Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/62/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: X. B., I. armády XXXX/XX, Z. (podnikateľskú činnosť ukončil k 12.03.2015), právne zastúpeného JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 25, Martin, proti žalovanej: K. D. P., B. nad X. XXX (ukončila podnikateľskú činnosť k 31.12.2013), o zaplatenie 2.963 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/186/2013-144 zo dňa 27. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.963,- Eur, 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.000,- Eur za dobu od 28.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 923,- Eur za dobu od 26.07.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.040,- Eur za dobu od 13.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal k zaplateniu náhrady trov konania žalobcovi spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 177,50 Eur a v náhrade trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 985,54 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi bola riadne uzatvorená zmluva o dielo, i keď treba konštatovať, že jej ustanovenia nie sú úplne presné, a to najmä pokiaľ ide o čas vyhotovovania faktúr a čas ich splatnosti. Je však zrejmé, čo bolo povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa diela a čo bolo povinnosťou žalovanej ako objednávateľky. Z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splnil, keď na stavbe odpracoval určený počet hodín a dielo bolo prevzaté osobou, ktorá mala výkon týchto činností na starosti. To, že dielo priamo nepreberala žalovaná vyplýva aj z výsluchu vypočutých svedkov, ktorí rovnako obdobným spôsobom odovzdávali svoje dielo. Dielo preberal určený pán nachádzajúci sa na stavbe a voči dielu žalovaná nikdy žiadne námietky nevzniesla, neuviedla, že by dielo malo akékoľvek vady alebo by bolo uskutočnené v rozpore so zmluvnými dojednaniami. O vykonaní diela existujú písomné záznamy. Naproti tomu žalovaná žiadne iné doklady súdu nepredložila. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že faktúru č. 2013003 v sume 1.846,-Eur uhradila v plnej výške, toto v konaní nebolo preukázané. V skutočnosti žalovaná z tejto sumy uhradila iba sumu 846,-Eur, keďže sumou 1.000,-Eur uhradila faktúru č. 2013004, ktorá predmetom tohto návrhu nie je. Sama nepreukázala, že zostávajúcu sumu 1.000,-Eur uhradila, keď platbu uhrádzala, neuviedla, aké faktúry

v skutočnosti uhrádza, takže žalobca vychádzal z faktúry, ktorá bola aktuálne splatná (2013004). Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedoručenia faktúr č. 2013005 a 2013006, z výsluchu svedka U. jednoznačne vyplýva, že táto faktúra bola zasielaná žalovanej ešte zo Švajčiarska z jeho mailu. Faktúra č. 2013006 bola navrhovateľom zasielaná z mailu žalobcu, čo bolo v konaní preukázané. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o odstúpení od zmluvy a uplatnení si nároku na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nielen že nedoložila súdu potvrdenie o odstúpení od zmluvy, ale ani žiadne dôkazy o tom, že si zmluvnú pokutu uplatnila voči žalobcovi a v akej výške. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou vystavených faktúr a je povinná platiť úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania je 9,5% ročne, uplatnený však bol iba vo výške 8,5% ročne, preto bol v tejto výške priznaný.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie (za účinnosti O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016) z dôvodov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s okolnosťami týkajúcimi sa zhotovenia a odovzdania diela zhotoviteľom a jeho prevzatia objednávateľom. Po odovzdaní a prevzatí diela mala byť spísaná zápisnica, k čomu nedošlo. Žalobca porušil zmluvu o dielo a dňa 16.07.2013 svojvoľne odišiel z miesta výkonu diela. Svedkovia U. V. a U. U. súdu zámerne klamali a zavádzali ho keď uviedli, že nie je pravdou, že by žalobca použil alebo používal v rozpore so zmluvou alkoholické nápoje. Žalobca porušil zmluvu o dielo, ale aj napriek tomu sa domáha niečoho, na čo nemá právo. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah ako uzatvorenú zmluvu o dielo, čo je len v prospech žalobcu. Žalobca neodovzdal a nedokončil svoje dielo tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, hrubo porušil zmluvu o BOZP, používal alkohol aj pri výkone diela na stavbe, svojvoľne opustil výkon diela a uviedol, že dňa 16.07.2013 odoslal odstúpenie od zmluvy, čo bolo technický nemožné. Súd prvej inštancie uviedol, že dielo bolo odovzdané a prevzaté osobou, ktorá mala výkon takýchto činností na starosti. Ak to mal byť pán M., tak to nebol žiaden zamestnanec, ktorý bol objednávateľom a teda zmluvným partnerom žalovanej. Pán M. podpisoval odpracované hodiny len pre účely žalovanej, aby ona a jej manžel nemuseli každú nedeľu cestovať do Švajčiarska. Konať v menej žalovanej mohol len jej manžel.

4. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovanou ako objednávateľom zmluvu o dielo. Vykonané práce fakturoval faktúrami, ktoré žalovaná nikdy nenamietala. Tak boli vystavené aj faktúry č. 2013003, č. 2013005 a č. 2013006. Žalovaná faktúry nikdy nenamietala a čiastočne uhradila len faktúru č. 2013003. Z tohto dôvodu v zmysle článku VI. bod 2 zmluvy o dielo od tejto odstúpil. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaná sa na žiadne pojednávanie nedostavila a nenavrhla žiadne dôkazy. Žalovaná nikdy žalobcovi nedoručila žiadne stanovisko o porušení o nejakej povinnosti žalobcom. Žalovaná nedoručila žalobcovi ani žiadne uplatnenie zmluvnej pokuty, prípadne jej stanovisko. Počty hodín odsúhlasoval pracovník švajčiarskej firmy, ktorý mal stavbu na starosti. Žalovaná nikdy dielo nepreberala, čo potvrdili aj svedkovia, nikdy nevzniesla žiadne námietky, neuviedla žiadne vady. Tvrdenia žalovanej sú len účelové. Napadnuté rozhodnutie žiadal žalobca potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania na účet svojho právneho zástupcu.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 388 C.s.p..

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka.

10. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného v čase rozhodovania, pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 a strany sporu (predtým účastníkov konania) poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť mal súd bez ohľadu na to, či je strana sporu (účastník konania) právne zastúpený.

11. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietala riadne odovzdanie a prevzatie diela a porušenie BOZP a platné uplatnenie si zmluvnej pokuty zo strany žalovanej.

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, správne zistil a ustálil skutkový stav veci týkajúci sa vzniku, trvania a zániku záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo, vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonanie diela po jeho odovzdaní a prevzatí. Žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami cenu vykonaného diela vyúčtoval žalovanej spôsobom vystavenia faktúry, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi do 18 dní. Žalobca vyúčtoval cenu diela podľa počtu odpracovaných hodín, pričom pre počet týchto hodín bol rozhodujúci stav zápisu v stavebnom denníku, do ktorého sa zapisovali údaje týkajúce sa vykonávania diela. Súd prvej inštancie správne posúdil aj skutkovú okolnosť, že dielo vykonávané po častiach nepreberala priamo žalovaná, ale osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovanou. Žalobca preukázal, že v období od uzavretia zmluvy do 16.07.2013 vykonával práce podľa zmluvy. Počet odpracovaných hodín bol odsúhlasený osobou, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovanou.

13. Súd prvej inštancie vyvodil zo skutkového záveru správny právny záver, keď konštatoval, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca a žalovaná mali pri vzniku právneho vzťahu postavenie podnikateľov podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje určenie zmluvných strán, určenie predmetu zmluvy v článku I. a určenie ceny diela v článku II. ako základných a podstatných náležitostí zmluvy o dielo. Ako ďalšie náležitosti zmluvy zmluvné strany určili platobné podmienky (článok III.), záručnú dobu - zodpovednosť za vady diela (článok IV.), BOZP a ďalšie povinnosti zhotoviteľa (článok V.), odstúpenie od zmluvy (článok VI.) a záverečné ustanovenia (článok VIII.). Súčasťou uzavretej zmluvy o dielo bola aj dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute (článok VII.). Vykonaním diela podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka a jeho odovzdaní v mieste plnenia podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu určenú spôsobom určeným v zmluve v čase dojednanom v zmluve, pričom nárok na cenu vznikol žalobcovi vykonaním diela, podľa § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd považuje za správne aj právne posúdenie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného nároku žalobcu vo výške 2.963 eur ako ceny diela a podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. je povinná žalobcovi platiť až do zaplatenia úroky z omeškania tak ako sú špecifikované v predmetnom rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, uvádza, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, na tvrdenia o zániku pohľadávky žalobcu. Žalovaná v konaní nenavrhla vykonať a ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdeniu nasvedčovali a tieto tvrdenia preukazovali. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu sporu (účastníka konania), ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu (účastníka konania) za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od strany sporu (účastníkov konania), ktorí tým vymedzujú predmet

dokazovania, teda to čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom, ktorých má strana sporu (účastník konania) dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí strana sporu (účastník) uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi stranami sporu (účastníkmi). Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Je nepochybné, že v konaní o zaplatenie ceny diela mala žalovaná ako povinná osoba voči žalobcovi podľa zmluvných podmienok tvoriacich obsah uzavretej zmluvy o dielo v písomnej forme, povinnosť preukázať, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny vykonaného diela nevznikol. Odvolací súd s poukazom na znenie článku I. bod 3 zmluvy o dielo, uvádza, že znenie tohto dojednania je všeobecné s prihliadnutím na miesto vykonávania diela vo Švajčiarsku, keď je nepochybné, že žalovaná nebola pri vykonávaní diela denne, prípadne v takých časových intervaloch, aby mohol žalobca splniť svoj záväzok odovzdať zhotovené dielo žalovanej, o čom mala byť spísaná zápisnica obsahujúca prevzatie zhotoveného diela žalovanou. V zmluve o dielo v tejto súvislosti absentuje povinnosť žalovanej poskytovať žalobcovi súčinnosť na riadne a včasné vykonanie a zhotovenie diela v súlade so zmluvnými podmienkami. Zmluvná úprava tejto súčinnosti, ktorú mala poskytovať žalovaná žalobcovi, bola podľa názoru odvolacieho súdu potrebná práve z dôvodu vykonávania diela vo Švajčiarsku. Za daných okolností existujúcich v čase, keď podkladom pre zaplatenie ceny diela bolo vykonanie diela za určité časové obdobie, v ktorom žalobca odpracoval určitý, ním evidovaný počet hodín odsúhlasený osobou tretej strany, nemožno na ťarchu žalobcu vykladať všeobecné ustanovenia zmluvy o dielo bez rešpektovania praxe, ktorú si zmluvné strany v priebehu vykonávania diela medzi sebou zaviedli, zvlášť za situácie, že okrem žalobcu vykonávali dielo aj iné osoby - živnostníci na zmluvnou základe so žalovanou s rovnakým miestom vykonávania diela a s rovnakou praxou zavedenou v zmluvných vzťahoch.

15. Odvolacie dôvody prezentované žalovanou v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní žalovaná nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré mali vplyv na vznik uplatnených peňažných nárokov žalobcu ani skutočnosť ich zániku, v danej veci, zániku započítaním (kompenzáciou). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaná v tomto konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepreukázala a nemohla si ju uplatniť na započítanie, keďže predmetom započítania môžu byť iba pohľadávky spôsobilé na započítanie.

16. Ani v odvolacom konaní žalovaná neuviedla žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, keď tieto priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia vo výške 177,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a vo výške 985,54 eur z titulu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).