Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-138-2015.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: P. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, T., občan SR, o zaplatenie 4 531,93 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal pôvodne dvoch žalovaných, I. J. a P. I. na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom, z dôvodu spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu. Uviedol, že žalovaní odoberali v období od 6.4.2009 do 6.3.2013 na odbernom mieste P. XXX/XX, E. B. zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke. Pri kontrole odberného miesta a demontáži meradla uskutočnenej dňa 6.3.2013 bol na plynomere nachádzajúcom sa na uvedenom odbernom mieste zistený stav 14 481 m3. Za obdobie, kedy žalovaní odoberali zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste žalovaných odobratých celkom 10 232 m3 zemného plynu, ktorého hodnota predstavuje 4 458,40 €. V dôsledku odberu plynu bez zmluvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 73,53 €. Odberom plynu bez zmluvy tak bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 4 531,93 €. Žalobca poukázal na ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej zákon o energetike ) a uviedol, že dňa 20.3.2013 vyfaktúroval žalovaným škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, a to faktúrou č. 9000156128, splatnou dňa 3.4.2013, prílohou ktorej bol aj výpočet spôsobenej škody. Keďže žalovaní faktúru neuhradili, uplatnil si svoj nárok súdnou cestou. 2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz , ktorý sa žalovanej v 1.rade nepodarilo doručiť a súdna zásielka sa vrátila s reláciou poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Ďalšou lustráciou a následne aj z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Štefanom Siskovičom, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Poprade, kde žalovaná mala bydlisko, pod sp. zn. 4D109/2011, Dnot 98/2011 súd zistil, že žalovaná v 1.rade zomrela dňa 22.2.2003, teda dávno pred podaním žaloby. Uznesením sp. zn. 2C 138/2015 zo dňa 10.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2016 súd zrušil platobný rozkaz a konanie voči žalovanej v 1.rade s poukazom na ustanovenie §§ 103, 104 ods. 1 veta prvá a 19 Občianskeho súdneho poriadku zastavil, keďže žalovaná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred podaním žaloby.
3.Vzhľadom na uvedené súd vyzval žalobcu na zaujatie procesného stanoviska vo veci, na úpravu petitu žaloby, keďže konanie voči žalovanej v 1.rade bolo právoplatne zastavené. V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu upravil petit žaloby tak, že žiadal na žalovanú istinu s prísl. zaviazať žalovaného
( pôvodne žalovaný v druhom rade ). Poukázal zároveň na ustanovenia zákona o energetike a rozhodnutia viacerých súdov s tým, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Uviedol, že žalovaný bol v období od 6.4.2009 do 6.3.2013 vlastníkom nehnuteľnosti, kde k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo.
4.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Uviedol, že v rozhodnom období v predmetnej nehnuteľnosti nebýval, ale býval v Kežmarku na svojej súčasnej adrese a v celom období, za ktoré si žalobca škodu uplatňuje, ani nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odberateľom plynu na predmetnom odbernom mieste bol druh jeho mamy, čo je zrejmé aj zo zápisu samotného žalobcu zo dňa 6.3.2013. Okrem iného tiež zdôraznil, že v každom prípade bol len podielovým spoluvlastníkom uvádzanej nehnuteľnosti, druhá žalovaná bola síce tiež podielovou spoluvlastníčkou, zomrela však ešte v roku 2003, bola prvou manželkou odberateľa plynu, žalobca mal buď neporiadok vo svojej evidencii, v každom prípade uvádzal pri podaní žaloby absolútne neaktuálne informácie.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na písomných vyjadreniach. Uviedol, že žalobca je prevádzkovateľ, je vlastník distribučnej siete a je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Vo vzťahu k vyjadreniam, ktoré uviedol žalovaný v plnom rozsahu zotrval na vyjadrení z 9.1.2017 a poukázal na to, že v tomto prípade za neoprávnený odber bez zmluvy je práve vlastník nehnuteľnosti zodpovedný zato, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu bez riadne uzatvorenej zmluvy s dodávateľom zemného plynu, a taktiež nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či to odoberal vlastník alebo iná, tretia osoba. Žalovaný bol napriek tomu, že namieta svoju pasívnu legitimáciu vecne legitimovaný v tomto konaní je. V rámci písomného vyjadrenia žalobu upravili s tým, že žalujú len jednu osobu, P. I.. Keď žalovaný vo svojom vyjadrení namieta spôsob výpočtu škody, tu uviedol že ide o obdobie od apríla 2009 do marca 2013, za toto obdobie bolo odobratých 10 232 m3 zemného plynu, a teda žalobca správne pristúpil k vyčísleniu škody, teda k sume 4 531,93 € spolu s príslušenstvom. Práve z tohto dokumentu, ktorý sa už nachádza v spise vyplýva, že žalobcom 6.4.2009 bol zistený stav 4 249 m3 a následne stav 6.3.2013-14 481 m3, z toho vyplýva, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti toho času vo vlastníctve žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, a teda v množstve 10 232 m3, a teda práve vlastník nehnuteľnosti v tomto prípade je zodpovedný zato, že umožnil takýto odber vo nehnuteľnosti. Dal do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 12C 346/2015 ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 23 Cb 249/2015 a rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C 134/2015, kedy súdy žalobcovi pri rovnakej argumentácií vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody na zaplatenie náhrady škody priamo voči vlastníkovi nehnuteľnosti nároky priznali. Ak žalovaný namieta spôsob fakturácie, náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, poukázal na cenník externých služieb SPP - distribúcia s účinnosťou od 5.6.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca túto sumu správne vyčíslil, kde sa e v časti 5
- kontrola a meranie, nachádza prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu s tým, že tam je tá suma 73,53 €. V tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla mimozmluvnou zodpovednosťou žalovaného, a prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu, tieto sú uzatvárané medzi odberateľom, teda v tomto prípade žalovaným a inou treťou osobou, ktorá je dodávateľom zemného plynu ako napr. Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika, Západoslovenská energetika a ďalší dodávatelia zemného plynu, a teda na vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno aplikovať ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka ani § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
6.Súd vykonal dokazovanie žalobou, faktúrou, zápisom zo dňa 6.3.2013, výpisom z LV č. XXX, k. ú. E.Ľ. B., osvedčením o dedičstve vydanými v dedičskom konaní po nebohej žalovanej v 1.rade, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a mal preukázané, že pri kontrole na odbernom mieste E. B., P. XXX/ XX bolo zdemontované meradlo odberu zemného plynu, o čom bol spísaný Zápis zo dňa 6.3.2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, a práve neoprávnený odber bol dôvodom demontáže meradla.. Odberateľom, ako to vyplýva aj zo zápisu, bol I. J. ( osoba odlišná od oboch pôvodne žalovaných). Prítomná pri spísaná zápisu bola matka I. J., v zápise je uvedené, že I. J. v dome býva. Sú tam zaznamenané aj ďalšie údaje, ako stav počítadla, výrobné číslo, typ.. Ako to vyplýva okrem iného aj z faktúry č. 9000156128, ktorou boli neoprávnený odber vo výške 4 458,40 € a náklady
zisťovania vo výške 73,53 € vyúčtované, škoda za neoprávnený odber bola vyúčtovaná za obdobie od 6.4.2009 do 6.3.2013. Faktúra bola vystavená dňa 20.3.2013 a splatná dňa 3.4.2013.
7. Z listu vlastníctva č. 148, katastrálne územie E. B. je zrejmé, že v súčasnosti jediný žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 ( v časti v 1/6) , kde dochádzalo k neoprávnenému odberu až na základe Darovacej zmluvy N 188/09, oprava darovacej zmluvy N 114/09 V 1769/10 - 438/10. Ďalšou podielovou spoluvlastníčkou titulom dedenia po nebohej, pôvodne žalovanej v 1.rade sa stala X. T., rod. J., ktorá aj doposiaľ má trvalý pobyt na adrese uvedeného odberného miesta ( Osvedčenie o dedičstve 4D 109/2011 - Z 907/13 - 253/13). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný by minimálne nemal byť jediným subjektom s pasívnou legitimáciou v tomto konaní, nikdy nebol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týkal a nebol ani jej podielovým spoluvlastníkom počas rozhodného obdobia. Z rozhodnutia Správy katastra Kežmarok zo dňa 14.12.2010 je nesporné, že vklad nehnuteľností na základe darovacej zmluvy v jeho prospech bol povolený až dňa 14.12.2010 ( žalobca žaluje obdobie od 6.4.2009). Naviac súd uvádza, že pokiaľ ide o uplatňovanú položku vo výške 73,53 €, ktorá má predstavovať náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, tu žalobca reagujúc na námietku žalovaného poukazuje na cenník platný od 5.6.2013, pričom je zrejmé, že žaluje neoprávnený odber plynu za obdobie do 6.3.2013.
8. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase zisteného neoprávneného odberu, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
9. Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Napriek tvrdeniu žalobcu, že sa vo veci nejedná o spotrebiteľský spor, súd s týmto nesúhlasí, poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvádza, že spory s ochranou slabšej strany, teda spory, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania, ako aj v tomto prípade, sú spotrebiteľské spory. Civilný sporový poriadok definuje spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov.
16.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 21.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ako z odôvodnenia rozsudku vyplýva, čiastočné premlčanie je len jedným z dôvodov zamietnutia žaloby ( žaloba súdu doručená dňa 1.4.2015, faktúrované obdobie od 6.4.2009 do 6.3.2013, teda naraz takmer 4 roky). Súd považuje za potrebné poukázať na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. 10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Na náhradu trov konania by síce úspešný žalovaný mal nárok, ale tento si ich neuplatnil, ani mu v konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).