Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-3C/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci žalobcu D. Q..J..H.., Q. Q. V. K. K., Q. XX, D. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, SNP 9 proti žalovanej I. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. F. Z. V., Q. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Komenského 2700/7, o zaplatenie 20.136,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 20.136,80 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 20.136,80 eura od 07.05.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.02.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 20.136,80 eura, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 5,75 % ročne od 07.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodil, že bez akéhokoľvek právneho dôvodu poukázal na účet žalovanej dňa 04.12.2012 sumu 15.000,- eur a dňa 22.11.2012 sumu 5.136,80 eura. Stalo sa tak chybou osoby, ktorá v jeho mene konala. Listom zo dňa 30.04.2013 a 10.07.2013 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vo svojej odpovedi uviedla, že právny dôvod na poukázanie peňažných prostriedkov spočíval v zmluve o pôžičke medzi tretími osobami.

2.Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom poukazovala na dôvody uvedené vo svojich odpovediach na výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že medzi stranami sporu nebol žiaden právny vzťah, tento vznikol medzi D. X. (štatutárny zástupca žalobcu) a jej druhom F. O. zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej sa X. stal dlžníkom O.. Títo uzavreli za účasti svedka Ž. dohodu, podľa ktorej sa zaviazal X. uhradiť O. dlh poukázaním finančných prostriedkov na jej účet, s čím ona súhlasila. Jej bankový účet bol len platobným miestom, na ktorý dlžník uhradil dlh, pretože O. nemohol peniaze prijať z dôvodu exekúcie vedenej na jeho účet v banke. Následne peniaze vybrala a odovzdala O. ako veriteľovi, o čom jej vystavil potvrdenie - kvitanciu.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej, svedkov F. O., Z. E. T. J. Ž., oboznámením listinných dôkazov, a to výpisov z bankových účtov strán sporu, potvrdenia ČSOB, listov žalobcu adresovaných žalovanej zo dňa 30.04.2013 a 10.07.2013, listov žalovanej adresovaných žalobcovi zo dňa 10.05.2013 a 06.08.2013, faktúr a príjmového pokladničného dokladu spoločnosti T.- B., Q..J..H.., notárskej zápisnice spísanej notárkou I. A. dňa 20.09.2012, pokladničnej knihy žalobcu, oboznámením vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K. č. Č.:H.-XXXX/OEK-

K.-XXXX a priestupkového spisu Okresného úradu Z. F. Z. V. Č.. H.-Z.-H.-XXXX/XXXXX, X. XXX/XXXX a ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa tvrdenia žalobcu boli chybou osoby za neho konajúcej z jeho bankového účtu poukázané bez právneho dôvodu platby a zaslané na účet žalovanej. Z výpovede štatutárneho zástupcu D. X. vyplýva, že úhradu z účtu omylom uskutočnila Z. E., ktorá žalobcovi poskytovala účtovné služby, viedla evidenciu a uskutočňovala aj úhrady faktúr. Po tom, čo sa spoločnosť T.-B., ktorej boli platby určené, domáhala zaplatenia faktúry zistil, že E. uskutočnila platbu z účtu žalobcu v prospech inej osoby ako mala. Vyslovil podozrenie, že pokiaľ ide o tieto platby bola nejakým spôsobom dohodnutá s O., pre ktorého tiež viedla účtovníctvo. Ďalej z jeho výpovede vyplýva, že s O. prišiel ako konateľ žalobcu do styku, poprel však, že by mu niekedy O. poskytol peňažnú pôžičku. Tiež vypovedal o tom, že s ním uzavrel ako konateľ obchodnej spoločnosti F. - A.T., Q..J..H.. zmluvu o zlúčení so spoločnosťou T., ktorej bol O. spoločníkom.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to výpisy zo svojho bankového účtu, zmluvu o poskytovaní účtovných služieb, sekretárskych služieb a odborného poradenstva, ktorú dňa 01.01.2012 uzatvoril so spoločnosťou K. M. H., Q..J..H.., faktúru č. XXXXXXX a príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou T.-B., Q..J..H.., pokladničnú knihu za rok 2012, potvrdenie ČSOB z 05.08.2013 a navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne Z. E..

6. Z listinných dôkazov súd zistil, že dňa 22.11.2012 bola z účtu žalobcu spoločnosti D., Q..J..H.. vedeného v ČSOB č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX elektronicky odoslaná platba vo výške 5.136,80 eura a dňa 04.12.2012 platba vo výške 15.000,- eur. Obe platby boli poukázané na účet č. XXXXXXXXX/ XXXX vedený v Q. Q. (prvá bola zaúčtovaná dňa 23.11.2012, druhá 05.12.2012), ktorý je osobným účtom žalovanej. V správe pre príjemcu a ako účel platieb je uvedená „úhrada faktúry č. XXXXX“. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Ďalej bolo preukázané, že žalobca dňa 01.01.2012 uzatvoril so spoločnosťou K. M. H., Q..J..H.. zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie účtovných, sekretárskych služieb a odborného poradenstva. Konateľom tejto spoločnosti a jej jediným spoločníkom bola Z. E.. Faktúrou č.XXXXXXX vyhotovenou dňa 31.10.2012 fakturoval dodávateľ T.-B., Q..J..H.. so sídlom v L. Z. V.Á., D. XXXXXXXX žalobcovi ako objednávateľovi za búracie práce a iné sumu 21.136,80 eura. Dátum splatnosti faktúry bol 30.11.2012. Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXXX a pokladničnej knihy vyplýva, že spoločnosť T.-B., Q..J..H.. prijala v hotovosti od žalobcu dňa 17.12.2012 úhradu faktúry č. XXXXXXX v sume 21.136,80 eura, úhrada bola zaevidovaná v pokladničnej knihe za rok 2012 pod č. 383.

7. Svedkyňa Z. E. uviedla, že poskytovala účtovnícke služby pre žalobcu, ako aj priateľa žalovanej O.. Potvrdila pravdivosť tvrdenia žalobcu, že omylom z jeho bankového účtu poukázala na nesprávny účet úhradu faktúry. Platbu posielala na dvakrát, pretože pri prvej platbe nebolo na účte dostatok finančných prostriedkov. Asi týždeň po realizácii platby jej konateľ žalobcu X. povedal, že spoločnosť, ktorej faktúru mala uhradiť, peniaze nedostala. Sama platbu skontrolovala s faktúrou, ktorú mala uhradiť a zistila, že peniaze poslala na nesprávny účet. Nezistila, komu účet patril, zistil to až X.. Chybu pri realizácii platby vysvetlila tým spôsobom, že robila účtovníctvo pre asi 40 firiem, čísla účtov klientov, ale aj zamestnancov týchto firiem mala uložené v „excelovskej“ tabuľke a pre uľahčenie práce si čísla účtov kopírovala z tejto tabuľky. Podľa nej druhýkrát skopírovala prvý príkaz na platbu, v ktorom mala nesprávne skopírované číslo účtu. X. ju upodozrieval, že chybu urobila úmyselne, chcel podať na ňu trestné oznámenie a domáhal sa od nej aj vrátenia peňazí, avšak spoločnosť K. M. H.M., s ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu, nevlastnila žiaden majetok. Ďalej uviedla, že pred pojednávaním jej telefonoval O. a povedal jej, že bude na súde vypočutá ohľadne pôžičky. O žiadnej pôžičke však nevedela, domyslela si, že X. podal žalobu na vrátenie peňazí, ktoré omylom poslala na účet inému subjektu. Uviedla, že X. a jeho firma mal vždy peniaze, nikdy sa nestalo, že by bol v platobnej neschopnosti, zdalo sa jej nelogické, že by si požičiaval peniaze od iného, keď ich mal na účte. K finančným možnostiam O. poskytnúť pôžičku sa nevedela vyjadriť, uviedla, že za účtovnícke služby jej platil s oneskorením aj troch mesiacov.

8.Žalovaná najskôr vo vyjadrení k žalobe a v listoch, ktoré v jej mene napísal jej právny zástupca ako odpoveď na výzvu žalobcu na vrátenie peňazí (list z 10.05.2013 a 06.08.2013) tvrdila, že jej bankový účet bol len platobným miestom, na ktorý uhradil D. X. svoj dlh zo zmluvy o pôžičke uzavretej s jej druhom F. O., teda že pôvodný vzťah vznikol medzi D. X. T. O.. Títo sa za prítomnosti svedka dohodli, že dlžník X. uhradí O. dlh poukázaním na jej bankový účet, s čím ona súhlasila. Dohodli sa na tom, že ich uhradí práve z účtu žalobcu, s čím O. súhlasil, pretože mu bolo jedno, kto mu pôžičku vráti. Po úhrade

peniaze vybrala a odovzdala v plnej výške O., o čom jej tento vystavil písomné potvrdenie - kvitanciu. Z listu právneho zástupcu zo dňa 06.08.2013 napísaného v mene žalovanej vyplýva, že „všetky uvádzané okolnosti prípadu mi boli prezentované tak mojou klientkou, ako aj F. O. T. J. Ž.“. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že jej druh O. povedal, že prídu na jej účet nejaké peniaze a že to bude vrátenie dlhu od X. spoločnosti D.. Keď peniaze prišli, vybrala ich a odovzdala O., nebol nikto pri tom, nebolo vystavené žiadne potvrdenie. Uviedla, že prvú platbu vybrala najskôr kartou vo výške 500,- eur a potom následne v banke 4.000,- eur. Z druhej platby vybrala najskôr 5.000,- eur v hotovosti a v tento deň zahlásila aj výber sumy 10.000,- eur, ktoré tiež následne vybrala. Výber v banke bola zahlásiť po tom, čo jej druh povedal, že mu telefonoval X., že mu posiela peniaze. Vybrala celkom 19.500,- eur. O. jej povedal, že zvyšok, niečo cez 600,- eur, si má nechať na domácnosť. Nevedela sa vyjadriť k tomu, o čo medzi X. a jej druhom išlo, či to bola pôžička, vedela o tom, že mu peniaze dlhuje a že jej prídu na účet. Druh O. používal jej účet v banke, pretože na svoj bankový účet mal exekúciu. K jeho finančným pomerom sa nevedela vyjadriť, ani k tomu, či mal finančné možnosti poskytnúť pôžičku. Uviedla, že podniká s firmami, skupuje zadlžené firmy. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti I.-F., v tejto firme je na základe pracovnej zmluvy aj ona zamestnaná.

9. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy, a to výpisy zo svojho účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v Q. Q. ako jej osobný účet. Navrhla vypočuť ako svedkov druha F. O. a svojho brata J. Ž., ako aj konfrontáciu svedka O. a Ž. so štatutárnym zástupcom D. X..

10. Z predložených výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že prvá platba bola zaúčtovaná dňa 23.11.2012 v sume 5.136,80 eura, dňa 24.11.2012 bolo z účtu kartou vybratých 500,- eur a dňa 25.11.2012 v hotovosti 4.000,- eur. Druhá platba bola zaúčtovaná dňa 05.12.2012, v ten istý deň boli uskutočnené dva hotovostné výbery, prvý vo výške 5.000,- eur a druhý vo výške 10.000,- eur. V správe pre príjemcu pri oboch platbách je uvedené „úhrada faktúry č. XXXXX“.

11. Svedok F. O. uviedol, že na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu, ktorý vedel o tom, že odkupuje obchodné spoločnosti, sa rozhodol kúpiť obchodnú spoločnosť F. - A. B. Z. B.. Dohodli sa na tom, že „kúpi túto spoločnosť do svojej firmy T.“ a že bude vykompenzovaný autami, ktoré spoločnosť vlastnila“. Uzavrela sa písomná zmluva. Keď si chcel prevziať autá, zistil, že sú v exekúcii a následne zistil, že do obchodnej spoločnosti, ktorú kúpil, bolo zlúčených veľa iných obchodných spoločností, ktoré boli zadlžené a ktoré patrili právnemu zástupcovi žalobcu, jeho synovi, E. a ďalším. Po tomto zistení sa stretol s X., s ktorým sa dohodli, že mu škodu zo svojich peňazí vykompenzuje. X. nechcel, aby o tom vedel jeho právny zástupca. Dohodli sa ústne na sume 20.000,- eur s tým, že dal X. číslo účtu žalovanej, na ktoré mu mal peniaze poslať, keďže na jeho účet to nebolo možné, pretože mal „do pol milióna eur exekúcií“. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo mu poslal X. o nejakých 160,- eur viac. Pri dohode bol prítomný Ž.A.. Stretli sa v bare v E.. Uviedol, že jeden večer mu X. telefonoval, že mu posiela prvú splátku cez internetbanking a následne sa znova stretli a povedal, že mu pošle aj ďalšiu časť. Žalovaná peniaze z účtu vybrala a odovzdala mu ich na dvakrát, prvýkrát 15.000,- eur a druhýkrát niečo do 5.000,- eur. Môže predložiť doklad o tom, že od nej peniaze prevzal. S právnym zástupcom žalovanej je v kontakte, nemal dôvod sa s ním rozprávať o tejto veci. Pri zlúčení firmy F. - A. s jeho firmou sa s X. nedohodli na žiadnom vyrovnávacom podiele, ako vyrovnávací podiel mal dostať autá.

12. Svedok J. Ž., ktorý je bratom žalovanej uviedol, že viezol O. do B. za A. pre nejaké autá, tento mu ich však nevydal. Išlo o zlúčenie firiem. Potom bol pri stretnutí O. Q. X., bolo to v E., sedel pri nich, keď sa dohadovali o nejakých financiách. X. povedal, že to nejako O. vynahradí, že mu to zaplatí. Jednalo sa o sumu nejakých 20.000,- eur, hovoril, že mu to pošle na účet. O. mu dával na lístočku číslo účtu, ktoré patrilo žalovanej. X. sa zmienil, že to bude v tajnosti, že to vyriešia oni medzi sebou. Žalovaná dala peniaze O. do ruky, od žalovanej vie, že mu ich dávala na dvakrát, pri odovzdávaní peňazí nebol prítomný. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo boli posielané na účet žalovanej. Tiež svedok vypovedal o tom, že stretnutia O. Q. X. boli tri, väčšinou v E.. Keď viezol O. na inom mieste tieto stretnutia neboli.

13. Z notárskej zápisnica spísanej dňa 20.09.2012 notárkou I. A., ktorú predložil žalobca, ako aj z výpisov z obchodného registra vyplýva, že bola spísaná zmluva o zlúčení obchodnej spoločnosti F. - A.T., Q..J..H.. so sídlom v B.Z. Z. B., D. XX XXX XXX zastúpenej konateľom D. X. (jediný spoločník) ako zanikajúcej spoločnosti a obchodnej spoločnosti T. Q..J..H.. so sídlom v Z. F. Z. V., D. XX XXX XXX zastúpenej konateľom F. O. (jediný spoločník) ako nástupníckej spoločnosti. Zanikajúca spoločnosť F.

- A., Q..J..H.. sa zrušila bez likvidácie a jej obchodné imanie, vrátane všetkých záväzkov a pohľadávok

prešlo podľa zmluvy na nástupnícku spoločnosť T. Q..J..H... Spoločník zanikajúcej spoločnosti nemá právo na vyrovnávací podiel voči nástupníckej spoločnosti.

14. Z vyšetrovacieho spisu č. Č.: H. - XXXX/OEK -K.-XXXX vyplýva, že na základe oznámenia F. O. sa viedlo trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť štatutárny orgán obchodnej spoločnosti F. - A., Q..J..H.. tým, že mal spôsobiť škodu vo výške 3.000.- eur spoločnosti T. Q..J..H.., s ktorou uzatvoril zmluvu o zlúčení za finančnú odplatu 3.000,- eur, ktorú mal vyplatiť O., pričom nástupnícka spoločnosť T. bola uvedená do omylu v otázke jej záväzkov a pohľadávok tým, že sa ku dňu 19.09.2012 stala právnym nástupcom viacerých obchodných spoločností, a tak na nástupnícku spoločnosť prešli viaceré záväzky, ktoré sa vymáhajú od spoločnosti T., Q..J..H.. Trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 22.05.2013 zastavené z dôvodu, že neboli naplnené znaky akéhokoľvek trestného činu. V rámci vyšetrovania boli vykonané viaceré dôkazy. Vypočutý bol ako svedok a poškodený F. O.. Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal dňa 21.12.2012, teda po tom, čo boli už na účte žalovanej finančné prostriedky odoslané z účtu žalobcu, ako aj z jeho výpovede (zápisnica o výsluchu zo dňa 31.01.2013) vyplýva, že na stretnutí s D. X., ktoré bolo niekedy začiatkom septembra 2012 a uskutočnilo sa v kaviarni F. V. K. a bol na ňom aj J. Ž., sa dohodli, že prevezme od X. spoločnosť F.-A. za symbolickú sumu 3.000.- eur s tým, že autá zostanú v majetku firmy T. a X. si na ne nebude robiť nároky. Uviedol, že mu bolo čudná táto suma, pretože autá mali väčšiu hodnotu, ako bola dohodnutá odplata za postúpenú firmu. Vypočutý bol ako svedok aj J. Ž., ktorý uviedol, že X. videl na jednom stretnutí, na ktoré viezol O., čo bolo niekedy na jeseň 2012 a stretnutie sa uskutočnilo v bare pri I. Š. v K.. On osobne sa žiadneho stretnutia nezúčastnil, len O. doviezol na toto stretnutie a od neho vedel, že sa tam mal stretnúť s X. ohľadne nejakej firmy, nič iné viac nevedel uviesť.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 17.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby mal na to nejaký právny dôvod. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané 18. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že medzi ním a žalovanou vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda preukázať, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie prijatím omylom prevedených peňažných prostriedkov z jeho bankového účtu na osobný účet žalovanej, ďalej preukázať, že mu tým vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaným bezdôvodným obohatením a vznikom majetkovej ujmy. 19. Žalobca dôkazné bremeno uniesol. Preukázal, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, pretože ani ona, ani jej druh O. neboli v žiadnom právnom vzťahu, z ktorého by pre žalobcu vyplývala akákoľvek povinnosť peňažného plnenia. Prevedenie peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovanej treba považovať za plnenie bez právneho dôvodu, teda plnenie poskytnuté tomu, kto vo vzťahu k žalobcovi nebol veriteľom. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca, ako aj z výpovede svedkyne Z. E. vyplýva, že k prevodu peňažných prostriedkov v sume 20.136,80 eura došlo omylom E. konajúcej za spoločnosť na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Suma, ktorá bola prevedená z účtu žalobcu na účet žalovanej zodpovedá sume fakturovanej spoločnosťou T.-B. žalobcovi za prevedené práce, pri platbách je uvedený ako účel platby číslo tejto faktúry, platby teda boli určené tejto obchodnej spoločnosti. Omylom osoby konajúcej za žalobcu však boli odoslané na účet žalovanej. Po zistení mylnej platby žalobca zaplatil fakturovanú sumu dodávateľovi, ktorý prevzatie peňažnej hotovosti potvrdil v účtovnom doklade a platba je zavedená aj v pokladničnej knihe žalobcu. Svedkyňa omyl vysvetlila vo svojej výpovedi. Pretože však súd mal pochybnosti o možnosti takéhoto pochybenia, najmä keď platby

boli posielané na dvakrát, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie na preukázanie procesnej obrany žalovanej spočívajúcej v jej tvrdení, že sa plnilo na základe právneho vzťahu vzniknutého medzi X. T. O.. 20.Obrana žalovanej bola založená na tom, že jej osobný bankový účet bol len platobným miestom pre splnenie povinnosti D. X. voči jej druhovi F. O. a že ona peniaze z účtu vybrala a druhovi odovzdala. Najskôr tvrdila, že platba bola určená na splnenie dlhu z titulu pôžičky, ktorú poskytol jej druh D. X., neskôr na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že sa nevie sa vyjadriť k tomu, o aký právny vzťah medzi X. a jej druhom išlo, teda či to bola pôžička, vedela len o tom, že mu peniaze dlhuje a že prídu na jej účet. Ani výpoveď svedka O. nepotvrdila existenciu pôžičky, on sám plnenie označil ako „kompenzáciu za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s prevzatím firmy F.-A.“. Súd poukazuje aj na ďalšie rozpory v tvrdeniach žalovanej v písomnej odpovedi na výzvu žalobcu na vrátenie peňazí a v jej výpovedi. Raz tvrdila, že vybrala zo svojho účtu a O. peniaze odovzdala v plnej výške a v ďalšej časti výpovede uviedla, že si časť peňazí so súhlasom O. ponechala. Rozporné boli aj jej vyjadrenia ohľadne potvrdenia o odovzdaní peňazí O.. V odpovedi na výzvu žalobcu na vrátenie peňazí tvrdí, že potvrdenie O. vystavil, vo výpovedi uvádza, že písomné potvrdenie nebolo vystavené. Ani výpovede svedka O. a Ž. nepreukázali pravdivosť tvrdenia žalovanej o existencii právneho vzťahu medzi D. X. a F. O., na základe ktorého mali byť prevedené finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet žalovanej. Aj v tomto smere súd poukazuje na viaceré rozpory v ich výpovediach, ktoré znižujú hodnovernosť týchto dôkazov. Svedok O. vo výpovedi uviedol, že v súvislosti so zlúčením spoločnosti F.-A. s jeho spoločnosťou T. sa s X. nedohodol na žiadnom vyrovnávacom podiele, čo nakoniec vyplýva aj zo samotnej písomne uzavretej obchodnej zmluvy o zlúčení týchto spoločností. Vo výpovedi v trestnom konaní pri vyšetrovaní jeho trestného oznámenia tvrdil, že sa s X. dohodli na tom, že mu X. zaplatí „symbolickú sumu 3.000,- eur“, pričom vôbec vo svojej výpovedi v tom čase nespomínal dohodu s X. o zaplatení sumy 20.000,- eur ako odškodnenie za neprevzaté vozidlá. Súd tiež poukazuje aj na tú časť výpovede svedka O., v ktorej vypovedá o tom, že mu žalovaná peniaze odovzdala na dvakrát, pričom prvýkrát mu dala 15.000,- eur a druhýkrát do 5.000,- eur. Nemohlo tomu tak byť, pretože žalovanej najskôr prišla na účet nižšia suma, teda 5.000,- eur. Súd poukazuje aj na rozpory vo výpovedi svedka Ž.. V tomto konaní ako svedok hovorí o tom, že bol prítomný na stretnutí X. a O., na ktorom sa dohodli, že mu X. zaplatí 20.000,- eur a vtedy O. dal X. na lístku aj číslo účtu žalovanej. Ako svedok v trestnom konaní uviedol, že X. videl na jednom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v bare pri I. Š. v K.. On osobne sa žiadneho stretnutia nezúčastnil, len O. doviezol na toto stretnutie a od neho vedel, že sa tam mal stretnúť s X. ohľadne nejakej firmy, nič iné viac nevedel uviesť. Žalovaná nepreukázala existenciu právneho vzťahu, na základe ktorého boli poukázané peňažné prostriedky z účtu žalobcu na jej účet pre jej druha F. O.. Súd tiež poukazuje na obsah druhého listu žalovanej zo dňa 06.08.2013, z ktorého vyplýva, že právny zástupca pri uvedení skutkových okolností veci vychádzal z toho, čo mu uviedla žalovaná, jej druh O. a brat Ž.. Pôvodne teda tak žalovaná, ako aj jej druh označovali prijaté plnenie za vrátenie pôžičky, uvádzali iný dôvod plnenia zo strany X.. Vzhľadom na takto vyhodnotené vykonané dôkazy, súd pre zistenie skutkového stavu veci už nepovažoval za potrebné vykonanie dôkazu navrhnutého žalovanou, a to doplnenie výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a jeho konfrontácie so svedkom O. a Ž., i keď Civilný sporový poriadok vykonanie takéhoto dôkazu nevylučuje (konfrontácia svedkov vyplýva priamo z ust. § 199 ods. 2 C.s.p.).

21. Súd teda konštatuje, že v danej veci bola preukázaná existencia záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady. Žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a preto je povinná mu bezdôvodné obohatenie vydať. Súd neuznal námietku žalovanej týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keď tvrdila, že žalobca si mal nárok uplatniť voči Z. E., ale aj jej pasívnej legitimácie v tomto spore, z dôvodu, že jej účet bol len platobným miestom a peniaze boli určené pre O.. Keďže peňažné prostriedky boli poslané na účet žalovanej z účtu žalobcu, jemu vznikla majetková ujma, teda na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a v jeho majetkových pomeroch sa bezdôvodné obohatenie negatívne prejavilo. Je teda v tomto spore aktívne legitimovaný. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej treba povedať, že aj keď samotný účet nemá sám o sebe majetkovú hodnotu a peňažné prostriedky na ňom uložené sú v majetku banky, za majiteľa účtu sa z pohľadu Obchodného zákonníka o bežnom účte považuje osoba, pre ktorú banka zriadila na základe zmluvy účet. Rozhodujúce je, že peňažné prostriedky boli uložené na účet, ktorého je žalovaná majiteľkou, pretože jedine ona má, resp. pokiaľ ide o tieto peňažné prostriedky mala, pohľadávku z účtu voči banke a teda nárok na ich vyplatenie. Vo vzťahu k žalobcovi nie je rozhodujúce, ako s týmito peňažnými prostriedkami po ich výbere naložila.

22. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 20.136,80 eura ako aj úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané od 07.05.2013, teda od uplynutia lehoty určenej na

splnenie povinnosti vo výzve žalobcu zo dňa 30.04.2013 (podľa § 563 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

23. Žalobca bol v spore úspešný, a tak mu podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p., vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú mu súd priznal vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.