Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/24/2022

Zmenené rozhodnutím 9P/175/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – C. D., nar, 28.02.1986, bytom E. XX/X, F. – G. H. a otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., v konaní o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. II. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach p a t r í obom rodičom. III. Súd počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o zverené maloleté dieťa výživné n e u r č u j e. IV. Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov n e u p r a v u j e. V. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 9P/162/2021-64 zo dňa 17.2.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 12CoP/24/2022-104 zo dňa 21.6.2022. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., X.. H.. K.. Y. X, XXX XX F., dieťa rodičov: matka K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX F. - H. G., a otec G. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F., t. č. ÚVTOS P. X. J., XXX XX P. X. J., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -64 zo dňa 17.02.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú H. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.2.2022 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súdu uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia sa na pojednávaní dňa 17.2.2022 dohodli, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky a otec bude prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.2.2022. O styku otca s dieťaťom súd nerozhodol, pretože sa na ňom dohodnú po skončení výkonu trestu otca. Matka uviedla, že je zamestnaná na S. J. B. S. s príjmom cca 1.000 eur mesačne, dieťa je zdravé, má J. rokov, navštevuje materskú škôlku, za ktorú platí mesačne cca 30 eur, a za krúžky platí cca 30 eur a má výdavky primerané veku dieťaťa na ošatenie, stravu, hygienu. Maloletá už pôjde na zápis do školy. Ona pracuje ako J., nočné služby nemá, lebo sa stará o maloleté dieťa do šesť rokov. Jej pracovná doba je od 7.30 hod. do 19.30 hod., po dieťa do škôlky chodí jej partner a je s ňou, pokým príde z práce. Istý čas využívala aj službu opatrovateľky, keďže nemala inú možnosť. Uviedla, že si kúpila byt na hypotéku, ktorú spláca po 211 eur mesačne a má ďalší spotrebný úver na dofinancovanie bytu so splátkou cca 200 eur mesačne. Platí aj elektrinu cca 30 eur, plyn 20 eur, správu bytu 60,50 eura, telefón 30 eur. Okrem príjmu od zamestnávateľa cca 1.000 eur iný príjem nemá, len rodinné prídavky 25,50 eura a partner jej vypomáha sumou cca 300 eur mesačne.

3. Otec na pojednávaní dňa 17.2.2022 najprv mal záujem uzatvoriť rodičovskú dohodu, ale následne si to rozmyslel a chcel, aby dcéru mali obaja rodičia. Uviedol, že ju ľúbi a prispieva na jej výživu podľa jeho možností; výkon trestu mu končí za viac ako K.. Nesúhlasil s jej zverením matke, pretože takto prišiel o svoju staršiu dcéru Y. D., ktorú potom dlhé roky nevidel. Nechcel, aby sa o jeho dcéru, keď je matka v práci, starala opatrovateľka. Súhlasil s tým, že bude platiť minimálne výživné od 1.2.2022. Styk s dcérou upraviť nežiadal a keď príde z výkonu trestu, chce sa o ňu starať tak, ako aj matka.

4. Kolízny opatrovník odporučil dieťa zveriť do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie minimálneho výživného a styk otca s maloletou ponechať neupravený. Uviedol, že bolo vykonané viackrát opakované šetrenie u matky, a aj cestou materskej školy a pediatra, pričom zistil, že starostlivosť o dieťa matka zabezpečuje na veľmi dobrej úrovni.

5. Súd prvej inštancie považoval návrh matky za dôvodný, a preto mu vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , ,,,, , , , , , , , a , Zákona o rodine. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle (ďalej len „“). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, pretože otec je vo výkone trestu odňatia slobody a podľa jeho vyjadrenia bude prepustený po viac ako E. roku. Rodičia v záujme dieťaťa udržujú kontakt, otec sa o dcéru zaujíma, telefonuje, posiela listy a výživné podľa svojich možností. Doposiaľ o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nebolo rozhodnuté, avšak maloletá už bude školopovinná a matka potrebuje rozhodnutie. V súčasnosti má matka nadviazaný vzťah s iným partnerom, čo bola aj skutočnosť, prečo si otec na pojednávaní rozmyslel svoj súhlas s rodičovskou dohodou. Otec jej vytýkal, že v čase, keď je v práci, využíva pomoc opatrovateliek alebo partnera. Matka však musí zabezpečiť seba aj maloletú, pričom nočné služby nemá a pracuje maximálne do 19.30 hod. Dieťa riadne navštevuje materskú škôlku, pričom podľa správy kolízneho opatrovníka sa matka o dieťa riadne stará, má na to vytvorené vhodné podmienky a zdravotnú starostlivosť a dieťa nezanedbáva. Matka teda zabezpečuje starostlivosť o dieťa, zatiaľ čo otec vzhľadom na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je schopný túto starostlivosť zabezpečovať. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je preto v najlepšom záujme dieťaťa. Matka žiadala výživné v minimálnom rozsahu od 1.2.2022, s čím otec súhlasil. Matka dosahuje príjem 1.041,83 eura mesačne, poberá daňový bonus 46,44 eura mesačne a rodinné prídavky 25,50 eura mesačne. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody zaradený do pracovného pomeru, pričom výživné je mu strhávané podľa výšky príjmov cca 15 až 30 eur mesačne. Vzhľadom na nízke príjmy otca súd určil jeho vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, čo v súčasnosti predstavuje 29,86 eura mesačne. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože to ani jeden z rodičov nežiadal a po prepustení otca z výkonu trestu sa na styku dohodnú.

6. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný 30.11.2020 a matka žiadala určiť výživné od 1.12.2020 a otec od tejto doby výživné neplatil, súd rozhodol aj o zročnom výživnom. Za obdobie od 1.12.2020 do 30.9.2021, teda 10 mesiacov krát 100 eur je celkové zročné vo výške 1.000 eur. Túto sumu súd otcovi vzhľadom na jeho nízke príjmy umožnil zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím nesúhlasil. Uviedol, že v rozsudku sú uvedené skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Poprel, že by s matkou dieťaťa uzavrel niekedy dohodu týkajúcu sa maloletého dieťaťa, a tiež nie je pravda, že by nežiadal úpravu styku s dieťaťom. Nesúhlasil, aby sa o dieťa starali opatrovateľky a partner matky, o ktorom on ani nevedel. Až na súde sa dozvedel, že on už nie je jej partner. Okrem iného uviedol aj to, že je neprijateľné z hľadiska nestrannosti súdu, aby súd viedol skôr obhajobu pre matku dieťaťa, ktorá jemu celé X roky bránila dať dcérku a odmietala jeho prosby o telefonické spojenie s ňou. V ďalšom texte obsiahleho odvolania opisoval podľa neho negatívne správanie sa matky vo vzťahu k užívaniu bytu. On bol obvinený dávno pred narodením dcérky, ale žiadnu nezákonnú činnosť voči dieťaťu nespáchal. Nie je preto dôvod, aby mu súd zobral osobnú starostlivosť o dieťa. Vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nemal žiadnu návštevu a nikdy nemal ani skypový kontakt s dieťaťom a matka mu neumožňuje ani telefonický kontakt.

8. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia otca uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde. On sa totiž nevie zmieriť s rozchodom a s tým, že ho už nechce a má priateľa. Otec popisuje veci, ktoré vôbec nie sú a ani nikdy neboli. Neustále jej chodia poštou jeho listy, kde ju ponižuje. Odkedy je vo výkone trestu odňatia slobody, neprispel žiadnou finančnou čiastkou na dcéru, o ktorú sa starala iba ona z jej vlastných financií a neskôr jej pomáhal priateľ. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie.

10. Otec v následnom vyjadrení poukázal na rôzne skutočnosti týkajúce sa vzťahov s matkou dieťaťa, ktorá podľa neho klame. Podľa neho sú rozpory v návrhu matky oproti zisteniu súdu o jej starostlivosti vo vzťahu k dieťaťu. V tomto obsiahlom podaní opisoval svoje názory na výchovu dieťaťa a z jeho pohľadu negatívne správanie sa matky voči nemu, ich bytu a jeho rodine. S rozsudkom súdu naďalej nesúhlasil a nepovažoval ho za správny.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“, v spojení s ), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa potvrdil. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe stotožnenia sa odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a zročného výživného, odvolací súd nepovažoval za relevantné odvolacie námietky otca čo do nesprávneho právneho posúdenia výchovného prostredia maloletého dieťaťa a v nadväznosti na to aj nesprávnosti ostatných výrokov o výživnom a o zročnom výživnom. Prvoradý je najlepší záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho riadny fyzický a psychický vývoj. V tomto prípade odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedených bodoch je vecne správne a je aj správne odôvodnené s ohľadom na zistený skutkový stav a aj s odkazom na hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine. Toto rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní a je aj v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na súdom konštatované majetkové a osobné pomery matky a aj otca, ktorý sa aktuálne nemôže o dieťa osobne starať z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere neboli námietky otca voči rozsudku adresné, t. j. otec právne významným spôsobom ani nešpecifikoval, v čom je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne nesprávne a aké by malo byť podľa neho správne rozhodnutie.

13. Čo sa týka výšky výživného, bolo potrebné vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ktorý uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Súd, ktorý rozhoduje o určení výživného, vykonáva všetky právne významné a dostupné dôkazy a na ich základe rozhodne, pričom svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé ( ). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v tomto prípade správne poukázal na ním citované a správne aplikované ustanovenia Zákona o rodine, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti určeného výživného je zrejmé aj to, ako súd posudzoval schopnosti a možnosti rodičov počas celej doby od začiatku súdneho konania. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo skutkového stavu zisteného na podklade vykonaného dokazovania, čo v odôvodnení svojho rozsudku aj uviedol. Odvolací súd teda rozhodujúc o odvolaní otca urobil záver, že sa rozsudok súdu prvej inštancie opiera o vykonané dôkazy a nie je daný dôvod na jeho zmenu.

14. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, zaviazal na minimálne výživné a aj na zročné výživné. Preto odvolanie otca posúdil ako neopodstatnené, a tak napadnutý rozsudok vo veci samej a aj v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle potvrdil. Tieto výroky

súd prvej inštancie správne odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožnil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).