Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/592/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, proti žalovanému: H. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., o zaplatenie 2069,09 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 9. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2069,09 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 17. 6. 2010 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb - satelitnej alebo káblovej televízie Magio - program Magio Sat Klasik spolu s Magio príslušenstvom 2x (satelitná anténa, Magio Box, karta k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorili veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly) s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Ďalej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 23. 2. 2012 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb - satelitnej alebo káblovej televízie Magio - program Magio TV OptikKomplet solu s Magio príslušenstvom (satelitná anténa, Magio Box, karta k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorili veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly) s lehotou viazanosti 24 mesiacov. Ďalej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 23. 2. 2012 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky, program služieb Magio internet Optik 3, tento aktivovať a predať účastníkovi koncové zariadenie (modem, router) Belkin N+Router v akciovej cene s lehotou viazanosti 24 mesiacov.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 9. 6. 2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok; predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry: 1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 9. 2012, na sumu 109,77 eura; 2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 10. 2012, na sumu 87,89 eura; 3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 11. 2012, na sumu 92,88 eura; 4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 12. 2012, na sumu 92,88 eura; 5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 1. 2013, na sumu 1685,67 eura.

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013.

5. Súd na deň 28. 3. 2017 vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca tak nevyužil svoje právo pred súdom spresniť a objasniť skutočnosti tvrdené v žalobe. V zmysle súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie za účelom písomného vyzvania žalobcu na doplnenie sporných tvrdení a preukázanie skutočností.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvy 17. 6. 2010 a 23. 2. 2012 na poskytnutie služieb - satelitnej alebo káblovej televízie Magio tak, ako to žalobca popísal v žalobe. Tieto zmluvy boli súdu predložené. Súd však poukazuje na to, že mu nebola predložená zmluva na poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky, program služieb Magio internet Optik 3 z 23. 2. 2012. Súd tak nemal za preukázaný vznik záväzkového vzťahu.

9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2 tohto odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb (faktúry pod 1/ až 4/), zmluvnej pokuty (faktúra 5/) a úrokov z omeškania.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Súd poznamenáva, že dôkazné prostriedky majú byť súdu predkladané tak, aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa ich prečítaním), predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne.

15. Súdu nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal, keď uviedol, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti. Nikde v žalobe, ani v listinných dôkazoch sa neuvádza, akú zmluvnú povinnosť z ktorej konkrétnej zmluvy porušil, kedy sa tak stalo, čo je nevyhnutné napr. aj pre posúdenie, či zmluvné pokuty boli uložené správne čo do dovodu aj ich výšky, či neboli neprimerané a pod.

16. Na základe uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojou žalobou nijako neozrejmil úplne a pradivo skutočnosti ohľadne fakturácie služieb a uloženia zmluvnej pokuty ako aj neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného. Súd z tvrdení žalobcu nevedel posúdiť vznik záväzkového vzťahu, zmluvné podmienky týkajúce sa poslednej zmluvy na internet, dospieť k sumám úrokov a istiny, pretože žalobca neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia; preto je potrebné zamerať sa len na konštatovanie, že žalovaná suma je nepreskúmateľná a na základe skutkových tvrdení žalobcu a čiastočne doložených listinných dôkazov súd nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti uplatnenej sumy.

17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozsudku, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno (ako bremeno tvrdenia tak ani bremeno dôkazu), vzhľadom k čomu bola žaloba nepreskúmateľná.

18. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.