Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-686-2015.pdf
PDF · 100.97 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/686/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. X. H. XXXX, trvalo bytom J. U., B.. U. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, Bratislava, Karloveská 3154/32, proti žalovanému: 1/ K. X., nar. XX. H. XXXX, trvalo bytom J. U., B.. U. XXX/XX a žalovanej: 2/ T. X., nar. XX. Y. XXXX, trvalo bytom J. U., B.. U. XXX/XX, obom zastúpeným advokátom: JUDr. Tamás Puskás, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o 6.862,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23. apríla 2015 č.k. 8C/217/2013-266, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti rozhodnutia o trovách konania z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 156,18 eur zastavil, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 2.208,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne poukazom na § 100 ods. 1, § 101, § 102, § 106 ods. 1 a ods. 2, § 415, § 420 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho zmien a doplnení) a vecne jednak neunesením dôkazného bremena žalobkyne preukázať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a to najmä porušenie právnej povinnosti žalovaných (udržiavať byt na svoje náklady v stave spôsobilom na riadne užívanie, včas zabezpečovať údržbu a opravy a povinnosť odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobili), ktoré by malo za následok vznik škody na majetku žalobkyne ako aj ďalších skutkových tvrdení žalobkyne týkajúcich sa samotnej existencie škody (najmä kedy presne, v akom časovom horizonte a ktoré konkrétne poškodenia na majetku žalobkyne vznikli, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané len toľko, že sa tak malo stať v roku 2009 a potom ešte v roku 2011, nebolo však preukázané, ktoré z poškodení vznikli v roku 2009 a ktoré neskôr, nebol preukázaný mechanizmus vzniku jednotlivých poškodení, a teda ani jednoznačná príčina škody na jej majetku). Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že príčiny škody na majetku žalobkyne mohli byť rôzne a z dokazovania nebolo možné ustáliť záver, že by za takéto poškodenia zodpovedali žalovaní. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných, nemohla preukázať ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením deklarovaných povinností a škodou. Okrem toho pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady škôd na jej majetku ku ktorým došlo v roku 2009 ďalej dôvodil, že nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovaným bolo potrebné považovať za nedôvodné, pre nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu ich premlčania márnym uplynutím premlčacej doby (a to či už subjektívnej 2 ročnej alebo objektívnej trojročnej premlčacej doby)
takýchto nárokov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 146 ods. 2 veta druhá a § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaných v konaní a z toho plynúcemu nároku žalovaných na priznanie im trov právneho zastúpenia vyčíslených splnomocnencom žalovaných v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov, za 9 úkonov právnej služby (prípravu a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe z 13. septembra 2013, účasť na pojednávaní súdu dňa 8. októbra 2013, účasť na pojednávaní súdu dňa 31. októbra 2013, písomné vyjadrenie z 20. januára 2014, písomné vyjadrenie z 5. mája 2014, účasť na pojednávaní súdu dňa 27. októbra 2014, písomné vyjadrenie z 28. januára 2015 a účasť na pojednávaní súdu konanom dňa 23. apríla 2015) po 237,34 eur a režijný paušál za 4 úkony právnych služieb v roku 2013 (4 x 7,81 eur), 3 úkony v roku 2014 (3 x 8,04 eur) a 2 úkony v roku 2015 (2 x 8,39 eur), teda trovy právneho zastúpenia spolu v sume 2.208,20 eur.
2. Proti uvedenému rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), písm. d) a písm. f) O.s.p., považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní za riadne preukázané, poukazujúc na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené či už v žalobe alebo počas konania súdu prvej inštancie ako aj žalobkyňou predložené listinné dôkazy. V prípade rozhodnutia o trovách konania vytkla súdu prvej inštancie, že tento nepostupoval podľa § 143 O.s.p. a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní zabraňovali prešetriť dôvod vzniku škody, nekomunikovali, odmietali sprístupniť byt na prešetrenie situácie a žiadnym spôsobom nespolupracovali na riešení vzniknutej situácie. Svojím konaním dali príčinu na podanie žaloby, z ktorého dôvodu potom nie je spravodlivo možné požadovať od žalobkyne aby hradila trovy konania žalovaných, poukazujúc v tejto súvislosti aj na § 150 ods. 1 O.s.p.. Odročenie pojednávania konaného dňa 8. októbra 2013 zavinila žalovaná 2/ ktorá pred začatím pojednávania neoznámila súdu skutočnosť, že sa nevie vyjadrovať slovenskom jazyku ak je potrebné jej zabezpečiť tlmočníka. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil skutočnosť, že zástupca žalovaných námietku premlčania vzniesol až pri svojej záverečnej reči a nie pri prvom úkone, ktorý mu patril, čím došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania a takýto jeho postup mal podstatný vplyv na náhradu trov konania.
3. Žalovaní odvolací návrh nepodali a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že pasívne legitimovaným subjektom na náhradu škody žalobkyne je spoločnosť ALPINTECH s.r.o., ktorá nekvalitne vykonala tmelenie panelových špár na bytovom dome v roku 2009, čo malo za následok zatekanie nielen do bytu žalobkyne, ale aj do iných bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne. Popreli tvrdenia žalobkyne, že riadne nespolupracovali s poisťovňou, prípadne so správcom bytov, o čom svedčia aj listinné dôkazy predložené samotnou žalobkyňou v súvislosti s preukazovaním jej skutkových tvrdení (listina zo 14. júla 2011, predložená správcom bytov spoločnosti SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.). Inak sa stotožnili so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu na majetku žalovanej, čo bolo hlavným dôvodom zamietnutia jej žaloby. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 245,73 eur (237,34 eur + 8,39 eur).
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v časti rozhodnutia vo veci samej treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke, čo však neplatilo pre rozhodnutie o trovách konania (výrok III. rozsudku), kde odvolanie bolo opodstatnené, pretože rozhodnutie v tejto časti nešlo považovať za vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke a v dôsledku toho nezistil celkom dostatočne ani skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
6. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej (výrok II. rozsudku) odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.). 7. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 8. Podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 9. Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 10. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania je vadou konania, ktorou sa odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného odvolania a jej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
12. Vyššie citované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Plný úspech vo veci zakladá nárok na plnú náhradu trov konania účastníka. Náhrada je obmedzená na náhradu trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci.
13. Aplikácia ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČŘ sp.zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán (účastníkov konania). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých sporových strán, a tiež na okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovej strane a aby neodporovalo dobrým mravom.
14. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov napriek tomu, že sa jednalo o konanie v ktorom si žalobkyňa uplatňovala nároky na náhradu škody (ktorá jej evidentne aj vznikla) a žalovaní svojim postojom (neumožnením vstupu do svojho bytu zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať údržbu za účelom ohliadky alebo opravy) znemožnili riadne prešetrenie a zistenie príčin vzniku takejto škody a to takým spôsobom, aby bolo možné hodnoverne zistiť osobu zodpovednú za takto vzniknutú škodu. Už tieto skutočnosti odôvodňovali potrebu vysporiadania sa súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia o trovách konania s dôvodmi, pre ktoré spôsob rozhodnutia o trovách konania považoval za primeraný okolnostiam prejednávanej veci a súladný s dobrými mravmi. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch sporových strán a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a teda zaoberal sa aj otázkou či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods.1 O.s.p.) najmä z dôvodu že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p. sa môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť.
15. Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než rozhodnutie v časti o náhrade trov konania zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods.2 C.s.p. viazaný, v naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery sporových strán, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby a postoj sporových strán v konaní a následne znovu rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a bolo v naznačenom smere aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené. 16. O trovách konania potom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím k výsledku odvolacieho konania o týchto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.
17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).