Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-135-2016.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/135/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713, žalobca v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: U. P., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, v konaní o zaplatenie 659,69 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 593,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 11.02.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 žiadal pôvodný žalobca spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 659,69 Eur s úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 593,10 Eur od 04.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 659,69 Eur od 04.02.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 22.07.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol jeho záväzok poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 593,10 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 10 mesačných splátok vo výške 68,09 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2014. V dôsledku neplnenia splátok žalovanou vyhlásil dňa 03.02.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a tak sa stal dlh splatným v celom rozsahu.
2. V priebehu konania došlo ku dňu 01.07.2016 k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. s aktuálnym žalobcom, s ktorým súd potom pokračoval v konaní, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 28.03.2017 č.k. 20C/135/2016-45.
3. Žalovaná si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzala, jej skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 22.02.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanej po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, prehľad splátok a úhrad) mal súd za preukázaný ním tvrdený skutkový, teda žalobca dokázal, že spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzavrela dňa 22.07.2014 so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 593,10 Eur na nákup tovaru (Samsung G900 Galaxy S5) u predajcu spoločnosti Nay elektrodom. Podľa zmluvy mala úver žalovaná splatiť v splátkach v počte 10 a vo výške 68,09 Eur mesačne so splatnosťou splátok 15. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2014. Konečná splatnosť úveru bola 15.05.2015, výška úrokovej sadzby 23,56 % ročne, RPMN 26,27 %, priemerná RPMN 45,02 %, poplatok za poistenie tvoril 3,33 % z mesačnej splátky a je uvedená celková čiastka k zaplateniu. Ako vyplýva z predloženého prehľadu, žalovaná neuhradila ani jednu splátku (opak tvrdený ani preukázaný nebol), v dôsledku čoho potom právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 4.1 časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil (po opakovaných výzvach) listom zo dňa 09.02.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Túto vyhlásil ku dňu 03.02.2015, pričom list zasielal žalovanej na adresu uvedenú v zmluve, ktorá je súčasne aj adresou jej trvalého pobytu.
6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
7. Zmluva má síce písomnú formu, no neobsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Okrem iných náležitostí cit. zákon v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby bola v zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k)). Absenciu tejto náležitosti v zmluve § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Takúto sankciu obsahovalo ust. § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona aj v prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
8. Uzavretá zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 68,09 Eur bez podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. I keď zo zmluvy je zistiteľné, že 3,33 % zo splátky tvorí poistenie (aj to dojednané takým spôsobom, že žalovaná v podstate nemala na výber, či takýto produkt chce alebo nie, lebo v zmluve absentuje možnosť jeho odmietnutia), nemožno už zo zmluvy zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. V zmluve nie je potom nikde uvedené, aká časť splátky vlastne tvorí úhradu na istinu a na úroky. Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní, čo musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, pokiaľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval.
9. Okrem toho je v zmluve uvedená RPMN vo výške 26,27 %, no podľa prepočtu súdu predstavuje RPMN vzhľadom na dojednané poistenie hodnotu 35,95 % a teda RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
10. Vzhľadom na uvedené bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná nezaplatila z poskytnutej sumy 593,10 Eur nič, jej dlh potom predstavuje uvedenú sumu. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nevznikla žalovanej ani povinnosť zaplatiť žalovaný úrok 23,56 % ročne.
11. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania podľa § 563 OZ dňom 11.02.2015 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 09.02.2015, nakoľko k zosplatneniu úveru logicky nemohlo dôjsť uvedeným listom spätne už ku dňu 03.02.2015, kedy žalovaná nemohla nijak vedieť, že je povinná vrátiť celý úver. Preto súd priznal úrok z omeškania odo dňa 11.02.2015 kedy sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila neprevzatá poštová zásielka z adresy žalovanej (č.l. 15 pv spisu). Odo dňa 11.02.2015 až do zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 11.02.2015 vo výške 0,05 % ročne plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 593,10 Eur.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 659,69 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 593,10 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 90 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 10 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 80 % (90 % mínus 10 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.