej koncepcie a cieľov právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa ako „slabšej strany“, nie je na mieste ani odkazovať prípadne na nedostatok jeho „bdelosti“ v čase a v situácii, keď strany prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku uznania dlhu dlžníka voči veriteľovi a podmienok jeho dodatočného splatenia, sledovali cieľ nesporového usporiadania svojich vzájomných práv a povinností. Naopak, na východiskách a koncepcii právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa je založený názor súdu, že priemerný spotrebiteľ nemá na rozdiel od dodávateľa dostatok informácií a znalostí, aby v skutočnosti dokázal venovať dostatočnú pozornosť množstvu všetkých dodávateľom podrobne naformulovaných podmienok zmluvného vzťahu, v danom prípade v rámci obsiahlych všeobecných zmluvných podmienok, tobôž predvídať a posúdiť dôsledky uzavretia dodávateľom pripravenej rozhodcovskej zmluvy - doložky vo vopred pripravenej formulárovej podobe na možné situácie v neskoršom priebehu spotrebiteľského právneho vzťahu, rozlíšiť medzi stupňom právnej ochrany, ktorý mu poskytuje občianske súdne konanie a konanie pred rozhodcovským súdom (spôsob riešenia sporov v arbitráži je pritom vhodný a charakteristický pre dva rovnocenné subjekty, predovšetkým na oboch stranách vystupujúce podnikateľské v obchodno-právnych vzťahoch) a nepadnúť tak nakoniec do takýmto spôsobom dodávateľom pripravenej pasce. Prípadnému opaku v konkrétnej veci nenasvedčuje ani znenie predloženej rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných zmluvných podmienok. „Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.“ (citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/7/2015, k tomu tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6MCdo 9/2012).

21. Súd na podporu svojich záverov, použitého výkladu a aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy, v súlade s účelom Smernice v podrobnostiach odkazuje i na niektoré ďalšie rozhodnutia z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, okrem už citovaného rozsudku Oceáno Grupo Editorial SA, v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 (k systému ochrany v Smernici, založenom na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí, k ex offo skúmaniu nekalosti zmluvných podmienok súdom), najmä na rozsudok Elisa María Mostaza Claro, vo veci C-168/05, obdobne rozsudok Pannon GSM Zrt., vo veci C-243/08, rozsudok Asturcom Telecomunicaciones SL, vo veci C-40/08 a primerane tiež rozsudok Pohotovosť s.r.o., vo veci C-76/10 (k ex offo skúmaniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súdom z hľadiska nekalosti zmluvných podmienok a k zdržaniu sa uplatnenia nekalej zmluvnej podmienky), vo vzťahu k otázke neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6ECdo 3/2013 zo dňa 12.2.2014, vo veci sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, vo veci sp. zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa 21.3.2013 a vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a ďalej tiež v uzneseniach Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 10CoE/34/2014 zo dňa 30.5.2014 (tu i k otázke nedodržania písomnej formy dojednania rozhodcovskej zmluvy prostredníctvom jej zakomponovania vo všeobecných podmienkach), vo veci sp. zn. 20CoE 94/2012 zo dňa 11.7.2012, Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 10CoE 550/2014 zo dňa 31.3.2015 a v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 1CoE 201/2013 zo dňa 27. 2.2014, vo veci sp. zn. 6CoE 269/2012 zo dňa 31.1.2013, vrátane tam uvedených odkazov na judikatúru, Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 16CoE 86/2012 zo dňa 30.9.2013, krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 13CoE 315/2012 zo

dňa 28.5.2013, Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25CoE 148/2013 zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 25CoE 193/2014 zo dňa 29.1.2015 a sp. zn. 26CoE 47/2015 zo dňa 27.02.2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23CoE 185/2013 zo dňa 05.8.2013 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 16CoE 204/2013 zo dňa 29.5.2014 a vo veci sp. zn. 1CoE 68/2014 zo dňa 10.6.2014 (tu i na margo vyjadrenia oprávnenej v iných veciach známych súdu z jeho činnosti a nadväzujúc na stanovisko súdu k aplikácii právnej úpravy spotrebiteľského práva účinnej v rozhodnom čase uzavretia právneho vzťahu účastníkov zo spotrebiteľského úveru, vrátane predpisov komunitárneho práva, pripomínajúc, že je prirodzené, že judikatúra súdov reaguje až dodatočne, s nevyhnutným časovým odstupom na sporné právne vzťahy podliehajúce príslušnej právnej úprave a pokiaľ ide o postup exekučných súdov v obdobných veciach, vrátane postupu prvostupňového súdu v tejto prejednávanej veci, takisto vo svojej rozhodovacej činnosti postupne reagujú práve i na judikatúru vyšších súdnych inštancií, vrátane pomerne rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach).

22. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd prijal záver, že citovaná rozhodcovská zmluva v predloženom znení, ktorá mala byť dojednaná medzi účastníkmi v spotrebiteľskom právnom vzťahu, obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a čl. 3 Smernice, s právnym dôsledkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 v spojení s § 39 OZ. Pretože ide o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu) na konanie a rozhodnutie v spore medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom a na základe ktorých podmienok vec i prejednal oprávnenou ako veriteľom vybraný súkromný rozhodca a rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. A 1762/2008 zo dňa 10.06.2008, citovaný rozsudok v dôsledku exekučným súdom konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZRK nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako exekučného titulu podľa § 41 ods.2 písm. d) EP (k tomu i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012).

23. Pretože tak exekučný súd preskúmaním podmienok exekučného konania v rámci svojej právomoci podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s § 58 ods. 1, §§ 3 až 5 a § 45 ods.1 písm. b) a ods.2 ZRK v spojení s § 243d ods. 1,2 EP (analogicky vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1 písm. a) ZRK - keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemohla byť, vzhľadom na absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy, predmetom rozhodcovského konania) - v tomto prípade iniciovaným cit. návrhom povinného - dodatočne zistil nedostatok (neexistenciu) na exekúciu spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z podstatných podmienok exekučného konania v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d) EP, i bez návrhu procesným postupom podľa ustanovenia 58 ods. 1 EP v spojení s § 45 ods. 2 a vyššie cit. ustanovení ZRK, z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) EP (absencia vykonateľného rozhodnutia ako exekučného titulu) exekúciu v časti o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.615,34 eur od 27.11.2007 do 05.12.2008, zmluvnú pokutu v sume 581,83 eur a nahradiť trovy predchádzajúceho konania v sume 104,59 eur (zvyšná časť, ohľadne ktorej exekúcia prebieha - viď výrok I. a odôvodnenie do bodu 5. vyššie) výrokom II. zastavil. tohto uznesenia zastavil. Rozhodnutie exekučného súdu (o zastavení exekúcie) je pritom založené na závere o neprijateľnosti a preto neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci a preto neexistencie riadneho exekučného titulu a to bez toho, aby sa z týchto dôvodov exekučný súd zaoberal preskúmaním vecného obsahu cit. rozhodcovského rozsudku a ním priznaného plnenia z hľadiska objektívnej možnosti, právnej dovolenosti a súladu s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 45 ods.1 písm. c) ZRK v spojení s § 243d ods. 1,2 EP.

24. K výroku III. uznesenia súd uvádza, že o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 200 ods. 5 v spojení s ust. § 203 ods. 1 EP, a to z dôvodu, že spojením výrokov I. a II. tohto uznesenia je zrejmé, že exekúcia bola zastavená ako celok (viď výroky I. a II. a bod 1. tohto odôvodnenia vyššie), i keď z rôznych dôvodov (vo výroku I. za aplikácie § 57 ods. 1 písm. f) EP a vo výroku II. za aplikácie § 57 ods. 1 písm. a) EP). Súd vychádzal z toho, že oprávnená tým, že predložila súdnemu exekútorovi (ako exekučný titul) rozhodnutie, ktoré jednak deklaruje právo, ktoré zaniklo a jednak ide o rozhodnutie, ktoré v zmysle cit. záverov súdu nespĺňa požiadavky spôsobilého exekučného titulu, ako jednej z podstatných podmienok exekučného konania, zavinila zastavenie exekúcie. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávnenej, nárok na náhradu trov exekúcie (§ 262 ods. 1 patrí súdnemu exekútorovi voči oprávnenej. O výške trov

exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.