Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/109/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobkyne: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX/XX, E., právne zastúpená: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanej: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXXX/X, O., o zaplatenie 1.520,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 03.06.2015 č.k. 4Cb/89/2012-78 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.03.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.520,78 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.520,78 eur od 10.03.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o dielo dodala žalovanej vchodové dvere jednostranný zlatý dub 1 kus a výplň gava 130 1 kus s tým, že žalovaná dielo prevzala dňa 01.02.2009, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanej faktúru č. 3/2009/M na sumu 1.520,78 eur splatnú 09.03.2009, ktorú žalovaná ani napriek urgenciám neuhradila.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.06.2015 č.k. 4Cb/89/2012-78 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 34, § 489, § 588 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná vo veci dodania predmetných dverí osobne nejednali. Bolo preukázané, že žalovaná požiadala svedka pána M., aby jej predložil cenovú ponuku na dvere, na základe ktorej sa mala žalovaná rozhodnúť, avšak nebolo preukázané, že by jej bola cenová ponuka predložená. Žalobkyňa tvrdila, že splnomocnila pána M. na uzatváranie obchodných zmlúv v jej mene ako podnikateľky, o čom predložila generálnu plnú moc zo dňa 14.07.2006, avšak v konaní nebolo preukázané, že by žalovanej bola táto generálna plná moc predložená čo i len k nahliadnutiu a teda nebolo preukázané, že by žalovaná komunikovala s pánom M. ako splnomocneným zástupcom žalobkyne vo veci dodania predmetných dverí žalovanej. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná kúpnu zmluvu uzatvorila so žalovanou, alebo pánom M., nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná prejavila svoju vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej malo byť dodanie dverí na jej rodinný dom, keď jej nebola predložená ani cenová ponuka a teda nemala podklad na rozhodnutie sa, či predmetné dvere chce alebo nechce kúpiť. Žalovaná poprela uzavretie kúpnej zmluvy. Nakoľko vykonaným dokazovaním nemal súd prvej inštancie za preukázané,

že by žalovaná prejavila vôľu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy, dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo a teda žalobkyni nevznikla povinnosť žalovanej predmetné dvere dodať a žalovanej nevznikla povinnosť dodané dvere prijať, čo ani neurobila, o čom svedčí skutočnosť, že jej druh pán O. prevzal dvere, avšak dvere neboli rozbalené a žalovaná mala záujem predmetné dvere žalobkyni vrátiť. Súd prvej inštancie návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté právnym zástupcom žalobkyne zamietol z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko tieto by smerovali len k určeniu ceny predmetných dverí a nie k otázke uzatvorenia, resp. neuzatvorenia kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami a teda by žiadnym spôsobom takto doplnené dokazovanie neprispelo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. avšak žalovaná, ktorá bola plne úspešná v konaní, si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolateľka v odvolaní uviedla dôvody odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Odvolateľka má za to, že súd prvej inštancie vyložil zistený skutkový stav jednostranne a reštriktívne, keď pozabudol v rámci presvedčivého a riadneho odôvodnenia vyhodnotiť všetky zo spisu a výpovedí účastníkov známe skutočnosti, najmä rozpornosť výpovedí samotnej žalovanej. Primárny rozpor, ktorému sa súd venoval len okrajovo, spočíval v tom, či pán M. konal v mene žalobkyne, alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na zrejmú nepravdivosť tvrdení žalovanej. Žalobkyňa ako aj pán M. vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že spolupracovali pri viacerých verejných zákazkách, na ktorých sa zúčastňovala žalobkyňa ako záujemca, pričom žalovaná pre žalobkyňu v zastúpení pánom M. vypracovala viacero ponúk do verejného obstarávania. Práve takto sa žalovaná spoznala s pánom M., pričom vedela a musela vedieť, že tento pracuje pre žalobkyňu. Rovnako vedela, čo ani nepoprela, že žalobkyňa dodáva dvere a okná. Je zrejmé, že to bol primárny motív, prečo oslovila pána M. a prejavila záujem o kúpu dverí. Žalovaná účelovo uviedla, že nedošlo k dohode o kúpnej cene, ktoré tvrdenie súd bez ďalšieho prevzal do meritórnych dôvodov rozsudku, keď súd opomenul vyhodnotiť viaceré skutkové okolnosti veci, ktoré preukazujú, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Žalovaná vo svojom písomnom podaní žiadosti zo dňa 13.12.2010 uviedla, že pán M. priviezol dvere, keď mala vysoké teploty a ležala, dvere prevzal jej priateľ, ktorý ani nevedel o čo sa jedná. Navyše nie sú dodané komplet a nedajú sa použiť, pretože neboli dodané kľúče. Má záujem riešiť uvedený problém mimosúdne a pokiaľ sa jej pán M. ako zástupca firmy L. R. - Leni neozve do 15 dní ... Žalobkyňa má za to, že tento prejav súd vôbec nevyhodnotil, napriek tomu, že obsahuje významné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že obrana žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie bola účelová a nepravdivá. Je zrejmé, že žalovaná od začiatku vedela, že pán M. koná v mene žalobkyne, keď to aj výslovne uviedla vo svojom liste. Žalovaná je vzdelaním aj povolaním účtovníčka, čiže pokiaľ obdržala faktúru od žalobkyne, ak by ju považovala za neoprávnenú, je nepochybné, že takúto faktúru by žalovaná ako účtovníčka bezodkladne vrátila a reklamovala, čo nikdy neurobila. Žalovaná po dvoch rokoch od dodania dverí nevytkla žalobkyni ani cenu, ani prevedenie dodaných dverí a vo svojej žiadosti vytkla konkrétne nedodanie kľúčok, ktoré však boli súčasťou balenia. Súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil ani výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 04.05.2015, ktorá na otázky právneho zástupcu žalovanej mimo iného uviedla, že bola prítomná pri zameraní dverí, dvere po dodaní zo dňa 01.02.2009 videla prvýkrát po 3 dňoch, 04.02.2009, svojmu partnerovi povedala po zazvonení pri dverách, že priniesli dvere. Svedkyňa zároveň potvrdila, že ju pán M. telefonicky dva tri dni predtým informoval, že dvere dovezú. Ide o významnú časť výpovede samotnej žalovanej, ktorá takto potvrdila existenciu záväzkového vzťahu. Samotná žalovaná potvrdila, že informovala svojho druha, že budú dovezené dvere a tým ho aj vyslala na ich prevzatie, z čoho je zrejmé, že tak pán O. konal v mene žalovanej a s jej súhlasom. Naviac o tom, že budú dodané dvere vedela žalovaná už na základe telefonickej informácie dva až tri dni pred ich dodaním, pričom svojim konaním, prevzatím dverí a následným dvojročným odmlčaním potvrdila, že došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a preto neobstojí záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná síce prejavila záujem o kúpu dverí, ale k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že nedošlo k dohode o kúpnej cene. Tento záver súdu prvej inštancie je jednoznačne popretý konaním žalovanej, ktorá nielenže prejavila záujem, ale bola prítomná pri zameraní, dvere si vybrala z katalógov predložených žalobcom, vedela o tom, že dvere boli vyhotovené a budú dovezené, dovezené dvere prezvala, avšak nezaplatila kúpnu cenu bez toho, aby kedykoľvek namietala výšku fakturovanej sumy. Dohoda o cene, najmä pokiaľ je len v rovine ústnej sa preukazuje a preukázala samotným konaním účastníkov a najmä žalovanej. Z hľadiska dôkazného bremena stoja proti sebe dve tvrdenia a to tvrdenie pána M. o tom, že cena bola dohodnutá a tvrdenie žalovanej, že o cene nič nevedela. Tieto dve protichodné tvrdenia je potrebné

vyhodnotiť s ohľadom na obsah spisu a konanie účastníkov, pričom je nesporné, že žalovaná poznala katalógové ceny, prejavila vôľu kúpiť dvere tým, že si konkrétne dvere vybrala, dvere boli zamerané a následne tieto aj vedome prevzala. Podľa odvolateľky, ak by si žalovaná dvere neobjednala a nepoznala kúpnu cenu, tak logicky by dvere, ktoré nechcela, neprevzala. Súd prvej inštancie odmietol vykonanie dokazovania na cenníkovú cenu dverí u dodávateľov Gava plast a koja, z ktorých potvrdení by bolo zrejmé, že cena fakturovaná zodpovedá reálnej cene dverí vrátane dopravy a zamerania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne proti rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

7. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobkyne, dopľňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ďalšie dôvody.

9. Kúpna zmluva je najbežnejším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, keď ide o dvojstranný právny úkon, ktorý pozostáva z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie) spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna zmluva vznikne, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene. V zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, keď splnomocniteľ za týmto účelom udelí splnomocnencovi plnomocenstvo, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje sa rozlišuje medzi všeobecným plnomocenstvom, ktoré oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony a osobitné plnomocenstvo, ktoré oprávňuje zástupcu na určitý druh právnych úkonov, ale na

vykonanie iba jedného konkrétneho právneho úkonu. Z hľadiska rozsahu oprávnenia daného zástupcovi v plnomocenstve rozoznáva sa neobmedzené plnomocenstvo, ktoré prenecháva voľnosť konania zástupcovi a obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, tak aj plnomocenstvo musí byť udelené písomne a rovnako musí byť udelené písomne plnomocenstvo, ak ide o prípad všeobecného plnomocenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej mala žalobkyňa ako predávajúca dodať žalovanej ako kupujúcej dvere do jej rodinného domu, a preto žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu, ktorej zaplatenia sa domáhala žalobkyňa predmetnou žalobou. Žalobkyňa nepreukázala, že pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy bola zastúpená p. M. na základe generálnej plnej moci zo dňa 14.07.2006 (založená na č.l. 72), keď v konaní nebolo preukázané, že pri rokovaní žalovanej s pánom M. ohľadne prípadnej objednávky dverí, pán. M. predložil generálnu plnú moc žalovanej k nahliadnutiu, alebo ju oboznámil s jej obsahom. V konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že pri rokovaní pána M. so žalovanou ohľadne kúpy dverí do rodinného domu žalovanej vystupoval pán M. ako splnomocnený zástupca žalobkyne. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že žalobkyňa spolupracovala s pánom M. pri viacerých verejných zákazkách, pričom pre žalobkyňu v zastúpení pánom M. vypracovala viacero ponúk do verejného obstarávania, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenie, že pán M. pri rokovaní so žalovanou ohľadne dodania dverí do jej rodinného domu konal v mene žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaná od začiatku vedela, že pán M. koná v mene žalobkyne, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako ani potvrdenie zo dňa 01.02.2009, ktoré bolo pripravené zo strany žalobkyne, avšak zo strany žalovanej nebolo podpísané, nepotvrdilo, že by žalovaná prevzala vchodové dvere od firmy L. R. - Leni, Trebatice, Slnečná 320, v zastúpení B. M.. Z ust. § 34 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny úkon, vznikajúci na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Obsahom zmluvy, tak ako každého právneho úkonu, sú práva a povinnosti. Na platnosť zmluvy, z hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dojednanie zmluvných strán o predmete kúpnej zmluvy a o kúpnej cene. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, i napriek tomu, že žalovaná mala záujem o kúpu dverí, keď rokovala s pánom M. o prípadnom dodaní dverí, ale nakoľko nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a to kúpnej cene, nemohlo dôjsť k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. To, že odporkyňa poznala katalógové ceny neznamená, že pán M. oznámil žalovanej pri rokovaní konkrétnu kúpnu cenu za konkrétne dvere. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalovanej absentovala vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu bez dohody o kúpnej ceny, keď sám svedok pán M. uviedol, že sa rozprávali so žalovanou o cenách dverí od do a na otázku súdu, či žalovaná s takouto cenou súhlasila svedok uviedol, že nepovedala nič. Mlčanie v danom prípade nemožno považovať za prejav vôle súhlasu, keď navyše z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by pán M. oznámil žalovanej pri rokovaní konkrétnu sumu ako kúpnu cenu. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky, že žalovaná pri dodaní dverí nenamietala ani cenu, ani kvalitu dverí, a preto je jej obrana účelová, žalovaná vo vyjadrení zo dňa 01.02.2013 uviedla, že ihneď po prevzatí faktúry niekoľkokrát telefonovala s pánom M., ktorý neskôr jej telefonáty neprijímal a pri náhodnom stretnutí jej prisľúbil, že príde za ňou do kancelárie a uvedený problém vyrieši, načo sa spoliehala, z čoho vyplýva, že žalovaná mala snahu o vyriešenie predmetnej veci hneď po prevzatí faktúry, čo nebolo zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom spochybnené. Taktiež vo vyjadrení žalovaná uviedla, že sa predmetné dvere viackrát na svoje náklady snažila vrátiť žalobkyni v sídle jej firmy, avšak bezúspešne, ktoré tvrdenia žalobkyňa nepoprela, čo je v rozpore s jej tvrdením, že žalovaná dva roky čakala a až potom namietala dodanie dverí. Vzhľadom na uvedené, námietky odvolateľky, že súd prvej inštancie nevyhodnotil prejav žalovanej v písomnej žiadosti o riešenie neoprávnenej pohľadávky zo dňa 13.12.2010, v ktorej označila pána M. ako

zástupca firmy L. R. - Leni, a že pán M. telefonicky dva tri dni pred dodaním dverí informoval žalovanú, že dvere budú dodané, odvolací súd považoval za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, pretože v konaní nebolo preukázané, že by došlo k dohode o kúpnej cene, a preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani medzi pánom M. a žalovanou a ani medzi žalobkyňou a žalovanou, a preto je nárok žalobkyne na zaplatenie kúpnej ceny nedôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva, tak nebol dôvod doplniť dokazovanie na zistenie ceny dverí, nakoľko by to bolo nehospodárne a nadbytočné a neovplyvnilo by to rozhodnutie vo veci samej.

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).