Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ca/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, v konaní zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanej I. H., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. O. H., N. M. K. O. O. H., Q. XXXX/X, o zaplatenie 24,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 24,-- Eur a náhrady trov konania titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa a je registrovaný pod č. MV SR: I.-XXX/XX-XXXX.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle a Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu týchto dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.

6. Žalobca tvrdil, že žalovaná je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje kaderníctvo s názvom: H. I. J. M. O. H.J., M. N. XXXX/XX.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že na základe jeho kontrolnej činnosti bolo zistené a preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovanej je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu, zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a taktiež audiovizuálnych záznamov a žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť primeranú odmenu vo výške 24,-- Eur. Žalobca túto odmenu určil tak, že žalovaná prevádzkovala ako druh prevádzky kaderníctvo v rozlohe do 50 m2, ku ktorému prináleží ročný paušál vo výške 24,-- Eur za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019. Táto skutočnosť vyplýva so sadzobníka žalobcu účinného od 01. 01. 2019.

8. Žalobca ďalej uviedol, že písomnosťou zo dňa 21. 04. 2020 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej odmeny“, vyzval žalovanú na zaplatenie tejto odmeny v lehote do 30. 04. 2020.

9. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval jednak oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18. 08. 2016, stanovami, sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01. 2019 platného pre rok 2019 a zároveň listinou nazvanou ako výzva na úhradu primeranej odmeny.

10. Podľa a , kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

11. Podľa § 145 ods.2 písm.f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.

12. Podľa § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.

13. Podľa § 169 ods.4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

14. Podľa § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

15. Podľa § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom.

Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,

b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

16. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

17. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

18. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.

20. Súd mal ďalej za preukázaný sadzobník žalobcu platný pre rok 2019 a stanovy žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalovaná je podnikateľský subjekt, ktorá prevádzkovala kaderníctvo v priestoroch do 50 m2.

21. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.

22. V konaní nebolo preukázané, že by strany sporu uzatvorili zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovanej v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019.

23. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaná vo svojej prevádzke v období roku 2019 vykonávala verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, a následne žalovaná žalobcovi ako zastupujúcemu nositeľovi práv nezaplatila primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.

24. Súd však musí konštatovať, že žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena, kedy strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia ( ) a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Následne spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesenie dôkazného bremena sa pri tom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Musela sa teda jednať o zamietnutie žaloby.

25. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v prevádzke žalovanej v období roku 2019 sa nachádzalo technické zariadenie spôsobilé vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov ak vykonávaniu takého verejného prenosu aj došlo.

26. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opieral takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti nadobúda prostredníctvom napr. tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaná vykonáva verejný prenos zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovanej bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickým zariadením. Žalobca bol teda na preukázanie svojich tvrdení povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo. Ak tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo zistené takéto konanie žalovanej, ktoré zakladá jej povinnosť plniť žalobcovi nárokovateľnú sumu, potom zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj súdu riadne preukázať a jedná sa o predloženie takmer najspoľahlivejšieho dôkazu, ktorým by mal žalobca disponovať.

27. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly, prípadne spísanie záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce či to je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, je povinnosťou žalovanej plniť takýto nárok, pretože existencia prípadného zariadenia ešte nemusí dochádzať k verejnému prenosu.

28. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný, nebolo mu možné za takéhoto skutkového dôkazné právneho stavu vyhovieť, pričom potom jediným legálnym výsledkom takéhoto stavu je zamietnutie žaloby žalobcu.

29. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatril a naopak žalovaná v konaní bola v plnom rozsahu úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto súd rozhodol o tom, že nárok na náhradu trov konania žalovaná nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.