Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-28-2017.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Subarea
21Co/28/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov 1) Z. I., nar. XX.XX.XXXX a 2) E. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom I. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpených Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému GIRATHERM, s.r.o., Dukelská 75, 087 01 Giraltovce, IČO: 44 742 231, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 5C/118/2016-19 zo dňa 10.11.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Ukladá žalovanému, aby do troch dní odo dňa doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení obnovil dodávku studenej a teplej vody do bytu č. X v bytovom dome so súpisným číslom XXX na ulici I. XX, umiestnenom na parcele registra „C“ č. XXX, LV XXXX, kat. úz. W.. II. Žalobcom priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33,- Eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia“.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za osvedčené, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu č. 6, 3. poschodie, vchod 1 v bytovom dome na ul. I. XX, umiestnenom na parcele č. XXX v kat. úz. W.. So žalovaným ako vlastníci bytu dňa 01.09.2009 uzavreli zmluvu o výkone správy bytového domu. Dňa 03.05.2016 ich žalovaný odpojil od dodávky studenej a teplej vody, pričom sa odvolal na zmluvu o výkone správy čl. III. ods. 12 a poukázal na uznesenie č. 4 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov I. XXX/XX konanej dňa 18.04.2016. V oznámení uviedol, že dňom 2. mája 2016 pristúpi k prerušeniu dodávky studenej a teplej vody. Listom zo dňa 09.06.2016 žiadali žalobcovia žalovaného o prešetrenie odpočtu vody za rok 2015. Žalovaný ich reklamáciu považoval za neopodstatnenú.
3. Prijal záver, že žalovaný nebol oprávnený zamedziť žalobcom úplne prístup k pitnej vode. Jeho konaním došlo k obmedzeniu výkonu ich základných ľudských práv. Žalovaný v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pre prípad neplatenia za plnenia spojené s užívaním bytu alebo príspevkov do fondu opráv, má možnosť dohodnúť a uplatňovať iné inštitúty, prostredníctvom ktorých by nedochádzalo k porušovaniu základných ľudských práv žalobcov.
4. Poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 C.s.p.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pretože v konaní mali plný úspech žalobcovia v rozsahu 100 %,. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Súd neuložil povinnosť žalobcom podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože v uvedenej veci je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Strany sporu však majú možnosť podať žalobu vo veci samej.
7. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie prijal nesprávne závery a má za to, že žalobcovia neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ani neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Mal za to, že odpojenie žalobcov od dodávky teplej a studenej vody bolo dôvodné a o tejto skutočnosti boli oboznámení. Poukazuje na to, že žalobcovia sú dlhodobo úmyselní neplatiči a zo zmluvy o výkone správy pre nich vyplýva okrem iného aj povinnosť poukazovať na účet správcu mesačné platby do fondu opráv aj za služby spojené s užívaním bytu. Dlhodobo si žalobcovia túto povinnosť neplnia úmyselne a samotná dlžná suma predstavuje sumu 21.462,- Eur s príslušenstvom. O tomto dlhu prebieha konanie na Okresnom súde Svidník. Poukazuje na to, že k podaniu samotnej žaloby predchádzali aj iné prostriedky ochrany, ktorým cieľom bolo splnenie si povinnosti dlžných súm, žalobcovia boli upozorňovaní na dlhy, neskôr bola vyhlásená dobrovoľná dražba na byt v ich vlastníctve návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali pozastaviť výkon dobrovoľnej dražby neúspešne. Žalobcovia sú si vedomí svojho dlhu a spôsobujú škodu ostatným spoluvlastníkom. V návrhu neuviedli všetky pravdivé skutočnosti, pretože žalobca dlhodobo v predchádzajúcom období vzniknutú situáciu snažil sa so žalobcami aktívne riešiť a pristúpil k prerušeniu dodávky vody až potom, čo svoje povinnosti opätovne si žalobcovia neplnili. Má sa brať ohľad aj na práva vlastníkov, nielen na práva žalobcov. Myslí si, že by v teste proporcionality nariadené neodkladné opatrenie neobstálo.
8. Písomne sa vyjadrili k odvolaniu žalobcovia. Navrhli ho potvrdiť ako vecne správne.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
10. Odvolateľ tvrdí, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu v dôsledku reálnosti bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
12. Z obsahu spisu aj odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za osvedčené, že žalobcovia v 1. a 2 rade sú vlastníkmi bytu č.. X, 3. poschodie, vchod 1 v bytovom dome na ul. I. 12, umiestnenom na parcele č. XXX v kat. úz. W.. Medzi žalobcami a žalovaným bola dňa 1.9.2009 uzavretá Zmluva o výkone správy bytového domu. V dôsledku dlhu žalobcov za neplnenie si svojich povinnosti a dlhodobého neplnenia si zálohových platieb vznikol dlh podľa žalovaného vo výške 21.462,71 Eur. V dôsledku toho ako správca bytového domu v súlade so zmluvou o výkone správy (III. ods. 12) ako aj rozhodnutia vlastníkov bytov (uznesenie č. X prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov I. 455/12 konanej dňa 18.04.2016) ich žalovaný odpojil od dodávky studenej a teplej vody. Žalobcovia popierajú iba výšku dlhu, poukazujú na svoju dlhodobo zlú finančnú situáciu a vedenie súdneho konania voči ním v dôsledku existencie dlhu.
13. Je preukázané, že žalovaný ako správca bytu využil voči vlastníkom bytu, ktorí si neplnia povinnosti riadne a včas vo vzťahu k plateniu úhrad za služby spojené s užívaním bytu opatrenia spočívajúce v prerušení dodávky vody smerujúce k zamedzeniu vzniku vyššieho nedoplatku . Nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nariadeným opatrením sa realizuje ochrana práv žalobcov, ktoré vyplývajú a súvisia s ich právom na obydlie. Aj napriek dlhu žalobcov (výška ktorého je sporná) nie je prípustné aby boli žalobcovia bez dodávky vody.
14. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001 1. Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
15. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99). Takouto normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
16. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).
17. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96, PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti“. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť.
18. V konaní bolo osvedčeným, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu a užívajú ho pre potreby svojho bývania. V situácii spornej výšky dlhu, zlej finančnej situácie žalobcov tak nie je možné považovať opatrenie žalovaného za nevyhnutné.
19. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie nároku navrhovateľov uplatňovaného žalobou je daný a bol naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existencia reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy uvedeným právam žalobcov. Bolo preto dôvodným, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
20. Z okolnosti prípadu vyplýva, že navrhované opatrenie nedosahuje takú intenzitu, aby mohlo prakticky a konečným spôsobom zasiahnuť do práv žalovaného. Žalobcovia budú predsa povinní za poskytnuté služby z jeho strany zaplatiť.
21. Bez akýchkoľvek pochybnosti teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel predbežného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť na to, že na strane žalobcov ide o veci týkajúce sa obydlia a žalovaný nemôže byť neprimerane dotknutý pokiaľ za služby spojené s užívaním bytu musia zaplatiť. Aj za situácie ak pristupujú žalobcovia k plneniu si svojich povinnosti vyplývajúcim ich zo zmluvy výkone správy nedôsledne, neplnia si finančné zálohy za služby spojené s užívaním bytu riadne a včas je možné vzniknutý dlh vrátane sankcii za omeškanie s jeho plnením uplatniť si po tom, čo v súdnom konaní bude vydaný exekučný titul vymáhať ich cestou exekúcie.
22. Každý účastník konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však
nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 07.06.2000, č.judikátu 57).
23. Vo vzťahu k neuloženiu povinnosti vo výroku rozhodnutia stranám sporu podať žalobu a námietke postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva. Vychádzajúc z ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p., že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takom prípade aplikuje ustanovenie § 337 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vzhľadom k svojmu záveru o trvalej úprave pomerov postupoval v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 C.s.p. a poučil strany sporu o možnosti podať návrh kedy lehota nie je určená. Jeho postup je v súlade s citovaným ustanovením. Žalovaný ako aj žalobcovia boli poučení o možnosti podať žalobu.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, voči žalovanému, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).