Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10Pc/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: H. U., nar. XX.XX.XXXX, C. H., N., Q. 5, proti odporkyni: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, W., P. nám. 4, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2022 navrhovateľ žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na odporkyňu zo 180 Eur na sumu 100 Eur od 01.04.2022. Návrh odôvodnil tým, že od naposledy určenej výšky výživného sa podstatne zmenili pomery na jeho strane, zo zdravotných dôvodov prišiel o prácu, má vážne zdravotné problémy a nakoľko je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti v sume 9537 Kč (385 Eur) nemôže platiť doterajšie výživné. Uviedol, že na základe posudku o invalidite mu bol priznaný I. stupeň invalidity od 28.03.222 a z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu poklesla jeho pracovná schopnosť o 35 %.

2. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, uviedla, že medzičasom ukončila základnú školu, je študentom 3 ročníka Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku, kde sa platí ročný poplatok v sume 110 Eur a v súčasnosti už 120 Eur. Nakoľko navrhovateľ prispieva na jej výživu mesačne sumou 180 Eur je táto vzhľadom na jej vek a potreby nedostačujúca. Poukázala na to, že jej náklady sa zvýšili, platí si električenku, zvýšili sa náklady na stravu, oblečenie, topánky . Nakoľko je alergikom aj zdravotná starostlivosť je finančne nákladná. Uviedla, že býva s mamou a jej matka hradí všetky jej náklady spojené s bývaním, spláca pôžičku na jej notebook, platí doučovanie angličtiny, spláca hypotéku na byt a pri jej mesačnom príjme asi 1200 Eur netto žijú skromne.

3. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku: výsluchom účastníkov, posudkom o invalidite, rozhodnutím o priznaní dávky v hmotnej núdzi, čestným prehlásením o skončení pracovného pomeru navrhovateľa, pracovnou zmluvou, Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa X.X.XXXX, z roku XXXX, rozsudkom Okresného súdu v Bratislave V č. k. , s prostriedkami procesnej obrany: potvrdením o návšteve školy zo dňa XX.XX.XXXX, Smernicou školy o poplatkoch a zistil tento skutkový stav:

4. Posledná úprava výživného na odporkyňu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu V č. k. zo dňa 14.06.2016, kedy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu v sume 180 Eur formou rodičovskej dohody. Podľa vyjadrenia odporkyne, na základe dohody

jej rodičov vo veci vyporiadania BSM, navrhovateľ zložil všetko výživné do 18teho roku jej veku na účet matky, túto skutočnosť účastníci konania nerozporovali. V súčasnosti navrhovateľ naďalej platí výživné v sume 180 Eur. V tej dobe bola odporkyňa žiačkou základnej školy. Inú vyživovaciu povinnosť nemal ani jeden z rodičov odporkyne. V súčasnosti odporkyňa je študentom 3 ročníka súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku, kde sa platí ročný poplatok v sume 110 Eur a v súčasnosti už 120 Eur. Matka navrhovateľky pracuje ako zdravotná sestra, navrhovateľ nepracuje, je dlhodobo práceneschopný a poberá dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľ je po operácii krčnej chrbtice, v dôsledku jeho zdravotného stavu poklesla jeho pracovná schopnosť o 35 % a pre I. stupeň invalidity je schopný vykonávať zárobkovú činnosť len s podstatne menšími nárokmi na telesné schopnosti.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

7. Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného.

10. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa výrazným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto zásadnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami alebo v dôsledku zmien v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch rodičov, najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti.

11. Súd právne vyhodnotil zmenu pomerov na strane navrhovateľa i odporkyne a v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dospel k záveru, že zistené zmeny na strane otca-navrhovateľa, nezakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného a preto návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že navrhovateľ má síce obmedzené možnosti sa zamestnať, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom na zníženie výživného ako žiada. Navrhovateľ má možnosť zamestnať sa vo fyzicky nenáročnom zamestnaní, aby tak mohol v potrebnej miere zabezpečovať nielen svoje potreby ale i potreby svojej dcéry, odporkyne. Na strane navrhovateľa teda

existujú také potenciálne schopnosti a možnosti, ktoré mu dovoľujú v prípade jeho plného nasadenia a aktívneho postoja k svojej zákonnej povinnosti, prispievať na plnoletú odporkyňu doterajším výživným.

12. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). V konaniach, na ktoré sa vzťahuje , musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Súd síce priznal odporkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko bola úspešná, avšak do rozhodnutia vo veci jej trovy konania nevznikli.

14. Podľa , ( v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

15. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Podľa proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, dvojmo.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.