Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-130-2020.pdf
PDF · 111.44 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/130/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky - manželky: M. P., E.. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XX, V., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, s miestom výkonu advokátskej činnosti Drieňová 1/D, Bratislava, proti manželovi: L. P.M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XX, V., zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Kodajovou, s miestom výkonu advokátskej činnosti Šustekova 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. P., O.. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania M. P., rodenej M., nar. XX.XX.XXXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. O. B., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane X0, pod poradovým číslom X, r o z v á dz a.
II. Súd zveruje maloletú M. P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú M. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300,- € mesačne, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletou M. P., nar. XX.XX.XXXX súd neupravuje.
V. Obaja rodičia budú maloletú M. P., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2020, domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. P., O.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Maloleté dieťa navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s výlučným právom na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, pričom otec maloletej by bol povinný platiť na maloletú M. výživné vo výške 300,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou žiadala ponechať neupravený.
2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po niekoľkoročnej známosti, z dôvodu vzájomných citových väzieb a za účelom vytvorenia stabilného prostredia pre deti, ktoré plánovali. V manželstve sa narodila maloletá M., ktorej z dôvodu pracovného režimu manžela poskytovala osobnú starostlivosť v prevažnej miere navrhovateľka. K otcovi si maloletá vytvárala citové väzby predovšetkým
cez víkend, kedy sa manžel vracal zo zamestnania, keďže od uzatvorenia manželstva pracoval v E. a domov prichádzal len na víkendy. Podľa názoru manželky bol vzťah účastníkov v zásade harmonický, a to do času, kým nezistila, že manžel opakovane vedie rôzne intímne vzťahy s inými ženami. Hoci tieto vzťahy manželku zraňovali, manžel naďalej prejavoval záujem o udržanie manželského zväzku. Uviedla, že manželia spolu žili v spoločnej domácnosti až do septembra 2018, kedy sa manžel náhle rozhodol zo spoločnej domácnosti odísť. Od toho času manželia v spoločnej domácnosti nežijú, pričom manžel uvádza, že žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, ktorú označuje za svoju partnerku. Manželke v rôznych časových intervaloch uvádza, že sa im narodilo dieťa, uvádza jej však rôzne pohlavia či mená detí, takže manželka nevie posúdiť relevanciu manželových tvrdení. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v marci 2019 jej bol diagnostikovaný karcinóm prsníka, následne podstúpila operatívnu liečbu, chemoterapiu a rádioterapiu. Manžel bol o týchto skutočnostiach informovaný, avšak neprejavil žiaden záujem o pomoc svojej manželke, ani o pomoc so starostlivosťou o maloletú. S manželkou prakticky nekomunikoval, s maloletou sa nestýkal, nezaujímal sa o finančné zabezpečenie potrieb maloletej, aj keď mal vedomosť, že manželka bola nútená pre liečbu a jej vedľajšie účinky ukončiť pracovný pomer. Od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti je komunikácia medzi manželmi mizivá. Manžel sa o manželku nezaujíma, rovnako sa takmer nijako nezaujíma o svoju maloletú dcéru, nestýka sa s ňou, informácie o nej požaduje od navrhovateľky len sporadicky, navrhovateľke odmieta poskytnúť základné informácie o sebe, mieste svojho pobytu. Podľa názoru manželky je manželstvo od 09/2018 len formálne, keď neplní žiadne zo svojich funkcií. Zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti matka dôvodila tým, že sa o maloletú stará nepretržite od jej narodenia, pričom práve k matke má vytvorené silnejšie citové väzby. Z dôvodu otcovho zamestnania v zahraničí matka poskytovala maloletej osobnú starostlivosť, vykonávala všetky úkony dennej starostlivosti o dieťa a v plnej miere zabezpečovala aj výchovu maloletej. Otec kvalitu výkonu osobnej starostlivosti matky o dieťa nikdy nenamietal, práve naopak, starostlivosť o maloletú, prenechával spravidla matke a to aj v čase, ktorý trávil s rodinou. V auguste 2019 sa matka spolu s maloletou odsťahovala do G., kde žije aj matkina sestra a matka. Mala za to, že bude pre ňu ako aj pre maloletú vhodnejšie, aby z dôvodu svojej choroby mala nablízku svojich rodinných príslušníkov, ktorí sú jej ochotní pomôcť vo všetkých ohľadoch. Maloletá v 09/2019 nastúpila do ZŠ na ul. F.. U. XX X. G.. Otec v priebehu pracovného týždňa býva v E.F., kde zároveň pracuje, počas bežného týždňa býva v zahraničí. V priebehu víkendov otec býval v Z.. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti prejavoval otec o maloletú len sporadický záujem. Otec sa s maloletou stretol v 11/2018, kedy mu matka umožnila na jeho žiadosť, aby s maloletou strávil víkend spolu s jeho novou priateľkou v ich novej domácnosti. Toto sa však negatívne odrazilo na citovom prežívaní maloletej a jej vzťahu k otcovi. Od 01/2019 do 11/2019 sa otec s maloletou nestretol vôbec. V 12/2019 sa otec stretol s maloletou na 90 minút, bez prítomnosti matky. Od 12/2019 do 08/2020 sa otec s maloletou nestretol, neprejavil o stretnutie s ňou vôbec žiaden záujem. V 08/2020 sa maloletá stretla s otcom náhodne, keď bola matka s maloletou na návšteve u rodičov otca. Záujem otca o maloletú sa sústredí spravidla na zopár sms správ mesačne, ktoré zasiela matke a v ktorých sa zaujíma o to ako sa maloletá má, prípadne si od matky vyžiada aktuálnu fotografiu dieťaťa. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, žiadala matka, aby bola výlučne ona poverená zastupovaním a správou majetku maloletej, čo odôvodňovala tým, že otec dlhodobo a dobrovoľne žiadne zo svojich rodičovských práv a povinností nevykonáva a neprejavuje o ne žiaden záujem a preto mala matka za to, že bude vhodnejšie, aby sa tento okruh rodičovských práv a povinností koncentroval výlučne do jej rúk, keďže iba ona je v prítomnosti maloletej a jej potreby pozná najlepšie. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že pred započatím liečby bola matka zamestnaná ako pomocná účtovníčka v G., investičné družstvo, zamestnanie ukončila v priebehu liečby z dôvodu zdravotného stavu. Odo dňa 23.04.2019 bola uznaná práceneschopnou. Matka ukončila práceneschopnosť v 04/2020 s tým, že podľa odporúčania lekára mala byť uznaná za invalidnú a mal jej byť priznaný invalidný dôchodok. V dôsledku protiepidemiologických opatrení pre COVID-19 nebolo objektívne možné, aby matka podstúpila lekárske vyšetrenia potrebné pre uznanie invalidity
- od 01.05.2020 je teda matka nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 21,42 EUR denne. U matky je však predpoklad, že v najbližších mesiacoch bude uznaná za invalidnú. Z dôvodu onkologického ochorenia má matka zvýšené výdavky na svoj zdravotný stav, spočívajúce v odporúčaných doplnkoch výživy za 75 EUR mesačne, zvýšených cestovných nákladov na dopravu na vyšetrenia. Z dôvodu histamínovej intolerancie matka užíva výživový doplnok za 40 EUR mesačne. Matka taktiež uhrádza splátku hypotéky vo výške 302,72 EUR mesačne. Otec na výživu matky neprispieva. K majetkovým pomerom otca matka uviedla, že otec je od 01.06.2017 zamestnaný ako pomocný mäsiar u zamestnávateľa L. P., I., M. XX, XXXX M. X. E. E.. Podľa matky je zamestnaný formálne za nižšiu mzdu ako mu je skutočne vyplácaná, čo matke otec v čase ich spolužitia ani netajil. Predtým bol otec zamestnaný na rovnakej pozícii u iného
zamestnávateľa, kde jeho oficiálne vykazovaný príjem bol 2.036,40 Eur mesačne brutto, popri tom však od zamestnávateľa poberal mzdu aj mimo oficiálneho zárobku. Manžel ako zamestnanec v E. poberá aj trinásty a štrnásty plat. Vzhľadom na to, že otec je zamestnaný v E. E., má právo na vyplácanie rodinného prídavku podľa predpisov E. E.. Výška prídavku na mal. M. by mala byť 78,14 Eur mesačne. Otec rodinné prídavky , avšak približne v januári 2019 matke oznámil, že tieto prídavky sú "pozastavené". Matka navrhovala, aby pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z toho, ako keby otec tieto prídavky poberal. Mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila na sumu 539,92 EUR. Otec na výživu maloletej od 02/2020 prispieva pravidelne sumou vo výške 300 EUR. Okrem toho neprispieva žiadnymi inými vecnými potrebami, či priamymi úhradami jej potrieb. Styk otca s maloletou navrhovala matka ponechať neupravený, keďže mala za to, že otec oň záujem nemá a realizáciu styku nemožno otcovi prikázať.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, potvrdením o príjme manžela, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2021, č.k. 28P/89/2020-108, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2021, č. k. 28P/89/2020-108, súd na čas do rozvodu manželstva zveril maloletú Katarínu do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300,- EUR mesačne, určil, že zročné za obdobie od 23.04.2019 do 15.05.2021 vo výške 926,67 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od doručenia rozsudku. Styk otca s maloletou súd neupravil a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. O. B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
6. Z obsahu rodného listu maloletej M. P., O.. XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení matričného úradu V. - E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletej je M. P., O.. XX.XX.XXXX a otcom L. P., O.. XX.XX.XXXX.
7. Z obsahu mzdových listov otca maloletej súd zistil, že otcov priemerný príjem v E. predstavuje sumu 1.866,- EUR netto, vrátane 13. a 14. platu.
8. V predchádzajúcom období pracovala matka u zamestnávateľa: G., C. Y., F. F. Y. XX, V., kde dosahovala priemerný čistý zárobok 1.023,- EUR.
9. Z obsahu Zmluvy o nájme bytu súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 30.06.2019 medzi matkou ako nájomcom a O. R..F.., ako prenajímateľom. Predmetom nájmu je trojizbový byt na ul. L. N. Č.. X X. G., nájomné bolo dohodnuté vo výške 100 EUR mesačne a preddavky za služby spojené s užívaním bytu nasledovne: dodávka tepla - 50 €/mesiac/byt, dodávku tepla na príprava teplej vody - 10 €/mesiac/ osoba, preddavok na odber elektrickej energie -20 €/mesačne.
10. Z obsahu lekárskej správy posudkového lekára U.. U. P. zo dňa 15.08.2019 súd zistil, že matka dieťaťa sa 15 rokov lieči na depresiu, podstupuje onkologickú liečbu pre karcinóm prsníka. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 80%, so záverom, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, č. XXX-XXXXXX-N. zo dňa 16.05.2019 bol matke dieťaťa pri dočasnej práceneschopnosti vzniknutej dňa 23.04.2019 priznaný nárok na nemocenské vo výške 24,18988000 € na deň.
12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 23.06.2020, č. XXXXX/XXXX-V.-Y. bol matke priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti počnúc od 01.05.2020 na obdobie šesť mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 42,8528 €.
13. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, zo dňa 02.12.2021, bol matke od 01.01.2022 priznaný invalidný dôchodok vo výške 574,- EUR.
14. Dňa 31.01.2011 uzavreli manželia zmluvu o úvere s Y. V. F. R..F.., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 83.200,- EUR, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 402,99 EUR.
15. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra F. E. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. XX na F. H.. Č.. XX X. V. ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku ako aj garáže so súp .č. XXXX postavenej na parc. č. XXXXX/XX.
16. Priemerné mesačné náklady na maloletú vyčíslila matka nasledovne:
- ? poplatkov za bývanie - 114,32 EUR
- strava - 130 EUR
- drogéria, kozmetika, hygienické potreby - 40 EUR
- oblečenie, obuv - 70 EUR
- cestovné - 60 EUR
- bežné lieky, vitamín - 20 EUR
- poplatky do ZRPŠ - 24,6 EUR
- strava v škole - 13 EUR
- poplatok za akcie v družine - 3 EUR
- kreatívny krúžok - 5 EUR
- voľnočasové aktivity - 60 EUR Spolu 539,92 EUR
17. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2022 o 11.30 hod, na pojednávanie sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, kolízna opatrovníčka, nedostavil sa manžel, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle rodičovskej dohody zo dňa 13.06.2022, preto súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti manžela.
18. Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 20.06.2022, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, keď bola manželka v 6. mesiaci tehotenstva, všimla som si, že si manžel dopisuje s inými ženami, následne sa dozvedela, že sa s nimi aj stretáva. Manžel mimomanželské vzťahy popieral, vyhováral sa, že to si kamaráti píšu cez jeho mobil. V lete 2018 bola manželka spolu s dcérou a jej matkou na dovolenke v Z., manžel odmietal ísť. Za tú dobu bol manžel na D., a keď sa vrátili domov, manžel jej oznámil, že už s nimi nechce žiť, dôvod manželke neuviedol a následne sa v septembri 2018 odsťahoval. Od tejto doby manželské spolužitie neobnovili, s dcérou sa nestretáva, naposledy ju videl v 09/2020 u svojich rodičov. Manželka uviedla, že s rodičmi manžela má veľmi dobrý vzťah, maloletá k nim chodí na prázdniny, píšu si aj si telefonujú. K pomerom manžela uviedla, že momentálne býva v G., kde má vlastnú nehnuteľnosť, býva tam s priateľkou, s ktorou majú dvoj ročné dieťa R. P., O.. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o maloletú, matka uviedla, že je tretiačka na ZŠ. Maloletá nechce zostávať sama, vyžaduje si prítomnosť matky. Je utiahnutá a nechce si robiť úlohy, preto s ňou matka navštevuje psychologickú poradňu. Maloletá poradňu navštevuje od jej 6. rokov. Uviedla, že dcéra nechce chodiť na žiadne krúžky ani mimoškolské aktivity zo strachu, že už pre ňu matka nepríde, že zostane sama. Maloletá je inak zdravá, nemá žiadne zdravotné problémy.
19. Na pojednávaní, konanom dňa 20.06.2022, kolízna opatrovníčka navrhovala, aby súd rozhodol v zmysle rodičovskej dohody a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal povinnosťou platiť na dcéru výživné vo výške 300,- EUR mesačne, jeho styk s dcérou neupraviť a určil obom rodičom právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
20. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal kvalifikovaný rozvrat. Zo zisteného skutkového stavu, mal súd za preukázané, že manželia od septembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, manžel si založil novú rodinu a s maloletou Katarínou sa nestretáva, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.
22. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CMP") s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodina rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Rodičia súdu predložili rodičovskú dohodu zo dňa 13.06.2022, v zmysle ktorej navrhovali, aby bola maloletá Katarína zverená do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov na jej zastupovanie a spravovanie jej majetku, zároveň sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 300,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou navrhovali ponechať neupravený.
24. Keďže rodičia maloletej boli zhodní v otázke zverenia dieťaťa do starostlivosti matke a zo strany otca ani kolízneho opatrovníka neboli deklarované žiadne pochybnosti v starostlivosti, ktorú matka o dieťa zabezpečuje súd rozhodol tak, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletú Katarínu do osobnej starostlivosti matke.
25. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo zo zákona patrí obom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností, súd rozhodol tak ako je uvedené v V. výroku tohto rozsudku.
26. Súd v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletou neupravoval, nakoľko to zhodne navrhli obaja rodičia a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa s maloletou nestretáva, resp. sa stretávajú len príležitostne u jeho rodičov.
27. Pokiaľ ide o otázku výživného, aj v tejto otázke boli rodičia zhodní a navrhovali určiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 300,- EUR mesačne. Navrhované výživné považoval súd za primerané veku maloletej, jej potrebám aj osobným a majetkovým pomerom rodičov. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ktoré matka vyčíslila spolu na sumu 540,- EUR mesačne, ako aj z majetkových pomerov rodičov maloletej, in concreto z príjmu matky, ktorý spočíva len v invalidnom dôchodku vo výške cca 574,- EUR, pričom prihliadol na to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletú a poskytovaním vecných plnení. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že otec E. dosahuje priemerný mesačný príjem 1.866,- EUR netto mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že rodičmi navrhované výživné vo výške 300,- EUR je primerané veku a potrebám maloletej, pričom pomery otca umožňujú platiť výživné v stanovenej
výške, napokon otec touto sumou prispieva na výživu maloletej aj v súčasnosti. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu za použitia citovaných zákonných ustanovení a zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletej návrhu v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca v plnom rozsahu vyhovel a určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške uvedenej v III. výroku tohto rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).