Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-119-2021.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/119/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci manželky C., právne zastúpenej JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom AK 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, a manžela E., toho času F. o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z., bytom u matky, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky C. občianky Slovenskej republiky a manžela E., občana Českej republiky, uzavreté XX. XX. XXXX v R. L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. L. vo zv. X,. ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, r o z v á d z a .
II. Zveruje maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky C. III. Matka C. F. je oprávnená a povinná zastupovať maloletú Z. v bežných veciach a spravovať jej majetok.
IV. Otec E. F. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. F. sumou 120 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci matke, od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 18. 08. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol a maloletú dcéru Z. pochádzajú z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok. Výživné na maloletú žiadala určiť vo výške 150 eur mesačne, ktoré je manžel povinný platiť do 20. dňa v mesiaci navrhovateľke vopred. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo bola spočiatku pomerne harmonické, no postupne sa správanie manžela zmenilo. V súčasnej dobe už dlhšiu dobu neplní svoju spoločenskú funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manžel v lete 2017 odišiel zo spoločnej domácnosti a od toho času žije v Českej republike s družkou, s ktorou vychovávajú ich spoločné dieťa. Ona žije spoločne s maloletou dcérou toho času vo Veľkej Británii. Aj z toho je zrejmé, že medzi manželmi došlo v dôsledku dlhodobého odlúčenia k vážnemu narušeniu manželských vzťahov, k ochladnutiu citov, pričom obnova manželského spolužitia vzhľadom na skoro 5 ročné odlúčenie, vlastné životy každého z manželov v inom štáte ani neprichádza do úvahy. Preto žiadala, aby súd manželstvo, ktoré je nefunkčné rozviedol. Nakoľko z manželstva pochádza maloletá dcéra, ktorá žije s ňou vo Veľkej Británii, kde navštevuje školu a otec sa o dcéru zaujíma minimálne, žiadala, aby súd zveril dcéru do jej osobnej starostlivosti. Ona je zamestnaná na čiastočný úväzok 2 hodiny denne s denným príjmom 20 libier, a poberá rodinné
prídavky na dcéru vo výške 50 libier týždenne. S bývaním má výdavky 110 libier týždenne (48 libier za byt týždenne, plyn a elektrina 30 libier týždenne, voda 30 libier týždenne), smeti 90 libier mesačne, internet 35 libier mesačne. Strava je 100 libier mesačne. Dcére platí mobil, zakúpila uniformu, pomôcky do školy, na telesnú. Strava v škole stojí 25 libier týždenne. Dcéra rastie, čím sa zvyšujú jej výdavky. Ďalej má bežné výdavky spojené so zabezpečením ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, výdavkov na voľnočasové aktivity. Otec dcére prispieva nepravidelne, na dobrovoľnej báze, nakoľko doposiaľ súdom uloženú povinnosť platiť výživné nemá. Preto žiadala, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu dcéru sumou 150 eur mesačne. Spoločne s manželom je proti ním vedená exekúcia, ktorú spoločne splácajú a kde je dlh okolo 2 400 eur.
3. Manžel sa písomne k podanému návrhu nevyjadril.
4. Informatívnom výsluchu manžel vo svojej výpovedi 18. 10. 2021 uviedol, že s podaným návrhom o rozvod manželstva súhlasí, pričom dôvodom boli časté hádky, ktoré pramenili aj zo zdĺženia rodiny. Rovnako súhlasil aj s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností a zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Dcéra žije s matkou v Anglicku. On žije a pracuje v Českej republike, kde si založil novú rodinu. Žije s družkou a ich spoločnou dcérou, ktorá má 3 roky. On je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 21 000,- Kč. Žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľky, pričom na bývanie má výdavky v sume 5 300,- - 5 400,- Kč na elektrinu, na vodu 3 000,- Kč. Priateľka nepracuje, poberá podporu vo výške 4 000,- Kč. Spláca exekúciu, ktorú vznikla ešte za trvania manželstva a to vo výške 55 eur mesačne. S dcérou z manželstva nie je v osobnom kontakte, prispieva jej sumou 30 eur mesačne, kúpi darčeky. Navrhol výživné v sume 100 eur, ktoré by bolo v jeho možnostiach platiť, no bude rešpektovať rozhodnutie súdu ohľadom výšky výživného.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľky, kolízny opatrovník maloletej. Nedostavil sa otec, ktorý o termíne pojednávania bol upovedomený a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil ešte skorším podaním z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a ktorý s podaným návrhom v celom rozsahu súhlasil, o čom svedčí aj úradný záznam z 18. 10. 2021. Nedostavila sa ani navrhovateľka, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu pracovných povinností.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, uznesením OR PZ Kežmarok, odboru kriminálnej polície z 28. 06. 2021 o zastavení trestného stíhania, odpoveďami na lustrácie účastníkov v registri obyvateľov, registri Sociálnej poisťovne, zápisnicou z informatívneho stretnutia z 18. 10. 2021, upovedomením o odklade exekúcie, mzdovým listom otca za roky 2020 a 2021, pracovnou zmluvou otca, potvrdením o výške príjmu otca, platovým výmerom otca, úradným záznamom z 18. 10. 2021, e-mailovým podaním navrhovateľky z 11. 05. 2022 a 20. 06. 2022 a zistil nasledovné.
7. Navrhovateľka vo svojom mailovom podaní doručenom súdu 12. 05. 2022 uviedla, že trvá na podanom návrhu a súhlasila aj so sumou 100 eur titulom výživného, ktorú navrhol manžel. Mailom doručeným súdu 20. 06. 2021 ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu pracovných povinností v zahraničí. Opätovne trvala na rozvode manželstva, ktoré neplní svoju spoločenskú funkciu a ona ani nemá záujem na jeho obnovení. Chce začať nový život. S manželom sú v kontakte len ohľadom detí. Manžel má už taktiež nový život s inou rodinou.
8. Právny zástupca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Poukázal na to, že manželstvo oboch manželov je rozvrátené, manžel si založil rodinu v Česku, má maloleté dieťa s družkou a býva v Českej republike. Navrhovateľka žije v Anglicku, má tam rodinné a pracovné záležitosti. Manželstvo neplní svoj účel. Preto navrhol manželstvo rozviesť. Dieťa navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Výživné navrhol priznať vo výške 150 eur mesačne, pričom toto rozhodnutie ponechal na úvahe súdu a na dohode manželov. Mal za to, že vzhľadom na infláciu cien je 100 eur na maloleté dieťa minimum. Styk žiadal neupraviť. Rodičia sa vedia dohodnúť ohľadom styku. Je to problematické z dôvodu, že žijú každý v inej krajine.
9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že k rozvodu manželstva sa nevyjadruje. Ani jeden z rodičov ich nekontaktoval, obaja žijú v zahraničí. Chceli prešetriť pomery v V.,
kde otec nemá zabezpečené bývanie a matka sa tam dlhodobo nezdržiava. Vzhľadom k tomu, že otec nespochybnil starostlivosť matky o mal. Z., navrhol, aby súd na čas po rozvode zveril maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s maloletou Z. sa neupravuje.
10. Z výpovede manžela, ktorú predniesol na informatívnom stretnutí z 18. 10. 2021, vyplynulo, že manžel s podaným návrhom o rozvod manželstva súhlasí, rovnako súhlasí s úpravou rodičovských práv a povinností, a teda aby bola maloletá dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky, matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Styk nežiadal upraviť. Je zamestnaný, pracuje v ČR, kde aj trvalo žije a jeho príjem je priemerne vo výške 21 000,- Kč mesačne. Navrhol výživné 100 eur mesačne na dcéru, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, no bude rešpektovať rozhodnutie súdu ohľadom výživného.
11. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných účastníkov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nežijú intímne, spolu nebývajú, spoločne nehospodária. O maloletú dcéru sa nestarajú spoločne, nakoľko žijú dlhodobo oddelene a všetku starostlivosť zabezpečuje maloletej matka. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželka nechce viac zotrvať v manželskom zväzku pre nezhody medzi nimi, sťaženú komunikáciu, časté hádky, oddelené spolužitie. Rovnako manžel nechcel zotrvať v manželstve z dôvodu častých hádok, ako aj založenia si novej rodiny v Českej republike. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje oddelené spolužitie, a najmä ich vzájomné odcudzenie.
13. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Na čas po rozvode súd zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloletú, ktorej zabezpečuje starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jej narodenia. Otec od kedy nežijú v spoločnej domácnosti, t. j. od leta 2017 o maloletú neprejavil skoro žiaden záujem, osobne sa od vtedy nestretli. Zároveň manžel so zverením dcéry do starostlivosti manželky súhlasil. Zároveň súd rozhodol, že matka bude maloletú zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Manžel navrhol sumu 100 eur mesačne, pričom sám vo svojej výpovedi na súde uviedol, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu.
18. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
19. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
20. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
21. Výživné manžela doposiaľ nebolo upravené súdnym rozhodnutím a ani žiadnou dohodou účastníkov. Bolo len určené v trestnom konaní predbežnou otázkou na sumu na sumu 28,08 eur, resp. 28,79 eur, resp. 29,20 eur. Takto určené výživné je neaktuálne a neodzrkadľuje reálne výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, ktorá má 13 rokov, stále študuje a pripravuje sa na budúce povolanie. Matka žije a pracuje vo Veľkej Británii, kde sú zvýšené výdavky a súčasne aj maloletá má v dôsledku rastu, nástupu na vyšší stupeň štúdia vyššie výdavky spojené so stravou, ošatením, obuvou, hygienickými potrebami.
22. Manžel podľa vyjadrenia navrhovateľky prispieva na výživu dcéry sporadicky, nepravidelne.
23. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje, teda nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
24. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
25. Otec sa s maloletou dcérou nestretáva, nekontaktuje, prispieva sporadicky, nepravidelne sumou 30 eur. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojim deťom mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s nimi nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o nich nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
svoje potreby. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletej dcéry a aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 120 eur. Manžel má príjem 21 000,- Kč, čo je 849 eur, pričom na výdavky spojené s bývaním minie sumu 8 500,- Kč, čo je 337 eur. Má tiež bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, výživu druhej maloletej dcéry, pričom je potrebné uviesť, že tieto výdavky (spojené s bývaním stravou, ostatnými výdavkami rodiny) sú povinní znášať obaja, teda manžel aj jeho družka na polovicu. Preto súd považoval výživné vo výške 120 eur za adekvátne, a to s vzhľadom na príjmy otca ako aj výdavky maloletej. Rovnako súd mal za to, že takto určené výživné žiadny spôsobom neohrozí zabezpečovanie potrieb manžela. Okrem toho súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje iba matka, otec sa s maloletou nestretáva, a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti.
26. Styk otca s maloletou i neupravil, nakoľko navrhovateľka styk nežiadala upraviť, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že matka s maloletou žije vo Veľkej Británii a manžel žije v Českej republike, teda by bolo problematické nejakým konkrétnym spôsobom upravovať styk maloletej s otcom.
27. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.
28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).
Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.