Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému O. C., nar. XX.X.XXXX v A., pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. októbra 2016, sp. zn. 2T/43/2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. októbra 2016, sp. zn. 2T/43/2016 bol obžalovaný O. C. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 21.6.2016 pod č. k. Pv 164/16/3305-40 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.17 h v A. na ulici C. XXXX/XX v byte č. XX ignoroval výzvy oprávnenej užívateľky bytu jeho matky I. C., ktorá ho vyzývala k opusteniu tohto bytu pre pokračujúcu stupňujúcu agresivitu a neustále pýtanie peňazí od poškodenej, kedy na žiadosť poškodenej za prítomnosti polície byt opustil s tým, že mu poškodená zakázala vstúpiť do bytu, pričom následne dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.48 h opätovne zabúchal na dvere predmetného bytu, kde po otvorení dverí priateľom poškodenej, pričom tento vedel kto vstupuje do bytu s vedomím poškodenej vstúpil do bytu a v ňom napriek výzvam poškodenej na opustenie bytu zotrvával až do 12.55 h, kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode, pretože skutok nie je trestným činom. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného O. C. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a závery vykonaného dokazovania pokiaľ ide o preukázanie viny obžalovaného a to za konštatovania, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný, keď súd však podľa jeho názoru dôsledne nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy účelovo vyhodnotil jednostranne iba v prospech obžalovaného, keď svoje rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby odôvodnil v podstate tým, že na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní sa zmenila dôkazná situácia a tým aj skutkový stav, keď tento sa líši o tú dôležitú skutočnosť, preukázanú až na hlavnom pojednávaní, že svedok M. N. vedel, kto vstupuje do bytu a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj poškodená I. C. a teda obžalovaný vstúpil do bytu s jej vedomím a v byte napriek výzvam poškodenej na jeho opustenie zotrvával až do 12.55 h., kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť v súvislosti so žalovaným skutkom okresný súd uvádza to, že ak sa sám poškodený vyjadruje rozporuplne ohľadom skutočnosti či obžalovaný má

alebo nemá právo zotrvať v obydlí, prejav vôle poškodeného nie je jasný v tom, že obžalovaný právo vstupu do obydlia nemá, nemožno mať za to, že v otázke vážnosti takéhoto prejavu vôle má mať istotu obžalovaný - teda si byť aj vedomý, že poškodený si naozaj jeho prítomnosť v obydlí neželá a do obydlia nemá vstupovať a či ho má urýchlene opustiť, hoci by sa aj formálne poškodený vyslovil slovom, aby z obydlia obžalovaný odišiel. V zmysle vyššie uvedeného odvolateľ konštatuje, že súd prvého stupňa neodôvodnene prihliadol iba na účelovo menenú výpoveď poškodenej I. C. a svedka N. na hlavnom pojednávaní bez toho, aby tieto ich výpovede - z hľadiska pravdivosti a vierohodnosti - posúdil v kontexte s ich výpoveďami z prípravného konania. Okresný súd nevzal zreteľ na skutočnosť, že citované výpovede v prípravnom konaní boli vykonané bezprostredne po spáchaní skutku, kedy svedkovia mali prežité udalosti bezprostredne zaznamenané v pamäti a vypovedali o nich v podstate zhodne. Súd sa nezaoberal príčinami pozmenenia výpovede poškodenej a svedka na hlavnom pojednávaní, ale túto skutočnosť odôvodnil iba obvyklými rodinnými nezhodami a hádkami medzi poškodenou I. C. a jej synom

- obžalovaným O. C., pri ktorých sa bežne stávalo, že mu povedala, aby odišiel z bytu. V danom prípade však poškodená a to aj pred zasahujúcimi policajtmi, jasne a opakovane vyjadrila svoju vôľu, že si neželá, aby obžalovaný v jej byte ďalej zotrval a aby byt okamžite opustil, pričom tiež opakovane uvádzala, že pokiaľ si bude chcieť z bytu zobrať nejaké svoje veci, môže tak urobiť iba za sprievodu polície. Táto vôľa poškodenej bola potvrdená nielen výsluchom zasahujúceho policajta hliadky OO PZ Partizánske, ale aj výsluchom svedka N.. V tejto súvislosti je tiež irelevantné, či obžalovaný bol do vchodu bytového domu opätovne vpustený druhom poškodenej svedkom N., aj keď vo svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní túto skutočnosť neuvádzal, nakoľko obžalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že poškodená prejavila vôľu, aby sa do jej bytu nevracal a ďalej v byte s ňou nebýval. Tiež je potrebné uviesť, že obžalovaný C. sa v prípravnom konaní k spáchaniu žalovaného skutku priznal a svoje konanie oľutoval, pričom skutočnosti popisoval zhodne s prvotnými výpoveďami poškodenej a svedkov, čo samosudca vyhodnotil ako vierohodné. Súd prvého stupňa svoje pochybnosti o zavinení obžalovaného C. odôvodnil v podstate iba tým, že uveril výpovedi obžalovaného a účelovo zmenenej výpovedi poškodenej, ktorá ako matka obžalovaného, teda osoba blízka a v minulosti sa o obžalovaného intenzívne starajúca, mohla mať pre zmenu svojej výpovede vlastné, s realitou nesúvisiace motívy, ktoré však súd nezisťoval. Dôveryhodnosť výpovede ostatných svedkov, ktorí potvrdzovali pôvodnú verziu poškodenej, a vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní - a to či už vlastníčky bytu M. Z. alebo zasahujúceho policajta OO PZ Partizánske, npor. N. - nebola v konaní pred súdom žiadnym spôsobom spochybnená, avšak samosudca pri rozhodovaní tieto výpovede nevzal na zreteľ ako podklad pre rozhodnutie. Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní jednostranne a bezdôvodne priklonil k verzii obžalovaného a za základ svojho rozhodnutia nevzal celý komplex vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne preukazujú spáchanie skutku práve obžalovaným C.. S poukazom na vyššie uvedené preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske a aby v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný O. C. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím obhajcom navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a postupoval vecne správne, keď ho spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm.c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. januára 2017, na verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného O. C., ale predovšetkým aj o svedecké výpovede poškodenej I. C. a svedkov M. N., F. C., M. Z. i Bc. O. N., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. S. Z., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd vo svojom rozhodnutí nielen jednotlivo, ale aj súhrnne vyhodnotil aj výpovede poškodenej I. C. a najmä svedka M. N. na hlavnom pojednávaní a to i v súvislosti s ich výpoveďami v prípravnom konaní, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že poškodená obžalovaného - svojho syna v minulosti na opustenie jej bytu vyzývala opakovane s tým, že po jeho odchode mu vždy nielen návrat domov umožnila, ale aj ho o to dokonca sama žiadala a obdobných zásahov aj za asistencie policajtov, ktorí obžalovaného z bytu vyviedli, bolo v domácnosti poškodenej a obžalovaného viac. Preukázanou je aj skutočnosť, že obžalovaný býval v spoločnej domácnosti s poškodenou a s jej súhlasom dlhodobo a je teda prinajmenšom otázne, či zo strany obžalovaného išlo o protiprávne vniknutie do cudzieho bytu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného O. C. spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák. z dôvodu, že žalovaný skutok sa síce stal a spáchal ho obžalovaný, avšak nie je citovaným, ale ani žiadnym iným trestným činom, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie, podľa ktorého závažnosť prejednávaného činu (vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia i pohnútku obžalovaného), je z hľadiska ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. nepatrná a keďže obžalovanému nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu - priamy či aspoň nepriamy úmysel spáchať predmetný trestný čin, nakoľko skutok z pohľadu správania sa poškodenej bol takmer rovnaký a ťažko rozlíšiteľný od obdobných jej konaní z nedávnej minulosti, spočívajúcich vo verbálnom vyzývaní jej syna - obžalovaného O. C. - aby z bytu odišiel preč, pričom však následne obžalovaného do predmetného bytu s jasným prejavom vôle prijala späť, preto konanie obžalovaného uvedené vo výroku napadnutého rozsudku nie je trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., ale ani žiadnym iným trestným činom či priestupkom, je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.