Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-104-2016.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Subarea
14Co/104/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX K., za účasti: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Peter Masarovič, advokát, AK so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 194,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 29. 12. 2015 č. k. 7C/82/2014 - 68, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10,05 Eur, pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 2,08 Eur a z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 7,97 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť odvolateľovi - Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA trovy odvolacieho konania vo výške 17,38 Eur, na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Masaroviča v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,70 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 109,70 Eur od 24. 05. 2013 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom uložil žalovanému a tiež vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 10,05 Eur (pomerná časť zaplateného súdneho poplatku 2,08 Eur a pomerná časť trov právneho zastúpenia vo výške 7,97 Eur). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 OSP, platného a účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na pomerný úspech sporových strán uzavrel, že žalobca bol v konečnom dôsledku úspešnejší, jeho čistý úspech predstavoval 12,62 %, a preto mu priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. Na náhradu trov konania zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane, a to spoločne a nerozdielne, čo odôvodnil tým, že účelom vstupu vedľajšieho účastníka do konania bola ochrana práv žalovaného, a preto čiastočný neúspech žalovaného vo veci je aj neúspechom vedľajšieho účastníka, ktorý nemožno odčleniť od neúspechu žalovaného.
2. Proti rozsudku okresného súdu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal vtedajší vedľajší účastník na strane žalovaného odvolanie. Okrem iného poukázal na zásadu zodpovednosti za vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli podľa § 147 OSP s tým, že vedľajší účastník svojím vstupom do konania nezapríčinil vznik ďalších trov, pretože trovy konania, ktoré žalobca vo veci uplatnil (za dva úkony právnej služby) vznikli pred vstupom vedľajšieho účastníka do konania a za tieto žalobcovi
nezodpovedá. Poukázal v tejto súvislosti aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/476/2013, resp. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/576/2015, podľa ktorých vedľajšie účastníctvo nemá za následok spoločnú povinnosť s účastníkom platiť trovy konania úspešnému účastníkovi bez ohľadu na posúdenie ich účasti (vykonané procesné úkony) v konaní. Funkcionalitu solidarity, spočívajúcu vo zvýhodnení žalobcu na uspokojenie náhrady trov konania, nemožno aplikovať, pretože k tomu nie sú splnené zákonné predpoklady. Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že by procesnou aktivitou vedľajšieho účastníka vznikli žalobcovi ďalšie trovy, resp. boli vykonané ďalšie nadbytočné trovy konania. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi bude uložená len žalovanému, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 17,38 Eur, a to za jeden úkon právnej služby v rozsahu jednej polovice, t. j. 8,80 Eur a jedenkrát režijný paušál 8,58 Eur.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania za správny s tým, že nemá dôvod ho spochybňovať. Navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), prejednal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 194,80 Eur s príslušenstvom, vo veci samej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 109,70 Eur s úrokom z omeškania, a to z titulu nezaplatených poskytnutých služieb podľa Zmluvy o pripojení č. D. za obdobie január až marec 2013. V zostávajúcej časti 85,10 Eur z titulu nároku na náhradu škody (za odpredaný mobilný telefón) žalobu zamietol ako nedôvodnú. Do konania vstúpil na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 31. 12. 2014, vedľajší účastník - právnická osoba s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa vyjadroval v rozsahu uplatnenej náhrady škody s tým, že v tomto smere žalobu označil za obchádzajúcu zákon.
6. Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 a 4 CSP preskúmal odvolanie podané Združením na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré tento subjekt podal v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy v konaní vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 OSP. Aj keď nový procesný predpis Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok už nepozná inštitút vedľajšieho účastníka, vzhľadom na zachovanie účinkov odvolania podaného pred účinnosťou novej procesnej úpravy s prihliadnutím na zachovanie princípu právnej istoty, ktorý je vyjadrený aj v čl. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, rozhodol o odvolaní tohto občianskeho združenia, pričom ho považuje za dôvodné.
7. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý na daný prípad aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, teda podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci. Za nesprávne však považuje rozhodnutie, pokiaľ súd prvej inštancie uložil nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne so žalovaným. Podľa § 91 ods. 2 OSP, pokiaľ ide o nerozlučné spoločenstvo, toto je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne. Pritom rozhodnutie vo veci samej, konkrétne uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, ako aj časť rozhodnutia, ktorým bola žaloba zamietnutá, sa vzťahuje iba na samotného žalovaného. neexistuje tu teda na strane žalovaného a vedľajšieho účastníka nerozlučné spoločenstvo. Občiansky súdny poriadok procesne rozlišuje spoločenstvo na rozlučné a nerozlučné, toto rozlíšenie je späté s hmotnoprávnou úpravou, vyplýva z hmotnoprávneho vzťahu. Rozlišovanie spoločenstva na rozlučné a nerozlučné procesné spoločenstvo je významné pre posúdenie procesných dôsledkov. Pri samostatnom spoločenstve každý spoločník vystupuje proti druhej strane samostatne, práva a povinnosti spoločníka sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov, hoci sa o nich koná súčasne a procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre každého spoločníka. Tieto dôsledky vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je samostatný a spoločenstvo existuje iba na procesnom základe, teda vyplýva zo spoločného konania a spoločného rozhodnutia. Nerozlučné spoločenstvo je také, že ide o spoločné práva alebo povinnosti a rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej strane. Úkony jedného z nich platia aj pre ostatných. Postavenie vedľajšieho účastníka podľa § 93 OSP bolo charakterizované rovnakými procesnými právami
a povinnosťami ako účastníka, ktorého v konaní podporoval, odlišné však bolo v tom, že hoci konal vo vlastnom mene, jeho postavenie bolo čiastočne obmedzené postavením hlavného účastníka, ktorý bol dominus litis. Spor teda vedie hlavný účastník, vedľajší účastník bol treťou osobou v konaní a vo veci samej jej rozhodnutím súd nemohol priznávať žiadne práva a rovnako jej nemohol ukladať žiadne povinnosti. Keďže v konaní mal rovnaké práva a povinnosti procesnej povahy ako hlavný účastník (v zmysle uvedeného obmedzenia vzhľadom na svoje postavenie), v prípade víťazstva toho účastníka, ktorého podporoval, mohla mu byť priznaná aj náhrada účelne vynaložených trov konania. Všeobecne možno povedať, že v prípade prehry mohol byť zaviazaný aj na náhradu trov úspešnému účastníkovi. Nesprávny však je záver, že vedľajšie účastníctvo má za následok spoločnú a nerozdielnu povinnosť hradiť trovy konania úspešnému účastníkovi bez ohľadu na vykonané procesné úkony tak, ako k tomu dospel súd prvej inštancie v súdenej veci. V prípade povinnosti nahradiť trovy konania preto nemožno aplikovať solidaritu, teda spoločnú a nerozdielnu povinnosť neúspešného účastníka a vedľajšieho účastníka, ktorý ho podporoval, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, konkrétne o povinnosti vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne so žalovaným hradiť trovy konania, zmenil podľa § 388 CSP tak, že trovy prvoinštančného konania je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný, a to v takej výške, v akej ich úspešnému žalobcovi priznal súd prvej inštancie. V predmetnej veci vedľajší účastník neurobil žiadny taký úkon, pre ktorý by bolo dôvodné uložiť mu povinnosť na náhradu trov konania.
8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 395 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému odvolateľovi - Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA - náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúce z náhrady za jeden úkon právnej služby vo výške jednej polovice spolu s režijným paušálom, spolu 17,38 Eur. Vzhľadom na zmenu procesného poriadku, kedy už nová procesná úprava Civilný sporový poriadok nepozná inštitút vedľajšieho účastníka, považoval odvolací súd za dôvodné, aby rozhodol zároveň aj o výške trov odvolacieho konania a nepostupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 262 ods. 2 CSP.
9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).