Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-2-2017.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika Príbelského PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému O. C., nar. XX.X.XXXX v A., pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. októbra 2016, sp. zn. 2T/43/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. októbra 2016, sp. zn. 2T/43/2016 bol obžalovaný O. C. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 21.6.2016 pod č. k. Pv 164/16/3305-40 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby až do dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.17 h v A. na ulici C. XXXX/XX v byte č. XX ignoroval výzvy oprávnenej užívateľky bytu jeho matky I. C., ktorá ho vyzývala k opusteniu tohto bytu pre pokračujúcu stupňujúcu agresivitu a neustále pýtanie peňazí od poškodenej, kedy na žiadosť poškodenej za prítomnosti polície byt opustil s tým, že mu poškodená zakázala vstúpiť do bytu, pričom následne dňa 08.04.2016 v čase asi o 12.48 h opätovne zabúchal na dvere predmetného bytu, kde po otvorení dverí priateľom poškodenej, pričom tento vedel kto vstupuje do bytu s vedomím poškodenej vstúpil do bytu a v ňom napriek výzvam poškodenej na opustenie bytu zotrvával až do 12.55 h, kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode, pretože skutok nie je trestným činom. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného O. C. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a závery vykonaného dokazovania pokiaľ ide o preukázanie viny obžalovaného a to za konštatovania, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný, keď súd však podľa jeho názoru dôsledne nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy účelovo vyhodnotil jednostranne iba v prospech obžalovaného, keď svoje rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby odôvodnil v podstate tým, že na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní sa zmenila dôkazná situácia a tým aj skutkový stav, keď tento sa líši o tú dôležitú skutočnosť, preukázanú až na hlavnom pojednávaní, že svedok M. N. vedel, kto vstupuje do bytu a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj poškodená I. C. a teda obžalovaný vstúpil do bytu s jej vedomím a v byte napriek výzvam poškodenej na jeho opustenie zotrvával až do 12.55 h., kedy bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom obmedzený na osobnej slobode. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť v súvislosti so žalovaným skutkom okresný súd uvádza to, že ak sa sám poškodený vyjadruje rozporuplne ohľadom skutočnosti či obžalovaný má
alebo nemá právo zotrvať v obydlí, prejav vôle poškodeného nie je jasný v tom, že obžalovaný právo vstupu do obydlia nemá, nemožno mať za to, že v otázke vážnosti takéhoto prejavu vôle má mať istotu obžalovaný - teda si byť aj vedomý, že poškodený si naozaj jeho prítomnosť v obydlí neželá a do obydlia nemá vstupovať a či ho má urýchlene opustiť, hoci by sa aj formálne poškodený vyslovil slovom, aby z obydlia obžalovaný odišiel. V zmysle vyššie uvedeného odvolateľ konštatuje, že súd prvého stupňa neodôvodnene prihliadol iba na účelovo menenú výpoveď poškodenej I. C. a svedka N. na hlavnom pojednávaní bez toho, aby tieto ich výpovede - z hľadiska pravdivosti a vierohodnosti - posúdil v kontexte s ich výpoveďami z prípravného konania. Okresný súd nevzal zreteľ na skutočnosť, že citované výpovede v prípravnom konaní boli vykonané bezprostredne po spáchaní skutku, kedy svedkovia mali prežité udalosti bezprostredne zaznamenané v pamäti a vypovedali o nich v podstate zhodne. Súd sa nezaoberal príčinami pozmenenia výpovede poškodenej a svedka na hlavnom pojednávaní, ale túto skutočnosť odôvodnil iba obvyklými rodinnými nezhodami a hádkami medzi poškodenou I. C. a jej synom
- obžalovaným O. C., pri ktorých sa bežne stávalo, že mu povedala, aby odišiel z bytu. V danom prípade však poškodená a to aj pred zasahujúcimi policajtmi, jasne a opakovane vyjadrila svoju vôľu, že si neželá, aby obžalovaný v jej byte ďalej zotrval a aby byt okamžite opustil, pričom tiež opakovane uvádzala, že pokiaľ si bude chcieť z bytu zobrať nejaké svoje veci, môže tak urobiť iba za sprievodu polície. Táto vôľa poškodenej bola potvrdená nielen výsluchom zasahujúceho policajta hliadky OO PZ Partizánske, ale aj výsluchom svedka N.. V tejto súvislosti je tiež irelevantné, či obžalovaný bol do vchodu bytového domu opätovne vpustený druhom poškodenej svedkom N., aj keď vo svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní túto skutočnosť neuvádzal, nakoľko obžalovaný mal vedomosť o skutočnosti, že poškodená prejavila vôľu, aby sa do jej bytu nevracal a ďalej v byte s ňou nebýval. Tiež je potrebné uviesť, že obžalovaný C. sa v prípravnom konaní k spáchaniu žalovaného skutku priznal a svoje konanie oľutoval, pričom skutočnosti popisoval zhodne s prvotnými výpoveďami poškodenej a svedkov, čo samosudca vyhodnotil ako vierohodné. Súd prvého stupňa svoje pochybnosti o zavinení obžalovaného C. odôvodnil v podstate iba tým, že uveril výpovedi obžalovaného a účelovo zmenenej výpovedi poškodenej, ktorá ako matka obžalovaného, teda osoba blízka a v minulosti sa o obžalovaného intenzívne starajúca, mohla mať pre zmenu svojej výpovede vlastné, s realitou nesúvisiace motívy, ktoré však súd nezisťoval. Dôveryhodnosť výpovede ostatných svedkov, ktorí potvrdzovali pôvodnú verziu poškodenej, a vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní - a to či už vlastníčky bytu M. Z. alebo zasahujúceho policajta OO PZ Partizánske, npor. N. - nebola v konaní pred súdom žiadnym spôsobom spochybnená, avšak samosudca pri rozhodovaní tieto výpovede nevzal na zreteľ ako podklad pre rozhodnutie. Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní jednostranne a bezdôvodne priklonil k verzii obžalovaného a za základ svojho rozhodnutia nevzal celý komplex vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne preukazujú spáchanie skutku práve obžalovaným C.. S poukazom na vyššie uvedené preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske a aby v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný O. C. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím obhajcom navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a postupoval vecne správne, keď ho spod obžaloby oslobodil.
Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm.c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. januára 2017, na verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného O. C., ale predovšetkým aj o svedecké výpovede poškodenej I. C. a svedkov M. N., F. C., M. Z. i Bc. O. N., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. S. Z., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Aj podľa názoru krajského súdu okresný súd vo svojom rozhodnutí nielen jednotlivo, ale aj súhrnne vyhodnotil aj výpovede poškodenej I. C. a najmä svedka M. N. na hlavnom pojednávaní a to i v súvislosti s ich výpoveďami v prípravnom konaní, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že poškodená obžalovaného - svojho syna v minulosti na opustenie jej bytu vyzývala opakovane s tým, že po jeho odchode mu vždy nielen návrat domov umožnila, ale aj ho o to dokonca sama žiadala a obdobných zásahov aj za asistencie policajtov, ktorí obžalovaného z bytu vyviedli, bolo v domácnosti poškodenej a obžalovaného viac. Preukázanou je aj skutočnosť, že obžalovaný býval v spoločnej domácnosti s poškodenou a s jej súhlasom dlhodobo a je teda prinajmenšom otázne, či zo strany obžalovaného išlo o protiprávne vniknutie do cudzieho bytu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného O. C. spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák. z dôvodu, že žalovaný skutok sa síce stal a spáchal ho obžalovaný, avšak nie je citovaným, ale ani žiadnym iným trestným činom, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie, podľa ktorého závažnosť prejednávaného činu (vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia i pohnútku obžalovaného), je z hľadiska ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. nepatrná a keďže obžalovanému nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu - priamy či aspoň nepriamy úmysel spáchať predmetný trestný čin, nakoľko skutok z pohľadu správania sa poškodenej bol takmer rovnaký a ťažko rozlíšiteľný od obdobných jej konaní z nedávnej minulosti, spočívajúcich vo verbálnom vyzývaní jej syna - obžalovaného O. C. - aby z bytu odišiel preč, pričom však následne obžalovaného do predmetného bytu s jasným prejavom vôle prijala späť, preto konanie obžalovaného uvedené vo výroku napadnutého rozsudku nie je trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a § 127 ods.4 Tr.zák., ale ani žiadnym iným trestným činom či priestupkom, je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.