Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-42-2016.pdf
PDF · 117.31 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: D.A.L., spol. s r.o., so sídlom Považský Chlmec 500, 010 03 Žilina, IČO: 36 413 861, právne zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: SPARKLING s.r.o., so sídlom Jaseňová 3218/2, 010 07 Žilina, IČO: 45 679 266, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 210,28 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 210,28 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 210,28 EUR od 1.11.2015 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
3. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 17.2.2016 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 210,28 EUR spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 153,40 EUR od 15.5.2014 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 56,88 EUR od 13.6.2014 až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- EUR, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedol v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca na základe objednávky poskytol žalovanému služby /uskladnenie a recykláciu sute/, za vykonanie ktorých vystavil žalovanému faktúry: č. 1400420 splatnú 14.5.2014 znejúcu na 353,40 EUR a č. 1400578 splatnú 12.6.2014 v sume 56,88 EUR. Vo vzťahu ku faktúre č. 1400420 vykonal žalovaný dňa 5.5.2014 úhradu v rozsahu 200,- EUR. Žalobca poukázal na úpravu § 365, § 369 ods. 1, 2 všetko Obchodného zákonníka a v nadväznosti na skutočnosť omeškania sa žalovaného uplatnil spolu so žalovanou istinou i právo na zaplatenie úroku z omeškania. S poukazom na úpravu § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka /č.l. 2/ uplatnil právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v rozsahu 2-krát 40,- EUR, t.j. 80,- EUR.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, ktorý sa nepodarilo označenému žalovanému doručiť zákonom predpísaným spôsobom, v nadväznosti na čo rozhodol súd podľa § 173 ods. 2 OSP /Občiansky súdny poriadok ako procesný predpis platný a účinný v čase rozhodnutia/ uznesením č.k. 19Cb/42/2016-19 z 1.6.2016 o zrušení platobného rozkazu v celom rozsahu.
3.Samostatným uznesením č.k. 19Cb/42/2016-21 zo dňa 7.6.2016 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia vyjadril. Uvedené uznesenie bolo žalovanému doručené 27.6.2016 a k žalobe sa vyjadril písomným podaním z 13.7.2016. Vo vzťahu k predmetu konania uviedol, že v celom rozsahu spochybňuje a odmieta tvrdenie žalobcu, že vyhotovil a odoslal žalovanému dve faktúry vo výške 353,40 EUR a 56,88 EUR. Prvýkrát tieto faktúry žalovaný videl a mal možnosť oboznámiť sa s nimi až pri doručení spolu s návrhom na platobný rozkaz. Skutočnosť, že boli žalovanému faktúry doručené, žalobca nepreukázal a tiež nepreukázal zmluvný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého boli tieto faktúry vystavené. Doklady predložené zo strany žalobcu - faktúra č. 1400420, č. 1400578, dvakrát dodací list a predžalobná výzva z 20.10.2015, ako aj kópia neprevzatej zásielky nespĺňajú zákonné náležitosti preukazujúce ich vierohodnosť. Žalovaný nemá vo svojej dispozícii žiadne dodacie listy, ale len nejaký podpísaný jeden kus papiera. Ak to má byť spomínaný dodací list, tak je bez zákonných náležitostí a jeho vierohodnosť je rovná nule. Je to len poznámkový papier, v ktorom je uvedená poznámka, že dňa 20.2.2014 prevzali zálohu 200,- EUR, pričom od koho konkrétne, akým dokladom a tak ďalej, žalovanému známe nie je a nie je ani uvedené. Žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal žalovaný sumu 200,- EUR uhradiť v lehote splatnosti, a to 5.5.2014, pričom na dôkazovom materiáli - dodacom liste je uvedené, že čiastku 200,- EUR prevzali 20.2.2014 a vzápätí tvrdia, že bola čiastočne uhradená až dňom 5.5.2014, čo je rozdiel viac ako dva mesiace. Žalovaný uviedol, že od žalovaného na 100 % žiadna takáto platba pod variabilným symbolom XXXXXXX a sumou 200,- EUR neodišla. Rovnako žalovaný neobdržal žiadnu výzvu od právneho zástupcu žalobcu. Dal si preveriť podacie číslo zásielky J. a bolo mu zo strany Pošty SR oznámené, že žiadnu takúto zásielku nearchivujú. Žalovaný nebol zo strany žalobcu kontaktovaný, hoci tak žalobca mohol urobiť či už prostredníctvom internetu alebo prostredníctvom telefónneho čísla uvedeného v hornej časti dodacieho listu /telefónne číslo XXXXXXXXXX/. V bode 5 vyjadrenia sa k žalobe žalovaný uviedol, že celá vzniknutá skutočná situácia je diametrálne odlišná od tej, ktorú žaloba popísal v žalobe. V roku 2014 rekonštruoval svoj rodinný dom. Vzniknutá stavebná suť pochádzala zo stavebnej činnosti, bola postupne odvážaná na skládku v Považskom Chlmci, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, ale s tým rozdielom, že za každým jedným vstupom bolo nutné vopred zaplatiť priamo na mieste po odvážení auta na vrátnici z dôvodu absencie zmluvného vzťahu a registrácie. Úhrady boli v hotovosti /na ruku/ bez príjmových dokladov. Čiže ak žalobca potreboval časom vystaviť doklad na určitú sumu, našiel si štatutárneho zástupcu žalovaného na internete ako konateľa žalovaného a využil pravdepodobne túto možnosť. Od toho, čo je popísané na označenom poznámkovom papieri, sa žalovaný v plnom rozsahu dištancuje a zdôrazňuje, že ani len pri jednom jedinom dátume a hmotnosti nefiguruje žiaden podpis kompetentných osôb, čo je smerodajné ako potvrdenie o vierohodnosti daných údajov. Žalovaný uviedol, že je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/19992 Zb. o súdnych poplatkoch od súdnych poplatkov oslobodený.
1. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 14.9.2016. Vo vzťahu k veci samej poukázal na skutočnosť realizácie čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420 vo výške 200,- EUR dňa 5.5.2014 na základe pokladničného bloku z 5.5.2014 a príjmového dokladu z 5.5.2014, z ktorého je zrejmé, že k tejto úhrade došlo. Poznámka uvedená na dodacom liste zo dňa 20.2.2014 v znení 200,- EUR zal. nepotvrdzuje, že žalobca prevzal od žalovaného zálohu 200,- EUR. Ide o poznámku, ktorú žalobca uviedol na dodací list následne po úhrade sumy 200,- EUR z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, že časť faktúry vystavenej na základe tohto dodacieho listu bola uhradená, a to s ohľadom na to, že dňa 1.5.2014 od žalovaného prevzal ďalšiu suť na recykláciu. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z dôvodu čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420 zo strany žalovaného žalovaný, zvyšok svojho záväzku vyúčtovaný touto faktúrou uznal. Žalobcom vystavené faktúry obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a boli po ich vystavení bezodkladne žalovanému zaslané prostredníctvom pošty obyčajne, nie doporučene. Žalovaný nepreberá ani doporučené zásielky v odbernej lehote, pričom žalobca nemôže byť zodpovedný za to, akým spôsobom žalovaný poštu preberá a ako ju odkladá a eviduje. Vo vzťahu k odoslaniu výzvy na zaplatenie predložil žalobca fotokópiu podacieho hárku z 21.10.2015. Žalovaný nie je fyzickou osobou nepodnikateľom, ale je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou - spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a nemôže mať postavenie spotrebiteľa a z toho dôvodu nemôže byť ani oslobodený od súdneho poplatku vo veci. Vzťah, na základe ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, je obchodno-právnym vzťahom.
5.Žalovaný písomným podaním zo 14.11.2016 zotrval na svojej procesnej obrane, kedy opätovne poukázal tak ako v bode 5 svojho prvého písomného vyjadrenia, že celá vzniknutá situácia je
diametrálne odlišná od tej, ktorá je žalobcom popísaná v žalobe. Žalobca nepredložil objednávku predmetných služieb, čo len potvrdzuje tvrdenia žalovaného. Príjmový doklad predložený žalobcom na sumu 200,- EUR neobsahuje zákonné náležitosti, nakoľko na takomto účtovnom doklade nesmie chýbať informácia o identifikácii účastníkov účtovného prípadu. Malo by ísť o také označenie, aby neumožňovalo zameniteľnosť účastníka účtovného prípadu s iným subjektom a zároveň vlastnoručný podpis zodpovednej osoby, ktorá finančné prostriedky prijala, ako aj osoby, ktorá ich odovzdala. Žalovaný opätovne zdôraznil, že mu faktúry vystavené žalobcom neboli doručené, a preto nemohol hneď na ne adekvátne reagovať. Rovnako mu nebola doručená výzva žalobcu učinená už cestou právneho zástupcu.
6.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: faktúrami vystavenými žalobcom ako dodávateľom na žalovaného pod č. 1400420 splatnou 14.5.2014 znejúcou na 353,40 EUR, č. 1400578 splatnou 12.6.2014 na 56,88 EUR, dokladmi - dodacími listami, tak ako sú vo fotokópii na č.l. 7, predžalobnou výzvou žalobcu cestou jeho právneho zástupcu z 20.10.2015, fotokópiou podacieho hárku z 21. októbra 2015, fotokópiou príjmového daňového dokladu z 5.5.2014 a paragónu z 5.5.2014 podľa č.l. 48, informáciou pošty vo vzťahu ku konkrétne označenej zásielke č. J. na základe dopytu štatutárneho zástupcu žalovaného a celým spisovým materiálom.
7.Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
8.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
9.Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
11.Podľa § 470 ods. 2 CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12.Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôka jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
13.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15.Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
16.Podľa § 527 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).
Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní.
17.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18.Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19.Medzi stranami neboli v konaní sporné nasledujúce skutkové okolnosti: Vystavenie faktúry žalobcom na žalovaného pod č. 1400420 a č. 1400578, tak ako sú v spise vo fotokópii na č.l. 5 a 6, vystavenie dokladov - dodacích listov, ktorých fotokópia je na č.l. 7. V konaní bolo medzi stranami sporné tvrdenie žalobcu o existencii základu žalovanej pohľadávky, teda skutočnosť samotného vzniku žalobcom tvrdenej ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na realizáciu plnenia - uskladnenie a recykláciu sute, realizácia plnenia žalobcu pre žalovaného podľa dodacích listov, ktorých fotokópia je na č.l. 7, doručenie faktúr z č.l. 5 a 6 žalovanému a doručenie výzvy žalobcu cestou právneho zástupcu z 20.10.2015 žalovanému.
20.Pri uplatnení práva žalobcu na zaplatenie ceny zmluvného plnenia v rozsahu žalovanej istiny bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu podľa Článku 8 CSP preukázať základ a výšku žalovanej pohľadávky. Splnenie tejto dôkaznej povinnosti vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky pri zohľadnení povahy žalobcom tvrdeného plnenia poskytnutého žalovanému /uskladnenie a recyklácia sute/ zahŕňalo preukázanie vzniku zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, dohodou o dostatočne určito vymedzenom predmete plnenia žalobcu pre žalovaného. V tomto smere žalobca označil ako dôkazy svojich tvrdení dodacie listy, ktorých fotokópia je v spise na č.l. 7, doklady o realizácii čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420, a to príjmový /daňový/ doklad č. X. X.-XXXX z 5.5.2014 a fotokópiu paragónu z č.l. 48 a výpoveď svedka D. A.. Súd všetky tieto žalobcom označené a navrhnuté dôkazy vykonal a vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP. Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o existencii základu žalovanej pohľadávky predstavovaného ústne uzatvorenou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným na realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného - uskladnenia a recyklácie sute. V právnej rovine súd takto označený základ žalovanej pohľadávky vyhodnotil podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako ústnu atypickú obchodnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako medzi dvoma podnikateľskými subjektmi
- obchodnými spoločnosťami, čo vylučuje spotrebiteľskú povahu tohto záväzkového vzťahu a status žalovaného ako spotrebiteľa. S ohľadom na povahu predmetu plnenia žalobcu táto zmluva obsahovala prvky zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka a nasledujúcu /v časti plnenia recyklácia sute/ a zmluvy o skladovaní podľa § 527 a nasledujúce Obchodného zákonníka /v časti plnenia žalobcu - uskladnenie sute/. Uvedený záver vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky vyplýva z vyhodnotenia predovšetkým obsahu svedeckej výpovede svedka p. D. A., ktorého súd vypočul po zákonnom poučení svedka na pojednávaní dňa 28.3.2017. Z obsahu jeho svedeckej výpovede vyplýva, že tento ako zamestnanec žalobcu v relevantnej dobe, teda v roku 2014 pôsobil pri prevzatí sute, ktorá bola žalobcovi dovezená na spracovanie motorovým vozidlom p. A., ktorý opakovane suť žalobcovi vozil, pričom svedkovi bolo povedané, že sa jedná o suť, ktorá sa má spracovať pre p. F.. Svedok si už nespomenul, či mu informácia, že by sa jednalo o suť pre SPARKLING, bola povedaná pri tejto dodávke alebo až následne po komunikácii svedka s fakturačným oddelením. Údaj SPARKLING, ktorý je uvedený na dodacích listoch podľa č.l. 7, napísal na tieto dodacie listy svedok. Rovnako na tieto dodacie listy napísal aj údaj F.. Svedok uviedol, že vodič p. A., ktorý suť doviezol, svedkovi povedal, že sa jedná o suť pre p. F. s tým, že on si to sám porieši s fakturačným oddelením. Svedok preveroval komunikáciou s
fakturačným oddelením žalobcu, či bola zaplatená nejaká záloha, na čo mu bolo povedané, že áno. Pokiaľ ide o množstvá sute uvedené na dodacích listoch svedok potvrdil, že sa jedná o množstvá, ktoré zodpovedajú skutočnosti a suť v takýchto množstvách - objeme, bola žalobcovi na spracovanie odovzdaná. Telefónne číslo, ktoré je uvedené na dodacom liste, napísal svedok sám na tento dodací list, pričom obvykle sa na dodacie listy písalo práve telefónne číslo dodávateľa. Pokiaľ svedok na predmetné dodacie listy napísal údaj SPARKLING, tak mu muselo byť či už zo strany fakturačného oddelenia žalobcu alebo z iného zdroja povedané - mal takú informáciu, že dodávateľom sute je SPARKLING, pretože inak by tento údaj na dodacie listy nenapísal. Svedok popísal prax u žalobcu v roku 2014, v rámci ktorej spravidla tí dodávatelia, ktorí dovážali suť na spracovanie, mali zaplatenú zálohu. Nie vždy však bolo možné vopred odhadnúť množstvo sute, a preto pokiaľ sa minula zaplatená záloha v dôsledku toho, že nebolo odhadnuté množstvo sute, tak bol dodávateľ na túto skutočnosť upozorňovaný. V rámci praxe na strane žalobcu sa zohľadňovala určitá dôvera, na základe ktorej žalobca postupoval individuálne k jednotlivým dodávateľom, pričom u dodávateľov, ktorých nepovažoval za overených, vždy vyžadoval zaplatenie zálohy. Pokiaľ ide o subjekt žalovaného, nevedel sa svedok vyjadriť k tomu, či bol tento žalobcom považovaný za firmu overenú alebo nie. Dodacie listy podpisoval vodičovi A. po opakovaných dovozoch sute až súhrnne a aj v tomto prípade vychádzal z toho, že mal vo vzťahu k tejto osobe určitú dôveru. Obsah svedeckej výpovede svedka p. A. korešponduje obsahu listinných dôkazov
- dodacích listov, ktorých fotokópia je v spise na č.l. 7. I keď svedok p. A. sám, ako vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede, priamo pri uzatvorení dohody medzi žalobcom a žalovaným na realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného - uskladnenie a recyklácia sute, nebol prítomný, a teda vo vzťahu k záveru o preukázaní základu žalovanej pohľadávky predovšetkým svedeckou výpoveďou svedka p. A. v spojení s listinnými dôkazmi - dodacími listami z č.l. 7 predstavuje obsah svedeckej výpovede svedka p. A. nepriamy dôkaz, je tento dôkaz práve v spojení s dodacími listami podľa č.l. 7, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP hodnotený súdom ako dôkaz, ktorý svedčí záveru o existencii ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na realizáciu plnenia - uskladnenie a recyklácia sute. V nadväznosti na takýto záver skonštatoval súd preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Je nepochybné, že údaj obchodného mena žalovaného na dodacích listoch z č.l. 7 /“SPARKLING“/ napísal na tento doklad svedok, čo priamo vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede, pričom tak konal po internej komunikácii u žalobcu. Samotná skutočnosť realizácie plnenia v druhu a rozsahu, ako vyplýva z fakturácie žalobcu, už vyplývala zo svedeckej výpovede svedka p. A. a z listinných dôkazov - dodacích listov podľa č.l. 7 priamo a jednoznačne. Rovnako z obsahu svedeckej výpovede svedka p. A. priamo a jednoznačne vyplývala odplatnosť plnenia žalobcu pre žalovaného v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Svedeckú výpoveď svedka p. A. hodnotí súd ako vierohodnú primárne vzhľadom na zákonné poučenie dané svedkovi, v nadväznosti na čo izolovaná skutočnosť existencie právneho vzťahu svedka so žalobcom v čase podania svedeckej výpovede, ako aj v relevantnej dobe, teda v dobe dodávky /rok 2014/, nie je súdom hodnotená ako skutočnosť, ktorá by sama o sebe znižovala hodnovernosť svedeckej výpovede. S ohľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť uvedenia dátumu 20.2.2014 pri údaji zal. 200,- EUR podľa dodacieho z č.l. 7 týkajúceho sa dodávky v rozsahu 58,9 tony, cena ktorej bola vyúčtovaná faktúrou č. 1400420 súd uvádza, že sa svedok v obsahu svojej svedeckej výpovede nevyjadril k tomuto údaju nevyjadril. Žalovaný cestou štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 28.3.2017, hoci mal na to vytvorený procesný priestor, vo väzbe na svoju procesnú obranu, v rámci ktorej na tento dátum uvedený na dodacom liste poukazoval v spojení s obsahom listinných dôkazov - dokladov o platbe podľa č.l. 48, nevyužil priestor položiť svedkovi akúkoľvek otázku vo vzťahu ku tejto skutkovej okolnosti. V nadväznosti na to a pri zohľadnení skutočností, ktoré vyplývajú z písomného vyhotovenia faktúry č. 1400420, pokiaľ ide údaj o dodaní tovaru/služby dňom 25.4.2014 /č.l. 5/, vyhodnotil súd procesnú obranu žalovaného v časti, kde poukazoval na skutočnosť údaja o zaplatení zálohy 200,- EUR 20.2.2014 vo väzbe na listinné dôkazy z č.l. 48, ako irelevantnú pre záver súdu o preukázaní zmluvného základu plnenia žalobcu pre žalovaného a samotného plnenia žalobcu pre žalovaného podľa dodacích listov z č.l. 7.
21.Osobitne vo vzťahu ku tvrdeniu žalobcu o realizácii čiastočnej úhrady z faktúry č. 1400420 splatnej 14.5.2014 v sume 200,- EUR dňom 5.5.2014, ktoré tvrdenie preukazoval žalobca listinnými dôkazmi - fotokópiou príjmového /daňového/ dokladu č. X. X.-XXXX z 5.5.2014 a paragónom s rovnakým dátumom, pričom od týchto skutočností odvodzoval priestor pre aplikáciu úpravy § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a teda právne dôsledky uznania zvyšku pohľadávky vyúčtovanej predmetnou faktúrou súd uvádza, že pri zohľadnení obsahu procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že takáto platba /teda úhrada 200,- EUR realizovaná žalovaným v prospech žalobcu/ od žalovaného neodišla, je už i pri
takomto popretí realizácie čiastočnej úhrady žalovaným a pri zohľadnení obsahu listinných dôkazov podľa č.l. 48 nevyhnutné skonštatovať, že len z listinných dôkazov, ktoré sú vo fotokópii na č.l. 48 / príjmový pokladničný doklad z 5.5.2014 X. X.-XXXX a paragón z 5.5.2014/ nemožno učiniť spoľahlivý záver o realizácii čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420 dňa 5.5.2014 žalovaným v prospech žalobcu v rozsahu 200,- EUR. Už i takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu o tejto čiastočnej úhrade je vo vzťahu k tejto skutočnosti potom efektívne. Žalovaný uviedol, že takúto platbu nevykonal a túto negatívnu skutkovú okolnosť sám v pomeroch sporového konania preukázať nemôže. V nadväznosti na to ťažilo za takéhoto obsahu procesnej obrany žalovaného dôkazné bremeno žalobcu spoľahlivo a jednoznačne preukázať realizáciu čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420 v rozsahu 200,- EUR dňom 5.5.2014 žalovaným v prospech žalobcu a v nadväznosti na to skutočnosť, že nastali účinky uznania zvyšku záväzku podľa označenej faktúry v súlade s úpravou § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pri realizácii platieb v obchodno-právnych vzťahoch prostredníctvom pokladničných dokladov je v obchodno-právnych vzťahoch vo vzťahu k príjmovému pokladničnému dokladu pravidelne vystavovaný výdavkový pokladničný doklad potvrdený tým, kto platbu realizuje. Za takýto doklad nie je možné považovať paragón pod záhlavím žalobcu, ktorého fotokópia je v spise na č.l. 48, o to viac, že z jeho obsahu nevyplýva skutočnosť identifikácie plateného záväzku minimálne prostredníctvom čísla faktúry. Vychádzajúc z uvedených záverov súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal spoľahlivo a jednoznačne svoje tvrdenie o realizácii čiastočnej úhrady faktúry č. 1400420 potom, ako toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný efektívne v súlade s úpravou § 151 ods. 2 CSP poprel. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že uvedené popretie skutkového tvrdenia žalobcu o realizácii čiastočnej úhrady žalovanej faktúry č. 1400420 v rozsahu 200,- EUR 5.5.2014 učinil žalovaný v rámci procesnej obrany potom, ako bol o obsahu úpravy § 151 ods. 1, 2 CSP poučený v zmysle uznesenia č.k. 19Cb/42/2016-50. V tejto súvislosti zároveň súd poukazuje na úpravu podľa § 470 ods. 2 CSP, ktorá vzhľadom na časové súvislosti vznesenia uvedenej časti procesnej obrany žalovaného a poučenie o obsahu úpravy podľa § 151 ods. 1, 2 CSP dané žalovanému, uvedenú aplikáciu úpravy § 151 ods. 2 CSP nevylučuje.
22.Vo vzťahu k nepreukázanej procesnej obrane žalovaného, podľa obsahu ktorej žalovaný tvrdil, že celá vec prebehla inak, pričom uviedol konkrétne ako, a to podrobne v bode 5 jeho podania zo dňa 13.7.2016 /č.l. 26/ a aj následne po poučení podľa § 151 ods. 1, 2 CSP podľa uznesenia č.k. 19Cb/42/2016-50, v podaní zo dňa 14.11.2016 /bod 1 podania zo 14.11.2016 na č.l. 56 a 56 p.v./, súd naopak uvádza, že takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu o základe žalovanej pohľadávky učinené žalovaným, bez naplnenia podmienok podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s preukázaním obsahu popretia konkrétnymi dôkazmi prostredníctvom ich označenia a predloženia súdu, nie je možné považovať za efektívne popretie skutkových tvrdení žalobcu o základe žalovanej pohľadávky, realizácie tohto plnenia žalobcu pre žalovaného a tým vzniku práva žalobcu ako zmluvnej strany na zaplatenie žalovanej pohľadávky potom, ako si žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému vykonať pre neho uskladnenie a recykláciu sute v rozsahu, ako vyplýva z dodacích listov podľa č.l. 7. Osobitne vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky súd uvádza, že zo strany žalovaného v konaní nebola v rámci jeho procesnej obrany vznesená žiadna konkrétna námietka smerujúca voči výške žalovanej pohľadávky, ktorou by žalovaný efektívne dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky spochybnil. Vychádzajúc z uvedených záverov súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej istiny ako právo na zaplatenie ceny zmluvného plnenia podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka po skonštatovaní preukázania existencie základu a výšky žalovanej pohľadávky a splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu zrealizovať dohodnuté plnenie pre žalovaného oproti nepreukázaniu splnenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté plnenie.
23.So splnením zmluvnej povinnosti zaplatiť cenu zmluvného plnenia je žalovaný v omeškaní. Z vykonaného dokazovania nevyplynula osobitná dohoda o spôsobe platenia ceny za plnenie žalobcu a ani o jeho splatnosti. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že mu predmetné faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval cenu zrealizovaného plnenia, neboli doručené. Žalobca, ktorého dôkaznou povinnosťou s ohľadom na takúto procesnú obranu žalovaného bolo preukázať svoje tvrdenie o doručení predmetných faktúr žalovanému, toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Žalobca však preukázal, že odoslal žalovanému cestou právneho zástupcu predžalobnú výzvu na zaplatenie z 20.10.2015 /č.l. 8 a 9/, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej pohľadávky v lehote 7 dní od doručenia výzvy a zároveň preukázal predložením podacieho hárku z 21.10.2015 /č.l. 47/ odoslanie tejto zásielky žalovanému pod číslom - podacie číslo J.. Z týchto skutočností vychádza súd pri závere, podľa ktorého označené listinné dôkazy - výzva žalobcu cestou jeho právneho zástupcu adresovaná žalovanému a
odoslaná, tak ako vyplýva z č.l. 8, 9 a 47 spisu dňom 21. októbra 2015, pri zohľadnení primeraného času na doručenie tejto výzvy v rozsahu 3 dni a pri zohľadnení v predmetnej výzve stanovenej lehoty na plnenie 7 dní od doručenia, zakladá dôvodný záver súdu, podľa ktorého bolo potrebné v tejto veci ustáliť vznik omeškania sa žalovaného dňom 1.11.2015 a od tohto dňa priznať žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nakoľko medzi stranami absentovala dohoda o sadzbe úroku z omeškania. Pri ustálení momentu vzniku omeškania sa žalovaného vychádzal súd zároveň z úpravy podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Súd hodnotí ako dostatočné v skutkovej rovine pre ustálenie momentu vzniku omeškania sa žalovaného dňom 1.11.2015, tak ako je uvedené vyššie skutočnosť, že sa výzva žalobcu cestou jeho právneho zástupcu podľa č.l. 8 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Za relevantnú hodnotí súd skutočnosť samotnej možnosti žalovaného si túto zásielku prevziať a vychádzajúc z úpravy § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzhliada priestor pre aplikáciu procesnej úpravy v súvislosti s doručovaním tejto výzvy žalovanému. Zároveň na základe aplikácie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka bola žalobcovi priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pri zohľadnení uplatnenia pohľadávok, dvoch samostatných pohľadávok žalobcu vyúčtovaných dvoma samostatnými faktúrami vo výške 2-krát 40,- EUR, teda 80,- EUR, tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
24.Podľa § 262 ods. 1,2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Podľa § 255 ods. 1,2 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26.Podľa Článku 4 ods. 1,2 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
27.Žaloba bola čiastočne zamietnutá a rozsah, ktorý zodpovedá zamietnutej časti predstavuje po vyjadrení pomeru žalobou uplatnenej pohľadávky a pohľadávky priznanej v rozhodnutí súdu, vrátane vyčíslenia uplatneného a priznaného úroku z omeškania pri jeho vyčíslení k momentu meritórneho rozhodnutia 9,11%, čo je neúspech žalobcu v nepatrnej časti. V nadväznosti na to súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s Článkom 4 ods. 2 CSP priznal žalobcovi ako strane v konaní úspešnej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).