Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-16-2017.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/16/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného E. J. I., s.r.o., N. X, D., X. XX XXX XXX, zastúpený T. J., s.r.o., advokátska kancelária N. X, D., IČO XX XXX. XXX proti povinnému Q. C., bytom D. R. D., J.XX/XX, o vymoženie 470,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Er/435/2016-16 zo dňa 14. decembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2-3, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), ust. § 4 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 -5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a príslušné články Smernice Rady 93/13/ EHS. V odôvodnení uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 26.08.2016, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 19.09.2016, sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 470,34 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 02541/15 zo dňa 21.01.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, ktorý podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2016 a vykonateľnosť dňa 04.08.2016. Ďalej uviedol, že prvoinštačný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, s predloženou Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.11.2014 (ďalej aj ako "dohoda" ), s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 25.11.2014 (ďalej aj ako "rozhodcovská zmluva") a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Dohoda, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preskúmaním predmetnej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.11.2014 vzhliadol prvoinštančný súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, pričom z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Prvoinštančný súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde je podľa názoru prvoinštančného súdu len formálnou možnosťou, nakoľko je nepochybné, že povinný rozhodcovskú zmluvu dostal spoločne s dohodou, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len dopísané údaje o povinnom. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy bod 4., z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, teda že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. . Rozhodcovská doložka uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, prvoinštančný súd považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Preto vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, prvoinštančný súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej dohody, rozhodcovskej zmluvy, dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, poukázal pri tom na ust.§ 3 ods. 1-2, 5-6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom k tomu uviedol, že aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ust. § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a oddelená od Dohody o uznaní záväzku a navyše ani neobsahovala žiadne iné dojednania čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Z čoho vyplýva, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne a teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovská či všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ ale aj spotrebiteľ. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje skutočnosť, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený má tak za to, že si splnil všetky podmienky stanovené zákonom a preto nevidí dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Považuje preto takýto postup súdu za neakceptovateľný a neprípustný. V súvislosti s uvedeným poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2001 Z.z..a teda, že rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom t.j. len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené preto navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané. 4. Krajský súd ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia zistil, že podané odvolanie žalobcu treba odmietnuť podľa ust. § 386 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016) (ďalej len ako „CSP“), nakoľko odvolanie oprávneného bolo podané oneskorene. Súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 6. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia uvádza, že oprávnenému lehota na podanie odvolania v zmysle ust. § 121 ods. 2 CSP začala plynúť deň nasledujúci po dni doručenia uznesenia súdu prvej inštancie. Keďže si oprávnený podľa priloženej doručenky uznesenie prevzal dňa 15.12.2016, táto lehota mu začala plynúť odo dňa 16.12.2016. Posledný deň lehoty na podanie odvolania tak pripadol na piatok 30.12.2016. Odvolanie oprávnený doručil súdu mailom až dňa 02.01.2017, poštou dňa 03.01.2017, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd preto odvolanie odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene. 7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).