Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6C-40-2013.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa a.s. IČO 00 151 653 so sídlom Bratislava ul. Tomášikova 48 , v konaní zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o. so sídlom Piešťany Sad A. Kmeťa 24 proti žalovanému : I. J. nar.XX.X.XXXX hlásený trvalý pobyt W. ul. X. , o zaplatenie 2427,56 Euro s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom z a s ta v u j e. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 4.10.2012 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 2427,56 Euro spolu s ročným úrokom vo výške 17,30 % za čas od 24.9.2012 do zaplatenia, ako aj úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1510,30 Euro za čas od 24.9.2012 do zaplatenia a trovy konania , na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu dňa 26.9.2005 ,na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 50 000 Sk ( 1659,69 Euro ) , ktoré sa zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach ( prvá splátka bola splatná 20.10.2005 a posledná dňa 20.9.2010. Žalovaný pravidelné splátky na vyrovnanie dlhu prestal vykonávať v decembri 2007 a poslednú platbu vykonala dňa 20.12.2008 a na jeho výzvy zo dňa 16.5.2011 , 20.7.2011 vôbec nereagoval. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 20. 07. 2015 konajúci súd pripustil na pojednávaní 16.09.2015 zmenu petitu žaloby , po ktorej zmene petit žaloby je nasledovný :
Súd konanie o zaplatenie 748,83 Euro, ako aj ročného úroku vo výške 17,30% zo sumy 688,04 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 688,04 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, z a s t a v u j e . Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť 1 678,73 Euro, ako aj úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Konajúci súd rozsudkom č. k. 6C/40/2013-195 zo dňa 16. septembra 2015 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd - Krajský súd Nitra uznesením č.k. 8Co/132,133/2016-223 zo dňa 22. septembra 2016 tento rozsudok konajúceho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovanej konajúcim súdom bol ustanovený procesný opatrovník ( podľa §-u 29 ods.2 OSP ) , po účinnosti CSP však procesné právo nepozná inštitút procesného opatrovníka fyzickej osobe pre jej neznámy pobyt , preto ustanovenie tohto opatrovníka po prijatí Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 stratilo opodstatnenie, resp. je v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, z ktorého dôvodu uvedené rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 2 CSP zrušil. V ďalšom konaní súd svoje úkony vo vzťahu k žalovanému vykonal v súlade s CSP. 2/ Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie , na ktoré predvolal v súlade s CSP strany sporu, ktorí sa však na pojednávanie sa nedostavili s , návrh na odročenie pojednávania súdu doručený nebol, súd preto na pojednávaní dňa 28.3.2017 vec rozhodol. 3/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere z čl.11 zo dňa zo dňa 26.9.2005, VOP žalobcu, výpisov z účtu sporného úveru a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4/ Dňa 26.9.2005 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1659,69 Euro ( 50 000 Sk ) . Úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu zmluvy vo výške 17,30 % ročne a žalovaný mal úver splácať v dohodnutých splátkach , každú v sume 1306 Sk a splátky mal vykonať v období 20.10.2005 do 20.9.2010 . Poslednú splátku žalovaný vykonal dňa 20.12.2008. V časti o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom súd konanie vo veci zastavil poľa ust.§-u 145 ods.2 CSP po právne účinnom späťvzatí žaloby žalobcom. Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014 5/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 6/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že žalobkyňa má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobkyňou tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie žalovaného ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ( podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ ) , sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania .
Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015. 7/ Súd plniac si svoju povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej dobe. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax (R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia premlčacej doby treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo veriteľ mohol prvý krát požiadať a splnenie a nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je súladný so zásadou dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom odstupe od ich vzniku a veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov) uplatňovať svoje práva včas. Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu ( prípadne na deň splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie , by tu znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania a zásadou všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho subjektívneho práva na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná premlčacia doba teda plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Je bezpochybné , že vyvolať splatnosť celého úveru ( a to vykonaním úkonu k tomu potrebného ) je právom veriteľa a nie jeho povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto právo vykoná, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty je dôležitý okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať. V opačnom prípade veriteľ by mohol predlžiť svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore zmyslom inštitútu premlčania ( ktorým je prioritne zvýšenie istoty v právnych vzťahoch ) . Ak totiž veriteľ chce , aby sa z jeho práva stal nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon k tomu smerujúci, preto je len na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto úkon vykonať , musí znášať hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom stanovená premlčacia doba . Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa uvádza : „ Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je premlčané z nasledovných dôvodov:
8/ V tomto konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 26.9.2005 posledná splátka úveru mala byť vykonaná 20.9.2010. Ako vyplýva z výpisov účtu predmetného úveru žalovaný poslednú splátku vykonal 20.12.2008, pričom splátky mali byť vykonané až do 20.9.2010. Napriek tejto skutočnosti veriteľ nevykonal žiaden úkon na predčasné zosplatnenie úveru , aj keď mu na to dohodnuté VOP dávali viacero možností . Tieto skutočnosti súd prisudzovaní toho, kedy mohol veriteľ prvý krát svoje toto právo uplatniť na súde posúdil nasledovne: Dátum poslednej úhrady je 20.12.2008 . Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť už najneskôr 1.6.2009 z nasledovných dôvodov: Podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj ) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu a podľa bodu 17.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od zmluvy ( keď žalovaný s tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy ) a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Žaloba na súd bola podaná dňa 4.10.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho žalobkyni priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol. 9/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP keď konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním zo spisu vyplývajúce trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).