Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/38/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2017, v trestnej veci obžalovanej F. K., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú F. K., nar. XX.XX.XXXX V. B.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava I pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa, 7. októbra 2014 v čase o 15,44 hodine v Bratislave po Bernolákovej ulici viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi, evidenčného čísla B.-XXXBD, a v križovatke s Radlinského ulicou ako hlavnou cestou pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1 Zákona Národnej Rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedala prednosť v jazde zľava po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu idúcemu motocyklistovi B. B., ktorý viedol motocykel značky Honda, evidenčného čísla B., následkom čoho došlo k zrážke medzi prednou časťou motocykla a ľavou prednou časťou vozidla, čím poškodený B. B. utrpel pomliaždenie tváre, tržnú ranu na nose, zlomeninu nosových kostí, viacpočetnú trieštivú zlomeninu lebky v čelovej oblasti, zakrvácanie do prínosových a čelových dutín lebky, zakrvácanie do stropu pravej očnice, vnútrolebečné krvácanie v čelovej oblasti, stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej chrbtice s priemernou dobou liečenia 4-5týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, Bratislava a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Kúpeľná 5, Prešov s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko súdnych.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej F. K., vyslúchol tiež poškodeného B. B., zistil nároky poškodených VšZP Bratislava a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom vyjadrení poškodených a uplatnení nárokov na náhradu škody na začiatku hlavného pojednávania, na návrh prokurátora vyslúchol navrhnutých svedkov Š.K. O. T. F. O., na Z. H. V. T. Q. J. U.a. Súd tiež vyslúchol znalca z odboru cestná doprava, Ing. Igora M. Šimku, kontradiktórnym spôsobom a opakovane po predložení nových dôkazov priamo na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku, tiež prečítal znalecký posudok vo vzťahu k zraneniam, ktoré utrpel poškodený B. počas

dopravnej nehody, oboznámil obsah spisu a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom.

Obžalovaná F. K. sa na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyjadrila, že sa necíti byť vinná zo žalovaného trestného činu.

Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že aj keď si nespomína na podrobnosti, v dobe skutku stála s vozidlom na križovatke ulíc Bernolákova a Radlinského, mienila odbočiť vľavo. Pomaly sa vysunula do križovatky, cesta bola plná a stáli tam kolóny. Nejaké modré auto ju pustilo, pomaly sa nasunula na úroveň tohto auta, tam zostala stáť. Videla prichádzať motorkára, zostala stáť a potom pocítila náraz. Na otázky obhajoby uviedla, že pri vchádzaní do križovatky mala výhľad, v čase skutku po električkovom páse, kde sa stala nehoda, nejazdili žiadne iné vozidlá. Ďalej popísala dopravnú situáciu na mieste nehody s tým, že v smere na Račianske mýto v mieste nehody je jeden jazdný pruh a tiež dva pruhy pre električky, jeden smerom na Račianske mýto a jeden smerom do mesta. Obžalovaná zodpovedala aj otázky znalca z odboru cestnej dopravy, keď uviedla, že do električkového koľajiska v dobe nehody zasahovala „čumákom“ auta, prichádzajúce motocykle išli dosť rýchlo a to aj ten, ktorý prešiel, aj ten ktorý havaroval.

Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj poškodený B. B., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje. K skutku uviedol, že v dobe skutku sa presúvali na dvoch motocykloch, /policajných/, najprv išli v ľavom pruhu, potom sa cesta zbiehala, išli v pravom pruhu, vozidlo jazdiace pred nimi vyhodilo smerovku vpravo, oni ho obchádzali, vtedy z križovatky vybehlo auto, ktorému sa kolega stihol vyhnúť, ale poškodený už nie. Obaja išli na motocykloch Honda, rýchlosťou maximálne do 30 km/h. Kolízne vozidlo sa v dobe skutku nachádzalo vo vyústení Bernolákovej ulice, pri električkovom páse. Na otázky obhajoby poškodený uviedol, že pred kolíziou išiel motocyklom v jazdnom pruhu pre autá, v dobe kolízie v jazdnom pruhu pre električky. Ďalej uviedol, že vozidlo jazdiace pred ním zastalo, dalo znamenie odbočovania doprava, preto spoločne s kolegom prešli doprava na električkový pás. Na návrh obhajoby boli odstraňované aj rozpory vo výpovediach poškodeného z prípravného konania a z hlavného pojednávania, poškodený uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z prípravného konania, keď popísal obchádzanie viacerých vozidiel a odstup od vpredu idúceho motocykla asi 1,5 - 2 metre.

Zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnil zákonným spôsobom nárok na náhradu škody vo výške 1983,20 EUR, titulom liečebných nákladov poškodeného. Zástupca poškodeného Ministerstva vnútra SR uplatnil zákonným spôsobom nárok na náhradu škody 2500,-EUR titulom náhrad vyplatených poškodenému zo strany zamestnávateľa.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v čase skutku jazdili spoločne s poškodeným ako policajti na motocykloch Honda Paneuropan smerom z Vazovovej ulice smerom na Radlinského ulicu, zaradili sa, svedok dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, autá obidva motocykle pustili, išiel po Radlinského, ale nejaké vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pozrel sa do spätného zrkadla aj vľavo, či je to voľné, lebo tam jazdia električky, bolo to voľné, dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava, obišiel jedno vozidlo, to ktoré dávalo znamenie o smere zmene smeru , možno ešte jedno a na úrovni Bernolákovej periférne sprava zaregistroval bielu kapotu auta, ktoré sa na neho valilo. Inštinktívne zareagoval, nahol motocykel doľava, išiel ďalej, asi za jednu a pol až dve sekundy, ale začul náraz, zastavil, otočil sa a videl, že cez električkový pás stojí biela Octávia. Vrátil sa a videl kolegu, ktorý ležal na zemi a krvácal.

Na návrh obhajoby boli odstraňované rozpory vo výpovediach svedka z prípravného konania a hlavného pojednávania, bola prečítaná výpoveď sv. O. na č.l. 122 na odstránenie rozporov vo výpovedi. Svedok na výzvu uviedol, že v dobe, keď prechádzal okolo vozidla obžalovanej, toto bolo v pohybe a svedok sa mu vyhol len inštinktívne.

Na otázky znalca svedok uviedol, že vo vzťahu k rýchlosti motocykla nesledoval tachometer, sledoval situáciu okolo seba. Vzdialenosť medzi dvomi motocyklami nevie, ale poškodený zaostával max. 3 sekundy, pretože spätné zrkadlo môže aj skresľovať.

Svedok D.. J. U., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v . dobe skutku prechádzal svojim motorovým vozidlom Volkswagen Touran čiernej farby smerom od Blumentálu von z mesta na Modru. Bola dopravná špička, boli tam kolóny, autá sa posúvali pomaly. Na úrovni križovatky, resp. pred križovatku kde je študentský domov Bernolák, nejaké vozidlá sa snažili vojsť do križovatky, svedok zastavil, urobil im medzeru, resp. priestor, aby mohli vyjsť lebo všade boli kolóny. Išlo jedno vozidlo, ktoré odbočovalo doľava, to bola obžalovaná, išla veľmi váhavo, zdalo sa, že pomaly pozerala, či náhodou neprichádzajú vozidlá sprava alebo zľava. Posúvala sa popred vozidlo patriace svedkovi. V dobe keď ju svedok púšťal, sa pozrel do spätného zrkadla a tam nevidel nič, bolo tam „čisto“. Keď sa ale presúvala, ale znovu pozrel do spätného zrkadla, tam videl dvoch motorkárov, prvý išiel viac vľavo, druhý viac vpravo, ten prvý sa tomu vozidlu obžalovanej vyhol, ale ten druhý narazil do jeho prednej časti, v priestore tesne za kolesom.

Na otázky obhajoby svedok uviedol, že za jeho autom bol rad vozidiel, hneď za ním bolo osobné auto, ktoré šoférovala nejaká pani, potom tam bola iná motorka, nie policajná, potom tam bola asi dodávka, ale potom tam bol autobus. Kolóna sa tiahla od Blumentálu. Keď v spätnom zrkadle videl motorkárov, teda policajtov, títo sa nachádzali pri autobuse, ale nie je si istý. Mohli ísť okolo 50-tky, teda takou rýchlosťou, presúvali sa v jazdnom pruhu pre električky, lebo jazdný pruh pre vozidlá bol plný, tam sa nedalo. V dobe keď stál v kolóne, obchádzalo túto kolónu, okrem policajných motoriek neobchádzalo kolónu iné vozidlo. Po prechode prvej policajnej motorky počul, ako druhá motorka brzdí, ale to si svedok nebo istý.

Svedok Š. O., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedol, že v dobe skutku prechádzal chodníkom smerom k Blumentálu, prechádzal smerom k Radlinského ulici, asi 20 metrov bol od prechodu pre chodcov, počul autá, prichádzajúce motorky, potom počul len brzdenie a náraz. Videl ako jedna z motoriek obchádzala auto, ďalšia brzdila a do toho auta narazila, vodič motorky išiel rýchlosťou možno 40 km/h, max. ale 50 km/h, lebo keby išiel viacej, tak by mu to kosti na rukách nevydržali pri náraze. Svedok toto tvrdil preto, lebo asi týždeň predtým, presne takýmto spôsobom nabúral jeho kamarát na motorke a ten kamarát zomrel, pričom ten kamarát išiel asi 70 km/h, len kamarát mal tú smolu, že zostal na stĺpiku auta. Tento pán, ktorý narazil, išlo o policajta, narazil pred stĺpikom auta, telo išlo zotrvačnosťou dopredu ale potom ho hodilo zase dozadu, na bok. Svedok hneď pribehol k nemu, dával mu prvú pomoc a to až do príchodu záchranky, keď volal záchranku telefónom a nahlásil, že ide o príslušníka PZ, tak okamžite prišli hasiči, hneď z Radlinského a potom na to záchranka, policajti, tí už prišli súbežne. Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že keď k nemu pribehol, vidiel krvácanie z oblasti úst, skutočne si nepamätá, či mu priezor prilby odklápal, alebo či priezor prilby už bol odklopený, keď k nemu prišiel. Pamätá, že dával nejaký uterák k ústam poškodeného, aby sa nezadusil vlastnou krvou. Tiež mu podával prvú pomoc, lebo toto ovláda, a tiež sa riadil podľa pokynov, ktoré dostával cez telefón od záchranky. Keď potom prišli policajti, už to prevzali oni a svedka poslali na bok.

Obhajoba následne založila do spisu listiny ktoré predložila súdu i obžalobe. Do spisu boli založené fotografie miesta činu z pohľadu ktorý nie je obsahom spisového materiálu a to pohľad z diaľky na miesto z ktorého vychádzala obžalovaná smerom na Radlinského ulicu, označuje sa ako str. 1, a fotografia č. 2 pohľad na miesto, ktoré je posledným možným miestom na odbočenie v pravo pred miestom dopravnej nehody označené č. 2. Obhajoba zdôraznila, že na druhej fotografii na mieste nehody, sú ešte dva jazdné pruhy, takže obchádzanie takéhoto vozidla bolo možné v druhom jazdnom pruhu a až za týmto miestom sa pruhy zbiehajú do jedného a ďalej pokračujú ako jeden pruh a vedľa priebežný električkový pás je vyhradený na premávku električiek a táto dopravná situácia takto pokračuje až po miesto dopravnej nehody.

Znalec Ing. Ivan Šimko, ktorý vypracoval a doplnil znalecký posudok založený v spise, na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení, zvlášť po poučení o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku uviedol, že znalecký posudok podával na základe podkladov a výpovedí účastníkov z prípravného konania. Výpovede účastníkov a aj obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktoré výpovede mal k dispozícii sú vo viacerých technických skutočnostiach odlišné ako boli uvádzané v prvotných výpovediach z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalecký posudok v predmetnej veci podával v dvoch alternatívach, pričom prvá alternatíva sa v podstate zhoduje s tým, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, avšak druhá alternatíva vychádzala z premisy

alebo z predpokladu tvrdenia vodičky vozidla Škoda v prípravnom konaní, že v čase nárazu policajného motocykla do ňou vedeného vozidla, toto vozidlo Škoda stálo na vozovke po dobu cca 5 sekúnd. Táto časť výpovede vodičky bola technicky konformná aj s tým jej tvrdením z prípravného konania, že keď po prvýkrát spozorovala motocyklistu s ktorým došlo ku kolízii bol podľa jej odhadu od nej vzdialený cca 50 metrov. Motocykel jazdiaci rýchlosťou 40 km/h prejde práve približne takúto vzdialenosť za 5 sekúnd, presnejšie povedané prejde cca 55 metrov. Znalecký posudok znalec riešil štandardne, v prvej časti analyzoval samotný priebeh nehodového deja a v druhej časti analyzoval možnosti účastníkov na zabránenie nehody. Čo sa týka technickej príčiny samotnej dopravnej nehody tieto ustálil dve, prvou technickou príčinou tejto dopravnej nehody /ad a/, bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Škoda, ktorá nedala prednosť vodičovi kolízneho motocykla Honda. Druhou technickou príčinou nehody /ad b/, bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla po stredovom deliacom páse. Táto druhá technická príčina tejto nehody je výpočtami naviazaná aj na tú skutočnosť, že vodič motocykla mal pri včasnej reakcii možnosť kolízii s vozidlom zabrániť. To je stručne povedaný obsah znaleckého posudku.

Na otázky obhajoby, vo vzťahu k podanému znaleckému posudku znalec uviedol, že hodnotenie techniky jazdy obžalovanej smeruje k otázke, pričom táto otázka sa viaže na alternatívu ad B. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na výpoveďou obžalovanej, táto alternatíva z technického hľadiska nemusí byť riešená. Ak by tomu malo tak byť, že obžalovaná mala minimálne päť sekúnd na to, aby opustila kolízny priestor, tak by považoval za správnu techniku jazdy ho opustiť. Na ďalšiu otázku, s ohľadom na výpoveď obžalovanej a výpoveď svedka U., či mala obžalovaná reálnu možnosť zabrániť dopravnej nehode znalec uviedol, že technika jazdy obžalovanej bola nesprávna v tom, že s ňou vedeným vozidlom vchádzala do priestoru, do ktorého nemala náležitý rozhľad. Ale ten obmedzený rozhľad si vytvorila práve vodička sama svojim nesprávnym konaním. A síce tým, že odbočovala doľava tak, že jej bočný odstup od stojaceho vozidla VW Touran bol taký malý, že do priestoru odkiaľ sa do miesta nehody blížili policajné motocykle náležite nevidela, preto v posudku uviedol, že buď mala odbočiť doprava a neodbočiť tam doľava za takejto situácie, alebo mala odbočiť doľava s tým, že si mala udržať väčší bočný odstup od stojaceho vozidla VW Touran. To znamená, že pri výjazde z Bernolákovej ulice si mala nadbehnúť mierne doprava a až následne odbočovať doľava, aby jej rozhľadové pomery boli lepšie. To že tak váhavo jazdila a posúvala sa smerom na koľajisko električiek práve technicky svedčí o tom, že jej rozhľadové pomery boli nedostatočné práve v dôsledku takéhoto jej nesprávneho konania. Znalec ďalej uviedol, že električka ktorá jazdí po električkovom páse má úplne iné rozmery a hlavne výšku ako sú predmetné dva motocykle, čiže spoza stojaceho vozidla VW Touran by električku mohla vodička spozorovať určite skôr ako predmetné dva motocykle. Na analýzu rozhľadových pomerov mal znalec k dispozícii technický prostriedok ktorým práve takúto analýzu robil. Podľa obhajoby znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že čo sa týka možnosti zabránenia nehody, išlo o nesprávnu techniku jazdy motocykla a oneskorený čas brzdenia, k týmto záverom použil videoanalýzu. Rozhľadové pomery vodiča motocykla do miesta nehody boli totiž podstatne lepšie ako rozhľadové pomery vodičky, pretože predná časť vozidla Škoda sa iba postupne vysúvala smerom do jazdnej dráhy prichádzajúcich motocyklov. V tej fáze keď sa vysúvala na koľajisko električiek iba predná časť kolízneho vozidla Škoda, ešte vodička tohto vozidla nemala rozhľad smerom ku koľajisku do smeru prichádzajúcich motocyklov. Avšak vodiči motocyklov mali možnosť spozorovať vysúvajúcu sa prednú časť kolízneho vozidla Škoda smerom do ich jazdnej dráhy podstatne skôr, čiže ešte v čase keď ich vodička nemohla vidieť. Vzhľadom na miesto kde vodič kolízneho motocykla začal reagovať na vznik kolíznej situácie brzdením je možné vypočítať či jeho reakcia bola z časového hľadiska správna alebo bola oneskorená. V tomto prípade bola reakcia vodiča motocykla oneskorená. Ak by vodič začal reagovať z časového hľadiska správe, mal by možnosť zastaviť ním vedený motocykel bezkolízne a pritom vodička vozidla by mu dala prednosť v jazde. Z tohto práve vyplynula aj druhá technická príčina tejto nehody. Znalec pri ustálení toho záveru vychádzal z toho, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, že kolízny motocykel Honda narazil do vozidla Škoda buď v okamihu keď vozidlo Škoda vpravo zastavilo alebo tesne po jeho zastavení. Presne takto je urobený aj výpočet. Známe sú deformácie oboch vozidiel, známe sú hodnoty EES, známe sú konečné polohy oboch vozidiel i vodiča motocykla po nehode, z týchto technických údajov je možné vypočítať nárazovú rýchlosť a aj okamih kedy vodič toho motocykla kolízneho začal reagovať na vznik prekážky brzdením. Ak ten okamih, kedy reálne zareagoval brzdením, čiže okamih, kedy začala plynúť jeho reakčná doba bude porovnaný s okamihom kedy po prvýkrát

muselo byť nesporné, že vozidlo škoda vchádza do jazdnej dráhy tohto kolízneho motocykla z týchto dvoch údajov je vidieť oneskorenie reakcie vodiča na vznik danej situácie.

Na doplňujúcu otázku obhajoby vo vzťahu k zraneniam poškodeného znalec uviedol, že na predmetom motocykli Honda je ochranný štít nad riadidlami motocykla. Tento ochranný štít trčí smerom nahor a jeho vrchná plocha je veľmi malá, je to pomerne ostrá hrana, pri náraze motocykla do ľavej prednej časti vozidla Škoda došlo k prudkému deceleračnému pohybu tela motocyklistu smerom vpred. Pôsobenia síl pri takomto náraze je také veľké, že človek nie je schopný sa ubrániť takémuto doprednému pohybu držaním sa riadidiel. Fyzikálnym dôsledkom potom je, že sa po náraze telo motocyklistku muselo prudko pohybovať smerom vpred a je technicky vysoko pravdepodobné, že práve oblasť očí motocyklistu pri takomto doprednom pohybe narazila do vrchnej časti ochranného štítu motocykla. O takomto mechanizme pohybu tela svedčí aj poškodenie kapotovaných častí prednej vrchnej časti motocykla, ktoré sú zodpovedajúcim spôsobom deštruované. Na ochrannom štíte prilby motocyklistu však znalec nezistil žiadne kontaktné stopy motocykla a ani nedošlo k deštrukcii tohto ochranného štítu prilby. Z toho znalec technicky dôvodne usudzuje, že vodič motocykla v čase kolízie nemal ochranný štít prilby riadne zaaretovaný v jeho spodnej polohe. Ochranný štít prilby má nesporne svoju ochrannú funkciu. Predpokladá, že pri spustenom ochrannom štíte by mohli byť zranenia menšie ale ako technickému znalcovi neprináleží sa podrobne vyjadrovať k tejto otázke. Prokurátor v záverečnom návrhu poukázal na vykonané dokazovanie, navrhol súdu uznať vinu obžalovaného na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe a uložiť mu zato podmienečný trest odňatia slobody.

Obhajca v záverečnom návrhu poukázal na závery znalca z odboru cestnej dopravy, po doplnení znaleckého posudku a navrhol obžalovanú spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

K rozhodnutiu súdu:

Okresný súd Bratislava I po vykonanom dokazovaní konštatuje, že ani v spisovom materiáli Okresného súdu Bratislava 1, 2T 38/2015, ani na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť dôkaz o tom, že by konanie obžalovanej F. K. popísané v podanej obžalobe mohlo byť trestným činom. Podľa § 158 Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, „Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok“. Podľa § 16 Trestného zákona: trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom, pretože súdu nebol predložený právne relevantný dôkaz, že by to musela byť práve obžalovaná K., ktorá z nedbanlivosti spôsobila poškodenému ublíženie na zdraví a to porušením dôležitej povinnosti.

Súd v tejto veci zvlášť zdôrazňuje, že podľa jeho názoru konanie obžalovanej nemôže napĺňať zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu pretože v trestnom konaní by muselo byť bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaná v dobe skutku porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej podľa zákona a že práve toto porušenie dôležitej povinnosti spôsobilo zranenia poškodeného. Súd po vykonanom dokazovaní, na základe výpovedí obžalovanej, poškodeného i svedkov a hlavne s dôrazom na závery znaleckého posudku, po oboznámení plánu miesta nehody konštatuje, že miesto dopravnej nehody sa nachádza na frekventovanej ceste Radlinského ulici v Bratislave, smerom ku križovatke Račianske mýto, ktorá križovatka je jednou z najviac frekventovaných križovatiek v meste. Dopravná nehoda sa stala pri odbočovaní vozidla obžalovanej vľavo, podľa dopravného značenia na mieste, tento spôsob odbočenia nie je zakázaný. Je nevyhnutné pripomenúť, že na mieste nehody

smeruje jeden jazdný pruh na križovatku Račianske mýto, tento jazdný pruh sa pred vyústením Bernolákovej ulice do Radlinského zbieha z dvoch jazdných pruhov, a za vyústením Bernolákovej sa zasa rozširuje na dva jazdné pruhy až ku križovatke Račianska. Pri odbočovaní vľavo musí vodič vychádzajúci z Bernolákovej ulice dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim zľava, ale následne musí dať prednosť v jazde električkám z oboch smerov. Po prekonaní električkových pásov ešte musí dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Z oboznámeného je zrejmé, že takýto manéver vozidla, odbočenie vľavo, vyžaduje extrémne sústredenie a pozornosť vodiča vychádzajúceho z Bernolákovej na Radlinského doľava. Znalec sa pri vypracovaní znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a následne pri jeho doplnení zameral na možnosti obžalovanej a poškodeného predísť a zabrániť dopravnej nehode. Podľa znalca rozhľadové pomery vodiča motocykla do miesta nehody boli totiž podstatne lepšie ako rozhľadové pomery vodičky, pretože predná časť vozidla Škoda sa iba postupne vysúvala smerom do jazdnej dráhy prichádzajúcich motocyklov. V tej fáze keď sa vysúvala na koľajisko električiek iba predná časť kolízneho vozidla Škoda, ešte vodička tohto vozidla nemala rozhľad smerom ku koľajisku do smeru prichádzajúcich motocyklov. Vodička tak nemala možnosť zabrániť hroziacej dopravnej nehode, pretože o motocykloch prichádzajúcich po električkovom páse, kde sa nenachádzala električka, ani iné vozidlo, nevedela. Avšak vodiči motocyklov mali možnosť spozorovať vysúvajúcu sa prednú časť kolízneho vozidla Škoda smerom do ich jazdnej dráhy podstatne skôr, čiže ešte v čase keď ich vodička nemohla vidieť.

Podľa súdu je pre rozhodnutie o vine, alebo nevine obžalovanej rozhodujúce, či vodič kolízneho motocykla začal reagovať na vznik kolíznej situácie brzdením správne a včas, či mohol v prípade včasnej reakcie predísť dopravnej nehode. Ďalej je podľa súdu rozhodujúce to, či nedbanlivostné konanie obžalovanej je v priamej súvislosti so spôsobením zranení poškodenému.

Podľa znalca je možné vypočítať či jeho reakcia bola z časového hľadiska správna alebo bola oneskorená.

V tomto prípade bola reakcia vodiča motocykla podľa znalca, ktorý znalecký posudok podal, oneskorená.

Znalec ďalej uviedol, že ak by vodič motocykla - poškodený začal reagovať z časového hľadiska správne, mal by možnosť zastaviť ním vedený motocykel bezkolízne a pritom vodička vozidla by mu dala prednosť v jazde. Z tohto práve vyplynula aj druhá technická príčina tejto nehody. Tieto závery znalca si súd osvojil, pretože dobre zodpovedajú vykonaným dôkazom tak v prípravnom konaní, ako aj po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom. Aj podľa súdu, ak sa vodiči policajných motocyklov rozhodli využiť pre presun po cestnej komunikácii nie bežný jazdný pruh - kde stála kolóna áut v dopravnej špičke, ale jazdné pruhy určené pre jazdu električiek, ktoré boli voľné, museli si byť vedomí, že v tomto prípade, pri jazde mimo riadneho jazdného pruhu musia venovať technike jazdy zvýšenú pozornosť. Zatiaľ čo vodič prvého policajného motocykla, svedok F. O., sa vozidlu obžalovanej, ktoré predstavovalo prekážku v jazde vyhol, vodič druhého motocykla, namiesto úhybného manévru zvolil brzdenie, ktoré však pre malý odstup medzi vozidlami nebolo dostatočne účinné a to ani v prípade, že maximálna povolená rýchlosť na danom úseku nebola prekročená. Takýto manéver poškodeného znalec označil ako chybný. Tvrdeniu znalca svedčia aj ďalšie vykonané dôkazy - výpovede svedkov O., ktorý umožnil vozidlu obžalovanej vojdenie do kolóny vozidiel s predpokladom odbočenia vľavo a tiež svedka U., ktorý priebeh nehody priamo popísal tak, ako to počul a videl s tým, že prvý motocyklista sa vozidlu obžalovanej vyhol tzv. myšičkou, avšak druhý motocyklista brzdil a narazil do prednej časti vozidla obžalovanej. Podľa súdu nedbanlivostné konanie obžalovanej nie je v príčinnej súvislosti so spôsobením zranení poškodenému. Tento záver súd ustálil rovnako na základe záverov doplneného znaleckého posudku s odkazom na závery znalca vo vzťahu k oneskorenej reakcii vodiča motocykla na prekážku, ktorú tvorilo vozidlo obžalovanej. Podľa súdu, zhodne so závermi znalca, ak by vozidlo obžalovanej vošlo do jazdnej dráhy motocykla neočakávane, prvá motocyklista, svedok O. by nemusel vôbec reagovať. Keďže ale svedok O. reagoval úhybným manévrom, súd prisvedčuje záverom znalca, že v prípade dostatočného odstupu od vpredu idúceho motocykla, by musel mať poškodený dostatok času na zastavenie, prípadne na úhybný manéver zhodne, ako jeho kolega, svedok O..

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak skutok nie je trestným činom.

Keďže ani v prípravnom konaní ani na hlavom pojednávaní pred súdom nebol vyprodukovaný dôkaz ktorý by svedčil o tom, že skutok uvedený v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu I je trestným činom, súd musel rozhodnúť o oslobodení obžalovanej F. K. spod podanej obžaloby, postupom podľa§ 285 písm. b) Tr. por..

Počas dokazovania pred súdom nebolo bezpečne preukázané, že obžalovaná F. K. z nedbanlivosti ublížila na zdraví pošk. B. B.H. porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, pretože aj keď obžalovaná povinnosť uloženú jej podľa zákona nepochybne porušila prejdením na električkové pásy vyznačené neprerušovanou, plnou čiarou, toto porušenie nie je v jednoznačnej a bezpečnej príčinnej súvislosti so vznikom zranenia poškodeného. navyše, konanie obžalovanej nie je možné hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča, ktorý zákonný znak v samotnej skutkovej podstate absentuje, pretože nie každé porušenie povinností vodiča je automaticky porušením dôležitej povinnosti. Aj keď poškodená porušila svoju povinnosť vodiča, tak ako je to nakoniec uvedené v znaleckom posudku, nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo prednosť pri odbočovaní vľavo, s určitosťou je možné konštatovať, že nedodržanie bočného odstupu od vozidla, s ktorým žiadna kolízia ani nehrozila, by bolo porušením dôležitej povinnosti.

Okresný súd Bratislava I teda v zhrnutí konštatuje, že v trestnom konaní nebolo bez pochybností preukázané naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nedbanlivostným konaním obžalovanej a navyše ako ďalší dôvod postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. uvádza zavinenie nehody nedbanlivostným konaním poškodenej, ktoré je podrobne rozobrané v záveroch znaleckého posudku z odboru cestná doprava, o ktorý sa rozsudok opiera.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom.

Čo sa týka nárokov na náhradu spôsobenej škody, je pravdou, že všetky poškodení si nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnili, avšak obžalovaná bola postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodená. Z týchto dôvodov súd zároveň poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko súdnych.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené .vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa práva odvolania výslovne vzdala.